Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/309/2011 z 25. 2. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 25. februára 2013, sp. zn. 24Co/309/2011, ECLI:SK:KSTT:2013:2103899852.2 Krajský súd Trnava | 24Co/309/2011 | ECLI:SK:KSTT:2013:2103899852.2 | 2013-02-25 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0/#paragraf-419 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6f12f4e2-0694-422c-b0f0-82af15149ff0 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2013:2103899852.2 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/309/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2103899852
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2103899852.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a členov
senátu: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Mária Klepancová v právnej veci žalobcu: X. R., nar. X.XX.XXXX,
bytom E. F. XX, C., zastúpeného advokátom: JUDr. Tibor Sanák, Nám. SNP 2, Trnava, proti žalovanému:
TANEX, spol. s r.o., Nitrianska 25, Trnava, IČO: 18 048 871, zastúpenému advokátom: JUDr. Timotej
Minarovič, A. Žarnova 1, Trnava, o zaplatenie 2.527,02 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 5. októbra 2011, č.k. 25C/52/2003-253, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa v celom rozsahu zamietol žalobu, ktorou sa žalobca
domáhal uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť mu sumu 2.527,02 Eur s odôvodnením, že si u
žalovaného objednal vykonanie prehliadky motorového vozidla Fiat Brava a v súvislosti s tým došlo
k poškodeniu motora a následnej škode 1.302,16 Eur. Táto škoda bola spôsobená pracovníkmi
žalovaného tým, že včas neidentifikovali vzniknutú poruchu na vozidle a počínali si pri práci neodborným
spôsobom a okrem toho žalovaný mu spôsobil aj ďalšiu škodu vo výške 1.224,86 Eur, ktorá mu vznikla
z titulu nákladov spojených s nutným prenájmom iného vozidla slúžiacemu na výkon podnikateľskej
činnosti pokiaľ predmetné vozidlo patriace mu do vlastníctva bolo v oprave.

Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 417 ods. 1, § 419, § 420 ods.
1, § 442 ods. 1, § 442 ods. 3, § 631, § 652 ods. 1, 2 ako aj § 653 ods. 1, 2, § 654 ods. 1, 2,
3, § 655 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a vecne argumentoval tým, že súd vec posudzoval z
hľadiska porušenia právnej povinnosti, ktorá spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s
objektívnym právom, tzn. v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej skutočnosti, ktorá vyplýva zo
všeobecne záväzných právnych predpisov a iných noriem zo zmlúv alebo iných právnych predpisov. Po
vykonaní dokazovania vyhodnotením jeho záverov dospel k záveru, že návrh žalobcu nie je dôvodný,
nakoľko žalobcovi sa nepodarilo v konaní preukázať ani základné predpoklady vzniku zodpovednosti
za škodu v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka a to porušenie právnej povinnosti a následne potom
ani príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. V konaní bolo preukázané, že
žalobcovi vznikla škoda z dôvodu nesprávnej funkčnosti napínacej kladky ozubeného rozvodového
remeňa, ktorá bola v konečnom dôsledku príčinou poškodenia motora a tiež bolo preukázané, že
príčinou poruchy motora bola nesúosovosť ozubeného kolesa napínacej kladky rozvodového remeňa s
ostatnými ozubenými kolesami, avšak nebolo jednoznačne dokázané, že v čase vykonávania garančnej
prehliadky u žalovaného sa táto závada vyskytovala a zároveň ako zo znaleckého posudku Ústavu
súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline vyplýva, tiež nie je možné presne stanoviť čas, resp.
dobu, kedy došlo k vzniku príčiny poruchy. Zo záručnej a servisnej knižky dotknutého vozidla vyplýva
cyklus kontroly rozvodového remeňa až po najazdení 80.000 kilometrov, pričom k poruche došlo v dobe



kratšej, t.j. po najazdení približne 56.000 kilometrov, preto súd mal za to, že žalovaný aj nevykonaním
takejto kontroly pri servisnej prehliadke po najazdení 40.000 kilometrov nezanedbal žiadnu povinnosť.
Súd potom nepovažoval za dôvodné ani tvrdenie žalobcu, že výmena sviečok žalovaným bola hlavnou
príčinou škody, ktorá na aute nastala, pretože z vykonaného znaleckého dokazovania bolo preukázané,
že poškodenie izolantu vysokonapäťového kábla nemá žiaden súvis s poškodením rozvodového remeňa
a samotná výmena zapaľovacích sviečok nesúvisí s kontrolou napnutia rozvodového remeňa. Nedal
za pravdu žalobcovi ani v tom, že žalovaný mal porušiť preventívnu povinnosť pričom považoval
za preukázané, že žalovaný si nepočínal v rozpore s § 415 Občianskeho zákonníka a žalobca, na
ktorom je dôkazná povinnosť nepreukázal akú prevenčnú povinnosť mal žalovaný porušiť, keď pri
vykonávaní servisnej prehliadky žalovaný neporušil ustanovenia Občianskeho zákonníka ani iného
zákona. Obsah a rozsah servisnej prehliadky, ktorú si žalobca objednal u žalovaného je určený výrobcom
v servisnej knižke, rozsah tejto servisnej prehliadky žalovaný dodržal a žalobca si u žalovaného
neobjednal vykonanie prehliadky väčšieho rozsahu ani inú konkrétnu opravu, pred prehliadkou
neoznámil žalovanému žiadne vady vozidla, ktoré požaduje odstrániť. Závada, ktorá sa v aute žalobcu
vyskytla neskôr, nebola zjavná z chodu auta, ani bežným spôsobom viditeľná a rozpoznateľná, preto
nemohla byť žalovaným porušená jeho povinnosť predchádzať škodám( prevenčná povinnosť). Medzi
účastníkmi konania bol riadny záväzkový vzťah na základe zmluvy o dielo, keď žalobca jasne uviedol,
že chce od žalovaného vykonať servisnú prehliadku a teda je vec potrebné vzťah posudzovať podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúceho zmluvu o dielo, pričom žalobca mal možnosť uplatniť
si práva zo zodpovednosti za vady, ale tieto si neuplatnil v zákonnej prekluzívnej lehote, hoci o nich
vedomosť mal, ako tomu nasvedčuje obsah jeho listu adresovaného žalovanému zo dňa 11.5.2000.
V prípade, že by aj takto bol postupoval, v konaní by nemohol byť úspešný pre nepreukázanie
porušenia povinnosti žalovaného a príčinnej súvislosti vzniku škody s konaním žalovaného a tiež z
dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty na uplatnenie práva zo zodpovednosti za vady.

Obdobne súd žalobcovi nepriznal ani nárok zaplatenie sumy 1.224,86 Eur za prenájom motorového
vozidla zn. Škoda 120, ktorý bol súčasťou nároku na náhradu škody. Žalobca totiž v žalobe uviedol, že
toto motorové vozidlo si požičal z dôvodu, že ho potreboval k výkonu jeho podnikateľskej činnosti, pričom
bez požičaného motorového vozidla by mu vznikla vyššia škoda, než bola cena za požičanie motorového
vozidla. V zmysle § 419 Občianskeho zákonníka, o ktoré žalobca opieral svoj nárok na túto sumu,
však žalobcovi by vzniklo právo na účelne vynaložené náklady a náhradu škody, najviac v rozsahu
zodpovedajúcom škode, ktorá bola odvrátená, avšak v konaní žalobca nepreukázal, že žalovaný nesie
zodpovednosť za poškodenie vozidla a tiež v akom rozsahu mal škodu odvrátil zapožičaním motorového
vozidla. Záverom súd zdôraznil, že žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno, tento súdu síce preukázal
ako náležitosti zodpovednosti za uplatnenú škodu vznik a výšku škody, ale nepreukázal základné
predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu a to, že by žalovaný svojim konaním resp. nekonaním
porušil právnu povinnosť a teda i príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti konaním
žalovaného a škodou a preto súd návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.

Rozhodnutie o trovách konania si s použitím § 151 ods. 3 O.s.p. vymienil na rozhodnutie samostatným
uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu, v ktorom
uviedol, že skutkové závery, ako aj právny názor súdu prvého stupňa nepovažuje za správny.
Argumentoval, že v ust. § 415 Občianskeho zákonníka je upravená prevenčná povinnosť, ktorá
má charakter generálnej prevencie a ktorá sa vzťahuje na všetkých účastníkov občianskoprávnych
vzťahov. Súd preto správne zameral dôkaznú povinnosť na skúmanie ako pracovníci žalovaného pri
predpísanej servisnej prehliadke 18.11.1999 mohli predísť k vzniku škody. Odpoveďou na túto otázku
bolo stanovisko SLOVDEKRA s.r.o. obsiahnuté v expertíze číslo 18/Ps/2000 zo dňa 13.7.2000, keď v
odpovedi pod bodom 2 je uvedené, že pracovníci žalovaného mohli pri dôslednom vykonaní predpísanej
prehliadky vozidla Fiat Brava 1,4 po najazdení 40.000 kilometrov včasnou identifikáciou poruchy predísť
poškodeniu motora. Obdobne odpoveď na túto otázku vyplýva aj zo znaleckého posudku č. 166/2010
Žilinskej univerzity v Žiline Ústavu súdneho inžinierstva Žilina zo dňa 7.12.2010, je uvedené, že príčinu
poškodenia rozvodového remeňa bolo možné zistiť vizuálnou kontrolou ozubenia napínacej kladky
pri demontáži krytu rozvodového remeňa (bod 3), že za predpokladu, že by bol rozvodový remeň
kontrolovaný je len veľmi malá pravdepodobnosť, že by došlo k jeho poruche, avšak úplne to vylúčiť
nie je možné (bod 10 veta druhá) a že všeobecne možno konštatovať, že kontrola rozvodového
remeňa nikdy nie je zbytočná, nakoľko pri poškodení časovania rozvodu dochádza k stretu piestov s



ventilmi a následných zvýšených nákladov na opravu motora (bod 11 posledný odsek). Z uvedených
záverov má za to, že pracovníci žalovaného porušili všeobecnú prevenčnú povinnosť, teda konali
protiprávne tým, že nedôsledne pristupovali k servisnej kontrole a neskontrolovali všetky hnacie remene,
nielen tie, ktoré mali, ale aj rozvodový remeň patriaci k hnacím remeňom. Žalovaný sa s dôverou
obrátil na špecializovaný servis zn. Fiat v Trnave, ktorý vykonáva nielen predaj vozidiel zn. Fiat, ale
vykonáva ich servis na predpokladanej profesionálnej úrovni. Vychádzal z predpokladu, že pracovníci
žalovaného pri servisnej prehliadke po 40.000 kilometrov skontrolujú všetky hnacie remene, tzn. aj
rozvodový remeň, predvídajúc možnú opotrebovanosť a následný možný vznik poruchy na motore.
Obdobne poukázal aj na uplatnený nárok v časti zaplatenia sumy 36.900,- Sk, ktorú sumu zaplatil za
požičanie motorového vozidla za obdobie od 3.5.2000 do 30.6.2000 firme PK AGRO s.r.o. Bratislava.
Vozidlo si bol nútený zapožičať vzhľadom k tomu, že v spomínanom období pracoval ako súkromný
podnikateľ v oblasti poľnohospodárstva a práve v období od mája do konca júna je agrotermický termín
na kosenie tráv a musel mať zabezpečenú mobilitu prostredníctvom náhradného motorového vozidla,
keďže zabezpečoval kosenie tráv, porastov v inutačnom pásme rieky Dunaja. Tieto práce vykonával
pre povodie Dunaja s tým, že jeho odmena predstavovala úrodu trávneho porastu. Je názoru, že aj
cena za požičanie motorového vozidla vo výške 36.900,- Sk za dané obdobie je primeraná. Záverom
zotrval na tom, že jeho nárok je plne dôvodný v súlade s ust. § 418 ods. 1 Občianskeho zákonníka a §
419 Občianskeho zákonníka. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
zmenil tak, že jeho žalobe vyhovie a uloží žalovanému zaplatiť mu sumu 2.527,02 Eur so 17,6% ročným
úrokom z omeškania od 3.6.2000 až do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň
mu uloží zaplatiť i náhradu všetkých trov konania.

Žalovaný odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu sa písomne vyjadril prostredníctvom právneho
zástupcu a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
potvrdil a zároveň si uplatnil i náhradu trov odvolacieho konania v sume 130,39 Eur. Poukázal na to,
že žalobca v podanom odvolaní nepredniesol žiadne skutočnosti, ktoré by už nebol prezentoval na
prvostupňovom konaní a že v podstate len opakuje svoje tvrdenia. Prvostupňový súd riadne vyhodnotil
všetky predložené dôkazy a rozhodol správne. Všetky skutočnosti uvádzané žalobcom v odvolaní boli už
v rámci konania na prvostupňovom konaní prezentované. Nejedná sa o žiadne nové závery, či podnety
zo strany žalobcu a žalovaný sa k nim už v rámci prvostupňového konania vyjadril, zaujal stanovisko
predovšetkým na pojednávaniach a vo svojich písomných vyjadreniach. Keďže sa nejedná o nové
skutočnosti, ktoré by už neboli na prvostupňovom konaní rozoberané, nepristupuje k podrobnejšiemu
vyjadreniu sa k odvolaniu, ale dáva do pozornosti odvolacieho súdu doposiaľ ním prezentované
vyjadrenia. Žalobca nepreukázal v rámci prvostupňového konania ani v podanom odvolaní základné
právne predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu a to, že by žalovaný svojím konaním
prípadne nekonaním porušil právnu povinnosť a teda ani príčinnú súvislosť medzi porušením právnej
povinnosti konaním žalovaného a škodou.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 205 ods. 1 písm. d) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania, (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok
súdu prvého stupňa je vecne správny v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie.

Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v podrobnom rozsahu na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom. Pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie navrhovateľom uplatneného nároku a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i
právne závery prvostupňového súdu vo veci, s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje
na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku.

Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a
nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Keďže prvostupňový súd napadnutý rozsudok vo všetkých
jeho častiach, týkajúcich sa oboch nárokov žalobcu riadne odôvodnil, pričom s týmto odôvodnením



sa odvolací súd plne stotožňuje a zároveň sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami
tvoriacimi základ pre rozhodnutie, odvolací súd k veci považuje za potrebné dodať iba nasledovné:

K odvolacím námietkam žalobcu sa žiada dodať nasledovné:

Základným predpokladom vzniku občianskoprávnej zodpovednosti fyzických a právnických osôb v
zmysle súdom prvého stupňa citovaných ustanovení konkrétne § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka
je porušenie právnej povinnosti, teda protiprávny úkon. Právny teória vykladá protiprávny úkon ako
prejav ľudskej vôle, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Občiansky zákonníka nerozlišuje, či ide
o porušenie právnej povinnosti vyplývajúcej z právneho predpisu alebo o porušenie právnej povinnosti
vyplývajúcej zo zmluvy. Porušenie právnej povinnosti sa neprezumuje, ale musí byť poškodeným
preukázané. V súdnom konaní je povinnosťou žalobcu preukázať, že došlo k určitému skutku, z ktorého
je vyvodzovaná zodpovednosť žalovaného za protiprávny úkon. Posúdenie, či preukázaný skutok
je protiprávnym konaním je posúdením právnym, ktoré patrí súdu. Poškodený preukazuje skutkové
okolnosti, ktoré po právnej stránke hodnotí súd. Keďže aj v danom konaní bol predmetom konania nárok
na náhradu škody, bolo povinnosťou žalobcu preukázať základné predpoklady tejto zodpovednosti a
to predovšetkým predpoklad protiprávneho konania žalovaného. Žalobca mal vyvodzovať protiprávne
konanie žalovaného, ku ktorému malo dôjsť pri vykonaní servisnej prehliadky na motorovom vozidle
patriacom žalobcovi. Protiprávne konanie malo spočívať v tom, že pracovníci žalovaného si nepočínali
tak, aby nedochádzalo k škodám, konkrétne na majetku žalobcu , ktorým bolo motorové vozidlo. Ide o
prevenčnú povinnosť predchádzať škodám, povinnosť rešpektovať práva a podobne.

Súd prvého stupňa sa pri posudzovaní nároku o náhradu škody dostatočne vysporiadal s obsahom
stanoviska spol. SLOVDEKRA, s.r.o., ktoré je obsiahnuté v jeho Expertíze č. 18/TS/2000 zo dňa
13.7.2000, ako aj so závermi znaleckého posudku č. 166/2010 Žilinskej univerzity v Žiline, Ústavu
súdneho inžinierstva Žilina zo dňa 7.12.2010. Aj podľa názoru odvolacieho súdu z oboch vyplýva, že
pracovníci žalovaného ktorého kontrola je stanovená až po najazdení 80.000 km mohli, ale zároveň
nemuseli pri prehliadke vozidla po odjazdení 40.000 km, pri servisnej prehliadke u žalovaného zistiť
potrebu výmeny hnacieho remeňa. Dodatočne s odstupom času kedy došlo k poruche na vozidle nie
je možné stanoviť v akom stave bol dotknutý hnací remeň v čase žalovaným vykonávanej servisnej
prehliadky. Aj podľa toho, že kontrola remeňa, ktorý spôsobil potrebu opravy vozidla je zaradená
na servisnú prehliadku až po najazdení 80.000 km možno usudzovať, že jeho životnosť a funkčnosť
je aj výrobcom predpokladaná minimálne na takýto počet odjazdených kilometrov. Správny je potom
záver súdu, že keď závada, ktorá sa na vozidle vyskytla nebola zjavná ani z chodu auta, ani vizuálne
zistiteľná a rozpoznateľná, tak v súvislosti aj s jej prípadnou existenciou, nemohlo dôjsť k porušeniu
prevenčnej povinnosti zo strany pracovníkov žalovaného keď rozsah vykonávanej servisnej prehliadky
žalovaný dodržal a inú objednávku týkajúcu sa opravy vozidla žalobca nezadal.

Keďže potom žaloba sa neukázala ako dôvodná pri prvom nároku uplatnenom z dôvodu náhradu škody
pri porušení prevenčnej povinnosti, nemohol obstáť ani druhý nárok za náklady spojené s požičaním
náhradného vozidla, ktorý nárok bol v podstate závislým čo do dôvodnosti od prvého nároku a ani
pri tomto nároku, obdobne ako pri prvom, žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázaní svojich
tvrdení.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, po vyčerpaní odvolacích dôvodov, odvolací súd rozsudok
súdu prvého stupňa ako vecne správny s použitím ust. § 219 O.s.p. potvrdil. O trovách tohto odvolacieho
konania v zmysle § 224 ods. 4 O.s.p. rozhodne súd prvého stupňa.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.