Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 11S/64/2011 z 18. 10. 2011
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 18. októbra 2011, sp. zn. 11S/64/2011, ECLI:SK:KSTN:2011:3011200439.1
Krajský súd Trenčín | 11S/64/2011 | ECLI:SK:KSTN:2011:3011200439.1 | 2011-10-18 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 14 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z., § 20 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3186ff63-ca48-4030-b637-20bc9f270e25
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2011:3011200439.1

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11S/64/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3011200439
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Hrnčárová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2011:3011200439.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Hrnčárovej a sudcov
JUDr. Evy Vaškovej a JUDr. Juraja Floroviča v právnej veci žalobkyne: I. I., bytom Z. XXX, zast. A. A.,
E. X/XXX, Y. proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, pracovisko Žilina,
J. M. Hurbana 16, Žilina o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. AZ/2010/01512 zo dňa
06.09.2010 takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu   z a m i e t a .

Žalobkyni sa náhrada trov konania  nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktoré
navrhla zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Napadnutým rozhodnutím bola ukrátená na svojich právach,
pretože je nezákonné, vec bola nesprávne právne posúdená, vo veci rozhodovala neoprávnená osoba,
je nezrozumiteľné a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, skutkový stav, z ktorého vychádza,
je v rozpore s obsahom spisov. Podľa komplexného posudku má mieru funkčnej poruchy 90% a
prvostupňový správny orgán nepriznanie peňažného príspevku na osobnú asistenciu zdôvodnil tým, že
sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia sa nenavrhujú kompenzovať peňažným príspevkom,
pretože aktuálny psychický a somatický stav vyžaduje celodennú starostlivosť druhých osôb. Ide o
nezrozumiteľné rozhodnutie, nakoľko nie je uvedené kto to navrhuje a s návrhom koho sa správny
orgán stotožnil, naviac zdôvodnenie je účelové a formálne. Jej stav vyžadujúci celodennú starostlivosť
nie je prekážkou priznania peňažného príspevku v zmysle § 14 ods. 1 zákona 447/2008 Z.z. v znení
neskorších predpisov (ďalej len zákona). Podľa tohto ustanovenia jednou z foriem riešenia odkázanosti
fyzickej osoby na pomoc inej osoby je aj osobná asistencia a následne peňažný príspevok na ňu.
Pojem celodennej starostlivosti platná právna úprava nepozná, ale správny orgán ho používa a naviac
odôvodnenie rozhodnutia nie je v súlade s obsahom spisu a je v ňom veta vytrhnutá z kontextu, neboli
hodnotené dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a aj bez jej námietok mal žalovaný preskúmať
rozhodnutie v celom rozsahu. Chce ovplyvňovať plnenie rodinnej úlohy, je matka a manželka, chce
rozhodovať o svojich potrebách, o trávení voľného času, čo je v súlade s ust. § 20 ods. 2 zákona.
Posudkový lekár sa nevyjadril, ktoré legislatívne kritéria na priznanie peňažného príspevku nespĺňa a ani
žalovaný ich neuviedol v odôvodnení rozhodnutia a preto je rozhodnutie nepreskúmateľné. Nesúhlasí
so zamietnutím jej návrhu, keď spĺňa zákonné predpoklady  (odkázaná na osobnú asistenciu pri
činnostiach uvedených v prílohe č. 4 zákona), pričom sa žalovaný nevyporiadal s ostatnými dôkazmi
napr. potvrdením A.. H. Y., ktorá uviedla, že ona je spôsobilá komunikovať s asistentmi a pre jej
psychický stav je prospešné zúčastňovať sa aktivít. Namietala prenesenie pôsobnosti správneho orgánu
na posudkového lekára, ktorý sa nemá vyjadrovať k legislatívnym kritériám, ale má vydať lekársky



posudok v zmysle § 11 ods. 11 zákona a nemá posudzovať výber konkrétnej formy kompenzácie.
Správne orgány na základe kritérií uvedených v § 13 zákona sú povinné určiť formu kompenzácie.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť ako nedôvodnú. Odkázanosť na osobnú
asistenciu je kompetentný posúdiť výlučne posudkový lekár a až následne v rámci sociálnej posudkovej
činnosti môže byť určený rozsah osobnej asistencie. Posudkový lekár v zmysle § 11 zákona
posúdi aj sociálne dôsledky zdravotného postihnutia a návrh kompenzácie. Napadnutému rozhodnutiu
predchádzal lekársky posudok, v ktorom lekár určil mieru funkčnej poruchy žalobkyne 90% (z
medicínskeho hľadiska ide o centrálne neurogénne poruchy - ťažkú paraparézu až paraplégiu, o
organickú afektívnu poruchu - ťažkú formu a o sakrálny dekubitus IV. stupňa). Lekársky posudok bol
vypracovaný na základe lekárskych nálezov, ktoré sa nachádzali v spise, (vrátane nálezu A.. Y. z
29.03.2010) a podľa posudku je žalobkyňa odkázaná na opatrovanie inou fyzickou osobou podľa §
39 ods. 1 zákona. Podľa lekárskeho posudku zo dňa 11.12.2009 žalobkyňa nespĺňa podmienku § 14
ods. 3 zákona, pretože osobnou asistenciou sa nedosiahne účel stanovený v § 20 ods. 2 zákona.
Žalobkyňa má stupeň  odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby VI., čo znamená, že podľa § 14 ods.
4 zákona je odkázaná na opatrovanie a preto v komplexnom posudku je navrhnutý peňažný príspevok
za opatrovanie ako vhodná forma kompenzácie ťažkého zdravotného postihnutia. Podľa komplexného
posudku žalovaného zo dňa 12.08.2010 boli žalobkyni navrhnuté formy kompenzácie v zmysle § 32, 38
a § 40 zákona. Napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom, dostatočne zdôvodnené a vysvetlené,
prečo nie je možné žalobkyni priznať peňažný príspevok na osobnú asistenciu (nesplnenie podmienky
uvedenej v § 20 ods. 2 zákona). Podkladom rozhodnutia bol komplexný posudok, ktorý bol žalobkyni
zaslaný, legislatívne kritéria zodpovedajú zákonu a sú uvedené v rozhodnutí.

Krajský súd postupom podľa § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup, ktorý mu
predchádzal v rozsahu dôvodov žaloby a dospel k záveru, že rozhodnutie je v súlade so zákonom a
žalobu zamietol.

Podľa § 11 ods. 1 písm. c/ zákona č. 447/2008 Z.z. v znení neskorších predpisov lekárska posudková
činnosť na účely tohto zákona je posudzovanie sociálnych dôsledkov v oblastiach kompenzácií, ktoré
má fyzická osoba v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez
zdravotného postihnutia.

Podľa § 14 ods. 3, 4 zákona č. 447/2008 Z.z. v znení neskorších predpisov  fyzická osoba s ťažkým
zdravotným postihnutím je odkázaná na osobnú asistenciu, ak je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby
pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4 a osobnou asistenciou sa dosiahne účel ustanovený v § 20
ods. 2. Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na opatrovanie, ak stupeň jej
odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je V alebo VI podľa osobitného predpisu.

Podľa § 20 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z. v znení neskorších predpisov účelom osobnej asistencie je
aktivizácia, podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a podpora
jej nezávislosti a možnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať plnenie rodinných rolí, vykonávanie pracovných
aktivít, vzdelávacích aktivít a voľnočasových aktivít.

Podľa § 39 zákona č. 447/2008 Z.z. v znení neskorších predpisov opatrovanie na účely tohto zákona
je pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na opatrovanie podľa §
14 ods. 4, ak tento zákon neustanovuje inak. Účelom opatrovania je zabezpečiť každodenne pomoc
fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri úkonoch sebaobsluhy, pri úkonoch starostlivosti o
domácnosť a pri realizovaní sociálnych aktivít s cieľom zotrvať v prirodzenom domácom prostredí.

Podľa § 49 ods. 10 zákona č. 448/2008 Z.z. v znení neskorších predpisov odkázanosť fyzickej osoby
na pomoc inej fyzickej osoby na účely poskytnutia sociálnej služby sa posudzuje podľa prílohy č. 3. Pri
posudzovaní odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby sa dosiahnuté body podľa prílohy
č. 3 písm. A v prvom bode až dvanástom bode sčítajú. Stupeň odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej



fyzickej osoby a priemerný rozsah odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby v hodinách
sa určí na základe celkového počtu bodov.

Podľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový
stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na
preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

Predmetom preskúmania je rozhodnutie žalovaného zo dňa 06.09.2010, ktorým potvrdil prvostupňové
rozhodnutie zo dňa 18.05.2010. Prvostupňový orgán nevyhovel žiadosti žalobkyne zo dňa 31.03.2010 o
peňažný príspevok na osobnú asistenciu. Z administratívneho spisu krajský súd zistil, že prvostupňový
orgán si zabezpečil pred rozhodnutím lekársky posudok z 20.04.2010, v ktorom sa okrem iného uvádza,
že žalobkyňa má mieru funkčnej poruchy 90% a v oblasti sebaobsluhy ju zaradil do V. stupňa odkázanosti
na pomoc inej fyzickej osoby. Ďalej komplexný posudok zo dňa 22.04.2010, v ktorom je uvedené, že
žalobkyňa býva s manželom a synom, má zníženú mobilitu a orientáciu, je odkázaná na používanie
pomôcok a kompenzácia sa navrhuje na zvýšené výdavky súvisiace s hygienou alebo opotrebovaním
šatstva, bielizne, atď., zvýšené výdavky so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla a
peňažný príspevok na opatrovanie pre stratu schopnosti sebaobsluhy, stratu schopnosti pri úkonoch
starostlivosti o osobu, o domácnosť a pri realizácii sociálnych aktivít so stupňom odkázanosti V. Nebol
navrhnutý peňažný príspevok na osobnú asistenciu z dôvodu aktuálneho psychického a somatického
stavu, ktorý si vyžaduje celodennú starostlivosť druhých osôb. Prvostupňový správny orgán z tohto
dôvodu nepriznal žalobkyni príspevok na osobnú asistenciu a po jej odvolaní žalovaný vydal napadnuté
rozhodnutie. Žalovaný si predtým zabezpečil lekársky posudok zo dňa 20.07.2010, podľa ktorého
žalobkyňa je osoba s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaná na celodenné opatrovanie inou fyzickou
osobou, pričom osobnou asistenciou by sa nedosiahol účel stanovený v § 20 ods. 2 zákona. Ďalej
bol vypracovaný komplexný posudok z 12.08.2010, v ktorom je okrem iného záver, že žalobkyni pre
nesplnenie kritérií nebol doporučený peňažný príspevok na osobnú asistenciu, ak je odkázaná na
celodenné opatrovanie inou osobou, pretože stupeň odkázanosti je VI. Krajský súd je toho názoru, že
správne orgány postupovali podľa zákona, vo veci zistili úplne a presne skutkový stav a prijali správny
právny záver, ktorý si osvojil aj súd. Žalobkyňa požadovala peňažný príspevok na osobnú asistenciu,
čo predpokladá, že je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby pri činnostiach uvedených v prílohe č.
4 - vstávanie, líhanie, polohovanie, osobná hygiena, umývanie, obliekanie, príprava a podávanie jedla,
liekov, nakupovanie, pomoc pri domácich prácach, starostlivosť o pomôcku a iné. Zároveň sa osobnou
asistenciou musí dosiahnuť účel ustanovený v § 20 ods. 2 zákona a to aktivizácia, podpora sociálneho
začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a podpora jej nezávislosti a možnosti
rozhodovať sa a ovplyvňovať plnenie rodinných rolí, vykonávanie pracovných aktivít, vzdelávacích aktivít
a voľnočasových aktivít. Ide o legislatívne kritériá pre indikáciu osobnej asistencie a tieto žalobkyňa v
čase rozhodovania t.j. v roku 2010 nespĺňala. Žalobkyňa v roku 2010 bola odkázaná na opatrovanie,
keďže stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby bol VI. podľa  § 49 § ods.10 a prílohy
č. 3 zákona 448/2008 Z.z., pretože je odkázaná na pomoc inej osoby pri stravovaní, pitnom režime,
vyprázdňovaní močového mechúra, hrubého čreva, osobnej hygieny, celkového kúpeľa, obliekania,
zmeny polohy sedenia, atď. v časovom rozsahu viac ako 12hodín (t.j. celodenná odkázanosť). Žalobkyňa
napáda rozhodnutie pre ignoráciu niektorých dôkazov napr. správa A.. Y., čo nie je dôvodné, pretože
tento dôkaz bol hodnotený a práve aj A.. Y. uviedla, že jej stav vyžaduje celodennú starostlivosť
iných osôb. Nemožno súhlasiť s námietkou o účelovosti a formálnosti napadnutého rozhodnutia,
keďže rozhodnutiu predchádzali lekárske, sociálne a komplexný posudok a odôvodnenie rozhodnutia
zodpovedá ust. § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov. Výklad ust. § 14
ods. 1 zákona žalobkyňou je účelový, v snahe získať peňažný príspevok na osobnú asistenciu, pričom
neberie do úvahy legislatívne kritériá pre osobnú asistenciu a pre opatrovanie. Zásadne sa pre osobnú
asistenciu vyžaduje, aby osoba s ťažkým zdravotným postihnutím bola odkázaná na pomoc inej fyzickej
osoby, pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4 a zároveň  sa musí dosiahnuť účel v § 20 ods. 2. Stav
žalobkyne v roku 2010 tieto kritériá nespĺňal, pretože žalobkyňa bola odkázaná na pomoc inej fyzickej
osoby so stupňom VI. podľa prílohy 3 zákona č. 448/2008 Z.z. Bolo teda preukázané, že žalobkyňa je
odkázaná na opatrovanie s prihliadnutím aj na mieru funkčnej poruchy 90%. Námietky žalobkyne sú
preto právne irelevantné, keď naviac žalobkyňa nesúhlasí s posúdením veci správnym orgánom, ale ide
len o jej subjektívny názor bez produkovania dôkazu, ktorý by závery žalovaného vyvrátil. Taktiež názor
žalobkyne o prenesení pôsobnosti správneho orgánu na posudkového lekára je nesprávny a v rozpore



s ust. § 11 zákona, keďže posudkový lekár je zo zákona povinný sa vyjadrovať k sociálnym dôsledkom
v oblasti kompenzácií. Z týchto dôvodov krajský súd nedôvodnú žalobu zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnej žalobkyni náhradu
trov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku  j e   prípustné  odvolanie  do 15  dní od jeho doručenia, písomne, cestou tunajšieho
krajského súdu  na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p.  pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie
náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje,
a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami
tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa
má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.