Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/24/2017 z 20. 12. 2017
Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 20. decembra 2017, sp. zn. 16Co/24/2017, ECLI:SK:KSBB:2017:6216898463.1
Krajský súd Banská Bystrica | 16Co/24/2017 | ECLI:SK:KSBB:2017:6216898463.1 | 2017-12-20 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy
Citované ustanovenia: § 137 ods. 2 CSP, § 220 ods. 2 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/561edf16-7c92-4f0b-91e4-2af3e22da27e
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6216898463.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/24/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6216898463
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6216898463.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov
senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v spore žalobcu P. Q., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom A. A. XX, zastúpeného Mgr. Gabrielou Novákovou, advokátkou, Advokátska kancelária
Vinica, Mierové námestie 452, proti žalovanému Intrum Justitia Slovakia, s. r. o., so sídlom Bratislava,
Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, zastúpeného Jánom Šoltésom, advokátom, Advokátska kancelária
Bratislava, Karadžičova 8, o určenie spotrebiteľskej zmluvy za bezúročnú a bez poplatkov, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 2Csp/1/2016-37 zo dňa 10. 11. 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu  z r u š u j e    a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom určil, že úver poskytnutý na základe Zmluvy - Žiadosti o aktiváciu
AUTOKARTY č. 0028823199  zo dňa 11. 11. 2008 je bezúročný a bez  poplatkov. Zároveň rozhodol,
že žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V konaní zistil, že  vo veci žalovaný
vystupuje ako podnikateľ, ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalobca ako
spotrebiteľ. Súd vo veci skúmal, či žalobca má vo veci naliehavý právny záujem na ním požadovanom
určení a dospel k záveru, že v zmysle platnej judikatúry má spotrebiteľ vo veci vždy naliehavý právny
záujem. V dôvodoch rozhodnutia poukázal na to, že v konaní má preukázané, že podaniami zo dňa 13.
02. 2015 a 22. 09. 2015 žalovaný vyzýval žalobcu na úhradu dlhu, pričom vo svojom podaní zo dňa
19. 09. 2016 tvrdil, že žalobca voči nemá žiadny dlh. Zdôraznil, že žalobca pri svojom výsluchu tvrdil,
že bol kontaktovaný povereným pracovníkom žalovaného, ktorý ho telefonicky vyzýval na úhradu dlhu,
naposledy tomu tak bolo v auguste  2016. Potom, čo súd dospel k právnemu záveru, že žalobca má
naliehavý právny záujem na určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru zo strany žalobcu, preskúmal
tú skutočnosť, či medzi nimi uzavretá zmluva obsahuje všetky náležitosti  v zmysle § 4 ods. 2 zákona č.
258/2001 Z. z., pričom zistil, že zmluva neobsahuje náležitosti vyžadované v ustanovení § 4 ods. 2 písm.
g/, h/, j/ uvedeného zákona. Z toho dôvodu    potom súd považoval úver za bezúročný a bez poplatkov,
a preto žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

2. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 CSP  podľa pomeru úspechu vo
veci. V predmetnej veci mal žalobca plný úspech, a preto mu súd priznal náhradu trov konania vo výške
100 %.

3. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie v zákonnej 15-dňovej lehote žalovaný. Tvrdil, že
vo svojej procesnej obrane k žalobe zo dňa 19. 09. 2016 uviedol, že voči žalobcovi neeviduje nijakú
pohľadávku z predmetnej úverovej zmluvy a od mesiaca apríl 2016 zastavil akékoľvek vymáhanie tejto
pohľadávky a od tohto obdobia voči žalobcovi neeviduje pohľadávku z vyššie uvedenej úverovej zmluvy.
Žalobca žalobu podal na súd dňa 01. 07. 2016, teda tri mesiace po zastavení procesu vymáhania
pohľadávky z jeho strany. Je nesprávne zistenie skutkového stavu, ak súd prvej inštancie odvodil
naliehavý právny záujem na  podaní určovacej žaloby žalobcom dňa 01. 07. 2016 na skutočnostiach



(písomná výzva na zaplatenie zo dňa 13. 02. 2015 a 22. 09. 2015), pričom sa vôbec nevysporiadal s
jeho procesnou obranou, že predmetná pohľadávka neexistuje, resp. sa s ňou súd vysporiadal tak, že
jej existencia je preukázaná výpoveďou žalobcu, ktorý pri výsluchu na pojednávaní dňa 10. 11. 2016
tvrdil, že nejaký  nekonkretizovaný pracovník žalobcu ho mal niekedy v auguste 2016 telefonicky vyzývať
na uhradenie dlhu. Z odôvodnenia rozsudku nie je možné zistiť, na základe akých kritérií súd prvej
inštancie túto výpoveď vyhodnotil ako vierohodnú. Žalovaný deklaroval neexistenciu pohľadávky voči
žalobcovi a je v rámci  negatívnej dôkaznej teórie povinnosťou žalobcu preukázať, že pohľadávka v
rozhodujúcom čase, t. j. v čase podania žaloby, existovala. Výpoveď žalobcu, že niekto neurčitý ho
telefonicky kontaktoval v neurčitý deň a vyzval ho na úhradu dlhu,  je  nepreskúmateľná a javí sa ako
účelová  s ohľadom na procesnú  obranu žalovaného. Právny názor okresného súdu, že spotrebiteľ ako
žalobca má vždy naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby je v príkrom rozpore s ústavným
právom rovnosti účastníkov v súdnom konaní podľa článku 47 ods. 3 Ústavy SR. Rozsudok žiadal zmeniť
a žalobu zamietnuť a priznať mu právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

4. Písomné vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), odvolanie prejednal viazaný jeho rozsahom a dôvodmi
(§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) a rozsudok okresného súdu bez nariadenia pojednávania na prejednanie
odvolania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a podľa
ustanovenia § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z
nasledovných dôvodov:

6. Okresný súd predovšetkým vec právne posúdil takým spôsobom, že  v súdenej veci má žalobca
naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, pretože v zmysle platnej judikatúry má spotrebiteľ
vo veci vždy naliehavý právny záujem. K uvedenému právnemu názoru odvolací súd uvádza:

7. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo
je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

8. V ustanovení § 220 ods. 2 CSP sú zakotvené náležitosti odôvodnenia rozsudku, v zmysle
ktorého ustanovenia súd okrem iného uvedie, ako  vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Pokiaľ okresný súd dospel
v súdenej veci k záveru o tom, že naliehavý právny záujem spotrebiteľa na podaní určovacej žaloby
je daný a odkázal pritom na ustálenú rozhodovaciu prac, bolo povinnosťou súdu prvej inštancie
argumentovať konkrétnymi rozhodnutiami najvyšších súdnych orgánov, eventuálne uviesť rešpektované
názory právnej vedy, inak je rozsudok okresného súdu nepreskúmateľný a odníma sa ním možnosť
dotknutej strany argumentovať a konkrétne poukázať na nesprávne závery súdu prvej inštancie, a
teda, odníma sa tým možnosť strany konať pred súdom. Sporové strany legitímne očakávajú, že ich
spor bude rozhodnutý za obdobnej skutkovej a právnej situácie rovnakým spôsobom, a to najmä v
situácii, ak v podobnej veci existujú publikované rozhodnutia, čím sa majú na mysli predovšetkým
rozhodnutia uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR. Ustálená
rozhodovacia prax má byť vytváraná najvyššími súdnymi autoritami a v systéme všeobecného súdnictva
je touto autoritou Najvyšší súd SR, ale nepochybne sú nimi aj Ústavný súd SR, Európsky súd pre
ľudské práva v Štrasburgu, prípadne, ak pôjde o aplikáciu únijného práva, aj Súdny dvor Európskej
únie so sídlom v Luxemburgu. Pokiaľ okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia neuvedie, z akých
rozhodnutí príslušných autorít vyvodil existenciu ustálenej rozhodovacej praxe, nie je možné takýto
rozsudok  preskúmať a záver okresného súdu, že v zmysle platnej judikatúry má spotrebiteľ vo veci vždy
naliehavý právny záujem, je predčasný a nepreskúmateľný.

9. Odvolací súd poukazuje na  to, že žalobca sa v súdenej veci domáhal určenia, že úver, ktorý mu
bol poskytnutý žalovaným na základe Zmluvy - Žiadosti o aktiváciu AUTOKARTY č. 0028823199  zo
dňa 11. 11. 2008 je bezúročný a bez  poplatkov, pričom okresný súd pri rozhodovaní zohľadnil tvrdenie
žalobcu, že vo veci bol žalobca kontaktovaný povereným pracovníkom žalovaného, ktorý ho telefonicky
vyzýval na úhradu dlhu naposledy v auguste 2016, na základe čoho súd usúdil, že naliehavý právny
záujem na určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru zo strany žalobcu je daný. V tomto smere sa
ale odvolací súd stotožňuje s tvrdeniami a závermi žalovaného, že v zmysle negatívnej dôkaznej teórie
bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že pohľadávka v rozhodujúcom čase, t. j. v čase podania žaloby



neexistovala. Žalovaný aj v odvolaní tvrdil (ako aj v jeho procesnej obrane k žalobe zo dňa 19. 09. 2016),
že voči žalobcovi neeviduje nijakú pohľadávku z predmetnej úverovej zmluvy a že od apríla 2016 zastavil
akékoľvek vymáhanie tejto pohľadávky, pričom žalobca podal žalobu na  súd až dňa 01. 07. 2016, teda
tri mesiace po zastavení procesu vymáhania pohľadávky žalovaným.

10. Bude úlohou súdu prvej inštancie znovu posúdiť existenciu naliehavého právneho záujmu na určení,
ktorého sa žalobca v konaní domáha. Vyzve žalobcu na preukázanie tej skutočnosti, že žalovaný
si uplatňoval pohľadávku po apríli 2016 a v akej výške, a pokiaľ súd dospeje k právnemu záveru,
že spotrebiteľ v súdenej veci nemusí naliehavosť svojho právneho záujmu preukázať s odkazom
na ustálenú rozhodovaciu prax, bude úlohou súdu prvej inštancie uviesť aspoň niektoré rozhodnutia
príslušných autorít, ktoré túto rozhodovaciu prax vytvorili. Ustanovenie § 220 ods. 2CSP, ktoré umožňuje
okresnému súdu v odôvodnení rozsudku odkázať na ustálenú rozhodovaciu prax, nie je možné vykladať
takým spôsobom, že okresný súd v rozsudku uvedie len slová, že odkazuje na ustálenú rozhodovaciu
prax. Úlohou okresného súdu je vždy uviesť aspoň niektoré z rozhodnutí, ktoré túto prax vytvorili. V
opačnom prípade totiž protistrana nemá možnosť argumentácie proti záverom okresného súdu a nemá
možnosť namietať nesprávnosť záverov okresného súdu.

11. Z dôvodu hospodárnosti konania odvolací súd  tiež uvádza, že pokiaľ by súd prvej inštancie v ďalšom
konaní dospel k rovnakému právnemu záveru, ako vo svojom predošlom rozhodnutí, t. j. že v súdenej
veci naliehavý právny záujem na požadovanom určení je daný, tak závery okresného súdu o tom, že
žalobcovi poskytnutý úver na základe úverovej zmluvy zo dňa 11. 11. 2008 je bezúročný a bez poplatkov,
je správny, nakoľko predmetná zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. g), h), j) zákona č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v dôsledku čoho (podľa § 4 ods. 3 vety in fine) sa poskytnutý
úver považuje za bezúročný a bez  poplatkov.

12. Keďže rozsudok okresného súdu bol zrušený vo výroku vo veci samej, odvolací súd zrušil rozsudok
aj vo výroku o náhrade trov konania, ktorý výrok je závislý od rozhodnutia vo veci samej (§ 367 ods.
2 CSP).  O náhrade trov konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods.
3 CSP).

13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa         (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces         (§ 420  CSP).



Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP  (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).