Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/4/2016 z 22. 11. 2017 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. novembra 2017, sp. zn. 6Sžf/4/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:7013201591.1 Najvyšší súd | 6Sžf/4/2016 | ECLI:SK:NSSR:2017:7013201591.1 | 2017-11-22 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov Citované ustanovenia: § 219 ods. 2 OSP, OSP, § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e00fa465-fbc3-47f2-909f-2fbc45e63cca Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:7013201591.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Sžf/4/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013201591
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Adamcová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:7013201591.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Adamcovej a
z členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., v právnej veci žalobcu: HRH
plus, s.r.o., so sídlom Pri prachárni 11, 040 11 Košice (právny nástupca spoločnosti PP realizácia stavieb,
s.r.o.), zastúpenej JUDr. Miroslavom Katunským, advokátom so sídlom Floriánska 16, 040 01 Košice,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská
Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100303/1/73397-507484/2013/5309 z
23. októbra 2013, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/274/2013-56
z 12. novembra 2015, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/274/2013-56 z 12.
novembra 2015 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie na prvostupňovom súde

Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“ alebo „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom č.
k. 6S/274/2013-56 z 12. novembra 2015 podľa ust. § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „O.s.p.“) zamietol žalobu žalobcu a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania z dôvodu neúspechu
v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. Podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia a vrátenia
rozhodnutia žalovaného č. 1100303/1/73397-507484/2013/5309 z 23. októbra 2013, ktorým potvrdil
rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 9801403/5/2791392/2013/TOM z 18. júla 2013, ktorým žalobcovi
nepriznal nadmerný odpočet v sume 59,33 Eur za zdaňovacie obdobie apríl 2012, vyrubil rozdiel dane
v sume 34.760,98 Eur na DPH a vlastnú daňovú povinnosť na DPH v sume 34.701,65 Eur.

Krajský súd sa v odôvodnení rozhodnutia stotožnil so zisteným skutkovým stavom oboch daňových
orgánov. Uviedol, že správca dane neuznal odpočet dane z dvoch zdaniteľných obchodov uzavretých
medzi žalobcom a spoločnosťou JJ&DEMARO s.r.o. ako dodávateľom, označených ako výrobno-
skladový objekt pre výrobu a uskladnenie kvasenej kapusty pri Prešove, obec Bzenov, fakturovaných
faktúrou č. F12093 z 27. apríla 2012 a bytový dom Topoľová fakturovaných faktúrami č. F12090 a
č. F12091 obe z 27. apríla 2012. V preskúmavanom prípade správca dane zo získaných informácií
nadobudol pochybnosti o pravdivosti a hodnovernosti predložených dokladov, či vyjadrení žalobcu, ktorý
ich neodstránil, a preto správca dane ich neuznal ako relevantné.



Prvostupňový súd v odôvodnení uviedol, že splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na
odpočítanie dane nespočíva len v predložení dokladov s predpísaným obsahom. Faktúry musia
jednoznačne preukazovať všetky znaky vyžadovanej skutočnosti, a to objekt, subjekt, i právnu
skutočnosť ako dôkaz, a ako dôkaz sú použiteľné len vtedy, ak údaje v nich uvedené pravdivo odrážajú
skutočnosť. Predložené doklady musia byť teda odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade pochybnosti
preukazuje daňový subjekt. V preskúmavanom prípade správca dane zo získaných informácií nadobudol
pochybnosti o pravdivosti a hodnovernosti predložených dokladov, či vyjadrení žalobcu, ktorý ich
neodstránil, a preto správca dane ich neuznal ako relevantné.

Keďže podľa dodávateľských faktúr práce a služby mala žalobcovi dodať spoločnosť JJ&DEMARO
s.r.o., vykonal v tejto spoločnosti miestne zisťovanie, aj výsluch jeho konateľa, pričom z výpovede
konateľa dodávateľskej organizácie zistil, že práce mali byť vykonávané v Košiciach pri rekonštrukcii
domu na Textilnej ulici. Dodávateľ vykonával tieto práce v subdodávke spoločnosť ANERA s.r.o., ktorá
v tom čase mala sídlo v Trenčíne. Správcovi dane sa nepodarilo skontaktovať so zástupcami tejto
spoločnosti. Tvrdenia konateľa dodávateľskej spoločnosti sa nezhodovali s tvrdeniami žalobcu, ktorý
správcovi dane uviedol, že faktúry č. 12090 a 12091 sa týkali stavby vykonávania prác a dodania
materiálu na stavbe bytového domu v Košiciach na Topoľovej ulici a faktúra č. 12093 stavby skladového
objektu v Bzenove. Keďže spoločnosť JJ&DEMARO s.r.o. bola jediným dodávateľom žalobcu, podľa
názoru súdu správcu dane oprávnene vychádzal z výpovede konateľa tejto spoločnosti, ktorý však
správcovi dane nepredložil ďalšie svoje účtovné doklady, z ktorých by bolo možné zisťovať realizáciu v
oboch obchodných prípadoch. Skutočnosť, že tento svedok si až po ukončení daňovej kontroly uvedomil
svoj skutkový omyl, ktorý uviedol v čestnom prehlásení, so súčasným predložením potvrdenia o krádeži
dokladov z motorového vozidla sa aj pre súd javia ako nehodnoverné.

V prípade rekonštrukcie výrobno-skladového objektu pre výrobu a uskladnenie kvasenej kapusty bolo
zistené, že tu žalobca nemá materiálne, technické, ani personálne podmienky pre vykonávanie takýchto
prác. Podľa predložených dokladov žalobca fakturoval spoločnosti PP DESIGN s.r.o., ktorá tiež nemá
materiálne, technické, ani personálne podmienky na vykonávanie takýchto prác, a táto spoločnosť
podľa predložených dokladov ich ďalej fakturovala spoločnosti BUBI-GOLD INVEST s.r.o. Pri miestnom
zisťovaní v tejto spoločnosti konateľ H. X. potvrdil vystavenie a zaúčtovanie faktúry od dodávateľa PP
DESIGN s.r.o., ale či táto spoločnosť ich vykonávala vo vlastnej réžii, alebo v subdodávke, prípadne kto
v skutočnosti práce vykonal, sa nevedel vyjadriť. K preverovanému obchodu bola uzavretá zmluva o
dielo z 12.03.2012 medzi spoločnosťou BUBI-GOLD INVEST s.r.o. a PP DESIGN s.r.o., ale zo zmluvy,
čoho sa má konkrétne týkať, a k zmluve nebola predložená žiadna objednávka.

Rovnako aj pokiaľ ide o práce a služby týkajúce sa bytového domu na Topoľovej ulici v Košiciach, bolo
zistené, že žalobca fakturoval spoločnosti PP DESIGN s.r.o., a tá ich ďalej fakturovala spoločnosti BUBI-
GOLD s.r.o., aj v tomto prípade bol zistený ten istý stav, že objednávateľ sa nevedel vyjadriť, či práce
boli vykonávané vo vlastnej réžii spoločnosti PP DESIGN s.r.o., alebo boli vykonávané v subdodávke,
rovnako aj v tomto prípade bola uzavretá zmluva, z ktorej nebolo zrejmé, o aké dielo má ísť a k
predloženej objednávke nebola pripojená príloha. Žiaden konateľ z preverovaných spoločností nevedel
sa vyjadriť ku skutočnosti, kto reálne práce a dodávky vykonal neposkytol preveriteľné informácie a
podrobnosti o výkonoch.

Krajský súd sa stotožnil so záverom žalovaného, že realizácia zdaniteľného obchodu medzi žalobcom
a jeho obchodným partnerom JJ&DEMARO s.r.o. nebola preukázaná.

Z uvedených dôvodov krajský súd považoval žalobcovu žalobcu za neodôvodnenú. A preto ju podľa §
250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O práve na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p.,
podľa ktorého mu právo na ich náhradu nepriznal, pretože nebol v konaní úspešný.

II.
Odvolanie žalobcu, vyjadrenie žalovaného

Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadal, aby Najvyšší
súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zrušuje rozhodnutie
žalovaného a vec mu vracia na ďalšie konanie z dôvodov uvedených v ustanovení § 205 ods. 2, písm.
a), c) a d) O.s.p. Zároveň si vyčíslil trovy prvostupňového a odvolacieho konania vo výške 819,44 Eur.



Žalobca predovšetkým namietal odňatie možnosti konať pre súdom (§ 221 ods. 1, písm. f) O.s.p.).
Uviedol, že krajský súd nariadil pojednávanie na deň 12. novembra 2015, o 10.30 hod. Na uvedené
pojednávanie sa na základe poverenia poskytnutého právnym zástupcom žalobcu dostavila jeho
advokátska koncipientka, pričom konajúci senát krajského súdu správne neumožnil advokátskej
koncipientke konať pred krajským súdom opierajúc sa pritom o ustanovenie § 250a O.s.p. a vyzval
ju, aby zaujala miesto pre verejnosť. Následne po začatí pojednávania krajský súd vyhlásil uznesenie,
kde vec prejedná v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu. Žalobca mal za to, že prejednať vec v
konaní podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je možné len za splnenia podmienok stanovených v § 250a
O.s.p., t.j. v konaní pred súdom osobitne na pojednávaní koná za žalobcu advokát, teda osoba zapísaná
ako advokát v zozname vedenom Slovenskou advokátskou komorou. Ustanovenie § 250a O.s.p. má
obligatórnu povahu.

Žalobca zhrnul, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom podľa ust. § 221
ods. 1 písm. f) O.s.p., nakoľko na pojednávaní konanom dňa 12. decembra 2015 nebol prítomný jeho
právny zástupca z radov advokátov, t.j. žalobca nebol na pojednávaní a to v rozpore s ust. § 250a
O.s.p. zastúpený advokátom, a preto krajský súd nemal v danej veci vyhlásiť rozsudok (s poukazom na
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžo/36/2012 dňa 28. marca 2013).

Konštatoval, že krajský súd sa stotožnil so záverom žalovaného, resp. so záverom prvostupňového
správneho orgánu, ktorý neuznal odpočet žalobcovi i napriek tomu, že realizovanie tohto zdaniteľného
obchodu - uskutočnenie stavebných prác a dodávok, resp. rekonštrukcie výrobno-skladového objektu
pre výrobu a uskladnenie kvasnej kapusty (kapustáreň) Bzenov bolo na rozdiel od výsledkov zistení
žalovaného a prvostupňového správneho orgánu preukázané dôkazmi, ktoré vymenoval. Rovnako
tak uviedol výpočet dôkazov vo vzťahu k neuznanému odpočtu pre stavbu - bytový dom Topoľová.
Podľa názoru žalobcu sa krajský súd vôbec žiadnym spôsobom k dôkazom preukazujúcim reálnosť
uskutočnenia zdaniteľných plnení nevyjadril.

Ďalej poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2011 z 15. marca
2011, z ktorého citoval: „....Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa
jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane.“

Konštatoval, že dôkazné bremeno nezaťažuje žalobcu bezhranične, pretože po adekvátnom splnení
dôkaznej povinnosti platiteľom dane prechádza dôkazné bremeno na správcu dane. Skutočnosť,
že dodávateľská a subdodávateľská spoločnosť sú nekontaktné nemôže automaticky znamenať, že
žalobca nepreukázal reálnosť zdaniteľného obchodu, resp. že týmto orgán prvého stupňa a žalovaný
preukázali opak, t.j. že k zdaniteľnému obchodu nedošlo. Ďalej dôvodil, že prvostupňovým správnym
orgánom bolo spochybnené uskutočnenie zdaniteľných plnení, bez toho, aby bol preukázaný opak, teda
že sa zdaniteľné obchody, ktoré boli hmotnoprávnym základom odpočtu DPH neuskutočnili.
Krajský súd sa podľa názoru žalobcu nevyjadril ani k iným žalobcom vzneseným námietkam, ako napr.
k námietke, že prvostupňový správny orgán a napokon i žalovaný neskúmal tak markantnú skutočnosť,
akou je overenie, či zo strany dodávateľa daňového subjektu, teda obchodnej spoločnosti JJ&DEMARO
s.r.o. došlo k zaúčtovaniu podľa daňových orgánov sporných faktúr, a k priznaniu DPH z predmetných
faktúr, a teda k odvedeniu žalobcom zaplatenej DPH v prospech štátu.

Žalobca zdôraznil, že zo skutočnosti, že ani jeden zo subjektov (napr. BUBI GOLD INVEST, s.r.o., či
BUBI - GOLD, s.r.o.) sa nevedel vyjadriť, aká obchodná spoločnosť vykonávala samotné stavebné práce
a dodávky, nie je možné vyvodiť záver, že sa tieto práce nezrealizovali prípadne, že ich nezrealizoval
žalobca cestou svojich subdodávateľov. Podľa žalobcu je zrejmé, že vyššie uvedeným spoločnostiam
boli práce a dodávky v zmysle nimi uzavretých zmlúv riadne odovzdané - čo konatelia obchodných
spoločností potvrdili, pričom im boli odovzdané ich zmluvnými partnermi.

Konštatoval, že podľa ust. § 538 Obchodného zákonníka, ako aj zo samotných podnikateľských
skúseností žalobcu, objednávateľ neskúma, ktorý konkrétny subjekt vykonával práce, pokiaľ sú mu práce
riadne a včas odovzdané. Keďže realizácii týchto prác zodpovedá iba zmluvný partner objednávateľa,
teda ten subjekt, s ktorým zmluvu uzatváral a ktorý sa voči nemu zaviazal dielo vykonať. Zhotoviteľ môže
poveriť vykonaním diela inú osobu, ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné.



Záverom uviedol, že pokiaľ krajský súd poukazuje na tú skutočnosť, že dodávatelia žalobcu nemali
v čase uskutočnenia zdaniteľného obchodu zamestnancov, žalobca uvádza, že nemôže niesť
zodpovednosť, za to, či si jeho dodávateľ plní svoje povinnosti vplývajúce mu z pracovnoprávnych
predpisov, pričom žalobca nemá povinnosť túto skutočnosť skúmať a už vôbec nemá možnosť túto
skutočnosť zistiť, resp. žalobca nie je povinný skúmať personálne či materiálno-technické vybavenie
svojho dodávateľa.

K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení z 3. februára 2016, v ktorom
poukázal na vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu a navrhol jeho potvrdenie. V
ďalšom zotrval na svojom stanovisku k žalobe z 15. apríla 2014.

III.
Konanie na odvolacom súde

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „odvolací súd“ alebo „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§
10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a
v medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá a § 212 ods. 1 O.s.p.), odvolanie prejednal
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia
bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211
ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Najvyšší súd z administratívneho spisu zistil, že napadnutým rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie
Daňového úradu Košice č. 9801403/5/2791392/2013/TOM z 18. júla 2013, ktorým správca dane vyrubil
rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2012 v sume 34.760,98 Eur a vyrubil vlastnú
daňovú povinnosť v sume 34.701,65 Eur. Správne orgány neuznali žalobcovi nadmerný odpočet dane
za dva obchody údajne uzavreté medzi žalobcom a spoločnosťou JJ&DEMARO s.r.o. a to za výrobno-
skladový objekt pre výrobu a uskladnenie kvasenej kapusty pri Prešove, obec Bzenov, fakturovaných
faktúrou č. 12093 z 27. apríla 2012, a bytový dom Topoľová, fakturovaných faktúrami č. 12090 a č.
12091 obe z 27. apríla 2012. Podľa oboch správnych orgánov žalobca nepreukázal, že k vykonaniu
predmetných obchodov skutočne došlo.

Krajský súd v Košiciach sa v celom rozsahu stotožnil správnym názorom žalovaného správneho orgánu
a konštatoval, že realizácia zdaniteľných obchodov nebola preukázaná, a preto žalobu zamietol.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 2 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov
orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a
ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a
povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho
orgánu").

Podľa § 244 ods. 3 O.s.p., rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi
v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a
povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu
sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 250i ods. 3 O.s.p., pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne
len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.



Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu
a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle vyššie citovaného ust. §
219 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvody na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných
právnych záverov vo veci samej spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem, uvedených v
odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre
vyslovenie výroku napadnutého rozsudku.

Senát odvolacieho súdu považuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne
a súladné so zákonom.

Vzhľadom k tomu, aby Najvyšší súd SR v preskúmavanej veci nadbytočne neopakoval pre účastníka
známe skutočnosti spolu s právnymi závermi krajského súdu, sa vo svojom odôvodnení obmedzil
len na skonštatovanie správnosti napadnutého rozhodnutia. Na zdôraznenie správneho skutkového a
právneho záveru súdu prvého stupňa dopĺňa nasledovné;

IV.
Právna úprava, právne názory Najvyššieho súdu SR

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „daňový poriadok“), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne
záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv
a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku, Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo
najavo.

Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do
úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie
dane.

Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno
zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.



Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“), právo
odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vzniká
daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov
a služieb, ktorú použije na dodávky tovarov sa služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7.
Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a
služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 55 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť,
ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71 zákona
o DPH.

Podľa § 250a O.s.p., žalobca musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám,
alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý zaňho na súde koná; to neplatí vo veciach, v ktorých je daná vecná
príslušnosť okresnému súdu, alebo ak ide o preskúmanie rozhodnutia a postupu vo veciach zdravotného
poistenia, sociálneho zabezpečenia vrátane nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia,
štátnych sociálnych dávok, sociálnej pomoci a poistenia v nezamestnanosti, aktívnej politiky trhu práce
a garančného fondu, poskytovania zdravotnej starostlivosti, vo veciach priestupkov a vo veciach azylu
a doplnkovej ochrany.

Skôr než odvolací súd pristúpil k súdnemu prieskumu, z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu
Košice I zistil, že žalobca-spoločnosť PP realizácia stavieb s.r.o. so sídlom Pri prachárni 11, 040 11
Košice zanikla dňa 6. apríla 2016 zlúčením so spoločnosťou PP DESIGN, s.r.o. s rovnakým sídlom
(obchodný partner žalobcu) a so spoločnosťou WEBAU, s.r.o. so sídlom Jantárova 30, 040 11 Košice.
Jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť HRH plus, s.r.o. taktiež s rovnakým sídlom ako zanikajúce
spoločnosti, na ktorú prešli všetky práva a povinnosti zanikajúcich spoločností (aj žalobcu), s ktorou
koná aj najvyšší súd (§ 107 ods. 4 O.s.p.).

Žalobca v podanom odvolaní predovšetkým namieta, že postupom krajského súdu mu bola odňatá
možnosť konať pred súdom, čím bol naplnený zrušovací dôvod rozsudku v zmysle ustanovenia § 221
ods. 1 písm. f) O.s.p. Dôvodil, že krajský súd správne neumožnil pojednávať advokátskej koncipientke
na základe poverenia udeleného advokátom na pojednávaní konanom dňa 12. novembra 2015, avšak
krajský súd vyhlásil rozsudok vo veci samej, keďže podľa názoru žalobcu došlo k odňatiu možnosti konať
pred súdom. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydaný
v obdobnej veci, sp. zn. 5Sžo/36/2012 z 28. marca 2013, kde súd zrušil napadnutý rozsudok Krajského
súdu v Bratislave práve z dôvodu odňatia možnosti účastníkovi konať pred súdom.

Odvolací súd uvádza, že s touto odvolacou námietkou nie je možné sa stotožniť. V tejto súvislosti
je potrebné poukázať na obsah zápisnice z pojednávania z 12. novembra 2015, z ktorej okrem už
uvedených skutočností žalobcom, vyplýva, že po telefonickom dohovore advokátskej koncipientky s
právnym zástupcom žalobcu, tento súhlasil, aby sa konalo v jeho neprítomnosti. Právny zástupca
žalobcu si bol vedomý obligatórneho zastúpenia advokátom v konaní pred správnym súdom v zmysle §
250a O.s.p. ako sám konštatuje v odvolaní. Následne po telefonickom dohovore so svojou advokátskou
koncipientkou súhlasil s neprítomnosti žalobcu na pojednávaní. Sám žalobca konštatoval, že krajský
súd správne neumožnil advokátskej koncipientke konať a vyzval ju, aby zaujala miesto pre verejnosť.

Pokiaľ si bol žalobca vedomý obligatórneho zastúpenia advokátom v konaní pred správnym súdom,
na pojednávanie sa mal dostaviť samotný advokát, nie jeho koncipientka, nakoľko musel vedieť, že
bude vylúčená v konaní zo zastupovania žalobcu. V prípade, ak sa advokát nemohol sám dostaviť na
pojednávanie, mal ospravedlniť svoju neúčasť na pojednávaní a požiadať o odročenie pojednávania.
Z obsahu súdneho spisu však nevyplýva, že by splnomocnený advokát postupom podľa ust. § 119
O.s.p. požiadal konajúci súd o odročenie vytýčeného pojednávania. Prvostupňový súd preto v konaní
postupoval správne v súlade s ust. § 250g ods. 2 O.s.p., keď vo veci konal a rozhodol aj v neprítomnosti
zástupcu žalobcu. Dokonca žalobca ani v telefonickom rozhovore nenamietal konanie v neprítomnosti
právneho zástupcu žalobcu (tieto skutočnosti nesporne vyplývajú zo zápisnice o pojednávaní). V tomto
smere sa konanie žalobcu javí odvolaciemu súdu ako účelové.



Vzhľadom na vyššie uvedené osobité okolnosti tohto prípadu sa senát najvyššieho súdu konštatoval,
že s ohľadom na iné skutkové okolnosti veci, nie je možné vychádzať z právneho záveru rozhodnutia
senátu najvyššieho súdu sp. zn. 5Sžo/36/2012.

K odvolacej námietke žalobcu ohľadom rozloženia dôkazného bremena medzi daňový subjekt a žalobcu,
odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Sžf/4/2011 z
15. marca 2011, ktorý v odôvodnení konštatuje, cit.: „... Účelom daňového konania je zistenie, či si
daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu
rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli
zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi.
Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania
preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik
daňovej povinnosti daňového subjektu.

S poukazom na § 29 ods. 8