{"guid": "10afcac7-fe7d-4781-905d-6eb36f8b138c:82e9c4c1-7442-4fa7-acc6-61d6df9515e2", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2019:2115010342.2", "spisova_znacka": "6To/52/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 6To/52/2018 z 11. 2. 2019", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trnava z 11. februára 2019, sp. zn. 6To/52/2018, ECLI:SK:KSTT:2019:2115010342.2", "identifikacne_cislo": "2115010342", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "Mgr. Zdenka Saraková", "sudca_id": 846, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-zdenka-sarakova-846", "datum_vydania": "2019-02-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo", "Trestné právo"], "podoblast": ["Sloboda a ľudská dôstojnosť", "Majetok"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "nazov": "§ 319 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-319"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-319"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/82e9c4c1-7442-4fa7-acc6-61d6df9515e2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2115010342.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2019:2115010342.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2019:2115010342.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/52/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115010342
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2115010342.2

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov
JUDr. Kataríny Stanislavskej a JUDr. Jozefa Piknu, v trestnej veci obžalovanej H. U., nar. XX.XX.XXXX
v U., trvale bytom U., O. R. XXX/X, t. č. vo výkone trestu v ÚVTOS Levoča, pre zločin lúpeže
spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138
písm. a) Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa
11.01.2018, č. k. 30T/22/2015-475, na verejnom zasadnutí konanom dňa 12.02.2019 v Trnave takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovanej H. U.  zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd vo veci dňa 11.01.2018 rozhodol rozsudkom, č. k. 30T/22/2015-475 a uznal vinu
obžalovanej  v bode 1/ zo zločinu lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona, v bode 2/ z prečinu krádeže podľa
§ 212 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona a v bode 3/ z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm.
f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

1/ dňa 23.11.2013 približne o 01:30 hod. v Trnave na ulici Zelenečskej č. 111 v hoteli Trnavan po
vzájomnej dohode s N. I., nar. XX.XX.XXXX, najskôr vošla na pánske toalety nachádzajúce sa na prízemí
hotela v čase, keď sa tam nachádzal N. X. sám, ktorý pri pisoári vykonával malú potrebu, odzadu k nemu
pristúpila so slovami „nemáš cigaretu?“, na čo jej N. X. odpovedal, že cigarety nemá, po čom vstúpil na
toalety N. I. a so slovami adresovanými X. „čo tu robíš s mojou ženou?“, „to ťa bude niečo stáť!“, „toto
ťa bude niečo stáť!“, pristúpil k nemu a chytil ho najprv za bundu, potom za nezistenú ruku, potom mu
ku krku priložil kus rozbitého hrubého bieleho skla a nakázal mu vytiahnuť peňaženku a obžalovanej H.
U. kázal, aby ju zobrala, na čo N. X. z obavy o svoj život a zdravie vytiahol z pravého zadného vrecka
nohavíc peňaženku, túto otvoril a držal otvorenú v ruke, na čo obvinená H. U. z tejto otvorenej peňaženky
vybrala hotovosť v bankovkách v celkovej výške 1.300 eur, ktoré patrili spoločnosti N. H. - H., a obaja z
pánskych toaliet odišli na neznáme miesto, čím spôsobili poškodenému F. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom S. č. XXX, M., škodu vo výške 1.300 eur,

2/ dňa 12.01.2015 v čase asi o 14:00 hod. v Trnave na Kollárovej ulici č. 7 zo spoločných priestorov
administratívnej budovy na treťom poschodí odcudzila voľne odloženú dámsku kabelku značky
BABYMOOV z bokov bordovej farby s bielymi bodkami, zvrchu bledosivej farby v látkovom prevedení, v
ktorej sa nachádzali doklady od osobného motorového vozidla značky Opel Corsa s evidenčným číslom
BA-697OC, a to osvedčenie o evidencii I. a II., doklady o emisnej a technickej kontrole, biela karta PZP,
iPad mini bielej farby, dámska koženková peňaženka značky Mango s obsahom 5,00  eur, bankomatová
karta I., občiansky preukaz a vodičský preukaz, karta poistenca VšZP na meno Ing. D. C. a karta
poisťovne Union na meno J. C., čím spôsobila Ing. D. C. škodu vo výške 300,50 eur, hoci rozsudkom
Okresného súdu Trnava pod sp. zn. 6T/94/2013 zo dňa 29.04.2014, právoplatným dňa 30.04.2014, bola
odsúdená na prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. b) Trestného zákona,



3/ napriek tomu, že dňa 26.03.2015 bola Obvodným oddelením PZ Trnava postihnutá blokovou
pokutou vo výške 30 eur, číslo bloku 12076504, za priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zák. č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, dňa 22.09.2015 v poobedňajších hodinách
z neuzamknutých tried na Základnej škole na Spartakovskej ulici č. 5 v Trnave odcudzila čierne vrecko
na telesnú výchovu zn. Nike so žltým nápisom Nike, v ktorom bola tepláková súprava zn. Adidas čiernej
farby, 1 pár kožených halových tenisiek zn. Nike modrej farby, futbalový dres modrej farby a neznámej
značky pozostávajúci z trička a krátkych nohavíc, ďalej vrecko na telesnú výchovu s bielou potlačou a
bielou hviezdou, v ktorom bola tepláková súprava fialovo-sivej farby, 1 pár ponožiek, tričko zn. PUMA
čiernej farby, 1 pár tenisiek zn. BTS bielo-šedej farby, 1 ks uterák modrej farby a následne odcudzila aj 1
pár tenisiek zn. Style Core seas, čím spôsobila F. I. škodu vo výške 155 eur, C. Y. škodu vo výške 78,44
eur a Ing. N. Y. škodu vo výške 30 eur, hoci bola v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za
prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona právoplatne odsúdená trestným rozkazom
Okresného súdu Trnava pod sp. zn. 5T/106/2013 zo dňa 10.01.2014, právoplatným dňa 27.03.2014.

Za to obžalovanej v prípade skutku v bode 1 okresný súd uložil podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona
s prihliadnutím na § 37 písm. m), § 38 ods. 4 Trestného zákona trest a s použitím § 41 ods. 2 a §
42 ods. 1 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov a 8 mesiacov. Podľa §
48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona okresný súd obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody zaradil
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušil
výrok o súhrnnom treste odňatia slobody vo výmere 23 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia, ktorý bol obžalovanej uložený trestným rozkazom Okresného
súdu Trnava zo dňa 20.08.2014, sp. zn. 30T/77/2014, právoplatným dňa 28.11.2014, výrok o treste
odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia, ktorý bol obžalovanej uložený rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 20.02.2014, sp. zn.
0T/9/2014, právoplatným dňa 20.02.2014 a výrok o upustení od uloženia súhrnného trestu z rozsudku
Okresného súdu Trnava zo dňa 05.11.2015, sp. zn. 4T/117/2014, právoplatného dňa 05.11.2015, ako aj
všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením, stratili podklad. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku okresný súd zaviazal obžalovanú k
povinnosti nahradiť poškodenému F. H. škodu vo výške 1.300 eur, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku. Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku bol poškodený F. H. so zvyškom uplatneného nároku
na náhradu škody odkázaný na civilný proces. A podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku bol poškodený
N. X. so svojím uplatneným nárokom na náhradu škody odkázaný na civilný proces.

V prípade skutku v bode 2 okresný súd obžalovanej podľa § 44 Trestného zákona upustil od uloženia
súhrnného trestu podľa § 42 Trestného zákona, pretože pokladal na ochranu spoločnosti a nápravu
obžalovanej za dostatočný súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky so zaradením do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ktorý bol obžalovanej uložený rozsudkom Okresného
súdu Trnava zo dňa 09.01.2018, sp. zn. 30T/135/2015, právoplatným dňa 09.01.2018. Podľa § 287 ods.
1 Trestného poriadku bola  obžalovaná zaviazaná k povinnosti nahradiť poškodenej Ing. D. C. škodu
vo výške 300,50 eur, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Podľa § 288 ods. 2 Trestného
poriadku bola poškodená Ing. D. C. so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody odkázaná na
civilný proces.

V prípade skutku v bode 3 okresný súd obžalovanej podľa § 44 Trestného zákona upustil od uloženia
súhrnného trestu podľa § 42 Trestného zákona, pretože pokladal na ochranu spoločnosti a nápravu
obžalovanej za dostatočný súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov so zaradením do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ktorý bol obžalovanej trestným rozkazom
Okresného súdu Trnava zo dňa 09.02.2016, sp. zn. 7T/147/2015, právoplatným dňa 23.11.2016. Podľa
§ 288 ods. 1 Trestného poriadku bol  poškodený Ing. N. Y. so svojím uplatneným nárokom na náhradu
škody odkázaný na civilný proces.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že po zákonnom poučení, ako aj po poučení o
následkoch vyhlásenia podľa § 257 ods. 1 písm. b) alebo c) Trestného poriadku a to v rozsahu podľa §
257 ods. 5 a ods. 8 Trestného poriadku obžalovaná H. U. vyhlásila, že je vinná zo spáchania všetkých
skutkov v obžalobách skôr vedených pod sp. zn. 5T/75/2015 a 1T/87/2016 (skutky 2/ a 3/ rozsudku).
Následne okresný súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného
poriadku, pričom na všetky položené otázky obžalovaná H. U. odpovedala „áno“. Prokurátor na hlavnom



pojednávaní navrhol prijať jej vyhlásenie o vine. Po takomto zistení okresný súd vyhlásenie obžalovanej
o uznaní viny zo spáchania skutkov uvedených v obžalobách, bez narušenia ich skutkovej totožnosti,
keď ich právne posúdil zhodne tak, ako boli posúdené v podaných obžalobách a ako to vyplýva z
výrokovej časti tohto rozsudku, pretože boli naplnené všetky 4 zákonné formálne znaky týchto trestných
činov, t. j. subjekt, subjektívna stránka, objekt i objektívna stránka, podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného
poriadku prijal, nakoľko na podklade výsledkov dokazovania vykonaného v prípravnom konaní nemal
žiadne pochybnosti o vine obžalovanej s tým, že dokazovanie na hlavnom pojednávaní sa vykoná k
výroku o treste a o náhrade škody.

Následne okresný súd vykonal okrem hore uvedeného aj dokazovanie čo do skutku 1/ rozsudku, vo
vzťahu ku ktorému obžalovaná uviedla, že je nevinná. V predmetnej veci na hlavnom pojednávaní tak
vykonal okresný súd dokazovanie spočívajúce vo výsluchoch obžalovanej H. U., poškodených N. X. a
F. H., bola tiež prečítaná výpoveď poškodeného N. H., boli vypočutí svedkovia N. I., N. S., R. Y., Z. X.,
D. C., Mgr. H. Y., Mgr. I. O. a W. D., ako aj boli prečítané odborné vyjadrenia a boli oboznámené listinné
dôkazy zo spisu.

Okresný súd v zmysle § 272 ods. 3 Trestného poriadku odmietol na hlavnom pojednávaní vykonať
dôkazy navrhnuté obžalovanou, a to výsluchy svedkov I. U. a G. U.. Považoval ich za nadbytočné
(nedôvodné) vzhľadom k výsledkom do tej doby vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní, a
preto nebolo potrebné podľa názoru okresného súdu v danom smere dopĺňať dokazovanie.

Okresný súd v otázke viny obžalovanej vychádzal z výpovedí poškodených N. X. a F. H., ktorí
zhodne popísali (s menšími, avšak nevýraznými až zanedbateľnými odchýlkami) priebeh udalostí, ktoré
predchádzali tomu, čo sa udialo na pánskych toaletách v noci dňa 23.11.2013, ako aj tomu, čo sa udialo
následne potom, pričom poškodený N. X. podrobne popísal priebeh skutku na pánskych toaletách, kde
sa nachádzal najprv sám, kde za ním prišla obžalovaná a následne aj N. I., ktorý ho ohrozoval zbraňou
(rozbitým sklom) a žiadal od neho peniaze a keď otvoril svoju peňaženku a držal ju v ruke, bola to práve
obžalovaná, vidiac útok N. I. na poškodeného a uzrozumená s tým, že sa nebránil a vyhovel výzve
N. I. (bol si tohto ako osoba prítomná na mieste vedomá), ktorá mu z nej vybrala peniaze, ktoré patrili
jeho zamestnávateľovi a následne obaja priestory pánskych toaliet opustili. V tomto smere bolo možné
podľa názoru okresného súdu dostatočným spôsobom ustáliť, že skutok spáchali obžalovaná  a N. I.
formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, čo vyplývalo z ich preukázanej „spolupráce“ v
priestoroch pánskych toaliet. Poškodený N. X. uviedol, že obe osoby - obžalovanú i toho muža jasne
videl a tieto opoznal - obžalovanú dokonca už aj v rámci vykonanej rekognície v prípravnom konaní,
opakovane i na hlavnom pojednávaní v rámci svojej spontánnej výpovede, keď na ňu viackrát ukázal,
pričom ako druhého útočníka označil muža menom N., ktorý na neho v bare divno zazeral a ktorého
pri vykonanej rekognícií opoznal poškodený F. H., ktorý opoznal aj obžalovanú. Pokiaľ ide o výpovede
ďalších svedkov - príslušníkov polície, ktorí prišli na miesto činu, ich výpovede podľa názoru okresného
súdu podporili výpovede oboch poškodených a vytvorili s nimi logickú reťaz usvedčujúcu aj obžalovanú
zo spáchania stíhaného skutku. Menšie nezrovnalosti v tom, čo presne robil, čo hovoril a ako sa správal
po skutku poškodený N. X., ako o tom na rozdiel od neho inak vypovedali svedkovia R. Y. (napr. ohľadom
jeho rozhovoru s N. I. na recepcii hotela) a príslušníci PZ Z. X. a D. C. (napr. že sa až v aute na ceste na
OO PZ vyjadril, čo presne sa malo stať a kto to mal urobiť), okresný súd pripísal jeho nervozite, tomu, že
dostal strach, keďže bol ohrozovaný zbraňou, o čom aj vypovedal, pričom „rómska“ zábava v tom čase
ešte pokračovala a v aute s príslušníkmi PZ sa poškodený následne aj vyjadril, že sa to bál povedať
pred hotelom (viď výpoveď svedka Z. X.).

Z hľadiska výpovede poškodeného N. X. okresný súd musel zároveň mierne pozmeniť skutkovú vetu
oproti podanej obžalobe, avšak pri plnom zachovaní totožnosti skutku, pričom tiež ustálil ako hodnotu
odcudzených peňazí sumu 1.300 eur, ktorú poškodený uvádzal v prípravnom konaní, pričom v tomto
smere postupoval aj v súlade so zásadou v pochybnostiach v prospech obvineného. Okresný súd
konštatoval, že prezentovanú obranu obžalovanej na hlavnom pojednávaní nepotvrdila svedkyňa W. D.,
ktorá sa nevedela vyjadriť vôbec k tomu, čo sa v hoteli stalo.

Vzhľadom k prezentovaným výsledkom dokazovania na hlavnom pojednávaní a ich právneho
posúdenia okresný súd dospel k záveru, že obžalovaná H. U. spoločným konaním proti inému použila
hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci a taký čin spáchala závažnejším
spôsobom konania - so zbraňou, a preto ju okresný súd uznal vinnou zo spáchania zločinu lúpeže



spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138
písm. a) Trestného zákona. Ďalej okresný súd konštatoval, že obžalovaná konala vo forme priameho
úmyslu podľa § 15 písm. a) Trestného zákona, t. j. chcela spôsobom uvedeným v Trestnom zákone
porušiť záujem ním chránený, čo vyplynulo z vykonaného dokazovania, najmä z výpovede poškodeného
N. X. a celkového priebehu spáchania tohto skutku, ktorý bol okresným súdom ustálený v skutkovej vete
napadnutého rozsudku.

V súvislosti s výrokmi o trestoch boli na hlavnom pojednávaní oboznámené listinné dôkazy: správy o
povesti na obžalovanú (č. l. 262-267), z vyšetrovacej časti spisu sp. zn. 1T/87/2016 to boli: hodnotenie
na obžalovanú z výkonu trestu (č. l. 94-95) a správy o povesti na obžalovanú (č. l. 99-107), zo súdnej
časti spisu sp. zn. 30T/22/2015 to boli: hodnotenie na obžalovanú z výkonu trestu (č. l. 370), aktuálne
lustrácie na obžalovanú (č. l. 425-428 a 448-457), úradný záznam, zoznam pojednávaní na Krajskom
súdu v Trenčíne a rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 1T/76/2016 (č. l. 458-464),
podstatný obsah spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. 30T/135/2015, podstatný obsah spisu Okresného
súdu Trnava sp. zn. 7T/147/2015, podstatný obsah spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. 6T/94/2013,
podstatný obsah spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 3T/102/2015, podstatný obsah spisu
Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 1T/66/2015, podstatný obsah spisu Okresného súdu Trnava sp. zn.
30T/77/2014, podstatný obsah spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. 5T/106/2013, podstatný obsah
spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/9/2014, podstatný obsah spisu Okresného súdu Trnava sp. zn.
4T/117/2014, podstatný obsah spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. 30T/26/2013 a podstatný obsah
spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. 3T/21/2017.

Z miesta bydliska nebola obžalovaná bližšie hodnotená, v minulosti vedená len ako zamestnanec ústavu
na výkon trestu. Podľa hodnotenia ústavu na výkon trestu bola ku dňu 05.08.2016 deviatykrát vo
výkonu trestu odňatia slobody, v rámci aktuálne vykonaného trestu (trestov) odňatia slobody bola 3-krát
disciplinárne potrestaná, jej správanie a vystupovanie nebolo vždy na požadovanej úrovni, jej motivácia
je zameraná len na uspokojovanie vlastných potrieb a postoj k trestnej činnosti má nekritický. Uvedené
závery sa nezmenili ani v hodnotení ústavu na výkon trestu zo dňa 15.05.2017. V registri trestov mala
obžalovaná spolu 21 záznamov o odsúdeniach na území SR, prevažne pre majetkovú trestnú činnosť -
krádeže, pričom viackrát jej boli ukladané nepodmienečné tresty odňatia slobody.

V prípade skutku 1/ okresný súd po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie
druhu a výmery trestu, s prihliadnutím k tomu, že u obžalovanej nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť
a naopak u nej zistil jednu priťažujúcu okolnosť (§ 37 písm. m/ Trestného zákona - bola už za trestný
čin odsúdená, ako to vyplynulo z odpisu registra trestov a pripojených spisov), ako aj k tomu, že bolo v
jej prípade povinnosťou súdu uložiť len nepodmienečný trest (§ 34 ods. 6 Trestného zákona), dospel k
záveru, že obžalovanej H. U. je potrebné uložiť trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov a 8 mesiacov (t.
j. na dolnej hranici upravenej trestnej sadzby trestného činu najprísnejšie trestného, t. j. podľa § 188 ods.
2 Trestného zákona, s prihliadnutím na úpravu trestnej sadzby z dôvodu prevahy priťažujúcich okolností
a použitie asperačnej zásady, keď trest mohol ukladať po úprave v zmysle § 38 ods. 4 Trestného
zákona a podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona a zásady uvedenej v § 41 ods. 2 Trestného zákona
v sadzbe od 8 rokov a 8 mesiacov do 16 rokov, nakoľko u nej zistil splnenie podmienok na uloženie
súhrnného trestu) so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia podľa § 48
ods. 2 písm. b) Trestného zákona, nakoľko obžalovaná bola v posledných 10 rokoch pred spáchaním
trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin a iné zaradenie sa v jej prípade
súdu nejavilo ako dôvodné (§ 48 ods. 4 Trestného zákona). Z hľadiska zásad na ukladanie trestov
okresný súd zistil splnenie podmienok na uloženie súhrnného trestu k trom odsúdeniam Okresného
súdu Trnava pod sp. zn. 30T/77/2014, pod sp. zn. 0T/9/2014 a pod sp. zn. 4T/117/2014, v ktorých
boli skutky v súbehu so skutkom 1/ v predmetnej trestnej veci, keďže boli všetky spáchané v období,
ktoré bolo ohraničené prvým skôr pred nimi vyhláseným odsudzujúcim rozsudkom (doručeným trestným
rozkazom) vo veci vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 30T/26/2013 (ktorý jej bol doručený
dňa 10.08.2013) a ďalším vyhláseným odsudzujúcim rozsudkom (doručeným trestným rozkazom) vo
veci vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 0T/9/2014 (ktorý jej bol doručený dňa 19.01.2014),
a preto pri uložení súhrnného trestu zrušil podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona výrok o súhrnnom
treste odňatia slobody vo výmere 23 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia, ktorý bol obžalovanej uložený trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa
20.08.2014, sp. zn. 30T/77/2014, právoplatným dňa 28.11.2014, výrok o treste odňatia slobody vo
výmere 20 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ktorý



bol obžalovanej uložený rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 20.02.2014, sp. zn. 0T/9/2014,
právoplatným dňa 20.02.2014, a výrok o upustení od uloženia súhrnného trestu z rozsudku Okresného
súdu Trnava zo dňa 05.11.2015, sp. zn. 4T/117/2014, právoplatného dňa 05.11.2015, ako aj všetky ďalšie
rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili podklad.

V prípade skutku 2/ okresný súd zistil súbeh tohto skutku so skutkami, pre ktoré bola obžalovaná
odsúdená rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 09.01.2018, sp. zn. 30T/135/2015, právoplatným
dňa 09.01.2018, ktorým jej bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky so zaradením do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pričom okresný súd z hľadiska tohto uloženého
trestu dospel k záveru, že tento trest je dostatočným na ochranu spoločnosti a nápravu obžalovanej, a
preto podľa § 44 Trestného zákona upustil od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 Trestného zákona.

V prípade skutku 3/ okresný súd zistil súbeh tohto skutku so skutkami, pre ktoré bola obžalovaná
odsúdená trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa 09.02.2016, sp. zn. 7T/147/2015,
právoplatným dňa 23.11.2016, ktorým jej bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16
mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pričom okresný súd
z hľadiska tohto uloženého trestu dospel k záveru, že tento trest je dostatočným na ochranu spoločnosti
a nápravu obžalovanej, a preto podľa § 44 Trestného zákona upustil od uloženia súhrnného trestu podľa
§ 42 Trestného zákona.

Takto uložené tresty, resp. uložený trest za skutok 1/ a predchádzajúce tresty, vo vzťahu ku ktorým
prichádzalo do úvahy uloženie súhrnného trestu v prípade skutkov 2/ a 3/, tak podľa názoru okresného
súdu zabezpečia v prípade obžalovanej najmä ochranu spoločnosti tým, že jej zabránia v páchaní ďalšej
trestnej činnosti, vytvoria tiež podmienky na jej výchovu k tomu, aby viedla riadny život a súčasne
iných odradia od páchania trestných činov. Okresný súd tiež nezistil splnenie zákonných podmienok na
mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona, pričom na okolnosti, ktoré by mohli
prípadne umožniť aj mimoriadne zníženie trestu, nepoukazovala v priebehu trestného konania ani sama
obžalovaná.

K výroku o náhrade škody okresný súd uviedol, že z hľadiska vykonaného dokazovania bolo preukázané,
že pokiaľ ide o sumu 1.300 eur v skutku 1/, tak táto škoda vznikla len poškodenému F. H., o čom
nemal okresný súd žiadne pochybnosti, a preto zaviazal obžalovanú povinnosťou nahradiť ju tomuto
poškodenému do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Nakoľko si poškodený F. H. uplatnil vyšší
nárok, ktorý však nebol podložený vykonaným dokazovaním a dokazovanie v tomto smere by predĺžilo
trestné konanie, so zvyškom svojho nároku na náhradu škody bol podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku
odkázaný na civilný proces. Z dôvodov priznania nároku na náhradu škody za odcudzené peniaze
inému poškodenému bol naopak poškodený N. X. podľa     § 288 ods. 1 Trestného poriadku so svojím
uplatneným nárokom na náhradu škody z toho istého titulu odkázaný na civilný proces.

V prípade skutku 2/ mal okresný súd za preukázaný nárok na náhradu škody vo výške 300,50 eur a preto
zaviazal obžalovanú povinnosťou nahradiť ju poškodenej Ing.D. C. do 15 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku. Nakoľko si poškodená Ing. D. C. uplatnila vyšší nárok, ktorý však nebol podložený vykonaným
dokazovaním a dokazovanie v tomto smere by predĺžilo trestné konanie, so zvyškom svojho nároku na
náhradu škody bola podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku odkázaná na civilný proces.

V prípade skutku 3/ nemal okresný súd za preukázaný nárok na náhradu škody vo výške 30 eur, pretože
sa vyjadril tak, že vedel o tom, že škola mala poistenie proti krádežiam, ale ešte nežiadal poisťovňu o
jej preplatenie, a preto bol poškodený Ing. N. Y. so svojím nárokom na náhradu škody bola podľa § 288
ods. 1 Trestného poriadku odkázaný na civilný proces

Proti tomuto rozsudku podala ihneď na hlavnom pojednávaní odvolanie obžalovaná a to do výroku o
vine v bode 1/ napadnutého rozsudku, výroku o treste v prípade skutku 1/, ako aj vo vzťahu k všetkým
výrokom o náhrade škody.  Prokurátor sa vzdal práva na podanie odvolania.

Obžalovaná v písomnom odôvodnení odvolania prostredníctvom svojho obhajcu uviedla, že
rozhodujúcim a jediným priamym dôkazom je len výpoveď poškodeného X.. Poškodený H. neuvádza nič
k samotnému skutku lúpeže. Súd tak rozhodol výlučne len na základe jedinej výpovede poškodeného



X., pričom tá je v rozpore s tým, čo uviedla obžalovaná a N. I.. V rozsudku podľa nej chýba logické
zdôvodnenie výpovede X. ako tej, ktorá má jednoznačne a nepochybne prezentovať skutok tak ako sa
odohral. Upozornila na nezrovnalosti a to: X. uviedol, že spolu s H. sedeli v bare na zábave a skutok sa
mal odohrať po tom, čo odchádzali spolu na izbu, H. uviedol, že keď prišli na ubytovňu ostal na izbe a X.
išiel sám na pivo. Ani jeden z nich nepoprel, že sa bavil s obžalovanou. Poškodený X. uviedol, že sa bál I.,
čo však nevyplýva z vykonaného dokazovania. On sa po spáchaní skutku pokojne bavil s I., čo odporuje
tomu, žeby ho neoznačil polícii. Zmätočnosť výpovede X. podľa obžalovanej podporujú aj výpovede
svedkov príslušníkov PZ. Svedok X. potvrdil, že poškodený X. menil výpoveď, tento im nepovedal, že
by páchateľom mal byť práve I.. Dala do pozornosti, že poškodený X. bol pod vplyvom alkoholu a tak
z jej pohľadu nejde o nervozitu ale klamstvo. Poukázala na skutočnosť, že žiadna zbraň sa nenašla a
poškodený si ani nepamätá čo mal mať I. v ruke. Preto nerozumie, prečo sa súd prikláňa k tvrdeniu, že by
mal byť skutok spáchaný so zbraňou. Ďalšou skutočnosťou bez reálnej opory vo vykonanom dokazovaní
je podľa nej skutočnosť ako súd ustálil, že pri skutku bola spôsobená škoda 1.300 eur.  Policajti uviedli,
že poškodený im uvádzal, že ho okradli o 1.200 eur. Deň predtým mal poškodený prevziať od zákazníka
1.345 eur, to však podľa nej neznamená, že tie peniaze pri sebe mal v čase keď bol v noci na „rómskej“
zábave. Je dosť pravdepodobné podľa nej, že niečo z toho minul. Sám zamestnávateľ H. uviedol, že
škodu zosobnil preto, lebo už v minulosti sa niečo podobné stalo. Ďalšia zaujímavosť podľa obžalovanej
je, že H. uviedol, že obyčajne  platby preberal on a je tak pravdepodobné, že peniaze nemal X. ale práve
H., ktorý ich mohol stratiť.

Obžalovaná ďalej uviedla, že počas celého konania hovorila pravdu. Nikdy nepoprela, že X. nepozná,
ale uviedla ako sa bavili a prečo bola s ním na toaletách. Namietala, že tiež pravdivo uviedla, že po
tom čo na toalety prišiel I. a začal sa správať tak, že by z toho mohol byť problém, odišla. Má za
to, že dôveryhodnosť výpovede X. je spochybnená. Zdôraznila, že súd sa v dôkaznej situácii tvrdenia
proti tvrdeniu nepochopiteľne a kriticky prikláňa k výpovedi poškodeného X.. Tvrdenia však oboch
poškodených podľa nej sú nelogické, zmätočné a možno aj účelové.

Má tak obžalovaná za to, že súd nevyhodnotil dôkazy po starostlivom uvážení všetkých okolností
a nevyniesol rozsudok  na podklade skutkového stavu založeného na istote. Namietala, že súd
nerešpektoval základný princíp trestného konania „in dubio pro reo“.

Žiadala, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. a), b) alebo c) Trestného
poriadku a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil na opätovné prejednanie a rozhodnutie
alebo, aby podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku vo veci sám rozhodol tak, že ju spod obžaloby oslobodí
podľa § 285 písm. a) alebo c) Trestného poriadku.

Odvolací súd vo veci vykonal verejné zasadnutie (v neprítomnosti poškodených), na ktoré sa dostavil
prokurátor krajskej prokuratúry, ktorý navrhol odvolanie obžalovanej ako nedôvodné zamietnuť, ako
i obžalovaná a jej obhajca. Obhajca obžalovanej predniesol odvolanie v zhode s jeho písomným
vyhotovením. Obžalovaná žiadala vypočuť všetkých svedkov, lebo je nevinná.

Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným v ustanovení § 317 ods. 1 Trestného
poriadku zistil, že odvolanie proti rozsudku  okresného súdu podala procesná strana na to oprávnená, a
to proti výroku, proti ktorému odvolanie podať mohla, pričom tak urobila v lehote ustanovenej v zákone
a dospel k zisteniu, že odvolanie obžalovanej nie je dôvodné.

Na základe uvedeného krajský súd v prvom rade konštatuje, že okresný súd po obdržaní obžaloby
vykonal všetky dôkazy potrebné pre objektívne a zákonné rozhodnutie, tieto dôkazy vyhodnotil
individuálne i v ich súhrne podľa pravidiel uvedených v § 2 ods. 12 Trestného poriadku a dospel
k správnemu rozhodnutiu. Následne v odôvodnení napadnutého rozsudku, okresný súd v súlade s
ustanovením § 168 ods. 1 Trestného poriadku uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, a o ktoré
dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, rovnako tak rozviedol akými právnymi úvahami sa spravoval pri
hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé,
ako sa okresný súd vyrovnal s obhajobou obžalovanej, ktorá sa bránila tým, že z toaliet odišla po tom,
čo tam vstúpil N. I. a začal sa rozprávať s poškodeným N. X., pričom N. I. hovorila, aby s tým prestal, aby
išiel preč, ale keď videla, že s tým neprestáva, zobrala sa a išla zo záchodov von, nevedela, čo sa tam
potom dialo, jej návrhom na doplnenie dokazovania (výsluch svedkov I. U. a G. U.) a akými právnymi
úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona.



Krajský súd je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je presvedčivé, toto vychádza zo
skutkového stavu, ako bol tento zistený na hlavnom pojednávaní, krajský súd proti nemu nemá žiadne
výhrady, a preto si odôvodnenie napadnutého rozsudku v plnej miere osvojuje a v podrobnostiach na
neho poukazuje.

Proces dokazovania (a to nie len z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska
rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov
v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon
pritom neurčuje a ani nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo vychádzať v konkrétnom
prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne ich vzájomnej
súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená v
ustanovení § 2 ods. 10 Trestného poriadku, podľa ktorej orgány postupujú tak, aby bol zistený skutkový
stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie (porovnaj
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.08.2015, sp. zn. 4 Tdo/36/2015).

Odvolací súd v súlade s právnym názorom okresného súdu ustálil, že vykonané dokazovanie vytvára
ucelenú logickú štruktúru o tom, že skutok uvedený v napadnutom rozsudku v bode 1/ sa stal a tento
spáchala obžalovaná H. U..

Obžalovanú zo spáchania trestného činu usvedčuje priamy svedok, ktorým je poškodený X., ktorý
spáchanie skutku popísal v zhode s jeho popisom vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Svedeckú
výpoveď poškodeného tiež potvrdzuje rad ďalších dôkazov, pre ktoré ani odvolací súd nemá rozumné
pochybnosti o tom, že k spáchaniu trestného činu mohlo dôjsť inak resp. inou osobou než obžalovanou.

Obaja svedkovia X. aj H. zhodne vypovedali, že boli okolo pol druhej dňa v inkriminovaný deň na
mieste činu (bez ohľadu na to, či obaja prišli na miesto činu spolu, resp. každý sám, čo nemá žiadny
vplyv na hodnovernosť ich výpovedí), pričom sama obžalovaná prítomnosť na toaletách v tento čas
potvrdila. Rozdielne vypovedala len ohľadom skutkového deja a to v úmysle zbaviť sa trestnoprávnej
zodpovednosti. Aj keď poškodený X. požíval v ten večer, resp. noc alkoholické nápoje, nebol opitý tak,
aby si nevedel zapamätať prežité udalosti, čo potvrdil sám svedok X., že na reči ani na chôdzi nebolo
vidieť, že bol opitý, nebola s ním zlá a ani ťažká komunikácia. Tento poškodený opoznal opakovane na
100 % obžalovanú (zápisnica o rekogníciách s fotoalbumami (č. l. 155 - 178).

Zo zápisnice o dodatočnej obhliadke miesta činu (č. l. 202 - 207) vyplýva, že na WC boli zaistené
sklenené úlomky, čo potvrdzuje výpoveď poškodeného X., ktorý uviedol, že N. I. mu ku krku priložil kus
rozbitého hrubého bieleho skla, čo možno považovať za zbraň v zmysle § 122 ods. 3 Trestného zákona.

Správne tiež okresný súd ako hodnotu odcudzených peňazí ustálil sumu 1.300 eur, ktorú poškodený
uvádzal v prípravnom konaní uplatňujúc zásadu v pochybnostiach v prospech obvineného. Aj keď
poškodený počas „rómske zábavy“ platil, z jeho výpovede vyplýva, že firemné peniaze mal v osobitnej
priehradke. Rozumne vysvetlil, že prečo aj mal tieto peniaze pri sebe, keď sa bál peniaze nechávať v
izbe.

Nie je možné sa stotožniť s názorom obžalovanej, ktorá sa snažila počas priebehu celého trestného
konania v podstate preukázať, že predmetná trestná vec (v bode 1/) trpí dôkaznou núdzou. Ako už bolo
vyššie konštatované boli vykonané všetky dôkazy potrebné pre objektívne a zákonné rozhodnutie. Vo
výpovedi poškodeného X. ani odvolací súd nezistil také logické nezrovnalosti, ktoré by mali jeho výpoveď
spochybniť, ako sa výpoveď poškodeného snažila spochybniť obžalovaná.

Aj keď vo výpovediach poškodeného X. sú určité nezrovnalosti, tie však odvolací súd pripisuje  stavu
poškodeného po spáchaní trestnej činnosti, keď bol jednak pod vplyvom alkoholu a v šoku. Racionálne
a uveriteľne vysvetlil, že sa najprv bál označiť  N. I. ako páchateľa. Avšak ihneď po spáchaní skutku
poškodený H. potvrdil, že X. začal hneď kričať keď ho okradli, že aj ona (obžalovaná) bola pri tom
prítomná.

Odvolací súd k ďalším námietkam obžalovanej uvádza, že súd vykonávajúci dokazovanie vo veci, čo do
rozsahu dokazovania nie je viazaný návrhmi strán ani ich názormi. Je výlučne na jeho zvážení, vykonanie



ktorého z dôkazov má pre rozhodnutie veci podstatný význam a vykonanie ktorého naopak nie je právne
významné, keďže pre vydanie rozhodnutia nie je podstatné, koľko dôkazov je vykonaných, ale aká je
ich dôkazná sila (argumenta ponderantur, non numerantur). Rovnako, v zmysle uvedeného súd nie je
povinný vyhovieť každému návrhu strany na doplnenie dokazovania. Vykonanie a hodnotenie dôkazov
odlišne od predstáv a želaní obžalovaného tak neznamená dôkaznú núdzu, prípadne  porušenie jeho
práva na obhajobu.

Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd správne postupoval, keď odmietol vykonať návrhy na
doplnenie dokazovania - výsluch ďalších dvoch svedkov, nakoľko išlo o dôkazy nadbytočné vzhľadom
na vykonané rozsiahle dokazovanie súdom prvého stupňa.

Po preskúmaní spisového materiálu odvolací súd dospel tiež k záveru, že okresný súd vykonal
na hlavnom pojednávaní dostatočné dokazovanie aj ohľadom výroku o treste ku skutku v bode 1/,
správne vyhodnotil osobu obžalovanej a ďalšie skutočnosti potrebné pre uloženie spravodlivého (avšak
mierneho) súhrnného trestu. Rovnako v dôvodoch napadnutého rozsudku dostatočne vyhodnotil, na
základe akých myšlienkových postupov dospel, keď zistil jednu priťažujúcu okolnosť a potrebu uloženia
súhrnného trestu za použitia tzv. asperačnej zásady, keď správne vyhodnotil splnenie zákonných
podmienok na uloženie súhrnného trestu k trom odsúdeniam Okresného súdu Trnava (o čom svedčí
prehľadná tabuľka na č. l. 14 - 15 napadnutého rozsudku). Okresný súd tiež správne obžalovanú pre
výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Odvolací súd však konštatuje, že uložený trest vzhľadom na okolnosti prípadu a najmä osobu
obžalovanej považuje za mierny. Avšak k sprísneniu sankcie obžalovanej odvolací súd pristúpiť
nemohol, pretože mu v tom bránil nedostatok odvolania prokurátora, ktoré by bolo podané v neprospech
obžalovanej.

Takisto všetky výroky o náhrade škody vzhľadom na vykonané dokazovanie sú správne a zákonné.
Obžalovaná aj keď napadla všetky tieto výroky, nič bližšie prečo okresný súd nesprávne rozhodol
neuviedla. Odvolací súd konštatuje, že povinnosť nahradiť škodu alebo jej neuhradenú časť môže súd
uložiť v odsudzujúcom rozsudku, ak to poškodený navrhol a ak obžalovaný poškodenému spôsobil
škodu práve trestným činom, zo spáchania ktorého ho uznal súd vinným. Vzhľadom na splnenie týchto
zákonných podmienok okresný súd správne rozhodol o nárokoch na náhradu škody. V tejto časti
odvolací súd poukazuje na podrobné odôvodnenie  napadnutého rozsudku, pričom správnosť tohto
odôvodnenia sama obžalovaná ani nespochybnila.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd odvolanie obžalovanej H. U. podľa § 319
Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "30T/22/2015", "guid": "b2183ba2-5143-4035-b12f-8505cba77e50:6631145e-d915-4e17-bbed-c1d75b00004c", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "10afcac7-fe7d-4781-905d-6eb36f8b138c:818a6aa0-f3f9-4023-a19b-9fe47fddb290", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2019:2115010342.2", "spisova_znacka": "6To/52/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 6To/52/2018 z 11. 2. 2019", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2019-02-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2115010342.2"}]}