Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 14S/59/2018 z 26. 6. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 26. júna 2019, sp. zn. 14S/59/2018, ECLI:SK:KSTT:2019:2018200215.2 Krajský súd Trnava | 14S/59/2018 | ECLI:SK:KSTT:2019:2018200215.2 | 2019-06-26 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 6 ods. 1 SSP, § 3 zákona č. 563/2009 Z. z., § 24 zákona č. 563/2009 Z. z., § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ab7b4a44-3239-4a61-b1ad-a676c2d6ff91 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2018200215.2 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/59/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2018200215
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anita Filová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2018200215.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej a
sudcov JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľubomíra Bundzela, v právnej veci žalobcu: ALPHA-SERVIS, s.r.o.,
so sídlom Ružová 177/6, Veľký Meder 932 01, právne zastúpeného : Mgr. Roman Kerak, advokát, so
sídlom Advokátskej kancelárie Tomášikova 4, 821 03 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 101156682/2018 z 13. júna 2018 takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Žalovaný rozhodnutím č. 101156682/2018 z 13. júna 2018 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“)
postupom podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „daňový poriadok“ alebo „zákon
č. 563/2009 Z. z.“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava (ďalej aj ako „správca dane“ alebo
„orgán verejnej správy nižšieho stupňa“) č. 100468996/2018 z 1. marca 2018 (ďalej aj ako „prvostupňové
rozhodnutie“), ktorým bol podľa § 68 ods. 5 a 6 daňového poriadku určený rozdiel dane v sume 21
706,28 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2013.

2. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že správca dane vykonal u daňového
subjektu ALPHA-SERVIS, s.r.o. daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl
2013 (táto sa začala dňa 11.03.2014), pričom o výsledku daňovej kontroly bol spísaný protokol č.
9212401/5/260072/2015/Kud zo dňa 03.02.2015, ktorý bol daňovému subjektu (žalobcovi) doručený
spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole dňa 11.02.2015. Dôvodom vydania
prvostupňového rozhodnutia bol záver správcu dane, že daňový subjekt si v zdaňovacom období júl
2013 neoprávnene odpočítal daň z dodávateľských faktúr od spoločnosti ch&k, spol. s r.o., so sídlom
Cukrovarská 758/10, Sereď, IČO : 46498222 v celkovej výške 15 518,68 eur a rovnako od spoločnosti
S.E.A. - MBM, spol. s r.o., so sídlom Hurbanova 64, Hlohovec, IČO : 36222259 v celkovej výške 6
187,60 eur, t.j. rozdiel uplatnenie DPH za uvedené spoločnosti predstavoval celkom 21 706,28 eur.
Správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že pri daňovej kontrole preveroval
daňové doklady daňové subjektu ALPHA-SERVIS, s.r.o. predložené ku kontrole s tým, že kontrola bola
zameraná nielen na obsahovú stránku faktúr podľa § 71 a § 72 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o DPH“ alebo „zákon č. 222/2004 Z. z.“), ale aj
na skutkový stav veci, na realitu vecného plnenia a to vo všetkých vzájomných súvislostiach a s ohľadom



na skutočnosť, že došlo k plneniam, ktoré predstavovali dodávku tovarov alebo hospodársku činnosť
iba s cieľom získať daňovú výhodu bez iného podnikateľského účelu. Správca dane uzavrel, že na
základe zistených skutočností možno konštatovať, že v danom prípade sa jednalo o reťazec obchodov
medzi viacerými spoločnosťami, ktoré medzi sebou deklarovali jednotlivé dodávky tovaru, pričom nebolo
preukázané reálne uskutočnenie všetkých dodávok tovaru v jednotlivých dodávateľských stupňoch, vo
všetkých dodávateľských spoločnostiach sa stali konateľmi cudzí štátni príslušníci, tieto spoločnosti sú
pre správcu dane nekontaktné, nepredložili žiadne doklady k prevereniu zdaniteľných obchodov a preto
usúdil, že všetky tieto obchody boli fiktívne, za účelom poníženia vlastnej daňovej povinnosti. Správca
dane na základe zistení ustálil, že kontrolovaný daňový subjekt porušil ustanovenia § 49 ods. 1 zákona
o DPH, kde právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare
alebo službe vznikla daňová povinnosť (§ 19 zákona o DPH). Tiež poukázal na to, že podmienky uvedené
v § 49 zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok
na odpočet, pričom ich nesplnenie nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za
vady dokladov a ani za dobromyseľnosti platiteľa dodajúc, že v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku
je dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý má povinnosť preukázať všetky tvrdené
skutočnosti (a pre preukázanie dôkazného bremena nepostačujú iba formálne, t.j. listinné doklady),
pričom správca dane dôkazy len vykonáva. Zdôraznil, že konateľovi z postavenia štatutárneho orgánu
vyplývajú viaceré povinnosti, ktoré sú zakotvené v rôznych ustanoveniach Obchodného zákonníka,
napríklad v ustanovení § 13, § 64, § 112, § 113 a § 133 až 136, § 145 a podobne, keď napríklad konateľ je
podľa ustanovenia § 135 ods. 1 Obchodného zákonníka povinný zabezpečiť riadne vedenie predpísanej
evidencie a účtovníctva, viesť zoznam spoločníkov a včas informovať spoločníkov o záležitostiach
spoločnosti. Záverom vyzdvihol, že pri výkone daňovej kontroly postupoval v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi, v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 daňového poriadku, chránil záujmy štátu
a obcí a dbal na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňového subjektu. S poukazom na
uvedené preto neuznal v časti právo na odpočítanie dane uplatnené v r. 21 - odpočítanie dane podľa
ustanovenia § 49 až 54 zákona o DPH za zdaňovacie obdobie júl 2013 a znížil platiteľovi (žalobcovi )
odpočítanie dane o 21 706,28 eur.

3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane podal daňový subjekt v zákonnej lehote odvolanie
navrhujúc zmenu rozhodnutia eventuálne zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci na ďalšie konanie.
V odvolaní tvrdil, že nie je právne možné, aby na jednej strane zdaniteľné príjmy a zdaniteľné
výdavky za rok 2013 boli jedným správcom dane (Daňový úrad Trnava, pobočka Dunajská Streda)
v plnom rozsahu uznané za preukázateľné, za existujúce, za dané a za daňovo plne súladné z
pohľadu zákona o dani z príjmov právnických osôb (zákon č. 595/2003 Z. z.), čo dokazuje Protokol
k DP PO za 2013 a tiež aj právoplatné rozhodnutie k DP PO za 2013 a na strane druhej boli
tie isté zdaniteľné príjmy a tie isté zdaniteľné výdavky iným správcom dane (Daňový úrad Trnava,
pobočka Senica) z pohľadu dane z pridanej hodnoty (zákon č. 222/2004 Z. z.) ako zdaniteľné plnenia
uznané za nepreukázané, za neexistujúce, ktorú skutočnosť má dokazovať napadnuté rozhodnutie.
Namietal, že z napadnutého rozhodnutia nie je možné vyčísliť, aká konkrétna výška DPH z neuznaného
odpočítania dane pripadá na nekontaktné subjekty a aká na kontaktné subjekty. Ďalej namietal
nerešpektovanie zásady prezumpcie neviny štatutárneho orgánu daňovníka, nevykonanie navrhnutých
dôkazov, nevykonanie výsluchu daňovníkom navrhovaných svedkov, nevykonanie predvedenia cestou
polície svedkov, ktorí sa nedostavili dobrovoľne na výzvu správcu dane a nevykonanie konfrontácie
navrhovaných svedkov so štatutárnym zástupcom daňovníka a rovnako tiež nezákonné prenesenie
dôkazného bremena týkajúceho sa preukázania vzniku daňovej povinnosti na výstupe ohľadom „tretích
správcovi dane nekontaktných daňovníkov“ (platiteľov DPH) na daňovníka, čím došlo k porušeniu
zákona, nakoľko tieto skutočnosti musia v prvom rade správcovi dane dokazovať „tretie subjekty“,
ergo daňovníci (platitelia DPH), ktorí sú toho času voči príslušnému správcovi dane nekontaktní. Tiež
poukázal na to, že v iných skončených konaniach u jeho dodávateľov a odberateľov bolo priznané
plné právo na odpočítanie dane. Namietal ďalej, že správca dane pochybil aj tým, že nezabezpečil
celý obsah trestného spisu. Daňový subjekt rovnako v rámci zásady jednotnosti daňového konania
navrhol, aby odvolací orgán vykonal dôkazy, ktoré doposiaľ vykonané zo strany správcu dane neboli.
Konkrétne navrhol vykonanie konfrontáciu formou paralelne z „očí do očí“ vykonaného najprv výsluchu
a následnej vzájomnej konfrontácie výpovede konateľa daňovníka, s konfrontovaním svedeckých
výpovedí štatutárnych zástupcov tých daňovníkov, ktorí popierali existenciu a uskutočnenie zdaniteľných
plnení vykonaných voči daňovníkovi, ďalej štatutárnych zástupcov tých daňovníkov, ktorí sú voči
príslušnému správcovi dane nekontaktní a ďalej navrhol vykonať dôkaz listinou - Protokolu k DP PO za
rok 2013 a rozhodnutia k DP PO za rok 2013.



4. Žalovaný po zosumarizovaní priebehu a výsledkov daňovej kontroly a vyrubovacieho konania
posudzoval dôvodnosť odvolacích námietok. K námietke týkajúcej sa DP PO za rok 2013 a rozhodnutia
č. 102792499/2016 zo dňa 22.03.2016 uviedol, že napadnuté rozhodnutia správcu dane a rozhodnutie
zo dňa 22.03.2016 vychádzajúce z rôznych skutkových zistení, v konaniach boli vykonané odlišné
dôkazy preverujúce splnenie zákonných ustanovení rôznych hmotnoprávnych predpisov (zákona o DPH
a zákona o dani z príjmov) a preto je logické, že závery správcu dane sú rozdielne. Súčasne poukázal
na to, že v preverovanom prípade je tiež podstatná aj tá skutočnosť, že o rozhodných skutočnostiach v
danej veci sa správca dane dozvedel až po dni vydania rozhodnutia zo dňa 22.03.2016, čím sa podstatne
zmenila skutková a dôkazná situácia (Odpoveď na výzvu zo dňa 08.08.2016, ev. č. 1433382/2016 zo
dňa 15.08.2016, ÚZ zo dňa 10.01.2018). Námietky týkajúce sa porušenia zásady prezumpcie neviny a
prekrúcaní faktov o priznaní konateľa daňového subjektu p. Cigáneka a ďalších osôb k trestnej činnosti
označil za nedôvodné. V tejto súvislosti poukázal na to, že zásada prezumpcie neviny je zásadou,
ktorá sa uplatňuje v trestnom konaní, pričom daňové konanie je ovládané osobitnými zásadami,
stanovenými v § 3 daňového poriadku s tým, že správca dane v napadnutom rozhodnutí nevynáša
„rozsudok o vine“ štatutárneho orgánu daňového subjektu z porušenia trestnoprávnych predpisov,
ale len konštatuje porušenie hmotnoprávnych daňových predpisov - zákona o DPH a to z dôvodu
neoprávneného uplatnenia odpočítania dane zo sporných faktúr daňovým subjektom v kontrolovanom
zdaňovacom období. K tvrdeniam o rozpore s inými skončenými daňovými konaniami u dodávateľov a
odberateľov daňového subjektu uviedol, že každé daňové konanie je osobitné a nezávislé a vychádza
zo zisteného skutkového stavu v tom - ktorom konaní a preto nie je možné závery z jedného daňového
konania bez ďalších dôkazov prenášať aj na iné konania. Vo vzťahu k nevykonaniu navrhovaných
dôkazov poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/37/2011 a uzavrel, že v preverovanom
prípade si správca dane zaobstaral množstvo dôkazov, z ktorých nespochybniteľne vyplýva, že daňový
subjekt vystupoval v reťazci spoločností podieľajúcich sa na podvodoch na DPH, v ktorom figurovali
i deklarovaní dodávatelia daňového subjektu uvedení na sporných faktúrach, pričom sám konateľ
daňového subjektu sa vyjadril, že „vyrábal faktúry a tieto firmám predával. S poukazom na uvedené
preto ustálil, že daňovým subjektom navrhované dôkazy by nemali dostatočnú dôkaznú silu zvrátiť
závery správcu dane vyplývajúce z vykonaného dokazovania a preto správca dane nepochybil, keď
navrhované dôkazy nevykonal. K navrhovanému vykonaniu „konfrontácie“ uviedol, že daňový poriadok
žiadny procesný inštitút „konfrontácie“ nepozná a z tohto dôvodu ho nie je možné vykonať. Rovnako za
irelevantnú vyhodnotil námietku, ktorou daňový subjekt poukazoval na skutočnosť, že nebola vyčíslená
DPH vo vzťahu ku kontaktným a nekontaktným subjektom dôvodiac, že napadnutým rozhodnutím
bol určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu za celé kontrolované zdaňovacie obdobie v kontexte
skutočností uvádzaných v podanom daňovom priznaní s tým, že delenie zisteného rozdielu podľa
kontaktnosti resp. nekontaktnosti subjektov nie je logický a nezodpovedá podstate a fungovaniu DPH.
Vo vzťahu k dôkaznému bremenu žalovaný uviedol, že podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku leží
daňové bremeno, pokiaľ ide o skutočnosti uvádzané v daňovom priznaní na daňovom subjekte a
je preto na ňom, aby predložil dostatok dôkazov preukazujúcich ním uvádzané skutočnosti dodajúc,
že kontaktnosť resp. nekontaktnosť ostatných subjektov daňový subjekt tohto dôkazného bremena
nezbavuje a nespôsobuje prenos dôkazného bremena na správcu dane. V tejto súvislosti tiež poukázal
na to, že správca dane nemá povinnosť preukazovať, či deklarovaným dodávateľom daňového subjektu
vznikla daňová povinnosť, ale naopak, daňový subjekt má povinnosť preukázať, že si odpočítanie
dane uvádzané v podanom daňovom priznaní uplatňoval oprávnene, pričom svoj názor podporil
aj rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/63/2011. Žalovaný na záver skonštatoval, že z
vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že daňový subjekt vystupoval v reťazci spoločností
podieľajúcich sa na podvodoch na DPH, v ktorom figurovali i deklarovaní dodávatelia daňového subjektu
uvedení na sporných faktúrach, ktorú skutočnosť potvrdzujú aj vyjadrenia konateľa daňového subjektu,
konateľov a zástupcom deklarovaných dodávateľských spoločností ch&k, spol. s r.o. a S.E.A. - MBM,
spol. s r.o. a aj iných zainteresovaných osôb, ktorí podrobne popísali fungovanie celého podvodného
reťazca, postavenia a činnosti daňového subjektu v ňom, spôsob vystavovania faktúr a daňových
priznaní a ďalších relevantných skutočností, pričom tieto závery nevyvracajú ani výpovede svedkov v
daňovom konaní a to buď z dôvodu, že sa netýkajú sporných faktúr (napríklad výpovede daňového
subjektu) alebo z dôvodu, že sú nejasné, neúplné a v rozpore s ďalšími dôkazmi (výpoveď p. E.,
p. Valacha) a preto ich hodnovernosť je spochybnená. Vychádzajúc z uvedeného preto napadnuté
rozhodnutie správcu dane potvrdil.



II. Rozsah a dôvody správnej žaloby (žalobné body)

5. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovaného namietajúc, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 191
ods. 1 písm. c/ Správneho súdneho poriadku (ďalej aj ako „SSP“)], rozhodnutie je nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d/ SSP), zistenie skutkového stavu orgánom
verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e/ SSP), skutkový stav,
ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnym
spisom a nemá v ňom oporu (§ 191 ods. 1 písm. f/ SSP) a ďalej, že došlo k podstatnému porušeniu
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia (§ 191 ods. 1 písm. g/SSP). Z uvedených dôvodov žalobca navrhol správnemu súdu zrušiť
napadnuté rozhodnutie žalovaného a súčasne si uplatnil náhradu trov konania.

6. Žalobca poukázal na to, že Daňový úrad Trnava, pobočka Senica vykonal daňovú kontrolu DPH za
zdaňovacie obdobia január až december 2013 s dátumom začatia 11.03.2014 (Oznámenie o daňovej
kontrole č. 9212401/5/909624/2014/Kud zo dňa 10.03.2014), pričom o výsledku daňovej kontroly
vyhotovil správca dane protokol. Uviedol, že dňa 20.02.2018 sa uskutočnilo ústne pojednávanie, počas
ktorého bol žalobca oboznámený so všetkými zisteniami vykonanými vo vyrubovacom konaní, o čom
bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní (ďalej aj ako „ZUP“) č. 100413706/2018, pričom následne
správca dane vydal rozhodnutie č. 100468996/2018 zo dňa 01.03.2018, proti ktorému podal odvolanie.
Poukázal na to, že v odvolaní okrem iného argumentoval najmä protichodnými zisteniami správcu dane
uvedenými v napadnutom rozhodnutí v porovnaní so zisteniami iného správcu dane (Daňový úrad
Trnava, pobočka Dunajská Streda) v rozhodnutí k DP PO za rok 2013, ktorými sa žalovaný nezaoberal a
preto považoval napadnuté rozhodnutie za zmätočné a nepreskúmateľné. Ďalej v odvolaní namietal, že
nebola rešpektovaná prezumpcia neviny štatutárneho zástupcu daňovníka, namietajúc tiež, že správca
dane nevykonal ani predvedenie a výsluch všetkých svedkov, ktorých predvedenie, výsluch a následnú
konfrontáciu so štatutárnym zástupcom daňovníka vo svojich predchádzajúcich vyjadreniach žiadal a
z uvedeného dôvodu mal za to, že správcom dane zistený skutkový stav je právne, vecne a skutkovo
„predčasný“ a ako taký právne neudržateľný. Rovnako v odvolaní správcovi dane vyčítal, že nezákonne
na neho preniesol dôkazné bremeno týkajúce sa vzniku daňovej povinnosti na výstupe ohľadom „tretích
správcovi dane nekontaktných daňovníkov“, čím porušil zákon, nakoľko tieto skutočnosti musia v prvom
rade dokazovať správcovi dane platitelia DPH, ktorí boli voči príslušnému správcovi dane nekontaktní.

7. Namietal, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí s namietanými skutočnosťami nevysporiadal a
v podstate len zopakoval tvrdenia už obsiahnuté v pôvodnom rozhodnutí a teda sám opätovne založil
svoje rozhodnutie na porušení jeho práv vyplývajúcich z Ústavy SR a právnych predpisov.

8. Žalobca poukázal tiež na to, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí žiadnym spôsobom nešpecifikoval
v akej výške bola za konkrétne obdobie výška dane z pridanej hodnoty pripadajúca na nekontaktné
(alebo údajne v reťazci zapojené) subjekty dodávateľov a aká bola suma pripadajúca na potvrdené
obchody (prípadne uznané u dodávateľov) doplniac, že rozdiel bol určený v sume nadmerného odpočtu
za celé kontrolované zdaňovacie obdobie, čím je podľa jeho názoru založená arbitrárnosť rozhodnutia
žalovaného, ako aj správcu dane.

9. Namietal, že v napadnutom rozhodnutí, ako aj v rozhodnutí správcu dane nie je zohľadnená
dokazovaním v daňovom konaní preukázateľná existencia a uskutočnenie zdaniteľných DPH plnení na
vstupe a existencia a uskutočnenie zdaniteľných DPH plnení na výstupe a preto je rozhodnutie zmätočné
a nepreskúmateľné. Rovnako namietal, že žalovaný nevykonal a nedoplnil dokazovanie navrhnutými
dôkazmi a prejudiciálne konštatoval, že „Daňovým subjektom navrhované dôkazy by nemali dostatočnú
dôkaznú silu zvrátiť závery správcu dane vyplývajúce z vykonaného dokazovania, a preto správca dane
nepochybil, keď navrhované dôkazy nevykonal.“ Postup žalovaného označil za diskriminačný a to s
poukazom na to, že v iných daňových konaniach bolo jeho dodávateľom a subdodávateľom priznané
plné právo na odpočítanie dane.

10. S odkazom na judikatúru Súdneho dvora EÚ (rozhodnutia ESD v spojených veciach C-80/11 a
C-142/11 Mahagében a Dávid zo dňa 21.06.2012, C-534/03, C-355/03, C-484/03), ako aj rozhodovaciu
činnosť Najvyššieho súdu SR (napríklad rozhodnutie sp. zn. 3Sžf/1/2011, sp. zn. 7Sž/124/01 a sp.
zn. 7Sž/131-137/01 dôvodil, že dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne, pričom na



preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa alebo jeho subdodávateľov znáša
dôkazné bremeno i prípadnú dôkaznú núdzu správca dane doplniac, že dôkazné bremeno nesú daňové
orgány a od zdaniteľnej osoby, ktorá si uplatňuje odpočet DPH môže byť požadovaná iba obozretnosť
primeraná okolnostiam. Tiež dôvodil, že podľa ustálenej judikatúry sa dôkazné bremeno daňového
subjektu vzťahuje iba k preukázaniu skutočností tvrdených v daňovom priznaní a nie k preukazovaniu
negatívnych skutočností (rozhodnutie Ústavného súdu ČR IV: ÚS 29/05 z 1. júna 2005 a Najvyššieho
správneho súdu č. j. 2Afs 98/2004).

11. Žalobca poukázal tiež na to, že rozhodnutie žalovaného, ako aj správcu dane sú v rozpore so
zákonom č. 563/2009 Z. z. a boli nimi porušené jeho práva na súdnu a inú právnu ochranu, ako aj právo
na spravodlivé súdne konanie zdôrazniac, že so správcom dane aktívne spolupracoval a poskytoval mu
odpovede na otázky, ako aj potrebné doklady počas daňovej kontroly.

12. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie rovnako nereflektuje na skutočnosť, že správca dane v rámci
daňovej kontroly a následného daňového konania vo vzťahu k dani z príjmov právnických osôb za rok
2013 uznal jeho opodstatnené zdaniteľné príjmy vzťahujúce sa k dani z príjmov právnických osôb za rok
2013 a teda aj základy dane k DPH na výstupe a tiež za plne opodstatnené aj daňové výdavky (výnosy)
vzťahujúce sa k dani z príjmov právnických osôb za rok 2013 (t.j. základy k DPH na vstupe) a na druhej
strane správca dane a rovnako žalovaný v napadnutom rozhodnutí neuznal ani jediné zdaniteľné plnenie
na vstupe z pohľadu DPH či zdaniteľné plnenie na výstupe z pohľadu DPH.

13. Taktiež mal za to, že napadnuté rozhodnutie je založené na porušení a nerešpektovaní jeho
ústavného práva na prezumpciu neviny dodajúc, že žalovaný si nezabezpečil pred vydaním rozhodnutia
ani len kompletný trestný spis.

14. Záverom poukázal na zásadu zákonnosti daňového konania a rovnako vychádzajúc z nálezu
Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 14/07, ako aj z rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva
(rozhodnutie Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A č. 303-A) poukázal na to, že
riadne odôvodnenie rozhodnutia je súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46, pričom
sa vyžaduje, aby sa súd (v tomto prípade správny orgán) jasným, právne korektným a zrozumiteľným
spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie
vo veci podstatné a právne významné.

15. Žalobca požiadal správny súd o priznanie odkladného účinku správnej žalobe a súčasne uviedol, že
nežiada, aby správny súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie (§ 182 ods. 1 písm. g/ SSP).

III. Vyjadrenie žalovaného, replika žalobcu, duplika žalovaného

16. Žalovaný v písomnom vyjadrení, po zosumarizovaní priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho
konania sa vyjadril k dôvodom správnej žaloby vyhodnotiac ich za nedôvodné. Žalovaný poukázal na to,
že ide o totožné námietky, ktoré sú uvedené v odvolaní a s ktorými sa riadne a vyčerpávajúco vysporiadal
už v napadnutom rozhodnutí a preto plne odkazuje na svoje odôvodnenie doplniac, že považuje za
potrebné dať správnemu súdu do pozornosti niektoré kľúčové stanoviská a vyhodnotenia.

17. K námietke žalobcu, že zo žalovaného rozhodnutia, ako aj z prvostupňového rozhodnutia
nie je možné vyčísliť, aká konkrétna výška DPH z neuznaného odpočítania dane pripadá na
nekontaktné subjekty a aká výška DPH pripadá na kontaktné subjekty, označiac ju za nedôvodnú
uviedol, že prvostupňovým rozhodnutím bol určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu za celé
kontrolované zdaňovacie obdobie a to v kontexte skutočností uvádzaných v podanom daňovom priznaní,
pričom delenie zisteného rozdielu podľa kontaktnosti resp. nekontaktnosti subjektov nie je logické a
nezodpovedá podstate a spôsobu fungovania DPH.

18. Vo vzťahu k rozhodnutiam týkajúcich sa daňovej kontroly na dani z príjmov za rok 2013 poukázal
na to, že tieto vychádzajú z rôznych skutkových zistení, v konaniach boli vykonané odlišné dôkazy,
preverujúce splnenie zákonných ustanovení rôznych hmotnoprávnych predpisov (zákona o DPH a
zákona o dani z príjmov). Rovnako mal za to, že v preverovanom prípade je podstatná aj tá skutočnosť,



že o rozhodných skutočnostiach v danej veci sa správca dane dozvedel až po dni vydania rozhodnutia
č. 102792499/2016 zo dňa 22.03.2016, čím sa podstatne zmenila skutková a dôkazná situácia
(Odpoveď na výzvu č. 103632485/2016 zo dňa 08.02.2016, ev. č. 1433382/2016 zo dňa 15.08.2016,
ÚZ č. 100091777/2018 zo dňa 10.01.2018). Žalovaný tiež v tejto súvislosti upozornil, že v zmysle
ustanovení daňového poriadku daňové orgány disponujú viacerými procesnými prostriedkami, ktorými
môžu opätovne preveriť správnosť vyrubenia dane na dani z príjmov za rok 2013 a takto zistený rozdiel
môže byť aj v neprospech žalobcu.

19. Rovnako za nedôvodné vyhodnotil námietky o porušení zásady prezumpcie neviny zdôrazniac,
že zásada prezumpcie neviny je zásadou, ktorá sa uplatňuje v trestnom konaní, v ktorom sa zisťuje,
či boli naplnené skutkové podstaty trestných činov, pričom daňové konanie je ovládané osobitnými
zásadami, a toto sleduje riadne dodržiavanie procesnoprávnych a hmotnoprávnych predpisov v oblastí
daní. Poukázal tiež na to, že v napadnutom rozhodnutí, ako aj v rozhodnutí správcu dane nebol vynesený
rozsudok o vine, ale bolo skonštatované porušenie hmotnoprávnych daňových predpisov - zákona
o DPH, a to z dôvodu neoprávneného uplatnenia odpočítania dane zo sporných faktúr žalobcom v
kontrolovanom zdaňovacom období.

20. Žalovaný poukázal na to, že v konaní bolo zaobstaraných množstvo dôkazov, z ktorých
nespochybniteľne vyplýva, že žalobca vystupoval v reťazci spoločností podieľajúcich sa na podvodoch
na DPH, v ktorom figurovali i deklarovaní dodávatelia žalobcu uvedení na sporných faktúrach. Tiež
poukázal na to, že G. L. do zápisnice o výsluchu obvinených sp. zn. 2Tp 9/15 spísanej Špecializovaným
trestným súdom, pracovisko Banská Bystrica, dňa 22.04.2015 uviedol, že sa pridržiava svojho vyjadrenia
pred vyšetrovateľom a priznal sa k tomu, čo mu je kladené za vinu, pričom uviedol, že je pravdou, že pre
podnikateľské subjekty, ktoré sú uvedené v návrhu prokurátora na vzatie do väzby vyrábal faktúry a tieto
firmám predával tak, ako bolo uvedené, pričom faktúry robil do roku 2013. Z vyjadrenia p. L. žalovaný
uzavrel, že je jednoznačné, že spoločnosti, v ktorých bol konateľom, vrátane žalobcu, boli súčasťou
umelo vytvoreného reťazca spoločností zriadených za účelom podvodného konania na DPH, pričom
dodávateľské a odberateľské faktúry nezodpovedajú reálnym ekonomickým plneniam.

21. Žalovaný záverom skonštatoval, že konajúce daňové orgány postupovali v daňovom konaní v súlade
so všeobecne záväznými právnymi predpismi a rešpektovali zásady daňového poriadku, chránili záujmy
štátu a obcí a dbali na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňového subjektu a iných
osôb, konali v súčinnosti so žalobcom, hodnotili dôkazy podľa svojej úvahy a prihliadli na všetko, čo
pri správe daní vyšlo najavo. Žalovaný označiac svoje rozhodnutie za zákonné, navrhol správnu žalobu
ako nedôvodnú zamietnuť.

22. Žalovaný nepožiadal vo vyjadrení k žalobe o nariadenie pojednávania, hoci bol o poučený o tom, že
na neskoršiu žiadosť správny súd nebude prihliadať (§ 105 ods. 2 písm. a/ SSP).
23. Vyjadrenie žalovaného bolo zaslané žalobcovi (č.l. 87), pričom žalobca repliku nepodal (vyjadrenie
k vyjadreniu žalovaného).

IV. Relevantná právna úprava

24. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

25. Podľa § 1 ods. 1 daňového poriadku tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových
subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní.

26. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

27. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach,



ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

28. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

29. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa
berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,
vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti
uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú
realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého
daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

30. Podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
31. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.
32. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
33. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
34. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

35. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v
tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.
36. Podľa § 19 ods. 1 prvej a druhej vety zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.
Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.
37. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
38. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
39. Podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o účtovníctve“) účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi.
Účtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na
základe účtovných dokladov.
40. Podľa § 7 ods. 1 zákona o účtovníctve účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka
poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej
situácii účtovnej jednotky.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

41. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného
orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal v rozsahu uplatnených



žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho
konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti
rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), za splnenia procesných podmienok, keď účastníci konania nepožiadali
o nariadenie pojednávania a správny súd nepovažoval nariadenie pojednávania za potrebné, postupom
podľa § 107 ods. 2 SSP v spojení s § 137 ods. 4 SSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keď
deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a
na webovom sídle súdu a dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná.

42. Správny súd uznesením č. k. 14S/59/2018-90 zo dňa 24.10.2018 zamietol návrh žalobcu na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

43. Správny súd mal obsahom administratívneho spisu preukázané, že žalobca podal dňa 23. augusta
2013 daňové priznanie na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2013, z obsahu ktorého
vyplýva, že si podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH uplatnil odpočítanie dane vo výške 25 869,95 eur.
Daňová kontrola týkajúca sa dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január - december 2013
bola začatá dňom 11.03.2014 (oznámenie o daňovej kontrole zo dňa 10.03.2014, ktoré bolo žalobcovi
doručené dňa 11.03.2014). Správca dane dňa 3. februára 2015 vypracoval protokol z daňovej kontroly č.
9212401/5/260072/2015/Kud (ďalej aj ako len „protokol“) vzťahujúci sa k zdaňovaciemu obdobiu január
2013 - december 2013, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole
doručený splnomocnenému zástupcovi dňa 11.02.2015, ktorým dňom bola ukončená daňová kontrola.
Žalobca podal k zisteniam uvedeným v protokole vyjadrenie zo dňa 4. marca 2015.

44. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, ako aj rozhodnutia správcu dane vyplýva, že žalobcom
uplatnené právo na odpočítanie dane nebolo priznané voči dvom spoločnostiam. Konkrétne ide o
spoločnosť ch&k, spol. s r.o. a spoločnosť S.E.A. - MBM spol. s r.o. Na strane druhej žalobcovi bolo
uznané právo na odpočítanie DPH napríklad z dodávateľskej faktúry vystavenej spoločnosťou HELAGO-
CZ, s.r.o. č. 10130054 vo výške 2 450 eur.

45. Vo vzťahu k spoločnosti ch&k, spol. s r.o. si žalobca uplatnil právo na odpočítanie DPH z
nasledovných faktúr : faktúra č. DF/7/15 (130689) zo dňa 29.07.2013 za autosúčiastky ZD 8 470 eur,
DPH vo výške 1 697 eur; faktúra č. DF/7/16 (130708) zo dňa 31.07.2013 za stavebné práce ZD 7 561
eur, DPH vo výške 1 512,20 eur; faktúra č. DF/7/17 (130695) zo dňa 29.07.2013 za drogistický tovar
ZD 11 788,50 eur, DPH vo výške 2 357,70 eur; faktúra č. DF/7/18 (130694) zo dňa 29.07.2013 za
potraviny ZD 11 070,60 eur, DPH vo výške 2 214,12 eur; faktúra č. DF/7/19 (130693) zo dňa 29.07.2013
za autosúčiastky ZD 3 971 eur, DPH vo výške 794,20 eur; faktúra č. DF/7/20 (130692) zo dňa 29.07.2013
za autosúčiastky ZD 8 732,30 eur, DPH vo výške 1 746,46 eur; faktúra č. DF/7/21 (130673) zo dňa
23.07.2013 za stavebné práce ZD 26 000 eur, DPH vo výške 5 200 eur. Na základe predložených faktúr
uplatnená daň z pridanej hodnoty predstavovala vo vzťahu k tejto spoločnosti 15 518,68 eur.

46. Vo vzťahu k spoločnosti S.E.A. - MBM spol. s r.o. si žalobca uplatnil právo na odpočítanie DPH z
nasledovných faktúr : faktúra č. DF/7/14 (1020131114) zo dňa 30.07.2013 za maliarske práce ZD 19 610
eur, DPH vo výške 3 922 eur; faktúra č. DF/7/22 (1020130941) zo dňa 01.07.2013 za stavebné práce
ZD 3 828 eur, DPH vo výške 765 eur; faktúra č. DF/7/23 (1020130977) zo dňa 19.07.2013 za stavebné
práce ZD 3 590 eur, DPH vo výške 718 eur; faktúra č. DF/7/24 (1020130993) zo dňa 30.07.2013 za
stavebné práce ZD 3 910 eur, DPH vo výške 782 eur. Na základe predložených faktúr uplatnená daň z
pridanej hodnoty predstavovala vo vzťahu k tejto spoločnosti 6 187,60 eur.

47. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že správca dane na základe
predložených faktúr preveroval deklarované dodávateľsko-odberateľské vzťahy u dodávateľov žalobcu.
Funkciu konateľov spoločnosti ch&k, spol. s r.o. v predmetnom zdaňovacom období vykonávali Ondrej
Chatrnúch a Ladislav Kižňanský, pričom za spoločnosť konali každý samostatne. Z administratívneho
spisu tiež vyplýva, že dňa 10.02.2014 bol vypracovaný protokol o odovzdaní a prevzatí všetkých práv a
povinností vyplývajúcich z nadobudnutia obchodného podielu a funkcie konateľa obchodnej spoločnosti
ch&k, spol. s r.o., z ktorého vyplýva, že obchodný podiel, ako aj funkciu konateľa v tejto spoločnosti
prevzal Zoran Asenov Angelov, avšak táto zmena nie je zapísaná v obchodnom registri. Konateľom
spoločnosti S.E.A. - MBM spol. s r.o. bol v kontrolovanom zdaňovacom období Patrik Kupka (konateľom
spoločnosti bol od 16.03.2012 do 10.02.2014), pričom súčasným konateľom je rovnako Zoran Asenov
Angelov, ktorý je občanom Bulharskej republiky.



48. Správca dane za účelom preverenia žalobcom deklarovaných vzťahov medzi dodávateľmi
uvedenými na predložených faktúrach a žalobcom predvolal dňa 06.08.2014 na výsluch P. S.
(splnomocneného zástupcu spoločnosti S.E.A. - MBM spol. s r.o., zásielku neprevzal v odbernej lehote),
F. E. (predvolanie neprevzal v odbernej lehote), X. L. (predvolanie prevzal dňa 15.08.2014) s tým, že v
rámci daňovej kontroly nebol vypočutý ani jeden predvolaný svedok. X. L. podaním zo dňa 05.09.2014
oznámil správcovi dane, že od februára 2014 nie je konateľom spoločnosti, nakoľko svoj podiel previedol
na nového konateľa spoločnosti. Vo vzťahu k spoločnosti ALPHA-SERVIS, s.r.o. uviedol, že sa k
aktivitám k tejto spoločnosti nevie vyjadriť, nakoľko nemá vedomosť o spolupráci s touto spoločnosťou,
nevystavil ani jednu faktúru a taktiež nikdy nepodpisoval žiadne daňové priznanie. Dňa 17.9.2014 do
administratívneho spisu nahliadol splnomocnený zástupca daňového subjektu (žalobcu).

49. Dňa 08.01.2015 správca dane vyzval žalobcu na predloženie dôkazov, ktorými mal preukázať svoje
tvrdenia týkajúce zdaniteľných plnení. Na uvedenú výzvu žalobca reagoval tým, že vytkol správcovi
dane, že výzva nie je konkrétna. Následne správca dane dňa 20.01.2015 vydal výzvu, ktorou doplnil
výzvu zo dňa 08.01.2015 s tým, že žiadal, aby žalobca predložil ďalšie dôkazy za zdaňovacie obdobia
január 2013 - december 2013, ktorými disponuje, resp. sa vie k nim relevantne vyjadriť, napríklad žiadal
o riadne preukázanie, kto konkrétne vykonával všetky deklarované stavebné práce, žiadal predložiť
pracovné zmluvy, objednávky, súpis použitého materiálu, stavebný denník, ďalej uviesť akými vozidlami
sa odvážal stavebný odpad, tiež žiadal predložiť zmluvy spísané s dodávateľmi a odberateľmi a to za
zdaňovacie obdobia január 2013 - december 2013 atď. Zároveň k tvrdeniu žalobcu, že má za týmto
účelom správca dane nahliadnuť do spisu NAKA (zaistené doklady) mu oznámil, že taktiež daňový
subjekt má právo nahliadnuť do spisu a požadované doklady si zabezpečiť a že taktiež sa vie vyjadriť
k požadovaným skutočnostiam, resp. k ich časti.

50. Na základe výzvy žalobca opätovne správcovi dane požadované doklady nepredložil a súčasne
navrhol správcovi dane, aby sám požiadal NAKA o zapožičanie týchto dokumentov a dokladov, na
základe ktorých vykoná daňovú kontrolu dodajúc, že tieto doklady sú v režime „utajenia“. K jednotlivým
otázkam správcu dane uviedol, že tieto sú veľmi všeobecné, sú kladené veľmi široko a neurčito,
pričom správca dane ani určito, ani jasne, ani zrozumiteľne nedefinuje, v čom konkrétne vidí existujúcu
nejasnosť a neurčitosť vo vzťahu k uvádzaným skutočnostiam v priznaniach na DPH za zdaňovacie
obdobia január 2013 až december 2013.

51. V rámci vyrubovacieho konania správca dane predvolal na výsluch Patrika Kupku, ktorý sa na
základe viacerých skutočností (neprevzatie zásielky zo strany Patrika Kupku, žiadosť o iný termín
výsluchu) uskutočnil dňa 1. októbra 2015 v prítomnosti konateľa daňového subjektu a jeho právneho
zástupcu. Zo zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 01.10.2015 vyplýva, že v zdaňovacích obdobiach
január 2013 - december 2013 bol konateľom spoločnosti S.E.A. - MBM spol. s r.o., pričom uviedol,
že so spoločnosťou ALPHA-SERVIS, s.r.o. bola „dáka“ spolupráca. Na otázku správcu dane, ako sa
skontaktoval s pánom L. uviedol, že určite niekde na stavbe, cez pána S. N., ktorým mal v mene
spoločnosti S.E.A. - MBM spol. s r.o. plnú moc, pričom nemohol predložiť zmluvu o spolupráci, nakoľko
všetky doklady odovzdal novému konateľovi. Ďalej uviedol, že spoločnosť ALPHA-SERVIS, s.r.o.
zastupoval pán L. a spoločnosť S.E.A. - MBM spol. s r.o. zastupoval S. N., ktorý riešil všetky obchodné
vzťahy, nakládky a vykládky tovaru, ako aj materiál pre spoločnosť ALPHA-SERVIS, s.r.o. Uviedol tiež,
že daňová povinnosť bola odvedená, účtovníctvo mala na starosti pani Z. Z., k spôsobu platieb uviedol,
že niektoré faktúry boli uhrádzané na účet a niektoré v hotovosti s tým, že peniaze preberal pán N.. Patrik
E. nevedel uviesť kto menovite vykonával práce uvedené na faktúrach, kde na akých adresách, resp.
akých stavebných objektoch sa práce vykonávali, aké stroje a nástroje sa používali na stavbách, kto
bol majiteľom reklamných panelov, na ktorých vykonávali údržbu, nespomenul si o akú ťažkú techniku
išlo vo faktúre č. 1020131195, pričom uviedol, že asi išlo o báger. Na otázku správcu dane, či pozná
P. S. a v akom rozsahu tento vykonával funkciu splnomocneného zástupcu v spoločnosti S.E.A. - MBM
spol. s r.o. uviedol, že ho pozná asi 20 rokov a funkciu mu v tejto spoločnosti dal pán Valach, pričom
nevedel v akom rozsahu, pravdepodobne to mala byť generálna plná moc. Na otázku splnomocneného
zástupcu daňového subjektu, či vie potvrdiť, resp. uviesť, či práce, služby a tovary uvedené na faktúrach
boli dodané resp. zaplatené uviedol, že určite áno, tak ako je uvedené na faktúrach.

52. Dňa 23. júna 2016 bol v prítomnosti konateľa daňového subjektu a jeho právneho zástupcu vypočutý
ako svedok S. N., ktorý konal za spoločnosti S.E.A. - MBM spol. s r.o. na základe plnej moci, ktorú



mu udelil Patrik Kupka. Zo zápisnice z ústneho pojednávania vyplýva, že S. N. potvrdil, že okolo roku
2013 mal generálnu plnú moc, pričom tiež uviedol, že informoval konateľa spoločnosti Patrika Kupku
o činnostiach, ktorými sa ako zástupca spoločnosti zaoberal. Podľa jeho vyjadrenia v zdaňovacích
obdobiach január 2013 - december 2013 bola hlavná činnosť spoločnosti zameraná na stavebnú činnosť,
nákup a predaj tovaru (mäso zo zahraničia), potravinársky tovar, súčiastky na automobily, pneumatiky,
spolupracoval so spoločnosťou ALPHA-SERVIS, s.r.o., s pánom L. sa poznajú 20 rokov. Na otázku
správcu dane či bola ich spolupráca založená na zmluve a či ju môže predložiť uviedol, že zmluvy
mali, čo sa týka stavebníctva mali krycie listy, veľké obchody boli zmluvne podložené, menšie boli
dohodnuté telefonicky, ústnou dohodou. Uviedol tiež, že za spoločnosť APLHA-SERVIS, s.r.o. konal pán
L. a za spoločnosť S.E.A. - MBM spol. s r.o. on, vo vzťahu k vystavovaniu faktúr uviedol, že faktúry
vystavovala Z. Z., ona viedla celé účtovníctvo, podávala aj daňové priznania. Tiež uviedol, že faktúry
boli v 90 - 95 % uhrádzané cez účet a zvyšok v hotovosti, tovar - materiál pre spoločnosť ALPHA-
SERVIS, s.r.o. bol prepravovaný automobilmi Mercedes Sprinter zo spoločnosti LK IMPOEXPO s.r.o.
a väčšie dodávky (mäso) sa dovážali kamiónmi, nakládka stavebného materiálu bola u dodávateľov
a vykládka stavebného materiálu bola vždy na miestach, kde boli stavby, Sereď - cukrovar, Galanta -
hotel na námestí, Bratislava - Ružinov - prerábanie alebo rekonštrukcie budov, zatepľovanie, zemné
úpravy, dodávateľov si nepamätal, boli vyberaní podľa ceny. Nepamätal si, kto menovite vykonával práce
uvedené na faktúrach, nevyjadril sa aké konkrétne stavebné práce boli vykonávané. Na otázku, kde
presne na akých adresách resp. akých stavebných objektoch sa práce vykonávali uviedol, že adresy sú
uvedené na faktúrach, vo vzťahu k súpisu použitého materiálu uviedol, že ho vystavovala účtovníčka.
Uviedol tiež, že nového konateľa spoločnosti S.E.A. - MBM spol. s r.o. nepozná, meno - Ivan Puškár je
mu známe možno ho aj videl. Na otázku splnomocneného zástupcu daňového subjektu, či zdaniteľné
obchody vo vzťahu k spoločnosti S.E.A. - MBM spol. s r.o. boli vykonané, tak ako sú deklarované na
predmetných faktúrach, uviedol, že tieto boli uskutočnené.

53. Správca dane dňa 04.05.2016 v prítomnosti právneho zástupcu daňového subjektu vypočul S.
O. (zamestnaný od 28.10.2013 do 31.12.2014). Zo zápisnice z ústneho pojednávania vyplýva, že bol
v roku 2013 zamestnaný na dohodu v spoločnosti ALPHA-SERVIS, s.r.o., práce vykonával v sklade
na Železničnej ulici v Senici a tiež ako vodič, vozil pracovníkov do Bratislavy, niekedy tam s nimi aj
zostal, boli to stavebné práce, pomocné stavebné práce, sadrokartón, bolo to na viacerých miestach, bol
vyplácaný v hotovosti, pán L. je jeho švagor. Ďalej bol dňa 04.05.2016 vypočutý R. S. (zamestnaný od
22.5.2014-30.11.2014), ktorý tiež uviedol, že v spoločnosti ALPHA-SERVIS, s.r.o. v roku 2013 pracoval
na základe dohody, bol vyplácaný v hotovosti, pracoval v sklade na Železničnej ulici a vozil pracovníkov
(dohodárov) do Bratislavy a vykonával tam s nimi pomocné stavebné práce, boli to viaceré veľké stavby.

54. Súčasťou administratívneho spisu sú aj výpovede A. S., T. K., Q. K., ktorí potvrdili, že v prospech
spoločnosti APLHA-SERVIS, s.r.o. vykonávali na základe dohody pomocné práce. Z administratívneho
spisu však vyplýva, že Sociálna poisťovňa, pobočka Dunajská Streda oznámila na základe výzvy
zo dňa 10.11.2015 správcovi dane, že spoločnosť ALPHA-SERVIS, s.r.o. sa nachádzala v registri
zamestnávateľov vedenom Sociálnou poisťovňou od 20.10.2003 do 31.12.2014, pričom pripojila aj
zoznam za obdobie roku 2013, z ktorého je preukázané, že žalobca v zdaňovacom období júl 2013
nezamestnával žiadneho zamestnanca na základe pracovnej zmluvy, ani na základe dohody o prácach
vykonávaných mimo pracovného pomeru.

55. Správca dane požiadal Ministerstvo vnútra SR, Prezídium PZ, NAKA o zaslanie uznesenia o
vznesení obvinenia týkajúce sa spoločnosti ALPHA-SERVIS, s.r.o. resp. jej konateľa Emila Cigáneka.
Prezídium PZ, NAKA dňa 15. augusta 2016 doručila správcovi dane uznesenie o vznesení obvinenia
ČVS:PPZ-973/NKA-FP-BA-2013 zo dňa 20. apríla 2015, z obsahu ktorého vyplýva, že S. N., G. L., F.
Kižňanskému, Patrikovi Kupkovi a iným bolo podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku vznesené obvinenie
za zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona a
za ďalšie iné súvisiace daňové trestné činy. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že trestná činnosť sa
má týkať aj spoločnosti ALPHA-SERVIS, s.r.o., pričom konkrétne v rokoch 2010-2013 sa dodania týkali
aj spoločnosti S.E.A. - MBM, spol. s r.o. vo výške 506 870,31 eur a rovnako tiež spoločnosti ch&k,
spol. s r.o. spolu vo výške 759 057,04 eur, teda spoločností, ktoré mali v zdaňovacom období júl 2013
žalobcovi, na základe predložených faktúr, ktorými si uplatnil právo na odpočítanie dane, dodať tovar,
resp. poskytnúť služby.



56. V administratívnom spise sa nachádza aj zápisnica o výsluchu svedka - Z. Z. zo dňa 08.12.2015.
Zo zápisnice vyplývajú aj relevantné skutočnosti týkajúce sa danej veci. Správny súd v tejto súvislosti
uvádza, že tak S. N., ako aj Patrik Kupka vo svojich výpovediach pred správcom dane potvrdili, že faktúry
vystavovala účtovníčka Z. Z.. Z. Z. okrem iného práve vo vzťahu k spoločnostiam ch&k, spol. s r.o. a
S.E.A. - MBM, spol. s r.o. uviedla, že tieto začali podnikať z kancelárie na M.R.Štefánika, pričom na firmu
ch&k, spol. s r.o. sa fakturovalo mäso a na firmu S.E.A. - MBM, spol. s r.o. sa fakturovalo čokoľvek s tým,
že medzi spoločnosti, ktoré si dali do účtovníctva ako náklady faktúry vystavené týmito spoločnosťami
bola aj spoločnosť ALPHA-SERVIS, s.r.o. Z. Z. vo svojej výpovedi potvrdila, že vystavovala faktúry na
základe pokynov konateľov, s tým, že tieto nepodpisovala, vystavila čistý papier z počítača, orazený, lebo
mala k dispozícii pečiatky a podpisoval ich konateľ spoločnosti. Vo svojej výpovedi zo dňa 03.05.2014
tiež uviedla, že viedla účtovníctvo obchodných spoločností ch&k, spol. s r.o., S.E.A. - MBM, spol. s
r.o., LAKY s.r.o., HHV MIKRO s.r.o., LK IMPOEXPO s.r.o., pričom na vedenie účtovníctva pre uvedené
spoločnosti ju oslovil obv. S. N. s tým, že pozná aj ostatných obvinených - F. E., S. E., ktorí chodili k nej
do účtovnej kancelárie, uviedla, že vyhotovovala doklady podľa požiadavky obv. S. N., prípade Patrika
Kupku alebo F. E..

57. Zo zápisnice týkajúcej sa výpovede F. Kižnanského zo dňa 27. januára 2016 vyplýva, že tento
potvrdil, že ani jednu faktúru za spoločnosť ch&k, spol. s r.o. nikdy nepodpísal a nepodpísal ani daňové
priznanie. Rovnako vo výpovedi zo dňa 2. júna 2015 uviedol, že si je vedomý, že robil bieleho koňa, že
nemá vedomosť ako funguje DPH, o nič sa nestaral.

58. Emil L., konateľ žalobcu dňa 22. apríla 2015 vypovedal, že je pravdou, že k podnikateľským
subjektom, ktoré sú uvedené v návrhu prokurátora na vzatie do väzby a v uznesení o vznesení obvinenia
vyrábali faktúry a tieto tým firmám predávali tak, ako je to uvedené, avšak niektoré firmy uvedené v
uznesení nepoznal. Uviedol, že to bolo tak, že niekto chcel niečo na faktúru a on tú faktúru urobil a urobil
aj nákladovú faktúru, išlo o ten istý tovar, čiže akože ho predával a akože ho nakupoval od niektorej
z tých firiem, ktoré sú tam uvedené s tým, že konatelia a spoločníci tých firiem sú osoby uvedené v
uznesení o vznesení obvinenia.

59. Rovnako je v danej veci relevantná aj výpoveď obvineného Q. K., ktorý uviedol, že chystal prevody
firiem, vždy ho oslovil pán L., keď potreboval predať firmu, tak dal inzerát, ozval sa mu človek z Bulharska,
tak sa dohodli, Bulhar prišiel na Slovensko aj so šoférom, on nachystal podklady a dali sa overiť podpisy.

60. Predmetom správneho súdneho konania bolo v rozsahu uplatnených žalobných bodov preskúmať
zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, pričom zásadnými žalobnými bodmi bolo jednak
tvrdenie, že žalovaný nevykonal a nedoplnil dokazovanie navrhnutými dôkazmi a jednak tvrdenie, že
žalovaný a rovnako aj správca dane neprimerane žalobcu zaťažili dôkazným bremenom. Žalobca tieto, z
pohľadu správnemu súdu, relevantné žalobné body doplnil ďalšími námietkami, ktorých relevancia bola
správnym súdom rovnako zohľadňovaná. Teda v danej veci správny súd posudzoval zákonnosť aplikácie
hmotnoprávnych ustanovení zákona o DPH v nadväznosti na vyhodnotenie zisteného skutkového stavu,
konkrétne teda jeho aplikáciu pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok na nepriznanie žalobcom
uplatnených nárokov na odpočet dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, so zameraním na posúdenie
miery zistenia skutkového stavu a miery zaťaženia žalobcu dôkazným bremenom pri preverovaní
oprávnenosti žalobcom uplatnených nárokov, resp. pri určení daňovej povinnosti za kontrolované
zdaňovacie obdobie júl 2013.

61. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými
hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy
štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných
skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.

62. Podľa zákona o dani z pridanej hodnoty, odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom
platiteľa dane, ktoré právo je spojené s jeho dôkaznou povinnosťou. Zákonodarca z dôvodu zabránenia
ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet dane uplatnil preukázal existenciu
podmienok, ktoré pre tieto nároky zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane
z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené,
tovar reálne dodaný (§ 8 zákona o DPH) a to práve osobou uvedenou na faktúre, to znamená, že



zdaniteľné plnenie mu bolo dodané a DPH bola voči nemu uplatnená práve platiteľom DPH, uvedeným
na faktúre.

63. V súvislosti s povinnosťou daňového subjektu preukázať skutočnosti vyplývajúce z predložených
daňových dokladov (faktúr) správny súd súčasne poukazuje na to, že uskutočňovanie zdaniteľných
plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu a preto má daňový subjekt,
ako platiteľ dane možnosť, obstarať si dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť
uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane (§ 44 ods. 1 daňového poriadku). Inak povedané je plne v
dispozícii daňového subjektu zabezpečiť si potrebné doklady za účelom minimalizácie rizika, že mu v
budúcnosti nebude z dôvodu dôkaznej núdze priznané právo na odpočítanie dane. Daňový subjekt
je povinný preukazovať v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku a) skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov; b) skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania; c) vierohodnosť,
správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. V zmysle § 19 ods. 1 a § 49 ods. 2
písm. a) zákona o DPH je takouto skutočnosťou aj dodanie tovaru alebo služby platiteľom, ktorý faktúru
ako dodávateľ vystavil.

64. Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt.
Správca dane dokazovanie vykonáva, vedie dokazovanie a jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce
pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa
poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie.
Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto
rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z
jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada
objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány povinné postupovať (rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/4/2016 zo dňa 27.09.2018).

65. Žalobca v správnej žalobe namietal, že správca dane a následne žalovaný nedostatočne zistili
skutkový stav veci tým, že nevykonali navrhnuté dôkazy, konkrétne výsluch konateľov dodávateľských
spoločností. S uvedenou námietkou sa správny súd nestotožňuje majúc za to, že v danej veci bolo
dokazovanie vykonané v dostatočnom rozsahu na prijatie záveru, že neboli splnené hmotnoprávne
podmienky na uznanie práva žalobcu na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa § 49 ods. 1, ods.
2 písm. a) v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Žalobca na výzvu správcu dane ohľadom
preukázania zdaniteľných plnení predložením ďalších dôkazov (bod 49-50 rozsudku) reagoval tým, že
oznámil správcovi dane, že mu boli na základe zápisnice o vydaní veci ČVS : PPZ-973/NKA-FB-BA-2013
dňa 11.03.2014 odňaté 3 šanóny účtovníctva spoločnosti za rok 2013 a preto nemôže objektívne výzve
správcu dane vyhovieť. K uvedenému tvrdeniu správny súd uvádza, že žalobcu zaťažuje v zmysle §
45 ods. 2 písm. d) a e) daňového poriadku povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy,
ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a
účtovné prípady a rovnako predkladať dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, pričom samotná skutočnosť,
že odovzdal účtovníctvo NAKA mu nezakladá zákonnú prekážku pre splnenie tejto povinnosti. Naviac
žalobca nepreukázal správcovi dane, že mu prístup k jeho dokumentom nebol umožnený. Správny
súd v tejto súvislosti ešte dodáva, že po vznesení obvinenia, t.j. po 20. apríli 2015 mal G. L. podľa
§ 69 Trestného poriadku právo nazerať do spisu a obstarať si na svoje trovy kópiu spisu, resp. jeho
relevantné časti, avšak evidentne toto svoje právo nevyužil, keď správcovi dane ani dodatočne dôkazy,
ktorými by preukázal deklarované obchody nedoručil, pričom prvostupňové rozhodnutie bolo vydané
až 1. marca 2018. V tejto súvislosti správny súd dodáva, že nie je povinnosťou správcu dane, aby
vyhľadával za žalobcu dôkazy na podporu jeho tvrdení. Ešte v súvislosti s preukázaním deklarovaných
obchodov je potrebné, vzhľadom na povahu služieb a tovarov uviesť, že žalobca na základe výzvy
správcu dane nekonkretizoval stavby, na ktorých mali byť stavebné práce vykonávané, neuviedol, aké
konkrétne stavebné práce boli uskutočnené, či na stavby chodil, s kým konzultoval ich vyhotovenie,
nekonkretizoval, kto bol za spoločnosť prítomný pri vykládke tovaru (mäso), kde sa tovar skladoval,
kto vykonával dopravu a pod. V súvislosti s návrhom žalobcu na výsluch konateľov spoločností v
jeho prítomností stojí za pozornosť skutočnosť, že konateľ žalobcu napriek tomu, že bol prítomný pri
výpovediach Patrika Kupku (konateľa spoločnosti S.E.A. - MBM, spol. s.r.o. a S. N. (splnomocneného
zástupcu spoločnosti S.E.A. - MBM, spol. s.r.o.) týmto nepoložil žiadnu konkrétnu otázku, ktorou by



preukázal vedomosť o deklarovaných službách a tovaroch, pričom vychádzajúc z predložených faktúr
sa malo jednať aj o dosť špecifické stavebné práce (napríklad podkrovný byt a renovácia historických
stien) a do výsluchu (S. N.) sa zapojil len dovysvetľovaním pokiaľ išlo o spoločnosť WAJDA s.r.o. a
realizácie prác v lekárni v Kútoch, ktoré sa však predložených faktúr netýkali.

66. V danom prípade je preto logický postup správcu dane, ktorým preveroval či skutočne došlo k
reálnemu dodaniu tovaru a služieb na základe faktúr, ktorými si daňový subjekt uplatnil právo na
odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Správca dane legitímne za účelom preverenia deklarovaných
obchodov zisťoval potrebné skutočnosti u deklarovaných dodávateľov a to spoločnosti ch&k, spol. s r.o.
a S.E.A. - MBM, spol. s r.o.. Za týmto účelom predvolal na výsluch svedkov X. L., F. E. a P. S., pričom ani
jeden výsluch sa z dôvodu nedostavenia sa svedka (X. L.) a neprevzatia si zásielky neuskutočnil. X. L.
sa správcovi dane telefonicky ospravedlnil, pričom súčasne uviedol, že v spoločnosti nič nevykonával,
všetko mal vykonávať druhý konateľ Ladislav Kižňanský. Následne písomne správcovi dane oznámil,
že za spoločnosť ch&k, spol. s r.o. nevystavil ani jednu faktúru a nepodával daňové priznania.

67. V rámci vyrubovacieho konania správca dane v prítomnosti konateľa daňového subjektu a jeho
právneho zástupcu vypočul Patrika Kupku (podstatný obsah je uvedený v bode 51 rozsudku), ktorý bol
v rozhodnom období konateľom spoločnosti S.E.A. - MBM, spol. s r.o. V súvislosti s výpoveďou tohto
svedka sa správny súd musí stotožniť so záverom správcu dane a žalovaného, že táto nie je spôsobilá
potvrdiť reálnosť deklarovaných plnení. Je potrebné poukázať na to, že Patrik Kupka, ako konateľ tejto
spoločnosti, nemal o činnosti spoločnosti žiadne konkrétne informácie, nevedel menovite uviesť, kto
práce uvedené na faktúrach vykonával, nevedel uviesť miesta, kde sa stavebné práce uskutočňovali,
neidentifikoval objekty, vo svojich odpovediach odkazoval prevažne na pána N., ktorému udelil plnú
moc na zastupovanie spoločnosti, tento mal všetko riadiť, N. mal byť prítomný pri nakládke a vykládke
materiálu. Patrik Kupka nemal žiadne doklady spoločnosti, pretože ich odovzdal novému konateľovi.
S pánom L. sa zoznámil cez pána S. N. niekde na stavbe. Rovnako uviedol, že pozná asi 20 rokov
pána P. S., pričom tomuto mal dať plnú moc na zastupovanie spoločnosti pán N.. Zo zápisnice o ústnom
pojednávaní zo dňa 01.10.2015 vyplýva, že prítomný konateľ daňového subjektu pán Cigánek nepoložil
Patrikovi Kupkovi ani jednu otázku, pričom splnomocnený zástupca spoločnosti položil iba jednu, z
pohľadu správneho súdu veľmi všeobecnú, a to v znení, či vie potvrdiť resp. uviesť, či práce, služby a
tovary uvedené na faktúrach boli dodané, resp. zaplatené.

68. Správca dane v rámci vyrubovacieho konania vypočul rovnako v prítomnosti pána Cigáneka a jeho
právneho zástupcu dňa 23.06.2016 S. N.. K výpovedi S. N., ktorej podstatný obsah je uvedený v bode
52 tohto rozsudku správny súd uvádza, že rovnako nie je spôsobilá potvrdiť reálnosť deklarovaných
obchodných vzťahov so spoločnosťou ALPHA-SERVIS, s.r.o. Peter Valach vypovedal veľmi všeobecne,
uviedol iba niektorých dodávateľov, na iných si nevedel spomenúť, nevedel si spomenúť, kto menovite
vykonával stavebné práce uvedené na faktúrach, pričom len napríklad renovácia historických stien je
dosť špecifická služba zahŕňajúca podľa faktúry aj zakonzervovanie, nevedel uviesť adresy stavieb,
ktoré táto spoločnosť mala uskutočňovať, resp. sa mala podieľať určitými čiastkovými činnosťami
(maľovanie, stavba terasy na podkrovnom byte), nevedel si spomenúť na majiteľov reklamných panelov,
na ktorých vykonávali údržbu. Prítomný konateľ žalobcu nepoložil tomuto svedkovi žiadnu konkrétnu
otázku, ktorou by sa snažil preukázať, že k deklarovaným vzťahom skutočne došlo, pričom otázku
jeho splnomocneného zástupcu možno rovnako označiť za veľmi všeobecnú, pričom táto vôbec nebola
zameraná na konkrétne vykonané služby a dodanie tovaru.

69. Správca dane vypočul aj svedkov, ktorí mali vykonávať u žalobcu práce na základe dohôd o prácach
mimo pracovného pomeru (výpovede sú uvedené v bode 53 rozsudku), pričom vo vzťahu k týmto
výpovediam správny súd uvádza, že tieto osoby preukázateľne u žalobcu nevykonávali prácu na základe
dohody v zdaňovacom období júl 2013, pričom táto skutočnosť vyplýva z potvrdenia Sociálnej poisťovne,
pobočka Dunajská Streda. Z uvedeného dôvodu ich správny súd ani nehodnotil.

70. Správny súd považuje na tomto mieste za potrebné zdôrazniť, že správca dane až do 15. augusta
2016, kedy mu bola na základe výzvy doručená kópia uznesenia o vznesení obvinenia ČVS : PPZ-973/
NKA-FP-BA-2013 zo dňa 20.04.2015 vykonával úkony smerujúce k náležitému zisteniu skutkového
stavu veci. Správca dane si z trestného spisu zabezpečil výpovede, ktoré preukazujú, že v umelom
reťazci obchodných spoločností, ktoré sa mali podieľať na podvodoch v súvislosti s daňou z pridanej



hodnoty boli zapojení tak žalobca, spoločnosť ch&k, spol. s r.o. a rovnako spoločnosť S.E.A. - MBM,
spol. s r.o. a ich konatelia - Emil Cigánek, Patrik Kupka, Ladislav Kižňanský a Peter Valach.

71. Skutočnosti zistené správcom dane boli následne doplnené jednotlivými výpoveďami uskutočnenými
v rámci trestného konania. Konkrétne relevantnou bola, z pohľadu správneho súdu, keďže skutočnosť,
že účtovníctvo spoločnosti S.E.A. - MBM, spol. s r.o. robila Z. Z. potvrdili Patrik Kupka a Peter Valach,
výpoveď účtovníčky Z. Z., ktorá opísala modus operandi vystavovanie faktúr, na ktorom boli účastné
obe spoločnosti. Ďalej to bola výpoveď Ladislava Kižňanského, ktorý uviedol, že bol bielym koňom, že
nikdy nevystavil faktúru v mene spoločnosti ch&k, spol. s r.o. a tiež výpoveď Q. K., ktorý potvrdil, že
na základe požiadavky Emila Cigáneka chystal prevody firiem, pričom potvrdil, že boli prevedené na
občana Bulharskej republiky a nakoniec aj výpoveď samotného Emila Cigáneka, ktorý potvrdil, že faktúry
nemajúce reálny základ vystavoval a obchodoval s nimi.

72. Z obsahu administratívneho spisu, ako aj z odôvodnení rozhodnutí daňových orgánov má správny
súd preukázané, že listinné dôkazy (§ 24 ods. 4 daňového poriadku), ktoré správca dane získal z
trestného spisu nie sú jedinými dôkazmi, na ktorých je napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým
rozhodnutím založené. V priebehu daňovej kontroly, ani v rámci vyrubovacieho konania žalobca
nepreukázal, že deklarované obchody majú reálny základ, pričom listinné dôkazy získané z trestného
spisu túto skutočnosť len dokresľujú. Správny súd prostredníctvom rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/66/2016 z 31. mája 2018 upriamuje pozornosť žalobcu, že zákonné
podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi právo na odpočítanie dane, nespočívajú len vo formálnej
deklarácii, v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu, t.j. musia
nesporne preukazovať skutočnosť vo všetkých jej znakoch - v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte,
čo v danom prípade splnené nebolo.

73. Vo vzťahu k dôkazom, ktoré žalobca navrhoval vykonať, je dôvodné vytknúť správcovi dane, že
opätovne nepredvolal na výsluch svedka X. L., ale sa v podstate uspokojil s jeho písomným vyjadrením,
ktoré doručil správcovi dane dňa 05.09.2014. Je potrebné si uvedomiť, že písomné vyjadrenie nemá
povahu svedeckej výpovede, a z pohľadu vážnosti dôkazu má nižšiu výpovednú hodnotu aj vzhľadom
k tomu, že žalobca nemal možnosť X. L. klásť otázky. Toto pochybenie, však vzhľadom na skutočnosti,
ktoré vyplývajú z výpovedí Z. Z., Ladislava Kižňanského, Q. K. (prevod obchodného podielu, tak ako
tvrdil X. L.), ktoré v podstate potvrdzujú písomné vyjadrenie X. L., ale hlavne na skutočnosť, že žalobca
nepredložil správcovi dane žiadne doklady, ktorými by preukázal reálnosť deklarovaných tovarov a
služieb, pričom aj v prípade spoločnosti ch&k, spol. s r.o. mali byť v prospech žalobcu vykonané stavebné
práce a nie v malo rozsahu, nezohľadnil správny súd ako dôvod zrušenia napadnutého rozhodnutia
majúc za to, že svedecká výpoveď X. L. nie je spôsobilá s poukazom na výsledky dokazovania zvrátiť
záver daňových orgánov.

74.Pokiaľ ide o dôkazné bremeno, správny súd vo svetle skutkových zistení ustálil, že žalobca
nepreukázal skutočnú realizáciu zdaniteľných obchodov tak, ako je uvedené na faktúrach, teda
nepreukázal splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH. V
danom prípade mal správca dane faktúry k dispozícii na základe zapožičania žalobcom na účely
preverenia dokladov týkajúcich sa iného daňového subjektu (potvrdenie o vrátení dokladov zo dňa
11.03.2014), pričom na základe skutočností týkajúcich sa preverovaných dodávateľov mal správca dane
pochybnosť o materiálnom plnení a preto vyzval žalobcu, aby predložil dôkazy a uviedol konkrétne
okolnosti týkajúce sa dodávok tovaru a služieb za zdaňovacie obdobia január 2013 - december 2013.
Týmto úkonom správcu dane sa prenieslo dôkazné bremeno na žalobcu, ktorý práve nepredložením
potrebných dokladov, dodacích listov, preberacích protokolov, CMR dokladov, stavebného denníka,
ktorého predloženie je v prípade deklarovania stavebných prác (tieto boli deklarované vo vzťahu k
obidvom spoločnostiam) v zmysle rozhodnutia zásadného právneho významu - rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžf/81/2015 z 1. decembra 2016 namieste, neuniesol dôkazné
bremeno a nevyvrátil tak dôvodné pochybnosti správcu dane o reálnosti deklarovaných zdaniteľných
plnení, pričom mal nepochybne možnosť zaobstarať si potrebné doklady z vyšetrovacieho spisu.

75. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že nie je možné, aby v prípade dane z príjmu právnických osôb za
to isté obdobie (rok 2013) boli zdaniteľné príjmy a výdavky v plnom rozsahu uznané za preukázateľné,
ktorú skutočnosť dokazuje Protokol k DP PO za 2013 a tiež právoplatné rozhodnutie k DP PO za
rok 2013 a v prípade DPH za obdobie 2013 neboli zdaniteľné plnenia uznané, správny súd uvádza,



že predmetom daného správneho súdneho konania je napadnuté rozhodnutie žalovaného týkajúce sa
dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2013, pričom správca dane a žalovaný skúmali,
či boli splnené hmotnoprávne podmienky na uznanie práva na odpočítanie DPH. Na tomto mieste je
potrebné zdôrazniť, že právoplatné rozhodnutie správcu dane týkajúce sa dane z príjmov právnickej
osoby nie je rozhodnutím, na ktoré by prvostupňové rozhodnutie správcu dane priamo nadväzovalo,
resp. ktoré by bolo preň záväzné. Z uvedeného dôvodu nezákonnosť napadnutého rozhodnutia nemôže
byť založená na existencii tohto rozhodnutia. V súvislosti s DPH správny súd opakuje, že splnenie
zákonných podmienok na priznanie práva na odpočítanie dane musí byť preukázané bez akýchkoľvek
pochybností, pričom v danom prípade sú pochybnosti o reálnom dodaní deklarovaných tovarov a služieb
namieste.

76. Rovnako je nedôvodná námietka ohľadom nepreskúmateľnosti a nezrozumiteľnosti napadnutého
rozhodnutia z dôvodu, že prvostupňové rozhodnutie nekonkretizuje daň z pridanej hodnoty pripadajúcu
na kontaktné a nekontaktné spoločnosti. Z prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, že správca dane
neuznal uplatnenú daň z pridanej hodnoty vo vzťahu k dvom spoločnostiam a to spoločnosti ch&k, spol.
s r.o. a spoločnosti S.E.A. - MBM, spol. s r.o., pričom presne špecifikoval faktúry, vo vzťahu ku ktorým
DPH nebola uznaná. Na strane druhej napríklad z administratívneho spisu vyplýva, že bola uznaná DPH
vo vzťahu k spoločnosti HELAGO-CZ, s.r.o. organizačná zložka.

77. Správca dane a následne žalovaný neporušili ani zásadu prezumpcie neviny, nakoľko, ako správne
uviedol vo svojom rozhodnutí žalovaný, prvostupňovým rozhodnutím ani rozhodnutím žalovaného
nebolo rozhodnuté o vine konateľa žalobcu. Správny súd súčasne dodáva, že napadnuté rozhodnutie
žalovaného znamená, že žalobca nesplnil zákonné podmienky na to, aby mu bolo priznané právo na
odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) v spojení s § 51 ods. 1 písm.
a) zákona o DPH, pričom otázku viny resp. neviny je príslušný posúdiť výlučne „trestný“ súd.

78. Podľa názoru správneho súdu, správca dane ako aj žalovaný správne vyhodnotili skutkový stav
vyplývajúci z rozsiahle vykonaného dokazovania preverením listinných dôkazov, výpovedí svedkov,
ktoré vo vzájomných súvislostiach nepotvrdili reálnosť deklarovaných zdaniteľných plnení vo vzťahu
k dodávateľským subjektom, následkom čoho nebola preukázaná oprávnenosť uplatneného odpočtu
DPH za dodanie tovaru a služieb od uvedených dodávateľov. Záver, ktorý správca dane zo zistených
skutkových okolnosti urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho
uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Z vykonaného dokazovania
je zrejmé, že žalobcom predloženým daňovým dokladom, predovšetkým vo svetle kontrolných zistení a
v ich vzájomných súvislostiach, absentuje reálny základ, ktorá skutočnosť má za následok nepriznanie
práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) zákona
o DPH.

79. Záverom správny súd uvádza, že rovnako odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa všetky
atribúty zákonnosti, žalovaný sa vysporiadal s podstatnými odvolacími námietkami žalobcu, rozhodnutie
je založené na náležite zistenom skutkovom stave veci, ktorý skutkový stav zodpovedá aj obsahu
administratívneho spisu a v daňovom konaní nedošlo k podstatnému porušeniu ustanovení daňového
poriadku, ktoré by mohlo mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

80. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení preto správny súd podľa §
190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol.

81. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy
konania nepriznal, nakoľko orgánu štátnej správy v rámci správneho súdneho konania náhrada trov v
zásade neprináleží.

82. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:



Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od
doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno
odpustiť. Podanie kasačnej sťažnosti má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a/ SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.