Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/12/2013 z 11. 6. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 11. júna 2013, sp. zn. 7Co/12/2013, ECLI:SK:KSZA:2013:5111242771.1 Krajský súd Žilina | 7Co/12/2013 | ECLI:SK:KSZA:2013:5111242771.1 | 2013-06-11 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: OSP, § 219 ods. 1 OSP, OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/bd337e8d-667b-4dba-89a7-4d6aa663a10b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5111242771.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/12/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111242771
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5111242771.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku
a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Evy Malíkovej v právnej veci navrhovateľa:
CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom ul. Panenská 7, Bratislava, IČO: 35 787 783, právne zastúpený
Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Ventúrska 16, IČO:
47 234 547 proti odporkyni: R. O., bytom ul. P. č. XX, B., zastúpená splnomocneným zástupcom Ing.
Štefanom Čičkanikom, bytom R. G. XX, B., adresa pre doručovanie: B., ul. P. č. XX, o zaplatenie
1.485,46 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k.
14C/30/2012-77 zo dňa 2. októbra 2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobný návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal voči
odporkyni zaplatenia sumy 1.485,46 eur spolu s príslušenstvom, pozostávajúcim z úrokov z dlžnej
úverovej istiny a úrokov z omeškania. Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľ nepreukázal tvrdenia o
uzatvorení úverovej zmluvy s odporkyňou na základe ktorej si uplatnil žalovanú istinu s príslušenstvom.
Samotnú úverovú zmluvu nepredložil, ani nepreukázal, že odporkyni doručil list zo dňa 14.05.2003,
ktorým jej oznámil, že potvrdzuje uzatvorenie predmetnej zmluvy. Ďalšie dôkazné prostriedky o čerpaní
a splácaní úveru odporkyňou vyhodnotil ako potvrdenia vystavené navrhovateľom, ktoré nemajú
žiadnu dôkaznú hodnotu. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu okresný súd dospel k
záveru, že nebolo preukázané platné uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere medzi účastníkmi,
na základe ktorej mal navrhovateľ odporkyni poskytnúť finančné prostriedky, ktoré mala čerpať
debetnou platobnou kartou. Predtlač v právnom úkone označenom ako žiadosť/zmluva o poskytnutí
spotrebiteľského úveru zo dňa 08.12.2002 nepovažoval za návrh zmluvy, ktorého prijatím by vznikol
úverový vzťah medzi účastníkmi, nakoľko tento neobsahuje základné náležitosti zmluvy o úvere, a
to záväzok veriteľa poskytnúť finančné prostriedky. Navrhovateľ nepreukázal odovzdanie a prevzatie
úverovej karty odporkyňou a výpis z účtu z ktorého by bolo možné zistiť jeho splácanie.

Odporkyni ako účastníčke úspešnej v konaní vzniklo podľa § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov
konania, ktoré jej však prvostupňový súd nepriznal, nakoľko táto si trovy nevyčíslila a z obsahu spisu
existenciu trov u nej nezistil.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorým sa domáhal
jeho zrušenia a vrátenia veci okresného súdu na ďalšie konanie. Namietal, že okresný súd na základe



vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Tvrdil,
že podpisom zmluvy zo dňa 08.12.2002, v ktorej sa nachádza žiadosť o vydanie úverovej karty a
poskytnutie úverového rámca, oboma zmluvnými stranami došlo k jej riadnemu uzatvoreniu. Odporkyni
v zmysle bodu IV. - 1. - 1. VÚP bolo zaslané potvrdenie o prijatí návrhu s oznámením výšky schváleného
úverového rámca, variabilný symbol a číslo účtu na ktorý je potrebné uskutočňovať úhrady. Uvedené
potvrdenie zasiela klientom obyčajnou listovou zásielkou, pričom potvrdenie o zaslaní súdu riadne
predložil. PIN, ktorý je nevyhnutý pre použitie karty doručuje klientom formou doporučenej listovej
zásielky, ktorú archivuje po dobu 6 mesiacov, preto ju v konaní nemohol predložiť. Odporkyňa však
uskutočňovala úhrady poskytnutého revolvingového úveru v súlade s úverovou kartou a všeobecnými
úverovými podmienkami, z čoho možno dospieť k záveru, že jej bola riadne úverová karta doručená,
ako aj oznámenie o prijatí návrhu, výška schváleného úverového rámca, variabilný symbol a číslo
účtu na ktorý je potrebné uskutočňovať úhrady. Z potvrdenia o prijatých splátkach je zrejmé, že
odporkyňa uskutočnila úhrady vo výške, ktoré korešpondujú s predpísaným splátkami podľa výpisu z
úverového účtu odporkyne. Okrem toho druhé financovanie revolvingového úveru zo dňa 23.02.2006
vo výške 74,95 eur bolo uskutočňované na účet odporkyne prevodom, preto neobstojí jej tvrdenie,
že z revolvingového úveru nikdy žiadne peňažné prostriedky nečerpala. Pokiaľ mal prvostupňový súd
pochybnosti o tom kto tieto úhrady uskutočňoval, mal jeho tvrdenia vyvrátiť alebo potvrdiť dožiadaním
príslušnej banky, ktorá vedie evidenciu totožnosti osôb uskutočňujúcich vklad. Ďalej navrhovateľ uviedol,
že nesúhlasí s tvrdením súdu, že zmluva neobsahuje všetky náležitosti podľa Zákona o spotrebiteľských
úveroch. Pokiaľ by aj súd dospel k záveru o neplatnosti úverovej zmluvy, mal mu priznať plnenie z
bezdôvodného obohatenia, týmto sa však v odôvodnení svojho rozhodnutia nezaoberal.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa žiadala rozsudok okresného súdu v celom rozsahu
potvrdiť. Poprela, že by obdŕžala obyčajnú listovú zásielku, na ktorú v odvolaní poukazoval navrhovateľ,
rovnako poprela aj jeho tvrdenia v súvislosti s doručovaním platobnej karty. Poukazovala na to, že nebolo
vecou prvostupňového súdu tvrdenia žalobcu potvrdiť alebo vyvrátiť, ale naopak bolo jeho povinnosťou
svoje tvrdenia riadne preukázať. Postup prvostupňového súdu považovala za správny a súladný s
Občianskym súdnym poriadkom.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez
nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. za súčasnej aplikácie § 156 ods. 3 O.s.p.) napadnutý
rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.

Odvolací súd sa v zásadných a rozhodujúcich zisteniach a záveroch stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, a preto sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov rozsudku
okresného súdu a na zdôraznenie vecnej správnosti len doplnil/zopakoval niektoré podstatné
skutočnosti/argumenty. Zároveň v tomto smere prihliadol na konkrétne námietky odvolateľa.

Úverová zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom upraveným v ust. § 497 až 507
Obchodného zákonníka. Ustanovenie § 497 upravuje podstatné náležitosti úverovej zmluvy. To však nič
nemení na tom, že zmluva o úvere, v danom prípade vychádzajúc z povahy a charakteru zmluvných
strán, je spotrebiteľskou zmluvou, a zároveň spotrebiteľským úverom, a preto je potrebné na tento
zmluvný typ aplikovať ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, s čím súvisí aj potreba dodržať ďalšie
predpísané náležitosti zmluvy.

Podstatnými časťami zmluvy o úvere sú po a) určenie zmluvných strán, b) záväzok veriteľa poskytnúť
na požiadanie peňažné prostriedky v prospech dlžníka, c) určenie sumy, do výšky ktorej budú peňažné
prostriedky poskytnuté, d) záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky. Úverová zmluva
je typickým dvojstranným právnym úkonom, keď zmluvné strany veriteľ a dlžník sa musia dohodnúť
minimálne na uvedených podstatných náležitostiach zmluvy, čo okrem návrhu na uzavretie zmluvy, ktorý
musí obsahovať uvedené podstatné náležitosti, vyžaduje obsahovo zhodnú akceptáciu (prijatie návrhu
zmluvy) zo strany druhej zmluvnej strany.

Navrhovateľ predložil ako dôkaz o uzavretí zmluvy o úvere žiadosť/zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského
úveru zo dňa 08.12.20002. Táto zmluva však vychádzajúc z jej náležitostí a zo skutkových tvrdení



uvedených v žalobnom návrhu smeruje k vzniku iného úverového vzťahu ako úveru uplatneného v
prejednávanej veci. Navrhovateľ sa v súdenej veci domáha zaplatenia peňažných prostriedkov, ktoré
boli poskytnuté odporkyni ako dlžníčke na základe revolvingového úveru prostredníctvom úverovej
karty. Vznik takéhoto úveru však z predloženej listiny nevyplýva. Súčasťou tejo listiny je iba návrh na
uzatvorenie zmluvy poskytnutím úverového rámca, ktorý má byť čerpaný prostredníctvom úverovej karty.
Prijatie návrhu a vznik zmluvy o úvere upravuje bod IV. všeobecných úverových podmienok na ktorý
poukazoval aj samotný odvolateľ. Podľa bodu IV. 1. prijatie návrhu a vznik zmluvy o úvere, prijatím
žiadosti o poskytnutie úverového rámca, teda okamihom vzniku zmluvy o úvere je v súlade s § 275
ods. 4 Obchodného zákonníka odoslanie oznámenia o prijatí žiadosti a poskytnutí úverového rámca
adresovaného klientovi.

Navrhovateľ mal povinnosť tvrdiť a zároveň preukázať takéto prijatie návrhu a vznik zmluvy o
revolvingovom úvere. Tvrdil síce, že predmetné potvrdenie o prijatí žiadosti odoslal odporkyni, avšak
jeho doručenie nepreukázal. Potvrdenie o odoslaní obyčajnej listovej zásielky nie je dostatočným
preukázaním akceptácie žiadosti odporkyne na poskytnutie úveru. Pokiaľ navrhovateľ nedisponoval
inými dôkazmi na preukázanie tejto skutočnosti prvostupňový súd správne ustálil, že svoju dôkaznú
povinnosť vyplývajúcu z ust. § 120 ods. 1 O.s.p. nepreukázal.

Čo sa týka hodnotenia ďalších listinných dôkazov predložených navrhovateľom, krajský súd sa v tomto
prípade stotožňuje so závermi prvostupňového súdu. Listiny ako dôkazy, sa z hľadiska pôvodu delia na
verejné a súkromné, čo zdôrazňuje aj Občiansky súdny poriadok v ust. § 134. Zásadný rozdiel medzi
týmito druhmi listín je v ich dôkaznej sile. Pri súkromných listinách neplatí právna domnienka pravosti, či
správnosti takejto listiny a oslabenie jej dôkaznej sily je možné dosiahnuť už jej popretím. Pre posúdenie
dôkaznej sily súkromných listín je preto dôležité, či bola popretá ich pravdivosť a správnosť.

Navrhovateľ v prejednávanej veci tvrdil, že uzatvoril s odporkyňou úverovú zmluvu o poskytnutí
úverového rámca, ktorú eviduje pod číslom XXXXXXXXXXXXXXX. Odporkyňa však existenciu takejto
zmluvy poprela. Vo svojom písomnom podaní potvrdila, že má s navrhovateľom uzatvorený úverový
vzťah, avšak tento špecifikovala odlišným číslom zmluvy úveru než bolo uvádzané navrhovateľom.
Následne pokiaľ navrhovateľ existenciu sporného úveru preukazoval listinami, ktoré boli vyhotovené
jeho osobou, okresný súd v kontexte ďalších vykonaných dôkazov tieto hodnotil správne ako súkromné
listiny, ktorých správnosť údajov tam uvádzaných odporkyňa popierala. Bolo vecou navrhovateľa, aby
pravdivosť týchto skutočnosti uvádzaných na predmetných listinách preukázal. Ako však vyplynulo z
vykonaného dokazovania žiadne dôkazy na preukázanie týchto skutočnosti neoznačil a nepredložil.
Jeho námietky v podanom odvolaní, že mal takúto aktivitu vyvíjať súd nie sú dôvodné. V tomto prípade
ide o sporové konanie, ktoré je riadené prejednávacou zásadou, podstata ktorej spočíva v tom, že
procesná povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré majú význam pre rozhodnutie vo veci samej (povinnosť
tvrdenia), ako aj procesná povinnosť navrhovať dôkazy na preukázanie týchto tvrdených skutočnosti je
záležitosťou účastníkov konania.

Nezodpovedá stavu veci ani námietka odvolateľa, že okresný súd mal aplikovať ustanovenia o
bezdôvodnom obohatení na prejednávanú vec, pokiaľ dospel k záveru, že úverová zmluva od ktorej
odvíja svoj nárok je neplatným právnym úkonom. Okresný súd v tomto prípade dôsledne vychádzal z
toho čo bolo predmetom konania, ktorý vymedzil navrhovateľ jednak žalobným petitom ako aj uvedením
skutkových okolnosti z ktorých právo na plnenie odvodzoval. Počas konania svoje tvrdenia nezmenil
natoľko, že by bolo možné tieto subsumovať pod ustanovenia týkajúce sa bezdôvodného obohatenia.
Neurobil teda také zmeny skutkového stavu, ktoré by mali za následok uplatnenie iného práva, než
ktorého sa prostredníctvom skutkových tvrdení uvádzaných v žalobnom návrhu ako aj počas celého
konania domáhal. Okresný súd teda na základe zisteného skutkového stavu použil správny právny
predpis.

Krajský súd preskúmal vecnú správnosť výroku o trovách prvostupňového konania a dospel k záveru,
že aj v tejto časti je rozhodnutie prvostupňového súdu vecne správne, a preto ho potvrdil.



O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. V
odvolacom konaní bola úspešná odporkyňa, ktorá si však v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. trovy odvolacieho
konania neuplatnila. Z obsahu spisu krajský súd nemal preukázaný vznik trov odvolacieho konania na
jej strane, preto jej ich náhradu nepriznal.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.