{"guid": "10ba78b5-7873-4566-9b41-48f3a4808286:90483e37-5804-4688-90ee-cd868b00e121", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2011:7205233745.1", "spisova_znacka": "6Co/268/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/268/2011 z 19. 12. 2011", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 19. decembra 2011, sp. zn. 6Co/268/2011, ECLI:SK:KSKE:2011:7205233745.1", "identifikacne_cislo": "7205233745", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Anna Repková", "sudca_id": 961, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-anna-repkova-961", "datum_vydania": "2011-12-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/90483e37-5804-4688-90ee-cd868b00e121", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2011:7205233745.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2011:7205233745.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2011:7205233745.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/268/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7205233745
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2011:7205233745.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň
Mgr. Dany Ferkovej a JUDr. Viktórie Midovej v právnej veci navrhovateľa S. J., bývajúceho R. P., Z.
B. Č.. XX, zastúpeného JUDr. Milanom Kuzmom, advokátom so sídlom v Košiciach, Floriánska č. 16,
proti odporcom: 1. A. T., bývajúcemu R. P., Z. B. XX, 2. I. T., bývajúcej R. P., Z. B. Č.. XX, obom
zastúpeným JUDr. Martinom Fabiánom, advokátom so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, o vypratanie
nehnuteľností, o odvolaní odporcov proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 14. mája 2010 č.k.
44C/587/2005-154 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 30. augusta 2011 č.k. 44C/587/2005-203
a v spojení s opravným uznesením zo dňa 30. augusta 2011 č.k. 44C/587/2005-206 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 30. augusta 2011 a opravným
uznesením zo dňa 30. augusta 2011, okrem výroku o čiastočnom zastavení konania.

Odporcovia sú povinní nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania v sume 271,76 € s tým, že
uvedenú sumu sú povinní zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľa JUDr. Milanovi Kuzmovi v lehote
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II (ďalej len okresný súd) rozsudkom zo dňa 14. mája 2010 č.k. 44C/587/2005-154
v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 30. augusta 2011 č.k. 44C/587/2005-203 v spojení s opravným
uznesením zo dňa 30. augusta 2011 č.k. 44C/587/2005-206 konanie v časti, v ktorej navrhovateľ žiadal
odporcom uložiť povinnosť odstrániť altánok z pozemku, ktorý je vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa,
a to z parc. č. 28/2, zapísanej na LV. č. XXX, kat. územie R. Z., obec P.-R. Z.Á., okres P. O. zastavuje.
Odporcovia v 1. a 2. sú povinní vypratať pozemok - parc. č. 28/2, zapísanú na LV. č XXX, katastrálneho
územia R. Z., pre obec P.L.-R. Z., Z. P. O. v časti „b\" o výmere 4,1 m2 označenej na vytyčovacom náčrte
hranice medzi pozemkami parcelami č. 24 a 28/2, ktorý tvorí prílohu č.2 znaleckého posudku č. 5/2010,
vyhotoveného znalcom v odbore Geodézia a kartografia O.. I. Q., bytom R. A., H. P. Č..X  v lehote do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku. Vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ je vlastníkom parcely č. C-KN 28/1 - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 135 m2 a parcely č. C-KN 28/2 - záhrady vo výmere 769 m2, ktoré sú zapísané
na LV č. XXX katastrálneho územia R.Š. Z.. Odporcovia sú bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti
parcelného č. C-KN 24 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 741 m2, o čom svedčí LV č.
XXX katastrálne územie R. Z.. Navrhovateľ tvrdil, že odporcovia neoprávnene užívajú časť pozemku
parcelného č. 28/2 a žiadal odstrániť altán odporcov z jeho pozemku a vydať mu časť pozemku
parcelného č. 28/2, ktorú odporcovia neoprávnene užívajú. Počas konania navrhovateľ navrhol zmenu
návrhu v znení, že odporcovia sú povinní odstrániť altán z pozemku, ktorý je vo výlučnom vlastníctve
navrhovateľa, a to z parcely č. 28/2 katastrálne územie R. Z., zapísanej na LV č. XXX v lehote do 3 dní.



Zároveň žiadal uložiť odporcom povinnosť vypratať neoprávnene užívanú časť parcely č. 28/2, ktorá je
vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa, zapísanú na LV č. XXX, katastrálne územie R. Z. v lehote do 3
dní od právoplatnosti rozsudku.

Zo znaleckého posudku č. 5/2010 znalca O.. I. Q.I. vyplynulo, že hranica medzi pozemkami parcelného č.
24 a parcelného č. 28/2 prebieha bodmi A, B, C tak, ako je zakreslená v prílohe č. 2  znaleckého posudku.
Znalec uvedenú hranicu medzi účastníkmi konania aj vytýčil, o čom svedčí protokol o vytýčení hranice,
ktorý tvorí prílohu č. 3 znaleckého posudku. Znalec konštatoval, že stavba - altán odporcov do pozemku
navrhovateľa parcelného č. 28/2 nezasahuje. Odporcovia užívajú časť parcely č. 28/2 označenú v prílohe
č.2 ako diel „b“ o výmere 4,1 m2, čo je plocha medzi existujúcim pletivovým plotom a určenou právnou
hranicou.

Na pojednávaní dňa 14. mája 2010 navrhovateľ vzal svoj návrh v časti, ktorým sa domáhal odstrániť altán
z pozemku parcelného č. 28/2 v celom rozsahu späť a žiadal v tejto časti konanie zastaviť. Odporcovia s
čiastočným späťvzatím návrhu navrhovateľa súhlasili, a preto súd v tejto časti konanie zastavil podľa § 96
O. s. p. Navrhovateľ zotrval na návrhu, ktorým žiadal uložiť odporcom povinnosť vypratať parcelu č. 28/2
v časti „b“ o výmere 4,1 m2, vyznačenej na vytýčovacom náčrte hranice medzi pozemkami parcelného
č. 24 a parc. č.. 28/2, ktorý tvorí prílohu č. 2 znaleckého posudku č. 5/2010.

Po citácii § 123 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) a § 126 ods. 1 OZ súd konštatoval, že
z vykonaného dokazovania bolo nesporne preukázané, že označená časť „b“ pozemku parcelného
č. 28/2 o výmere 4,1 m2 sa nachádza na tej strane plotu (medzi pozemkami účastníkov konania),
kde sa nachádza pozemok parcela č. 24 patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva odporcov. Diel
„b“ sa vytvoril fakticky z toho dôvodu, že plot oddeľujúci pozemky účastníkov konania nekopíroval
právnu hranicu ich susediacich pozemkov. Odporcovia sa bránili tým, že nárok navrhovateľa nie
je dôvodný, lebo odporcovia neužívajú fakticky žiadnu časť pozemku patriaceho navrhovateľovi.
Naviac stav právnej hranice medzi pozemkami účastníkov konania a hranice vytvorenej plotom (medzi
pozemkami účastníkov konania) nespochybňovali. Súd tvrdenia odporcov považoval za účelové.
Návrh navrhovateľa považoval za dôvodný, a preto uložil odporcom povinnosť vypratať časť pozemku
parcelného č. 28/2 označenú „b“ vo výmere 4,1 m2 na vytyčovacom náčrte hranice pozemkov medzi
pozemkami parcelného č. 24 a parcelného č. 28/2, ktorý tvorí prílohu č. 2 znaleckého posudku č. 5/2010
znalca O.. I. Q.I.S.. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil súd aplikáciou § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení
s § 146 ods. 2 O.s.p..

Proti rozsudku súdu prvého stupňa v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 30. augusta 2011, ktorým
súd uložil odporcom povinnosť vypratať pozemok parcelného č. 28/2, zapísanú na LV č. XXX katastrálne
územie R. Z. v časti „b“ o výmere 4,1 m2 označenej na vytýčovacom náčrte hranice medzi pozemkami
parcelného č. 24 a parcelného č. 28/2, ktorý tvorí prílohu znaleckého posudku č. 5/2010 vyhotoveného
znalcom v odbore geodézia a kartografia O..  I. Q., bytom A. H. P. Č.. X a výrok o náhrade trov
konania podali odporcovia v zákonnej lehote odvolanie. Navrhli zmeniť napadnutý rozsudok v spojení s
dopĺňacím rozsudkom a návrh navrhovateľa o vypratanie nehnuteľností zamietnuť a priznať im náhradu
trov prvostupňového i odvolacieho konania. Vyslovili názor, že súd dostatočne zistil skutkový stav, ale vec
nesprávne právne posúdil. Z obsahu znaleckého dokazovania, ako aj celkovo vykonaného dokazovania
nevyplýva, aby sa na pozemku navrhovateľa nachádzali akékoľvek ich veci, resp. aby predmetnú časť
pozemku akýmkoľvek spôsobom užívali. Napriek tomu im súd uložil predmetnú nehnuteľnosť vypratať.
Poznamenali, že aj súd v odôvodnení rozhodnutia uvádza predpoklady úspešnosti návrhu na „vydanie“
veci, ale v konečnom dôsledku nerozhodol o vydaní veci, ale o vyprataní nehnuteľnosti. Výsledky
znaleckého dokazovania O.. Q. I. Ing. U.a boli takmer totožné a tieto nikdy nespochybňovali, a taktiež
nikdy nespochybňovali nárok navrhovateľa na vydanie časti nehnuteľností, čo uviedli aj v prvom podaní
k návrhu navrhovateľa zo dňa 18. septembra 2006. Sporné oplotenie hraníc pozemkov nepostavili
odporcovia, ale navrhovateľ, prípadne jeho právny predchodca a z týchto dôvodov ho považujú za
vlastníctvo navrhovateľa. Majú za to, že odstránenie, resp. posunutie oplotenia môže vykonať len
navrhovateľ ako výlučný vlastník. Ak navrhovateľ chcel zosúladiť existujúci právny a skutkový stav
a umiestniť oplotenie na hranici pozemkov, mohol prísť za nimi a povedať čo chce urobiť, s čím by
absolútne súhlasili, pretože, je aj v ich záujme, aby mali pozemky vymedzené v súlade s existujúcim
právnym stavom. Od začiatku boli ochotní vydať spornú časť parcely dobrovoľne navrhovateľovi, ale k
tomu ich navrhovateľ pred podaním návrhu nevyzval, a preto celý súdny spor považujú za absolútne



bezdôvodný a vyvolaný navrhovateľom. Uvedené skutočnosti mal súd zohľadniť pri rozhodovaní o
trovách súdneho konania.

V písomnom vyjadrení navrhovateľ navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa. Navrhovateľ už
počas konania tvrdil, že na predmetnej nehnuteľnosti majú odporcovia uložený stavebný materiál, ktorý
odmietajú odstrániť. Tendenčné sú tvrdenia odporcov, že navrhovateľ mohol prísť za nimi, ak chcel
zosúladiť skutkový a právny stav a postaviť plot na hranici pozemkov, lebo navrhovateľ opakovane
žiadal odporcov aj po vynesení rozsudku, aby predmetnú nehnuteľnosť vypratali za účelom postavenia
oplotenia na hranici pozemkov, ale márne. Pokiaľ ani po vyhlásení rozsudku nie sú ochotní dobrovoľne
predmetnú nehnuteľnosť vypratať, je ťažko veriť, že toto by spravili dobrovoľne bez súdneho konania.
Žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania v sume 382 €.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) zo zistení, že odvolanie podali odporcovia
v 1. a 2. rade v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok v napadnutej časti, okrem
výroku, ktorým bolo konanie v časti odstránenia altánku z parcely č. 28/2 zastavené podľa § 212 ods.
1,3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcov nie je dôvodné.

Výrok rozsudku v spojení s opravným uznesením zo dňa 30. augusta 2011 č.k. 44C/587/2005-206,
ktorým bolo konanie v časti, v ktorej navrhovateľ žiadal odporcom uložiť povinnosť odstrániť altánok z
pozemku, ktorý je vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa, a to z parcely 28/2, zapísanej na LV č. XXX,
katastrálne územie R. Z., Z. P. - R. Z., Z. P. O. zastavené, odvolaním napadnutý nebol, a tak rozsudok
v tejto časti spolu s opravným uznesením zo dňa 30. augusta 2011 nadobudol právoplatnosť podľa §
206 ods. 2 O.s.p..

Aj keď odvolatelia v odvolaniach proti rozsudku a dopĺňaciemu rozsudku neoznačili odvolací dôvod, z
obsahu odvolania vysvitá, že súdu prvého stupňa vytýkajú nesprávne právne posúdenie veci podľa § 205
ods. 2 písm. f/ O.s.p.. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym
posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych
predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny
predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne
právne závery.

V danej veci navrhovateľ uplatnil právo vlastníka na ochranu svojho vlastníckeho práva.

Podľa § 126 ods. 1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Občiansky zákonník právo vlastníka žiadať o vypratanie nehnuteľnosti výslovne neupravuje, avšak
súdna prax dospela k názoru, že ak znie výrok rozsudku súdu na vydanie nehnuteľností, je tu neistota,
čo má byť vlastne pri výkone rozhodnutia uskutočnené. Preto by súdy formuláciu „vydať“ nehnuteľnosti
nemali vo svojich rozhodnutiach používať, ak majú na mysli vypratanie nehnuteľností (viď R 53/73
Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk, strana 186, 187). Tento záver vychádza zo skutočností,
že hmotné právo (§ 126 OZ) hovorí o práve domáhať sa vydania vecí (teda ako hnuteľnej, tak aj
nehnuteľnej) proti tomu, kto mu ju neprávom zadržiava. Procesné právo, ako aj exekučné právo hovorí o
vydaní vecí pri hnuteľných veciach a pri nehnuteľnostiach uvádza termín vypratanie. Preto rozhodnutia,
pokiaľ majú byť vykonané podľa príslušných ustanovení O.s.p., resp. Exekučného poriadku, musia
obsahovať výroky zodpovedajúce tejto požiadavke. Je teda zjavné, že „vypratanie nehnuteľností“ je len
formou vydania veci upravenej v § 126 ods. 1 OZ, a preto správne navrhovateľ sa v návrhu domáha
vypratania pozemku parcelného č. 28/2, zapísaného na LV č. XXX, katastrálne územie R. Z. v časti
„b“ o výmere 4,1 m2, vyznačenej na vytýčovacom náčrte hranice medzi pozemkami parcelného č. 24 a
parcelného č. 28/2, ktorý tvorí prílohu č. 2 znaleckého posudku č. 5/2010, vyhotoveného znalcom O.. I.
Q. v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Pri posudzovaní požiadavky navrhovateľa na vypratanie pozemku odporcami je treba dať za pravdu
navrhovateľovi, že bez určenia hranice medzi pozemkami parcelného č. 24 a pozemkom parcelného č.
28/2, katastrálne územie R. Z., nebolo možné dospieť k záveru, či je neoprávnene zasiahnuté do práv
navrhovateľa.



Túto otázku riešil súd ako predbežnú v predmetnom konaní o návrhu na vypratanie pozemku. Preto
správne súd prvého stupňa postupoval, ak na návrh navrhovateľa nariadil vo veci znalecké dokazovanie
znalcom z odboru geodézie a kartografie O.. I. Q., za účelom vytýčenia hranice medzi vyššie označenými
pozemkami parcelného č. 28/2 a parcelným č. 24, lebo ako už bolo vyššie uvedené bez určenia hranice
nebolo možné dospieť k záveru, či je (ne)oprávnene zasahované do práv navrhovateľa.

Vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že odporcovia neoprávnene zasahujú do
pozemku navrhovateľa parcelného č. 28/2 o výmere 4,1 m2, ktorá je v znaleckom posudku a osobitne v
prílohe č. 2 označená ako časť „b“. Znalec nielenže priebeh hranice vyznačil v znaleckom posudku, ale
aj na mieste samom túto hranicu vytýčil. Priebeh hranice je zrejmý ako zo znaleckého posudku, tak aj z
jej príloh a osobitne aj z fotodokumentácie, ktorá je pripojená v spisovom elaboráte.

Tvrdenia odporcov v odvolaní proti rozsudku, ako aj dopĺňaciemu rozsudku, že oni počas konania
nenamietali znalecký posudok o priebehu hranice, a že navrhovateľ mohol prísť za nimi ak chcel
zosúladiť skutkový a právny stav, a postaviť oplotenie, sa javia ako málo presvedčivé. Ak ani po vyhlásení
rozsudku odporcovia nevypratali časť pozemku parcelného čísla 28/2 vyznačenú pod  „b“ o výmere 4,1
m2 v prílohe 2/  znaleckého posudku, na ktorej sa nachádzajú dosky, hranoly a iný stavebný materiály,
tak je málo pravdepodobné, žeby tak urobili na výzvu navrhovateľa bez súdneho konania.

Fotodokumentácia, ktorá tvorí prílohu vyjadrenia navrhovateľa z 23. júla 2010, je identická s
fotodokumentáciou, ktorá sa nachádza v spisovom elaboráte a tvorí prílohu podania navrhovateľa z 11.
mája 2010, (t.j. predložená súdu počas konania na súde prvého stupňa). Teda v žiadnom prípade nejde
o nový dôkaz v odvolacom konaní. Táto fotodokumentácia svedčí o tom, že na spornej časti pozemku
sú uložené dosky, hranoly a iný stavebný materiál; teda táto časť pozemku nie je odporcami vyprataná.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s dopĺňacím rozsudkom a
opravným uznesením ako vecne správny potvrdil, okrem výroku o čiastočnom zastavení konania, podľa
§ 219 ods. 1,2 O.s.p..

V odvolacom konaní boli odporcovia procesne neúspešní a vznikla im tak povinnosť nahradiť trovy
odvolacieho konania procesne úspešnému účastníkovi konania, t.j. navrhovateľovi (§ 224 ods. 1 O.s.p.
v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.).

Navrhovateľ v odvolacom konaní podal návrh na rozhodnutie o priznaní náhrady trov odvolacieho
konania, v ktorom požadoval náhradu trov odvolacieho konania v sume 382 € (§ 224 ods. 1 O.s.p. v
spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.). Odvolací súd priznal navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania
za 4 úkony právnej služby, a to :
- vyjadrenie navrhovateľa z 23. júla 2010 na odvolanie odporcov vo veci samej v sume 55,49 € podľa § 14
ods. 1 písm. b/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „citovanej vyhlášky“) v spojení s
§ 11 ods. 1 citovanej vyhlášky (1/13 výpočtového základu priemerná mesačná mzda za I. polrok 2009
- 721,40 €),
- vyjadrenie navrhovateľa z 22. septembra 2010 na odvolanie odporcov proti uzneseniu zo dňa 17.
augusta 2010 v sume 27,74 € (odmena vo výške1/2 základnej sadzby tarifnej odmeny, lebo išlo o
vyjadrenie na odvolanie proti rozhodnutiu, v ktorom nebolo rozhodnuté vo veci samej), podľa § 14 ods.
3 písm. b citovanej vyhlášky v spojení s § 11 ods. 1 citovanej vyhlášky,
- účasť na pojednávaní dňa 30. augusta 2011 v sume 57 € podľa § 14 ods. 1 písm. c/ citovanej vyhlášky
v spojení s § 11 ods. 1 citovanej vyhlášky (1/13 z výpočtového základu - priemerná mesačná mzda za
I. polrok 2010 - 741 €),
- účasť na pojednávaní dňa 20. decembra 2011 v sume 57 € podľa § 14 ods. 1 písm. c/ citovanej vyhlášky
v spojení s § 11 ods. 1 citovanej vyhlášky.

Odvolací súd priznal aj náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné
vo výške 1/100-iny výpočtového základu, a to za 2 úkony á 7,21 € uskutočnené v roku 2010 (výpočtový
základ za I. polrok 2009 = 721 €) a 2 x 7,41 € za úkony vykonané v roku 2011 (výpočtový základ za I.
polrok 2010 v sume 741 €), podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky.



Vzhľadom na to, že advokát navrhovateľa je platcom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a
náhrada podľa citovanej vyhlášky o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 %, t.j. o sumu 45,29 € (20 %
zo sumy 226,47 €) podľa § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky. Navrhovateľovi tak odvolací súd priznal účelne
vynaložené trovy odvolacieho konania v sume 271,76 € (197,23 € + 29,24 € + 45,29 €).

Odvolací súd nepriznal navrhovateľovi odmenu za vyjadrenie navrhovateľa zo dňa 25. októbra 2011 na
odvolanie odporcov, lebo išlo o identické vyjadrenie ako zo dňa 23. júla 2010 (za ktoré mu odvolací
súd priznal odmenu vo výške 55,49 €). Za tento úkon mu nepatrí ani náhrada výdavkov na miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné. Taktiež odvolací súd nepriznal účtovanú odmenu za
vyjadrenie zo dňa 22. septembra 2010 v plnej výške 55,49 €, ale len v rozsahu 1/2, lebo išlo o vyjadrenie
na odvolanie, ktoré bolo podané proti uzneseniu, ktorým nebolo rozhodnuté vo veci samej (viď § 14
ods. 3 písm. b/ citovanej vyhlášky). Odporcovia sú povinní zaplatiť sumu 271,76 € k rukám právneho
zástupcu navrhovateľa JUDr. Milana Kuzmu v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (§ 149
ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č.
757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "44C/587/2005", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}