Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/369/2016 z 22. 8. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 22. augusta 2017, sp. zn. 19Co/369/2016, ECLI:SK:KSTN:2017:3715205538.2 Krajský súd Trenčín | 19Co/369/2016 | ECLI:SK:KSTN:2017:3715205538.2 | 2017-08-22 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 387 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/32eac93f-a479-4671-9679-becbd5a5d75f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3715205538.2 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/369/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3715205538
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3715205538.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej v spore žalobcu H. proti žalovaným 1/ O. 2/ P., 3/ F.
a 4/ B. o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Považská Bystrica zo dňa 28. apríla 2016, č.k. 3C/199/2015-327, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej a vo vzťahu k náhrade trov konania žalovaných 1/, 3/,
4/ p o t v r d z u j e .

Rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k náhrade trov konania žalovaného 2/ m e n í
tak, že žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému 2/ trovy právneho zastúpenia vo výške 539,24
eur k rukám jeho právneho zástupcu W., do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaní 1/ - 4/ m a j ú nárok proti žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd určil, že
dobrovoľná dražba konaná dňa 06.03.2015 o 14:40 hod. v F., ktorej priebeh bol osvedčený notárskou
zápisnicou notárky Q. pod č. K. zo dňa 06.03.2015, ktorej predmetom bolo draženie nehnuteľností
uvedených v žalobe dražobníkom žalovaným 2/ na návrh žalovaného 1/ v prospech žalovaného 3/ ako
vydražiteľa, je neplatná. Po právnej stránke svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ust. § 3
ods. 1, § 7 ods. 1, § 12 ods. 1, 4, 5, § 17 ods. 1 písm. a/ až l/, ods. 2, 3, 5 písm. a/ až i/, § 21 ods.
2, 4, § 24 ods. 1, 2 zák. č. 527/2002 Z.z., § 92 ods. 1 písm. d/, ods. 6 zák. č. 7/2005 Z.z. Konštatoval, že
v zmysle ustanovenia § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. je aktívne vecne legitimovaným na podanie
žaloby o neplatnosť dobrovoľnej dražby osoba, ktorá bola dotknutá na svojich právach, pretože boli
porušené ustanovenia zákona č. 527/2002 Z.z. Povinnosťou žalobcu bolo v konaní
preukázať, že v priebehu dobrovoľnej dražby, ktorá sa uskutočnila dňa 06.03.2015 v F. o
14:40 hod., došlo k porušeniu zákona č 537/2002 Z.z., v dôsledku čoho došlo k porušeniu
práv žalobcu (z uvedeného vyplýva, že nemôže ísť o hocijaké porušenie práv /napr.
iných osôb/, ale len o porušenie práv žalobcu). Vyslovil názor, že prípadné porušenie práv žalobcu
by bolo relevantné iba v tom prípade, ak by prípadné chyby v priebehu dobrovoľnej dražby viedli k
tomu, že po skončení konkurzu by neostal žalovanému 4/ žiadny majetok, ktorý by mohol žalobca
nadobudnúť ako podiel na likvidačnom zostatku (na rozdiel od situácie, ak by v priebehu dobrovoľnej
dražby nedošlo k domnelým pochybeniam a po skončení konkurzu by teda ostal majetok, ktorý
by ako likvidačný zostatok nadobudol žalobca). Mal za preukázané, že žalobca je jediným spoločníkom
úpadcu - žalovaného 4/; potenciálne by teda po ukončení konkurzu mal právo na podiel na likvidačnom
zostatku. Z prehľadu zistených /popretých pohľadávok zapísaných do zoznamu pohľadávok v konkurze
na majetok žalovaného 4/ (ktorý prehľad žalobca v konaní nepoprel) však bolo zistené, že celková výška



zistených pohľadávok, ktoré si veritelia žalovaného 4/ prihlásili do konkurzu, je 958.954,87 Eur, z čoho
len pohľadávka W. (záložného veriteľa, na pokyn ktorého došlo k dobrovoľnej dražbe) je 654.663,67
Eur. Z uvedeného vyplýva, že vzhľadom na výšku prihlásených pohľadávok možno očakávať, že po
skončení konkurzného konania by žalobcovi ako spoločníkovi žalovaného 4/ nezostal žiadny majetok,
resp. majetková hodnota, z ktorej by mohol byť uspokojený jeho podiel na likvidačnom zostatku (žalobca
totiž nepreukázal, že by majetok žalovaného 4/ bol vyšší ako súčet v konkurze uplatnených pohľadávok
voči žalovanému 4/). K námietke žalobcu, že „nie je zrejmé, či si žalovaný 2/ splnil notifikačnú povinnosť“
uviedol, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalovaný 2/ (dražobník) uverejnil
oznámenie o dražbe v lehote uvedenej v § 17 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. v registri dražieb, ako
i v Obchodnom vestníku, a tiež si vo vzťahu k žalobcovi splnil notifikačnú povinnosť, keď mu na 3
adresy zaslal oznámenie o dražbe, ktoré všetky 3 oznámenia si žalobca prevzal dňa 17.02.2015. Z
uvedeného dôvodu súd prvej inštancie konštatoval, že k porušeniu zákona v súvislosti s notifikačnou
povinnosťou dražobníka vo vzťahu k žalobcovi nedošlo. Ďalšou námietkou žalobcu, ktorou odôvodňoval
neplatnosť dražby, mala byť skutočnosť, že hodnota vydražených nehnuteľností ocenená v znaleckom
posudku H.. F. bola podhodnotená, pričom poukazoval na znalecký posudok H.. X. č. XX/XXXX. Z
vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že navrhovateľom dražby v zmysle
§ 7 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z. bol žalovaný 1/ ako osoba oprávnená navrhnúť vykonanie dražby
v zmysle zákona č. 7/2005 Z.z. (§ 92 ods. 6). Uviedol, že povinnosťou dražobníka v danom prípade
bolo zabezpečiť ohodnotenie nehnuteľnosti (určiť cenu predmetu dražby) znaleckým posudkom s tým,
aby tento nebol v deň konania dražby starší ako 6 mesiacov. Mal za preukázané, že dražba sa konala
dňa 06.03.2015, pričom znalecký posudok bol vyhotovený dňa 07.09.2014 znalcom H.. F. (žalobca v
konaní túto skutočnosť nepoprel), teda ku dňu konania dražby tento znalecký posudok nebol starší ako 6
mesiacov. Podľa názoru súdu prvej inštancie si dražobník - žalovaný 2/ splnil v súvislosti s určením ceny
predmetu dražby svoje povinnosti, z čoho vyplýva, že žalovaný 2/ v tomto smere neporušil ustanovenia
zákona č. 527/2002 Z.z. Uviedol, že daný zákon síce umožňuje podať námietky proti ohodnoteniu
predmetu dražby, tieto však je oprávnený vzniesť len vlastník nehnuteľnosti v prípade, že navrhovateľom
dražby je záložný veriteľ (o čo v súdenom prípade nejde). V takom prípade je povinnosťou dražobníka,
aby v prípade, že vlastník nehnuteľnosti trval na vyhotovení nového znaleckého posudku, zabezpečil
vypracovanie nového znaleckého posudku. Vzhľadom k tomu, že žalobca nepreukázal, že boli porušené
ustanovenia zákona č. 527/2002 Z.z., súd prvej inštancie vyslovil názor, že nemohlo tým pádom dôjsť k
stavu, že by žalobca bol tým dotknutý na svojich právach, preto jeho žalobu súd prvej inštancie zamietol.
O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Žalovaní 1/ - 4/ mali v konaní
plný úspech, preto im vzniklo právo na náhradu trov konania. Žalovaní 1/, 3/, 4/ si náhradu trov konania
neuplatnili, preto rozhodol tak, že im náhradu trov konania nepriznal. Žalovanému 2/, ktorému vznikli
trovy konania titulom právneho zastúpenia, tieto priznal tak, ako sú vyčíslené v odôvodnení napadnutého
rozsudku.

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a určil, že predmetná dražba je neplatná a zároveň zaviazal
žalovaných 1/ až 4/ k náhrade trov odvolacieho konania. Namietal konštatovanie súdu prvej inštancie
vo vzťahu k nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu. Mal za to, že táto bola jednoznačne
preukázaná, či už žalobcom doloženými dokumentmi do konania alebo jeho výpoveďou, z ktorej je
zrejmé, že žalobca bol a je konateľom úpadcu, teda žalovaného 4/, ktorého majetok sa na dražbe dražil
a zároveň ručil svojim majetkom so splatením záväzkov úpadcu. Z tohto je zrejmé, že žalobca mal
záujem na speňažení dražených vecí za najvyššiu hodnotu tak, aby bol v čo najmenšej miere postihnutý
jeho majetok ako fyzickej osoby. Je teda zrejmé, že žalobcovo právo bolo ohrozené a eventuálne mu
aj vznikla škoda na jeho majetku tým, že majetok úpadcu bol speňažený za nižšiu hodnotu a následne
by bol vo väčšom rozsahu postihnutý jeho majetok ako ručiteľa. Z tohto dôvodu sa cítil poškodený
speňažením nehnuteľných vecí za nižšiu hodnotu ako tieto podľa jeho názoru v skutočnosti mali. Mal
preto za to, že v konaní splnil podmienku aktívnej vecnej legitimácie. Na tejto skutočnosti nemení nič
ani to, že si neprihlásil svoju pohľadávku do konkurzného konania tak, ako argumentoval žalovaný
1/. Poukazoval ďalej na nesprávnu špecifikáciu draženej nehnuteľnosti, ktorá prípadných záujemcov o
kúpu predmetu dražby mohla odradiť. V časti týkajúcej sa hodnoty draženej nehnuteľnosti mal za to, že
hodnota nehnuteľnosti bola preukázaná znaleckým posudkom H.. X., kedy bola cena stanovená cca o
33% vyššia ako znaleckým posudkom H.. F.. V časti týkajúcej sa priznania náhrady trov konania mal
za to, že v tomto prípade neboli splnené podmienky na to, aby súd vychádzal pri určovaní výšky trov z
hodnoty nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom dražby, ak sa vôbec táto hodnota nehnuteľnosti dá určiť,
nakoľko v konaní nebola žiadnym spôsobom ustálená. Mal preto za to, že súd prvej inštancie neúplne



zistil skutkový stav veci, nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrili žalovaní 1/ a 4/, ktorí poukázali na znenie ust.
§ 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, kedy z tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že
predpokladom úspechu žalobcu je preukázanie kumulatívneho splnenia podmienok, a to porušenie
zákona o dobrovoľných dražbách, poškodenie práv žalobcu a preukázanie príčinnej súvislosti medzi
porušeným ustanovením v zákone o dražbách a poškodením práv žalobcu. V tejto súvislosti poukázal
na fakt, že výlučným vlastníkom nehnuteľností a nositeľom subjektívnych práv bol úpadca. Žalobca
je jediným spoločníkom úpadcu, ale zároveň je z právneho hľadiska subjektom odlišným od úpadcu.
Žalobcovi nemohla vzniknúť žiadna ujma na právach spojených s prechodom konkrétneho vlastníckeho
práva ku konkrétnemu predmetu dražby, ktorého pôvodným a výlučným vlastníkom bol úpadca a
nie žalobca. Z tohto dôvodu je zjavná absencia aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, pretože zánikom
vlastníckeho práva u iného subjektu mu nevznikla žiadna ujma. Pri posudzovaní aktívnej vecnej
legitimácie je však potrebné prihliadať tiež na skutočnosť, že na majetok úpadcu bol vyhlásený konkurz
a súčasťou majetku tvoriaceho oddelenú konkurznú podstatu boli aj dražené nehnuteľnosti. Účelom
konkurzu je dosiahnuť čo možno najvyššie uspokojenie pohľadávok tých veriteľov úpadcu, ktorí si
svoje pohľadávky prihlásili do konkurzu. Ani tu žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný, pretože si
v konkurze neprihlásil žiadnu pohľadávku a jeho majetkové práva tým pádom nemôžu byť dražbou
nijakým spôsobom dotknuté. Pokiaľ v odvolaní poukazuje na skutočnosť, že ručí svojim majetkom za
záväzky úpadcu, žalobca nesprávne tvrdí, že je ručiteľom, pretože žalobca svojim majetkom záväzky
úpadcu zabezpečuje a to tie, ktoré vznikli zo zmluvy o úvere uzatvorené medzi W. ako veriteľom a
úpadcom ako dlžníkom dňa 23.11.2007. Zabezpečenie záväzku úpadcovým majetkom nemá žiaden
vplyv na poškodenie práv žalobcu, nakoľko žalobcovi nemohla vzniknúť žiadna škoda, pretože majetok,
ktorým zabezpečil žalobca záväzok úpadcu, by v konkurze mohol byť speňažený aj pred momentom
speňaženia akéhokoľvek majetku vo vlastníctve úpadcu. Vo vzťahu k namietanému porušeniu ust. §
12 zákona o dobrovoľných dražbách poukázal na tú skutočnosť, že z tohto zákonného ustanovenia
vyplýva, že každý predmet dražby musí byť ohodnotený, aby bolo možné zistiť cenu predmetu dražby.
Pokiaľ ide o hodnotu nehnuteľnosti bez ohľadu na vecnú správnosť znaleckého posudku, žalovaní 1/ -
4/ tvrdia, že ani prípadný chybný postup znalca nie je dôvodom určenia neplatnosti dražby. Poukázali
pritom na rozhodnutie NS ČR, sp.zn. 21Cdo 1263/2008, Okresného súdu Trenčín 16C/1/2014,
Krajského súdu v Prešove 8Co/59/2013, NS SR sp.zn. 3Cdo 233/2010. Ďalej poukázal na tú skutočnosť,
že podľa notárskej zápisnice do začatia dražby zložili dražobnú zábezpeku traja záujemcovia, ktorí sa aj
osobne dražby zúčastnili, pričom ani po trojitej opakovanej výzve licitátora nebol ani jeden z dražiteľov
ochotný urobiť najnižšie podanie vo výške 8.950 Eur a preto bol licitátor nútený opakovane znižovať
vyvolávaciu cenu až na sumu 7.600 Eur. Cena dosiahnutá vydražením sa tak vytvorila prostredníctvom
plurality záujmu, pričom príklep licitátora bol udelený dražiteľovi s najvyšším podaním. Mal preto za to,
že žalovaný 2/ si splnil všetky zákonom stanovené povinnosti a to tým, že si objednal vypracovanie
znaleckého posudku u znalca, ktorý je riadne zapísaný v zozname znalcov a zo žiadneho ustanovenia
zákona o dobrovoľných dražbách nevyplýva povinnosť preskúmavať znalecký
posudok vypracovaný znalcom.

4. Ostatní žalovaní sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrili.

5. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom v náväznosti na § 387 ods. 2
CSP odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu
prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

6. V prvom rade je nutné konštatovať, že súd prvej inštancie rozhodoval za účinnosti Občianskeho
súdneho poriadku, ktorý bol nahradený s účinnosťou od 01.07.2016 Civilným sporovým poriadkom
(zák.č. 160/2015, ďalej len CSP), ktorý v prechodných ust. § 470 ods. 1, 2 stanovil, že ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti,
pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona
zostávajú zachované. Z tohto teda vyplýva, že nová právna úprav dôsledne dodržiava princíp okamžitej
aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na
všetky konania, a to aj na konania začaté predo dňom účinnosti Civilného sporového poriadku, avšak



s tým, že z hľadiska procesného bolo potrebné dané rozhodnutie posudzovať podľa ust.
Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko súd prvej inštancie rozhodoval za jeho platnosti a účinnosti.

7. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci vykonal dostatočné dokazovanie, vec po právnej stránke
správne posúdil a v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol.

8. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k tomu záveru, že právne posúdenie veci zo strany súdu prvej
inštancie ohľadom nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu v prejednávanom
spore je správne. Podľa ustálenej súdnej praxe pod pojmom aktívna vecná legitimácia sa rozumie také
hmotnoprávnej postavenie žalobcu, kedy mu z hmotného práva vyplýva uplatňovaný nárok uplatnený
žalobou v sporovom konaní, skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (tvrdenia existencie práva na
strane žalobcu) alebo pasívnej, existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného je imanentnou
súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu aj v prípade,
že ju žiadna zo strán konania nenamieta. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vedie vždy k
zamietnutiu jeho žaloby.

9. Ust. § 44 zákona o konkurze a vyrovnaní upravuje podmienky a nakladania majetkom úpadcu.
Základnou vlastnosťou konkurzného práva je, že ide o právo súbehové. V dôsledku vyhlásenia
konkurzu prechádzajú na správcu všetky dispozičné oprávnenia ohľadom majetku, ktorý patrí úpadcovi
a podlieha konkurzu. Tento účinok znamená, že pokiaľ ide o majetok podliehajúci konkurzu, odníma
sa dispozícia dlžníka, prípadne iných osôb, a to v prospech konkurzného správcu. Aj keď prechod
dispozičných oprávnení je najpodstatnejším účinkom, okrem neho dochádza k prechodu na správcu
aj iných oprávnení viažucich sa k majetku podliehajúcemu konkurzu ako je právo užívacie, právo k
výťažkom z takéhoto majetku. Toto odňatie oprávnenia dlžníka spôsobuje u dlžníka ten stav, že mu
ostáva zachované v skutočnosti len tzv. holé vlastníctvo. Zákon v tejto súvislosti uvádza, že
správca koná v mene a na účet úpadcu, čo nasvedčuje, čo medzi správcom a dlžníkom ide
navonok o vzťah obdobný zastúpeniu. Riešenie zvolené zákonodarcom sa javí ako efektívne s ohľadom
na konštrukciu iných právnych inštitútov v právnom poriadku. Pri označení konajúcej strany na strane
úpadcu, keďže ide o zastúpenia zmluvnou stranou vždy je úpadca zastúpený správcom, nie správca
určitého úpadcu. V tejto súvislosti je ďalej dôležité uviesť, že prípadné práva a povinnosti z konania,
ktoré správca robí v súvislosti so správou a nakladaním s konkurznou podstatou vznikajú vždy úpadcovi
a nie správcovi.

10. Kauzálny rozsah, v ktorom dlžník, teda úpadca oprávnene k majetku podliehajúcemu konkurzu
stráca rozsah, v ktorom ho správca nadobúda nie je absolútny a taktiež nie je úplne synalagmatický.
Rozsah, v ktorom správca nadobúda jednotlivé oprávnenia k majetku v konkurznej podstate
je obmedzený účelom, pre ktoré sa dlžníkovi odnímajú. Tým je záujem na nezmenšovaní konkurznej
podstaty.

11. Ďalej vo vzťahu k súdnym a iným konaniam je rozhodujúce ust. § 47 zákona o konkurze
a vyrovnaní, z ktorého vyplýva, že aktívne legitimovaný vo veciach, ktoré sa týkajú konkurznej podstaty
ohľadom majetku úpadcu je počas trvania účinkov vyhlásenia konkurzu výlučne správca. Správca sa pri
uplatňovaní nárokov označuje ako správca konkurznej podstaty so sídlom. Úpadca vyhlásením konkurzu
v zásade stratil aktívnu vecnú legitimáciu na uplatňovanie nárokov, ktoré sa týkajú konkurznej podstaty.
V prípade teda, ak podá žalobu niekto iný ako správca, je potrebné takúto žalobu pre nedostatok vecne
aktívnej legitimácie zamietnuť. Obdobná situácia je vo vzťahu k vecnej pasívnej legitimácii, pretože vo
veciach, ktoré sa týkajú konkurznej podstaty je počas konkurzu pasívne legitimovaný výlučne správca,
t.z. akýkoľvek návrh na začatie súdneho konania, ktoré sa týka konkurznej podstaty možno podať iba
voči správcovi a nie voči úpadcovi. V prípade, že žalobca takýto návrh podá voči úpadcovi, takýto návrh
je potrebné zamietnuť z dôvodu nedostatku vecnej pasívnej legitimácie.

12. Preto s prihliadnutím na vyššie uvedené je nutné konštatovať, že bol v plnom rozsahu správny a
korektný záver súdu prvej inštancie, ktorý uzavrel, že v prejednávanej veci žalobca nie je vecne aktívne
legitimovaný na podanie žaloby, z dôvodov, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu
stotožňuje a z rovnakého dôvodu nie je ani vecne pasívne legitimovaný žalovaný 4/, nakoľko žalobca je
len konateľom úpadcu a žalovaný 4/ je spoločnosťou, na ktorú bol vyhlásený konkurz v dôsledku čoho
prešli všetky oprávnenia na správcu konkurznej podstaty.



13. Odvolací súd sa rovnako v plnom rozsahu stotožňuje s konštatovaním súdu prvej inštancie
vo vzťahu k námietke ohľadom hodnoty dražených nehnuteľností zo strany žalobcu, ktorá sa v
prejednávanej veci ukázala ako nedôvodná. V tomto kontexte odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť,
že námietka ohľadom znaleckého posudku, ktorý mal podľa názoru žalobcu podhodnotiť cenu draženej
nehnuteľnosti, nie je významná. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že ani znalecký posudok
zabezpečený dražobníkom nie je priamym určením ceny predmetu dražby, pretože táto cena sa tvorí ako
priesečník dopytu a ponuky priamo na dražbe. V prejednávanej veci ako vyplýva z obsahu spisu súdu
prvej inštancie sa dražby zúčastnili traja účastníci dražby, ktorí urobili aj podania, pričom dražobníkovi
s najvyšším podaním bol udelený príklep. Je teda zrejmé, že samotná cena sa tvorila priamo na dražbe
a vyjadrovala aktuálnu ponuku a dopyt predmetnej nehnuteľnosti, pričom nikto z prítomných
záujemcov nemal záujem získať nehnuteľnosť za vyššiu cenu. Preto aj s prihliadnutím na
túto skutočnosť bol správny postup súdu prvej inštancie, ktorý návrh ako nedôvodný zamietol.

14. Vo vzťahu k odvolacej námietke ohľadom nesprávnej špecifikácie dražobnej nehnuteľnosti, odvolací
súd dodáva, že sa jedná o novú skutočnosť, ktorá nebola predmetom konania pred súdom prvej
inštancie, na túto okolnosť neboli navrhované žiadne skutkové, ani právne tvrdenia zo strany žalobcu
a preto v rámci odvolacieho konania sa odvolací súd už touto námietkou s prihliadnutím na ust. § 120
ods. 4 O.s.p. platného a účinného v čase rozhodovania pred súdom prvej inštancie ďalej nezaoberal.

15. Vo zvyšku ako bolo vyššie uvedené odvolací súd poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce
odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje a zároveň na neho v súlade s § 387
ods. 2 CSP poukazuje.

16. Vo vzťahu k náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie žalovaných 1/, 3/, 4/ bolo potrebné
výrok rozsudku súdu prvej inštancie vzhľadom na to, že sa jedná o závislý výrok vo vzťahu k veci samej
ako vecne správny potvrdiť v súlade s § 387 ods. 1, 2 CSP.

17. Čo sa týka náhrady trov konania pred súdom prvej inštancie žalovaného 2/ však bolo odvolanie
žalobcu dôvodné, a preto vo vzťahu k tomuto výroku dospel odvolací súd k záveru, že je potrebné
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť podľa § 388 ods. 1 CSP z nasledovných dôvodov.

18. V prejednávanej veci ako bolo vyššie uvedené sa žalobca domáhal určenia neplatnosti dobrovoľnej
dražby, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti vymedzené v petite žaloby. Súd prvej inštancie pri
rozhodovaní o náhrade trov konania žalovaného 2/ a vychádzal z hodnoty draženej nehnuteľnosti a
dospel k záveru, že hodnota jedného úkonu právnej pomoci v náväznosti na vyššie uvedené predstavuje
237,34 eur. Tento postup súdu prvej inštancie nie je správny. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na
nález Ústavného súdu sp.zn. III. ÚS 510/2015, v ktorom sa konštatuje, že v prípade určenia neplatnosti
dobrovoľnej, resp. neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti sa jedná o určovaciu žalobu pôvodného
ust. § 80 písm. c/ O.s.p. platného a účinného v čase rozhodovania pred súdom prvej inštancie. Pokiaľ
ide teda o žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, ide o konanie o určenie, či tu právo alebo
právny vzťah je alebo nie je a jedná sa preto o konanie, ktorého predmet nemožno oceniť peniazmi. S
prihliadnutím na rozhodnutia NS SR, sp.zn. 5Mcdo 9/2010, 3Mcdo 9/2009, 1MoBdov 17/2006, 2Nobdov
3/2012 v prejednávanej veci nie je možné vyjadriť hodnotu veci ani práva v peniazoch. Hodnota veci pri
predmete konania, ktorým je určenie, že dobrovoľná dražba je neplatná, nie je hodnota nehnuteľnosti
o dražbu, ktorej išlo. V prejednávanej veci nemožno požiadavku na negovanie dobrovoľnej dražby
mechanicky stotožňovať s cenou draženej veci, ani s hodnotou práva majúceho sa v prípade úspechu
žalobcu prinavrátiť. Napriek tomu, že takému výkladu nejde uprieť istú logiku, zastiera sa ním to, že popri
žalobe o neplatnosť dražby za určitých okolností nemožno vylúčiť ani štandardnú určovaciu žalobu, či
žalobu o plnenie, napr. o vydanie hnuteľnej veci, prípadne vypratanie nehnuteľnosti. Preto mala byť v
prejednávanej veci správne stanovená sadzba za jeden úkon právnej pomoci v zmysle ust. § 11 ods. 1
písm. a/ vyhl.č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Preto v konečnom dôsledku dospel odvolací
súd k záveru, že je potrebné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa náhrady
trov konania pred súdom prvej inštancie vo vzťahu k žalovanému 2/ zmeniť tak, že mu bude priznaná
náhrada trov konania za tri úkony právnej služby pri hodnote 66 Eur za úkon právnej pomoci vykonaný v
roku 2016 (1/13-ina výpočtového základu), a to za prípravu a prevzatie zastúpenia, vyjadrenie k žalobe,
účasť na pojednávaní dňa 28.04.2016, na ktorom bola vec aj meritórne prejednaná a došlo k vyhláseniu
rozsudku vo veci samej + 3x režijný paušál 8,58 Eur a tiež za 1 úkon právnej služby á 16,50 Eur (1/4-ina
hodnoty úkonu) za účasť na pojednávaní dňa 12.04.2016, ktoré bolo odročené bez prejednania veci) +



režijný paušál 8,58 Eur, za náhradu za straty času za účasť na pojednávaní dňa 12.04.2016 vo výške
114,40 Eur, t.j. 8 začatých polhodín á 14,30 Eur, náhradu cestovných výdavkov za použité motorové
vozidlo 86,22 eur na ceste O. - V. O. a späť (priemerná spotreba 5,9l/100km, cena PHM 1,196 Eur/liter,
náhrada za použitie motorového vozidla 0,183 Eur/km, trasa 340km), 20% DPH 89,88 eur, spolu takto
trovy právneho zastúpenia úspešného žalovaného 2/ pred súdom prvej inštancie predstavujú čiastku
539,24 eur. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil v časti týkajúcej sa náhrady trov
konania žalovaného 2/.

19. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešným žalovaným 1/ až 4/ bola priznaná ich plná náhrada
voči žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. V náväznosti na ust. 262 ods. 1 CSP o
nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí,
pričom v náväznosti na § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

20. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).