Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/12/2013 z 10. 12. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 10. decembra 2013, sp. zn. 24Co/12/2013, ECLI:SK:KSTT:2013:2307203481.1 Krajský súd Trnava | 24Co/12/2013 | ECLI:SK:KSTT:2013:2307203481.1 | 2013-12-10 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0/#paragraf-517.odsek-2 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4d76dccd-b135-48dd-80d7-a98a27104f16 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2013:2307203481.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/12/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2307203481
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2307203481.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová
a členov senátu: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Andrea Dudášová, v právnej veci žalobcu: S. G.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom A., W. XXX, zastúpeného advokátom: JUDr. Peter Schmidl, Bratislava,
Mickiewiczova 2, proti žalovanému: O. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. Z. XXX, zastúpeného advokátom:
JUDr. Dagmar Hornáková, Sereď, A. Hlinku 3044, o zaplatenie 2.264,95 Eur s príslušenstvom, na
odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 28. apríla 2011, č.k. 8C/67/2007-176
v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 29. júna 2012, č.k. 8C/67/2007-203 v jeho zamietajúcej časti,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok v spojení s jeho dopĺňacím rozsudkom súdu prvého stupňa v jeho
zamietajúcej časti m e n í tak, že žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 8,5% ročný úrok
z omeškania zo sumy 988,80 Eur od 15.09.2007 do zaplatenia a vo zvyšku zamietnutia návrhu a v
závislom výroku o trovách konania, rozsudok p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudok súd prvého stupňa uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi 988,80 Eur do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. Titulom náhrady trov konania štátu uložil žalobcovi a žalovanému povinnosť
zaplatiť na účet Okresného súdu Galanta, po 412,05 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a
žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Následne dopĺňacím rozsudkom žalobu vo
zvyšku zamietol. Rozhodnutie odôvodnil s použitím ust. § 442 ods. 1 a 3, § 442 ods. 3 Občianskeho
zákonníka a vecne tým, že v danom prípade predmetom sporu je suma 68.234,- Sk s príslušenstvom
(2264,95 Eur), ktorú si uplatnil žalobca na základe toho, že žalovaný mu spôsobil škodu poškodením
motocykla Yamaha 125, evidenčné číslo GA554AF o čom svedčí protokol o nehode v cestnej premávke,
ako i stanovisko autorizovaného predajcu Yamahy. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť s poukazom na to,
že v protokole o nehode v cestnej premávke sa uvádza výška škody vo výške 20.000,- Sk. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že žalobca požičal žalovanému predmetný motocykel napriek tomu, že žalobca
mal vedomosť o tom, že žalovaný nie je držiteľom vodičského oprávnenia. Keby sa tak nebolo stalo, k
dopravnej nehode a k danej škode by ani nedošlo. Z protokolu o nehode v cestnej premávke ako aj z
obsahu spisu OR PZ Galanta 662/DI-2-P-2006, faktúry č. 15060038, z technického preukazu motocykla,
z výsluchu svedka F. G., ako aj znaleckého posudku Žilinskej univerzity v Žiline - Ústavu súdneho
inžinierstva v Žiline, ako aj ostatného na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu súd prvého stupňa
zistil, že dňa 18.09.2006 o 18.50 hod. žalovaný vykonal jazdu ako vodič na motocykli značky Yamaha
v Pate po ulici Hlohovecká pri dome č. 99 smerom k pošte. Na motocykli jazdil napriek tomu, že nebol
držiteľom vodičského oprávnenia a taktiež bez ochrannej prilby. V uvedenom úseku cesty neprispôsobil



rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, následkom čoho narazil ľavou bočnou časťou motocykla do prednej
pravej bočnej časti motorového vozidla značky Rover, ktoré v tom čase riadila vodička A. Z..

Okresný súd v Galante v tomto konaní vydal dňa 06.03.2008 medzitýmny rozsudok, v ktorom rozhodol,
že zodpovednosť žalovaného za škodu je daná 80%. Krajský súd v Trnave, v dôsledku podaného
odvolania žalovaným proti rozsudku, rozsudkom zo dňa 14.10.2008, č.k. 9Co/111/2008 rozsudok súdu
prvého stupňa potvrdil. Týmto bol daný základ uplatnenej náhrady škody. Súd prvého stupňa potom
zisťoval výšku spôsobenej škody, keď vo veci nariadil znalecké dokazovanie. Znalecký posudok bol
vypracovaný Žilinskou univerzitou v Žiline - Ústavom súdneho inžinierstva v Žiline. Vychádzajúc z jeho
obsahu súd prvého stupňa ustálil, že následkom dopravnej nehody spôsobenej žalovaným vznikla na
motocykli žalobcu škoda (motocykel značky Yamaha, evidenčného čísla GA554AF) a boli poškodené
predné svetlo, smerovka ĽP, smerovka Ľ2, spätné zrkadlo Ľ, riadidlá, panel prístrojovky + tachometer
+ otáčkometer, nádrž paliva, kryt motora Ľ, kryt batérie Ľ, batéria, stojan, radiaca páka, predný blatník,
guma PP stupačky, predné tlmiče, rám, kyvná vidla, zadná kapotáž a disk predného kolesa. Hodnota
predmetného motocykla pred nehodou činila 1.922,- Eur, hodnota predajných zvyškov motocykla je
686,32 Eur a výška škody činí 1.236,- Eur vrátane DPH. Vzhľadom na to, že vo veci bolo rozhodnuté,
že zodpovednosť žalovaného za škodu je daná vo výške 80%, keď celková škoda na motocykli
predstavovala 1.236,- Eur, tak potom 80% z tejto sumy činí 988,80 Eur a na zaplatenie tejto sumy
súd zaviazal žalovaného. Čo sa týka hodnoty predajných zvyškov motocykla, znalec ich ocenil sumou
686,32 Eur. Jedná sa o súčiastky, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu, a ktoré si môže ponechať, alebo ich
môže speňažiť. O túto sumu nedošlo k zníženiu jeho majetku, preto súd v ostatnej časti žalobu ako
bezdôvodnú zamietol.

Čo sa týka príslušenstva pohľadávky, úrokov z omeškania, v tejto časti súd žalobu zamietol, vzhľadom
ku skutočnosti, že pre zistenie výšky škody musel byť urobený znalecký posudok, čiže žalovaný nebol v
omeškaní s plnením si svojho záväzku a taktiež až v súdnom konaní sa určil podiel účastníkov konania
na spôsobenej škode, pričom znalecký posudok bol vyhotovený až v súdnom konaní.

Rozhodnutie v časti náhrady trov konania štátu, rozhodnutie odôvodnil tým, že vo veci bol urobený
znalecký posudok, pričom za vyhotovenie posudku bolo vyplatené znalcovi 824,10 Eur. Odmena bola
znalcovi vyplatená zo štátnych prostriedkov s tým, že náhradu trov štátu bude znášať účastník, ktorý
bude v konaní úspešný. Vzhľadom na to, že každý z účastníkov bol neúspešný približne na 50%, súd
každého účastníka zaviazal zaplatiť polovicu nákladov na znalecký posudok.

O trovách účastníkov konania potom rozhodol s použitím § 142 ods. 2 O.s.p. a vyslovil, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V ostatnej časti žalobu ako bezdôvodnú zamietol.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
zmeniť a návrhu v plnom rozsahu vyhovieť. Ak by sa rozhodovalo v súlade s medzitýmnym rozsudkom,
tento uznal zavinenie žalovaného v pomere 8:2 v prospech žalobcu. V náhrade škody a v náhrade
trov právneho zastúpenia sa to nijako neprejavilo, dokonca je pomer 1:1. Ak by súd rozhodoval v
súlade s medzitýmnym rozsudkom, 80% nákladov by mal znášať žalovaný a to vo vzťahu k náhrade
škody, k náhrade trov konania, vrátane súdneho poplatku i úhrady trov právneho zastúpenia. Úvaha o
použiteľnosti zvyškových súčiastok z vraku motorky v hodnote zhruba 600,- Eur je možno matematicky
správna, ale odporuje princípu dobrých mravov a reálnemu životu, nakoľko je každému jasné, že z
havarovanej motorky za uvedenú cenu jednoducho predajné nie sú. Súd mohol ale tieto za náhradu v
uvedenej výške prikázať do vlastníctva žalovaného, to by bolo aspoň zodpovedajúce princípu dobrých
mravov, aj keď uznávame, že ani pre toto riešenie by uvedená suma nezodpovedala realite, čo však
mal riešiť súd pri svojej úlohe kreativity aplikácie práva podľa okolností jednotlivých prípadov. Tu totiž
nastala situácia, že žalobca, ktorému žalovaný odmietol dobrovoľne plniť, preto sa musel obrátiť na súd,
je vlastne postihnutý rozhodnutím súdu ako „pyrrhovým víťazstvom“. Právne spor vyhral, ekonomicky je
poškodený viac ako predtým, než sa na súd obrátil. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa zrušil a nahradil ho novým, ktorým by v celej miere náhradu škôd, trov konania
i náhradu trov právneho zastúpenia priznal žalobcovi tým, že by kopíroval názor súdu obsiahnutý v



medzitýmnom rozsudku o uznaní viny a v tomto pomere aj zaviazal jednotlivých účastníkov k náhrade
uvedených nárokov.

Žalovaný odvolanie nepodal a k doručenému odvolaniu sa nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 205 ods. 2 písm. d), f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu je možné priznať úspech len čiastočný, keďže
napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej a v závislom
výroku o trovách štátu a účastníkov vecne správne a rozhodnutie je treba čiastočne zmeniť len v časti
zamietnutia návrhu v príslušenstve.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i
vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k
správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci samej,
keď vec i správne právne posúdil, pričom preskúmavané rozhodnutie i náležite v súlade s ust. § 157 ods.
2 O.s.p. vo veci samej odôvodnil, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p., odvolací súd odkazuje na
správne, odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza
dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu
odvolateľovi.

Zo skutkových zistení účastníkmi nenamietaných vyplynulo, že škoda žalobcovi vznikla porušením
právnej povinnosti žalovaným, ktorý požičanú motorku nevrátil žalobcovi v stave, v akom ju prevzal
s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie. V dôsledku porušenia právnej povinnosti dopravnou nehodou
spôsobenou žalovaným bol poškodený predmet pôžičky - motocykel do miery vyhodnotenej znaleckým
posudkom, tzn. totálnou škodou. Spornou zostalo stanovenie výšky náhrady škody.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

V danej veci bolo jednoznačné, že žalovaný si od žalobcu požičal motorku, pričom jeho základnou
povinnosťou bolo túto vrátiť žalobcovi v stave, v akom mu bola v čase požičania s prihliadnutím na
obvyklé opotrebovanie. Túto povinnosť žalovaný nesplnil a nebol schopný ju splniť ani dodatočne,
pretože v dobe pokiaľ mal vec požičanú táto bola poškodená dopravnou nehodou spôsobenou
žalovaným. Žalovaný je teda v rozsahu svojho zavinenia zodpovedný za ujmu vzniknutú tým, že
žalobcovi jeho vec nevrátil v stave spôsobilom prevádzky. Porušenie právnej povinnosti žalovaným
spočíva v tom, akým spôsobom sa staral, resp. akým spôsobom používal požičanú vec. V príčinnej
súvislosti s týmto porušením vznikla žalobcovi škoda, pretože jeho majetkový stav sa znížil o hodnotu
poškodenia funkčnosti prevádzky schopného motocykla. Porušenie právnej povinnosti žalovaným ani
nebolo sporné a miera zodpovednosti za vzniknutú škodu bola určená vyššie citovaným právoplatným
rozsudkom Okresného súdu v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave vo výške 80%.

V zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk). Podľa ods. 2 tohto ustanovenia účinného v čase vzniku škody, škoda sa uhrádza v peniazoch,
ak však o to poškodený požiada, ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého
stavu. V zmysle § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v
dobe poškodenia.



Súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musí smerovať k spravodlivému výsledku,
tzn. že právo musí byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti a nie súborom právnych predpisov, ktoré
sa formalisticky a mechanicky aplikujú bez ohľadu na zmysel a účel toho ktorého záujmu chráneného
príslušnou normou.

V predmetnom prípade je zmyslom a účelom ustanovenia priznávajúceho poškodenému, tzn. žalobcovi
právo na náhradu škody zabezpečiť aby mu bola kompenzovaná majetková ujma. Rozsah náhrady
v peniazoch musí zohľadňovať výšku všetkých ním vynaložených prostriedkov nutných k obnoveniu
prevádzky schopnosti vozidla, teda pôvodného majetkového stavu.

Škodou v právnej teórii sa rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne
vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, tzn. peniazmi. Skutočnou škodou na vec je nutné rozumieť takú
ujmu, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou,
a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré je treba vynaložiť na uvedenie veci do pôvodného stavu. Pri
škode vzniknutej na veci použitej a čiastočne i opotrebovanej potom musí byť prihliadnuté k všeobecnej
cene veci v dobe poškodenia a rozsahu poškodenia, pričom od čiastky vyjadrujúcej náklady na opravu
veci musí byť odpočítaná čiastka zodpovedajúca zhodnoteniu vozidla jeho opravou proti pôvodnému
stavu. Z tohto výkladu vyplýva, že ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka nerieši len otázku obsahu
náhrady škody, ale v súvislosti s ňou obsahuje vlastne i pokyn pre riešenie náhrady škody. Peňažná
náhrada musí preto zodpovedať nákladom, ktorých by bolo treba na uvedenie do pôvodného stavu za
splnenia podmienky účelnosti a nevyhnutnosti. Skutočnou škodou na veci je teda ujma, ktorá znamená
zníženie hodnoty veci v dôsledku jej poškodenia oproti stavu pred poškodením a pri určení jej výšky sa
zásadne vychádza z ceny v čase poškodenia.

V danej veci žalobca v dôsledku poškodenia motorového vozidla úplne stratil možnosť jeho ďalšieho
využívania na bežný účel. Jeho skutočná škoda v zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka
nepredstavuje celú hodnotu rovnakého alebo porovnateľného opotrebovaného motocykla. Z hľadiska
určenia výšky škody spôsobnej na motocykli bolo treba vziať na zreteľ, že zachované a nepoškodené
zvyšky motocykla (súčasti a súčiastky) majú objektívne vždy majetkovú hodnotu a pri určovaní výšky
škody nie je rozhodujúci subjektívny aspekt, akým spôsobom je v individuálnom prípade ten- ktorý
poškodený subjekt spôsobilý alebo schopný naložiť s touto hodnotou. Preto pokiaľ súd prvého stupňa
pri určení výšky škody vychádzal z hodnoty veci, tzn. motocykla pred poškodením, od ktorej odpočítal
hodnotu vyjadrujúcu hodnotu predajných zvyškov poškodeného vozidla postupoval správne. Správne
postupoval aj v ďalšom, keď pri priznaní škody zohľadnil mieru akou sa podieľal žalovaný na vzniku
predmetnej škody.

Odvolací súd preto po preskúmaní rozhodnutia čo sa týka priznanej náhrady škody, čo do jej výšky
považoval rozhodnutie súdu prvého stupňa za vecne správne a preto ho v napadnutej zamietajúcej časti
(nad na priznanú sumu, tzn. do výšky 2.264,95 Eur) postupom podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne
správne potvrdil.

Nesprávnym bolo však rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým v plnom rozsahu zamietol uplatnený
úrok z omeškania.

Z podaného návrhu nesporne vyplýva, že žalobca si s uplatnenou náhradou škody vyčíslenou vo výške
68.234,- Sk uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 19% od 09.10.2006 do zaplatenia, pričom návrh
na súd bol podaný 08.03.2007 a z obsahu pripojených písomností je zrejmé, že žalobca tvrdí, že
vyzval žalovaného o zmier na mimosúdne vyrovnanie písomným podaním zo dňa 02.01.2007, ktorého
doručenie žalovanému však pred súdom nebolo preukázané.

Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky z omeškania, poplatok
z omeškania a náklady spojené s ich uplatnením. Zatiaľ čo zmluvné úroky plynú zo zmluvy, resp. z ich



dojednania a predstavujú náhradu za užívanie istiny, úroky z omeškania sú založené ako sankcia za
omeškanie, ku ktorému došlo nesplnením dlhu včas. Ak ide o meškanie s plnením peňažného dlhu, je
dlžník povinný zaplatiť z nezaplatenej čiastky úroky z omeškania. Túto povinnosť mu ukladá ust. § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Úroky z omeškania sa platia popri samotnom dlžnom plnení stanoveným percentom z tej časti dlhu, z
ktorej je dlžník v omeškaní, teda ktorú ešte nezaplatil.

Omeškanie dlžníka s plnením záväzku má zo zákona za následok obsahovú zmenu práv veriteľa a
povinností dlžníka, respektíve ich doplnenie novými právami a povinnosťami. Omeškaním teda nastáva
zo zákona zmena obsahu právneho vzťahu, a to taká, že povedľa trvajúcej povinnosti splniť záväzok
vznikajú aj nové (ďalšie) práva a povinnosti, bez ohľadu na to, či dlžník omeškanie zavinil alebo nie. Z
povahy ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č.
87/1995 Z.z. vyplýva, že kogentne je stanovená horná hranica úrokov z omeškania, ktorej prekročenie
nie je prípustné (porovnaj rozhodnutie uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov SR pod č.
5, ročník 2000, R 5/2000).

Podľa názoru odvolacieho súdu, nakoľko žalovaný neuhradil náhradu škody žalobcovi a tento sa musel
s uplatnením jeho nároku na súd, má právo i na uplatnené príslušenstvo, tzn. úroky z omeškania a
to najneskôr odo dňa nasledujúcom po doručení žaloby žalovanému, keďže doručenie v spise sa
nachádzajúcej výzvy žalovanému preukázané nebolo.

Žalovanému súd doručil žalobu spolu s vydaným platobným rozkazom (ktorý podaným odporom proti
nemu bol zo zákona zrušený) dňa 13.09.2007, žalovaný mal plniť nasledujúci deň 14.09.2007, a nakoľko
tak neurobil dňom 15.09.2007 sa dostal do omeškania. Výška úrokov z omeškania k tomuto dňu v
súlade s § 3, § 4 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. predstavovala 8,5% (dvojnásobok diskontnej
sadzby NBS, ktorá bola 4,25%). Nakoľko vo všeobecnosti platí, že príslušenstvo zdieľa právny osud
hlavnej veci, bolo logickým a dôvodným uložiť žalovanému zaplatiť žalobcovi zo sumy 988,80 Eur i
úroky z omeškania od 15.09.2007 do zaplatenia a len v ostatnej časti, tzn. nad 8,5% a za obdobie pred
15.09.2007 bolo dôvodným žalobu zamietnuť.

Z vyššie uvedených dôvodov potom odvolací súd v zamietajúcej časti napadnutý rozsudok postupom
podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že žalovanému uložil povinnosť žalobcovi zaplatiť úrok z omeškanie
zo sumy 988,80 Eur od 15.09.2007 do zaplatenia a v ostatnej časti zamietnutie žaloby aj v časti
príslušenstva potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p..

Čo sa týka rozhodnutia v časti o trovách konania účastníkov vo všeobecnosti platí, že náhradu trov
konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zásada zodpovednosti
za výsledok (zásada úspechu) sa uplatňuje pri rozhodovaní o náhrade trov sporového konania. Len v
sporovom konaní sa totiž dá hovoriť o úspechu, resp. neúspechu účastníka konania.

Kritériom na priznanie nároku na náhradu trov konania je miera úspechu vo veci, ktorá sa zisťuje tak
u navrhovateľa (žalobcu), ako aj u odporcu (žalovaného). Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu
meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej. Podľa miery
úspechu môže súd o náhrade trov konania rozhodnúť buď tak, že prizná náhradu všetkých trov účelne
vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva tomu účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech,
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal (§ 142 ods. 1 O.s.p.), alebo náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

V predmetnom konaní si žalobca uplatnil pohľadávku 2.264,95 Eur a súd mu priznal 988,80 Eur, ide
teda o čiastočný úspech účastníkov, pričom pri porovnaní (bez prihliadnutia na uplatnené príslušenstvo),
úspešnejším v konaní bol žalovaný, keďže pomer ich úspechu je 43,65% : 56,35% z čoho vyplýva čistý
úspech žalovaného 12,7%. Pokiaľ súd prvého stupňa žalovanému nepriznal náhradu trov konania, ale
rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, odvolanie žalobcu odvolací súd



nepovažoval za dôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov konania účastníkov
potvrdil.

Rozhodnutie v časti o trovách konania štátu je tiež správnym, pretože v zmysle § 148 ods. 1 O.s.p.
štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u
niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto
účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal. Keďže v konaní ani u jedného z účastníkov neboli
zistené dôvody na oslobodenie od súdnych poplatkov a v konaní vznikli trovy na znalečnom, súd správne
rozdelil tieto trovy a rovnako zaviazal žalobcu i žalovaného na ich znášanie vzhľadom na ich čiastočný
úspech v konaní.

Z vyššie uvedených dôvodov potom odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok v závislom výroku o
trovách konania štátu a účastníkov podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

K zmene napadnutého rozsudku v dôsledku odvolania žalobcu došlo v časti príslušenstva, aj to len
čiastočne. V odvolacom konaní bol preto úspešný žalovaný, preto mu v zmysle § 142 ods. 1 v spojení s
ust. § 224 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania voči v odvolaní neúspešnému
odvolateľovi (žalobcovi). Keďže, ale právny zástupca žalovaného si právo na náhradu trov odvolacieho
konania návrhom, v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.