{"guid": "10a4c85f-c85e-4648-b208-c3896aafe0f6:bba51b56-df5e-4354-bec7-d61ec7b5c356", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2015:7015200275.1", "spisova_znacka": "5Sp/11/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Sp/11/2015 z 27. 4. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 27. apríla 2015, sp. zn. 5Sp/11/2015, ECLI:SK:KSKE:2015:7015200275.1", "identifikacne_cislo": "7015200275", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Daniel Ilavský", "sudca_id": 483, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-daniel-ilavsky-483", "datum_vydania": "2015-04-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Kataster nehnuteľností"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-31.odsek-3", "nazov": "§ 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-31.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-1995/paragraf-31"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250q.odsek-2", "nazov": "§ 250q ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250q.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250q"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/162#paragraf-31", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250q"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bba51b56-df5e-4354-bec7-d61ec7b5c356", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7015200275.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2015:7015200275.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2015:7015200275.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Sp/11/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200275
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7015200275.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Tamarou Sklenárovou, v právnej veci navrhovateľky :
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, Bratislava, proti odporcovi: Okresný úrad Rožňava, katastrálny
odbor, so sídlom ul. Jarná č. 2, Rožňava, za účasti: I. I., trvale bytom R. V. č. XXX, zastúpeného
advokátkou Mgr. Ivicou Štiglitz, AK, so sídlom ul. Šafárikova č. 8, Rožňava, v konaní o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa 11.12.2014 č. OU-RV-KO2-2014/V 2438-PI, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   rozhodnutie odporcu zo dňa 11. decembra 2014 č. OU-RV-KO2-2014/V 2438-PI.

Navrhovateľke právo na náhradu trov konania   n e p r i z n á v a .

Navrhovateľka   je   p o v i n n á    zaplatiť na účet Krajského súdu v Košiciach súdny poplatok v sume
35 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Účastníkovi I. I.  p r i z n á v a  právo na náhradu trov konania v sume  385,11 eur, ktorú je navrhovateľka
povinná zaplatiť advokátke Mgr. Ivici Štiglitzovej  do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím zo dňa 11. 12. 2014 č. OU-RV-KO2-2014/V 2438-PI zamietol odporca podľa ustanovenia
§ 31 ods. 3 zákona NR SR č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“) návrh navrhovateľky
zo dňa 03.10.2014 na vklad záložného práva k nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve I. I., v
katastrálnom území R. V., obec R. V., okres G.H., zapísanej na LV č. XX, ktorá je bližšie špecifikovaná v
Zmluve o zriadení záložného práva č. 476/2014-PTR zo dňa 03.10.2014, ktorú uzavrela navrhovateľka
ako záložný veriteľ a ako záložca I. I., zastúpený na základe dohody o splnomocnení ProHelp -
združením občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka č. 18, P.O.BOX 261, 811 05 Bratislava,
IČO: 42 180 139.

Uvedenou zmluvou bolo zriadené záložné právo v prospech navrhovateľky ako záložného veriteľa za
účelom zabezpečenia jej pohľadávky voči menovanému účastníkovi vyplývajúcej zo Zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXX zo dňa 30.08.2013, uzavretej medzi navrhovateľkou v pozícii veriteľa a týmto účastníkom
v pozícii dlžníka. Citovanou zmluvou o úvere sa dlžník zaviazal zaplatiť veriteľovi - navrhovateľke okrem
poskytnutej sumy 300,00 eur, spolu s jej príslušenstvom, aj úroky z omeškania, poplatky a ostatné
pohľadávky a zmluvné pokuty vyplývajúce zo zmluvy o úvere, ako aj ostatné celkové náklady v zmysle
platných všeobecných podmienok, od omeškania do zaplatenia.

Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že odporca vidí neplatnosť právneho úkonu v skutočnosti,
že dohoda o splnomocnení uzavretá medzi splnomocniteľom I. I. a splnomocnencom ProHelp -



združenie občianskoprávnej pomoci je absolútne neplatná pre rozpor záujmov medzi splnomocniteľom
a splnomocnencom.

Dohoda o splnomocnení je napísaná vo forme predtlače (formulára), kde splnomocnenec je v
rámci predtlače už dopredu vpísaný a splnomocniteľ nemohol ovplyvniť obsah tejto dohody. Ide o
predtlač, ktorá obsahuje údaje o záložnom veriteľovi Pohotovosť, s.r.o. a splnomocnencovi záložcu
združení ProHelp, ktorá skutočnosť spôsobuje pochybnosť o objektivite zastupovania záložcu zo strany
splnomocnenca, ktorý je v styku so záložným veriteľom a javí sa byť osobou, ktorá má obhajovať
najmä záujmy veriteľa pri uplatňovaní návratnosti úveru v budúcnosti. Podľa jeho obsahu záujem
zástupcu je v rozpore so záujmami zastúpeného, čo je s poukazom na ustanovenie § 22 ods. 2
Občianskeho zákonníka neprípustné. Neplatnosť tohto právneho úkonu vidí aj v tom, že z obsahu
dohody o splnomocnení nevyplýva, že by splnomocnenec mal poskytnúť splnomocniteľovi právnu
pomoc a obhajovať jeho práva, skôr naopak má obhajovať práva veriteľa voči splnomocniteľovi, čo nie je
účelom tohto právneho úkonu. Absolútna neplatnosť dohody o splnomocnení robí absolútne neplatnou
aj záložnú zmluvu.

Záložnú zmluvu považuje za absolútne neplatnú v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka
aj vzhľadom na to, že je zrejmé, že záložné právo malo byť zriadené na zabezpečenie pohľadávky
záložného veriteľa voči záložcovi na vrátenie úveru, poplatku, úrokov z omeškania, platieb istiny, pokút
a ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok od omeškania až do
zaplatenia, pričom sa nerešpektovala vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy (úveru a z jeho
príslušenstva) a predmetom záložnej zmluvy, ktorá sa dotýka nehnuteľného majetku v nepochybne
väčšej hodnote, než je výška plnenia z úverovej zmluvy, čo je v rozpore s dobrými mravmi.

Včas podaným opravným prostriedkom zo dňa 17.12.2014 navrhovateľka žiadala preskúmavané
rozhodnutie odporcu zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Uviedla, že rozhodnutie odporcu je
nezákonné, lebo z ustanovenia § 46 správneho poriadku a ustanovenia § 31 ods. 1 katastrálneho zákona
vyplýva pre správny orgán zákonná povinnosť o náležitom zistení skutkového stavu a posúdení platnosti
zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité
a zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti.
Odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením
jednotlivých príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo udelené splnomocnencovi
splnomocniteľom nesprávne právne posúdil. Je evidentné, že dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti
riadne a včas, neplatil dlh tak, ako to bolo dohodnuté a ona len využila zmluvne dohodnutú možnosť
zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva.

Zastáva názor, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná
vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Tvrdila, že záložca sa v zmysle citovanej dohody o
splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť si svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere uvedeným
spôsobom. Nesúhlasí ani s tvrdením, že dohoda o splnomocnení je v rozpore s ustanovením § 22 ods. 2
Občianskeho zákonníka, lebo neexistuje reálny rozpor medzi záujmami zastúpeného, ako aj zvoleného
zástupcu. Predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a
jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán
nepreukázal, žeby veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah.

Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia považovala za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov,
pretože nevedno, či odporca vidí rozpor s dobrými mravmi v poskytnutí úveru alebo v poplatku alebo
v úroku z omeškania. Navyše odporca neuviedol, prečo uprednostnil aplikáciu § 39 Občianskeho
zákonníka o absolútnej neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi pred § 265
Obchodného zákonníka o nepriznaní práva pre jeho výkon s pravidlami poctivého obchodného styku.
Zmluva o úvere je v zmysle § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka absolútnym obchodom, a teda
špeciálna právna norma obsiahnutá v Obchodnom zákonníku má prednosť pred aplikáciou Občianskeho
zákonníka. Podľa jej názoru odporca prekročil rámec svojich kompetencií vyplývajúcich z § 31 ods.
1 katastrálneho zákona, keď skúmal rozpor predmetnej zmluvy o úvere s dobrými mravmi. Táto
právomoc prináleží príslušnému súdu v rámci občianskeho súdneho konania. V tejto súvislosti poukázala
na početné právne stanoviská Najvyššieho súdu Českej republiky, v ktorých podľa ustálenej súdnej
judikatúry pre posúdenie primeranosti výšky úroku z omeškania, nie je možné vychádzať iba z jej číselnej



výšky a prípadného porovnania so zákonnou výškou, ale je potrebné aj zistiť, zhodnotiť a zohľadniť
konkrétne okolnosti prípadu (pozri napr. rozsudok NS ČR č. k.: 23Cdo/1458/2007 zo dňa 31.03.2009,
rozsudok NS ČR č. k.: 32Odo/468/2003 zo dňa 27.11.2003, rozsudok NS ČR č. k.: 33Cdo/2675/2007
a pod.).
Uviedla, že správny orgán prekročil rámec svojich kompetencií vyplývajúcich z § 31 ods. 1 katastrálneho
zákona, keď v odôvodnení skúmal rozpor zmluvy o úvere s dobrými mravmi. Má za to, že nakoľko
záložca riadne podpísal predmetnú úverovú zmluvu a ani jej súlad s dobrými mravmi nespochybnil,
čerpal finančné prostriedky na základe úverovej zmluvy, správnemu orgánu nevyplýva zo žiadneho
predpisu vysloviť neplatnosť takéhoto právneho úkonu z dôvodu jeho rozporu s dobrými mravmi (okrem
preskúmavania zmluvy zakladajúcej zmenu práv k nehnuteľnostiam podľa ustanovenia § 31 ods. 1
katastrálneho zákona, ktorá je súčasťou návrhu na vklad). Táto právomoc prináleží súdu v rámci
občianskeho súdneho konania a konanie správneho orgánu považuje v tomto smere za nezákonné.

Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 06.03.2015 navrhol preskúmavané rozhodnutie ako vecne
správne a zákonné potvrdiť zo skutkových aj právnych dôvodov uvedených jeho odôvodnení s tým, že
námietky navrhovateľky považuje za neopodstatnené.
Súd v konaní podľa ustanovenia § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu,
oboznámil sa s opravným prostriedkom navrhovateľky, písomným vyjadrením odporcu, pripojeným
administratívnym spisom odporcu a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky   n i e   j
e   d ô v o d n ý.

Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľka ako veriteľ uzavrela s dlžníkom  I. I. dňa
30.08.2013 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi
úver vo výške 300,00 eur, dlžník sa zaviazal vrátiť požičanú sumu spolu s jej príslušenstvom, vrátane
úrokov z omeškania, pokút a ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok
od omeškania až do zaplatenia.

Dohodou o splnomocnení zo dňa 30.08.2013 I. I. splnomocnil ProHelp - združenie občianskoprávnej
pomoci so sídlom Povraznícka č. 18, Bratislava, P.O.BOX 261, 811 05, IČO: 42 180 139, ktorého
zástupca ju podpísal v Bratislave dňa 30.08.2013, na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa ustanovenia
§ 522 Občianskeho zákonníka v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia
záložnej zmluvy sú vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve splnomocniteľa, a ktoré budú bližšie
špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia záväzku splnomocniteľa
zo zmluvy o úvere. Z citovanej dohody zároveň vyplýva, že splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť
svoj záväzok uvedeným spôsobom a že tento  sám z vlastnej iniciatívy požiadal uvedené združenie o
bezplatné zastupovanie pri uskutočňovaní úkonov v tejto dohode obsiahnutých.

Dňa 03.10.2014 uzavrela navrhovateľka a dlžníkom zastúpeným ProHelp - združením občianskoprávnej
pomoci Zmluvu o zriadení záložného práva č. 476/2014-PTR, predmetom ktorej je zriadenie záložného
práva v prospech navrhovateľky k tam uvedeným nehnuteľnostiam. Záložné právo bolo zriadené za
účelom zabezpečenia všetkých pohľadávok, ktoré vznikli a v budúcnosti vzniknú na základe Zmluvy o
úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 30.08.2013.

Zástupca navrhovateľky a odporcu sa na pojednávanie dňa 28.04.2015, na ktoré boli riadne a
včas predvolaní nedostavili, pričom navrhovateľka svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnila
elektronickým podaním zo dňa 10.04.2015, v ktorom zároveň vyslovila svoj súhlas s prejednaním a
rozhodnutím veci v jej neprítomnosti. Zástupca odporcu svoju neprítomnosť na pojednávaní vopred
neospravedlnil, ani z vážneho dôvodu nepožiadal o jeho odročenie.

Preto súd postupoval podľa ustanovenia § 250g ods. 2 O.s.p. aplikovaným na základe § 250l ods. 2
O.s.p. a pojednávanie vykonal v ich neprítomnosti.

Právna zástupkyňa účastníka I. I. ospravedlnila jeho neúčasť na pojednávaní zo zdravotných dôvodov.
Navrhla napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdiť. Uviedla, že sa prikláňa k právnym aj skutkovým
záverom, ktoré sú obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí, ako aj v písomnom vyjadrení odporcu.
Poukázala na to, že pri uzatváraní dohody o splnomocnení, absentovala sloboda vôle účastníka,
splnomocniteľa, pretože táto, ako to vyplýva aj z rozhodnutia odporcu, bola tomuto na podpis predložená
vo forme predtlače, s predtlačeným obsahom, a preto si nemohol slobodne vybrať svojho zástupcu.



Do pozornosti súdu dala rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.06.2014 sp. zn. 5Cdo/139/2013,
z ktorého uvedené skutočnosti vyplývajú. Za neopodstatnené považovala tvrdenie navrhovateľky, že
odporca nebol oprávnený preskúmavať predmetné rozhodnutie, pokiaľ ide o ním tvrdený rozpor s
dobrými mravmi, pretože uvedené mu vyplýva práve z citovaných právnych predpisov. Zdôraznila, že
splnomocnenec si pri uzatváraní zmluvy o zriadení záložného práva nezisťoval stav pohľadávky ku dňu
uzavretia tejto zmluvy. Z návrhu na vklad záložného práva ani zo záložnej zmluvy nevyplýva stav tejto
pohľadávky, pričom ňou splnomocnený účastník priebežne si plnil povinnosti vyplývajúce z úverovej
zmluvy, avšak nie pravidelne, ako to bolo dohodnuté.

Vychádzajúc z uvedeného teda dohoda o splnomocnení nebola platne uzatvorená a z tohto dôvodu
nemohla byť platne uzavretá ani zmluva o zriadení záložného práva. Preto navrhla napadnuté
rozhodnutie ako vecne a zákonné správne potvrdiť. Zároveň si uplatnila trovy konania vo výške 385,11
eur za dva úkony právnej pomoci vrátane cestovných nákladov a straty času v zmysle ustanovenia §
250m ods. 3 O.s.p, § 14 ods. 1 správneho poriadku, § 246c ods. 1 a § 142 O.s.p.

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom
právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.

Ústava SR garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.

Podľa ustanovenia § 28 ods. 2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v ustanovení §
1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení
(§ 28 ods. 3 katastrálneho zákona).

Podľa ustanovenia § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či
obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený
nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť
alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon
neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa
katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (§ 31 ods. 3
katastrálneho zákona).

Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka).

Podľa ustanovenia § 39 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom
alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Dobré mravy sú pravidlá správania, ktoré spoločnosť v prevažnej miere uznáva a tvoria základ
fundamentálneho hodnotového poriadku.

Podstata rozporu s dobrými mravmi v záväzkových vzťahoch spočíva práve v nesplnení objektívnej
stránky dobrých mravov, t. j. v nerešpektovaní požiadavky vyváženosti, resp. spravodlivého usporiadania
príslušných vzťahov. Porušenie rovnováhy nazývanej aj „ekvivalencia“ sa prejavuje najmä ako
neprimeranosť konkrétneho dojednania, či celého právneho úkonu. Obvykle táto nerovnováha, či
neprimeranosť spočíva najmä v hrubom nepomere, či už vzájomných plnení zmluvných strán navzájom
alebo práv a povinnosti jednej zmluvnej strany, alebo v tom, že sú podstatným spôsobom prekročené
(alebo inak na úkor jednej zo strán prelomené) obvyklé podmienky v danej oblasti vzťahov.

Výrazné popieranie dobrých mravov spochybňuje celý právny poriadok a samotnú istotu občana v právo
a posúva hranice neprimeraných praktík „contra bonos mores“, ktoré spochybňujú dlhodobo formované
základné morálne hodnoty spoločnosti, ale najmä zakladajú riziko ich „konkludentného“ akceptovania
(vžitia) subjektmi právnych vzťahov.



Zmyslom a účelom zabezpečovacieho prevodu práva je zabezpečiť uspokojenie pohľadávky a
jeho uhradzovacia funkcia môže byť naplnená len jeho primeraným výkonom. Neprimeraný výkon
zabezpečovacieho prevodu práva má okrem iného za následok absolútnu neplatnosť právnych úkonov,
ktorými sa mala naplniť jeho uhradzovacia funkcia.

Pri zápise vecných práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností vkladom (§ 28 a nasl.
Katastrálneho zákona) je správa katastra povinná posudzovať podstatné náležitosti príslušného
zmluvného typu z hľadiska kritérií uvedených v ustanovení § 31 ods. 1 katastrálneho zákona.

Súd preskúmal opravným prostriedkom navrhovateľky napadnuté rozhodnutie odporkyne a tiež konanie,
ktoré jeho vydaniu predchádzalo v medziach podaného opravného prostriedku a dospel k záveru, že
toto bolo vydané v súlade s platnou právnou úpravou.

Z dôkazov vykonaných v správnom i súdnom konaní so zreteľom na citované zákonné ustanovenia
vyplýva, že dohoda o splnomocnení uzavretá medzi dlžníkom I. I.,  ako splnomocniteľom a
splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci nie je platne uzavretá.

Túto dohodu splnomocniteľ podpísal dňa 30.08.2013, t. j.  deň, keď bola podpísaná aj predmetná
zmluva o úvere zo dňa 30.08.2013 a za splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci
ju podpísal predseda občianskeho združenia L. T. v Bratislave dňa 30.08.2013.

Dohoda o splnomocnení bola vpísaná do vopred predtlačeného formulára a dlžník nemal možnosť
ovplyvniť jej obsah. Mohol s dohodou o splnomocnení buď súhlasiť alebo nesúhlasiť. Vzhľadom na
vopred stanoveného splnomocnenca, a to zrejme záložným veriteľom v dohode o splnomocnení bola
obmedzená slobodná vôľa samotného splnomocnenca, ktorý by v mene dlžníka uzatvoril záložnú
zmluvu a skutočne by hájil aj jeho záujmy. Iba veľmi ťažko si možno predstaviť, aby samotný dlžník si
vyhotovil predtlačený formulár, ktorý je identický s predtlačeným formulárom v konaniach o preskúmanie
rozhodnutí správy katastra o zamietnutí návrhov na vklad záložných zmlúv, sám dospel k rozhodnutiu, že
na zabezpečenie záväzku zo zmluvy o úvere už pri jej uzatváraní je potrebné zvoliť si zástupcu, ktorý by
v jeho mene uzatvoril v budúcnosti záložnú zmluvu ohľadne jeho do vlastníctva patriacich nehnuteľností,
ktoré vedel identifikovať už v čase uzavretia zmluvy o úvere a ktorých hodnota mnohonásobne prevyšuje
jeho záväzky zo záložnej zmluvy.

Takéto dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle citovaného ustanovenia
§ 37 ods. 1 a ustanovenia § 39 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

V danom prípade, ako to vyplýva z jeho výpovede, tento ani nemal vedomosti o existencii občianskeho
združenia ProHelp a na toto ani žiadne iné sa neobrátil so žiadosťou o poskytnutie pomoci v predmetnom
spotrebiteľskom vzťahu ani v žiadnej inej súvislosti.

Za tejto situácie ProHelp - občianskoprávne združenie nebolo oprávnené uzavrieť záložnú zmluvu a
nakladať s nehnuteľnosťami dlžníka I. I..

Zároveň súd poznamenáva, že v zmysle článku 1 bod 1 Stanov občianskoprávneho združenia ProHelp,
ktoré si súd zadovážil z Ministerstva vnútra SR, ide o dobrovoľné združenie fyzických a právnických osôb
založené na ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov konania pred orgánmi verejnej správy.

Podľa článku 2 bod 1 stanov, jeho cieľom je ochraňovať práva, oprávnené záujmy účastníkov konania
pred orgánmi verejnej správy. Uzatvorenie záložnej zmluvy v zmysle Občianskeho zákonníka, ktorý je
súkromnoprávnym predpisom sa preto vymyká z rámca pôsobnosti a cieľov predmetného združenia.

Námietky navrhovateľky, týkajúce sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia z hľadiska
neodôvodnenia rozporu s dobrými mravmi vo vzťahu k poskytnutému úveru alebo poplatku alebo
úroku z omeškania v zmysle úverovej zmluvy považoval súd za irelevantné,  keďže odporkyňa touto
skutočnosťou svoje rozhodnutie  neodôvodnila.

Návrh na vklad založeného práva do katastra nehnuteľností bol zamietnutý predovšetkým z dôvodu,
že dlžník pri uzavretí predmetnej zmluvy o zriadení záložného práva nebol riadne zastúpený a záložná



zmluva je absolútne neplatná vzhľadom aj na fakt, že mala byť zriadená na zabezpečenie pohľadávky
s príslušenstvom z úverovej zmluvy, pričom hodnota nehnuteľnosti uvedená v záložnej zmluve v
danom prípade je nepomerne vyššia, ako nesplatený úver s príslušenstvom. S prihliadnutím na spôsob
vyhotovenia dohody o splnomocnení, ako aj jej obsah sa javí, že táto bola uzavretá účelovo skôr v
záujme veriteľa ako dlžníka.

Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami, podľa ustanovenia § 250q ods. 2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie odporcu ako zákonné
potvrdil.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1 za použitia § 250l ods.
2 O.s.p. a § 146 ods. 2 za použitia § 246 c ods. 1 a § 250l ods. 2 O.s.p.  tak, že neúspešnej
navrhovateľke právo na ich náhradu nepriznal a účastníkovi I. I. priznal náhradu trov konania v sume
385,11 eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastupovania za dva úkony právnej pomoci / prevzatie
a príprava zastupovania vrátane prvej porady s klientom dňa 20.04.2015 a účasť na pojednávaní súdu
dňa 28.04.2015/ á 139,83 eur podľa § 13a ods. 1 písm. a/, d/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnej služby a režijného paušálu k týmto úkonom á 8,39
eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky, ako aj cestovného osobným motorovým vozidlom typu SEAT IBIZA
ŠPZ RV 934 AK v sume 36,63 eur a náhrady za stratu času v sume 52,04 eur  (sídlom advokátky je
Rožňava, dĺžka cesty Rožňava - Košice tam a späť, t. j. 4 x polhodina) 4 x 13,01 eur) podľa § 15, 16
ods. 4 a § 17ods. 1 cit. vyhlášky v zmysle predloženého vyúčtovania trov právneho zastupovania zo dňa
01.05.2015, ktoré je v súlade s platnou právnou úpravou i v tejto súvislosti predloženými listinami.

Neúspešnej navrhovateľke vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa ustanovenia § 2 ods. 4 druhá
veta v spojení s ustanovením § 5 ods. 1 písm. h/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, a preto jej súd uložil uhradiť súdny poplatok v
sume 35 eur určenej podľa položky č. 10e Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zákona č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Krajský súd v Košiciach do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

V odvolaní sa má popri všeobecných  náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 221 ods. 1
O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}