{"guid": "109bb8b6-2ba2-4be1-a0c4-618d98ff7a39:4624f745-c845-4c0f-b484-3c9069f76f16", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1013200365.1", "spisova_znacka": "6S/51/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/51/2013 z 15. 10. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 15. októbra 2015, sp. zn. 6S/51/2013, ECLI:SK:KSBA:2015:1013200365.1", "identifikacne_cislo": "1013200365", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Matúš Kalanin", "sudca_id": 673, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-matus-kalanin-673", "datum_vydania": "2015-10-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4624f745-c845-4c0f-b484-3c9069f76f16", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1013200365.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2015:1013200365.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2015:1013200365.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/51/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200365
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013200365.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členov
senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Andrei Kriškovej v právnej veci žalobcu: AMARILLO s.r.o.,
Bancíkovej 1/A, 821 03 Bratislava, IČO: 47 243 643, zastúpeného: Advokátska kancelária Marônek &
Partners, s.r.o., so sídlom Bancíkovej 1/A, 821 03 Bratislava, proti žalovanému: Daňový úrad Bratislava,
Ševčenkova 32, 850 00 Bratislava, P.O.BOX 154, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
číslo: 9101302/5/3799744/12/Jazd zo dňa 19.12.2012, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného číslo: 9101302/5/3799744/12/Jazd  zo dňa
19.12.2012  z r u š u j e  podľa § 250j ods. 2 písm. b), d) a ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a
vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 744,60 € v lehote 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku k rukám  právneho zástupcu žalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

1.

V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 25.02.2013 sa domáhal žalobca, aby súd vydal alternatívne
rozhodnutie, ktorým by zrušil rozhodnutie žalovaného formálne označené ako „ Oznámenie o nevydaní
osvedčenia podľa § 4 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. č.
9101302/5/3799744/12/Jazd  vydaného dňa 19.12.2012, podľa § 250j ods. 2 písm. a), d), e) O.s.p. a
vrátil mu  vec na ďalšie konanie alebo, aby predmetné rozhodnutie žalovaného zrušil  podľa § 250j ods.
3 O.s.p. z dôvodu nulity a konanie zastavil.

Žalobca mal za to, že predmetné rozhodnutie bolo nezákonné, ale aj nulitné, nakoľko žalovaný na
vydanie takéhoto rozhodnutia nebol splnomocnený zákonom. Napadnuté rozhodnutie predstavovalo
významný zásah do jeho práv a povinností prejavujúci sa v tom, že jeho postavenie platiteľa DPH, ktoré
mu podľa jeho názoru vzniklo zo zákona nebolo akceptované daňovými orgánmi v dôsledku čoho si
nemohol plniť svoje zákonné povinnosti. Tiež mu bolo znemožnené uplatňovať si právo na odpočet DPH
na vstupe. V dôsledku nezákonného postupu a rozhodnutia žalovaného došlo k jeho diskriminácií vo
vzťahu k platiteľom DPH a stratil právnu istotu postavenia platiteľa DPH.

Nadobudol presvedčenie, že napadnuté rozhodnutie bolo nezákonné, resp. nulitné, vychádzajúce z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Postup žalovaného  bol nezákonný a namiesto toho, aby vydal
osvedčenie o pridelení DPH, vydal napadnuté rozhodnutie, čím porušil zákon a jeho konanie bolo
postihnuté vadou majúcou vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Zároveň rozhodnutie pokladal



za nepreskúmateľné, nakoľko žalovaný v ňom neuviedol na základe akého zákonného ustanovenia
rozhodol a neuviedol ani dôvody svojho rozhodnutia.

V úvode žaloby bol opísaný skutkový stav predchádzajúci vydaniu napadnutého rozhodnutia. Žalobca -
obchodná spoločnosť vznikla dňa 24.11.2012 ako právny nástupca obchodnej spoločnosti ASISIN s.r.o.,
ktorá bola registrovaným platiteľom DPH, mala pridelené IČ DPH a zanikla bez likvidácie rozdelením.
Ako jej nástupca vznikol žalobca a dňa 27.11.2012 oznámil príslušnému daňovému úradu, že ako právny
nástupca platiteľa DPH sa stal aj on platiteľom DPH.

Žalovaný nevydal rozhodnutie, ale listom - Oznámenie o nevydaní osvedčenia podľa § 4 ods. 6 zákona
č. 222/2004 Z. z.  mu oznámil, že jeho oznámenie o tom, že sa stal platiteľom podľa § 4 ods. 6  zákona
o DPH neakceptuje a registráciu pre DPH nevykoná.

Žalobca poukázal na platnú zákonnú úpravu (§ 4 ods. 6 zákona o DPH), ktorá stanovuje kedy sa
fyzická alebo právnická osoba stáva platiteľom DPH zo zákona. Zákon rozlišuje povinnú, dobrovoľnú
a zákonnú registráciu pre DPH. V danom prípade sa jednalo o zákonnú registráciu pre DPH a v tom
prípade  nemohlo ísť o rozhodovací proces daňového úradu, ktorým by konštitutívne rozhodoval či sa
stane alebo nie platiteľom DPH. Daňový subjekt sa stáva platiteľom DPH priamo zo zákona, bez toho či
mu daňový úrad vydá alebo nevydá osvedčenie o DPH, má postavenie platiteľa DPH a prislúchajú mu
práva a povinnosti vzťahujúce sa na platiteľov DPH. Dôsledkom tejto skutočnosti je vydanie osvedčenia
o registrácií pre DPH spätne ku dňu vzniku - zápisu do obchodného registra. Vydanie osvedčenia o
registrácií pre DPH  má deklaratórne účinky, formálne potvrdzuje už existujúci stav, t. j., že daňový subjekt
je platiteľom DPH a takto mal v jeho prípade postupovať aj žalovaný.

Z ust. § 4 ods. 6 zákona o DPH vyplýva, že daňový úrad musí vydať osvedčenie o DPH do 7 dní odo
dňa oznámenia mu skutočnosti  predpokladanej zákonom. Svojím postupom žalovaný porušil zákon.

V prípade žalobcu sa jednalo o registráciu pre DPH na základe zákona, pričom samotný zákon
predpokladal, že zdaniteľnou osobou bude novovzniknutá spoločnosť bez nutnosti preukazovania
akejkoľvek ekonomickej aktivity.

V rámci registrácie podľa  § 4 ods. 6 zákona o DPH žalovaný nemohol skúmať žiadne okolnosti
zániku platiteľa DPH a ani okolnosti vzniku jeho právneho nástupcu (takéto oprávnenie žalovanému
neustanovuje ani zákon o DPH ani daňový poriadok). Jedná sa v danom prípade o registračný princíp
a daňový úrad bol povinný po zistení splnenia zákonom predpokladaných podmienok registráciu
vykonať a vydať osvedčenie o registrácií. V jeho prípade išlo o registráciu na základe oznámenia, že
sa stal platiteľom DPH. Nešlo o rozhodovaciu činnosť správcu dane, ale iba o registračnú činnosť,
ktorej výsledkom mohlo byť len vydanie osvedčenia o registrácií pre DPH. Na vydanie napadnutého
rozhodnutia nebol žalovaný splnomocnený zákonom, vydanie takéhoto rozhodnutia nemalo oporu v
zákone a žalovaný postupoval v rozpore s Ústavou SR, keďže štátny orgán môže konať len na základe
zákona.

Právna teória a prax pokladá správny akt za nulitný, ak bol vydaný nepríslušným orgánom. Žalovaný
nebol na vydanie napadnutého rozhodnutia splnomocnený zákonom, nebol orgánom vecne príslušným
a kompetentným. Potom v prípade napadnutého rozhodnutia išlo o nulitné rozhodnutie, ktoré nemalo
právne účinky a hľadí sa naň akoby nebolo vydané.

Záverom žiadal, aby súd v prípade, ak žalobe vyhovie vyslovil právny názor, ktorým by usmernil správcu
dane v tom zmysle, že ho má zaregistrovať pre DPH a vydať mu osvedčenie pre DPH.

Podaním zo dňa 09.09.2013 žalobca zaujal stanovisko k vyjadreniu žalovaného k podanej žalobe,
pričom zotrval na tom, že písomnosť žalovaného - oznámenie bola aktom, ktorým sa mu priznávajú /
nepriznávajú práva a povinnosti.

Už samotný postup žalovaného, kedy zasahuje do jeho pozície, rozhoduje o jeho právach a
povinnostiach, pričom nevydáva o tom rozhodnutia možno považovať za nesprávny a nezákonný.
V danom prípade sa jednalo o zákonnú registráciu, kedy žalovaný nerozhoduje formou zisťovania
skutkových okolností, ale len skúma či nastala podmienka predpokladaná zákonom, išlo o registráciu



na daň na základe oznámenia o tom, že žalobca sa stal platiteľom DPH zo zákona a žalovanému iba
oznamuje už vzniknutý stav. Preto žalovaný nemôže postupovať podľa § 67 ods. 6 daňového poriadku.
Taktiež nemôže skúmať skutkové okolnosti naplnenia definície pojmu zdaniteľná osoba. Pokiaľ bol
právny predchodca žalobcu platiteľom DPH musel byť aj zdaniteľnou osobou a ak bol žalovaný iného
názoru tak ho nemal registrovať, resp. udelenú registráciu mu mal odňať.

2.

Žalovaný sa vyjadril k žalobe dňa 11.04.2013 a žiadal ju zamietnuť s tým, že jeho postup v medziach
žaloby bol v súlade so zákonom. Opísal skutkový stav po tom, čo obdržal žalobcove oznámenie z
27.11.2012 o tom, že sa stal  právnym nástupcom kvartálneho platiteľa DPH - spol. ASISIN s.r.o.,
ktorý zanikol bez likvidácie rozdelením na 7 spoločností a nastali okolnosti predpokladané ust. § 4
ods. 6 zákona o DPH a on sa stal  platiteľom DPH a žiadal o vydanie osvedčenia o registrácií a
pridelenia IČ DPH. Predmetné oznámenie nemalo za následok začatie daňového konania a vydanie
rozhodnutia a preto nebol ani povinný ani oprávnený o ňom rozhodovať a žiadne rozhodnutie nevydal.
Jeho písomnosť - oznámenie o nevydaní osvedčenia podľa  § 4 ods. 6 zákona o DPH nemusela mať
náležitosti rozhodnutia podľa §  63 daňového poriadku.

Mal za to, že podaná žaloba napádala oznámenie o nevydaní osvedčenia podľa  § 4 ods. 6 zákona o DPH
a nespĺňala podmienky na súdny prieskum podľa § 244 O.s.p., keďže nesmerovala proti rozhodnutiu.

Bol presvedčený, že žalobca nemal voči nemu oznamovaciu povinnosť, keďže táto sa vzťahovala iba na
zdaniteľné osoby, ktoré boli právnym nástupcom platiteľa. V prípade ak zo závažných dôvodov nevydá
osvedčenie o registrácií dotknutému subjektu formou listu oznámi, že sa nestáva platiteľom DPH zo
zákona a osvedčenie mu nevydá.

Platí, že postavenie platiteľa DPH môže získať len zdaniteľná osoba, ktorá musí preukázať splnenie
kritérií zdaniteľnej osoby. Na účely DPH sa zdaniteľnou osobou rozumie každá osoba, ktorá vykonáva
nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť bez ohľadu na účel alebo výsledok tejto činnosti. Pojem
ekonomickej činnosti upravuje § 3 ods. 2 zákona o DPH. Ekonomickou činnosťou sa pre účel DPH
rozumie každá činnosť vykonávajúca sa na určitej pokračujúcej báze. Podľa judikatúry Súdneho dvora
EÚ pri posudzovaní zámeru vykonávať ekonomickú činnosť má finančná správa právo vyžadovať, aby
deklarovaný zámer vykonávania ekonomickej činnosti bol potvrdený objektívnymi dôkazmi. V prípade,
ak žiadateľ o registráciu nevie svoj zámer uskutočňovať zdaniteľné obchody preukázať daňový úrad
žiadosti o registráciu DPH nevyhovie.

Ustanovenie § 4 ods. 6 zákona o DPH upravuje kedy sa zdaniteľná osoba stáva platiteľom DPH ex lege,
bez povinnosti prejsť procesom podania žiadosti o registráciu a rozhodnutia daňového úradu. V zmysle
zákona nie každý právny nástupca platiteľa DPH sa automaticky stáva platiteľom DPH, ale len ten kto
spĺňa atribúty zdaniteľnej osoby podľa § 3 zákona o DPH.

Vydaním oznámenia o nevydaní osvedčenia podľa  § 4 ods. 6 zákona o DPH nezasiahol do
právneho postavenia žalobcu, nakoľko samotné oznámenie iba deklaruje, že žalobca ku dňu svojho
vzniku nezískal postavenia platiteľa DPH. Právny predchodca žalobcu, spol. ASISIN s.r.o., počas
svojej existencie nepreukázala vykonávanie ekonomickej činnosti na pokračujúcej báze (podala
daňové priznania pre DPH a daň z príjmu právnických osôb s nulovými hodnotami), nezamestnávala
zamestnancov, nemala hmotný majetok. Skutočnosť, že žalobca ku dňu svojho vzniku nevykazoval
atribúty zdaniteľnej osoby odvodil od toho, že ani jeho právny predchodca ich nevykazoval. Tomuto
záveru nepriamo nasvedčovalo aj to, že jediným spoločníkom žalobcu je spol. M2 Business  s.r.o, so
sídlom Bancíkovej 1/A, 821 03 Bratislava, ktorej jediným konateľom je X. Z.. Táto spoločnosť sa zaoberá
zakladaním tvz. ready made spoločností, čo uvádza na svojej internetovej stránke.

Zákon o DPH umožňuje žalobcovi požiadať o registráciu pre DPH - dobrovoľnú registráciu k dani a preto
nezamedzil mu stať sa platiteľom DPH.

Ohľadom námietky žalobcu o tom, že oznámenie o nevydaní osvedčenia podľa  § 4 ods. 6 zákona o
DPH bolo nulitné rozhodnutie uviedol, že v tom prípade mal možnosť využiť postup podľa § 64 daňového
poriadku.



3.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci  preskúmal napadnuté
rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo na pojednávaní konanom v neprítomnosti žalovaného v súlade s § 250g ods.
2 O.s p.

Podľa § 247 ods.1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho
orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Pri rozhodovaní správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa
tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa naň
pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

4.

Súd sa podrobne oboznámil s pripojeným administratívnym spisom, ktorý obsahuje: výpis z obchodného
registra spol. ASISIN s.r.o., výpis z obchodného registra žalobcu, oznámenie žalobcu z 27.11.2012
adresované žalovanému o tom, že sa stal platiteľom DPH zo zákona, urgenciu žalobcu a preskúmavané
rozhodnutie - oznámenie o nevydaní osvedčenia.

Oznámenie o nevydaní osvedčenia podľa  § 4 ods. 6 zákona o DPH zo dňa 19.12.2012, obsahuje
informáciu o tom, že žalovaný neakceptuje oznámenie žalobcu o tom, že sa stal platiteľom podľa § 4
ods. 6 zákona o DPH, nevydáva  mu osvedčenie o registrácii a neprideľuje identifikačné číslo pre DPH,
pretože nie je zdaniteľnou osobou podľa § 3 zákona o DPH.

V odôvodnení sa uvádza, že spoločnosť ASISIN s.r.o., ktorá bola právnym predchodcom žalobcu
(vznikla dňa 05.04.2012 a zanikla dňa 23.11.2012 v dôsledku rozdelenia na 7 samostatných spoločností,
vymazaná bola 24.11.2012),  bola registrovaná pre DPH. Spol. ASISIN s.r.o., podala dňa 12.04.2012
žiadosť o dobrovoľnú registráciu pre DPH. Zamestnanci správcu dane vykonali miestne šetrenie na
adrese jej sídla, kde malo zriadené tzv. „virtuálne sídlo“ 142 spoločností (po jej zániku aj spoločnosti,
ktoré boli jej právnymi nástupcami).

Spol. ASISIN s.r.o., predložila ako doplnenie svojej žiadosti Zámer podnikateľskej činnosti, v ktorom
deklarovala, že bude vyvíjať podnikateľskú činnosť, najmä v oblasti sprostredkovania predaja starších
právnických osôb a popisovala plán s inými dodávateľmi, ktorí boli väčšinou platitelia DPH, čo
bol dôvod jej žiadosti o registráciu k DPH. Spol. ASISIN s.r.o., neprijala žiadnych zamestnancov,
nemala žiadne technické ani materiálne vybavenie, nenadobudla žiadny dlhodobý majetok, podľa
projektu rozdelenia jej ekonomickú činnosť neprevzali nástupnícke spoločnosti, neprechádzal z nej na
novovzniknuté spoločnosti žiaden rozpracovaný obchod, záväzok, pohľadávka. Poskytla správcovi dane
pri preverovaní účelovo dôkazy, aby vytvorila dojem dlhodobého zámeru vykonávania ekonomickej
činnosti na pokračujúcej báze.

Pre posudzovanie  opodstatnenosti registrácie spoločnosti, ktorá sa stala právnym nástupcom za
platiteľa dane z pridanej hodnoty, je rozhodujúci skutkový stav a reálnosť naplnenia možnosti rozdelenia
spoločnosti, pričom  zaniknutá spoločnosť nemala žiaden hmotný a nehmotný majetok, nevykazovala
žiadne konkrétne záväzky a pohľadávky, nezamestnávala žiadnych zamestnancov a preto  považoval
jej rozdelenie za účelové a formálne. Zrušenie spoločnosti bez likvidácie pokladal za formálne s
cieľom získať u nástupníckych spoločností výhodu postavenia platiteľa dane z pridanej hodnoty. Taktiež
poukázal na to, že spol. M2 Business s.r.o., ktorá bola spoločníkom spol. ASISIN s.r.o.,  sa zaoberá
zakladaním a následným predajom obchodných spoločností, má sídlo na identickej adrese.

Na pojednávaní prítomný právny zástupca žalobcu žiadal, aby súd prijal právne názory Najvyššieho
súdu SR týkajúce sa obdobnej veci prezentované v rozsudku sp. zn. 4Sžf/77/2014, ktorý zároveň založil.



Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdiť zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného -
Oznámenie o nevydaní osvedčenia podľa § 4 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. v rozsahu a dôvodov
uvedených v žalobných námietkach.

5.

Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo
najavo.

Podľa § 3 ods. 1 zákona o DPH je zdaniteľnou osobou každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek
ekonomickú činnosť podľa odseku 2 bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti.

Ekonomickou činnosťou (ďalej len „podnikanie“) sa podľa § 3 ods. 2 zákona o DPH rozumie  každá
činnosť,  z ktorej  sa  dosahuje  príjem  a  ktorá  zahŕňa  činnosť  výrobcov, obchodníkov a dodávateľov
služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné
povolanie podľa osobitných predpisov, duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Za podnikanie sa
považuje aj využívanie hmotného majetku a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto
majetku.

Ekonomickou činnosťou sa teda na účely dane z pridanej hodnoty rozumie činnosť (podnikanie), ktorá
sa vykonáva na určitej pokračujúcej báze.

Definícia ekonomickej činnosti - podnikania podľa § 3 ods. 2 zákona o DPH je v súlade aj s definovaním
podnikania podľa Obchodného zákonníka. Podľa §  2  ods.  1  Obchodného zákonníka sa podnikaním
rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú
zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Podľa Obchodného zákonníka je podnikanie ako činnosť
charakterizované piatimi znakmi, ktoré musia byť splnené kumulatívne, pričom jedným z týchto znakov
je práve sústavnosť vykonávanej činnosti. Zápis obchodnej spoločnosti do obchodného registra ešte nie
je podnikaním v zmysle Obchodného zákonníka. Vykonávaním, resp. prevádzkovaním podnikateľskej
činnosti právnickou osobou treba rozumieť aktívnu činnosť subjektu smerujúcu k dosahovaniu zisku.
Podobne aj z § 3 zákona o DPH je zrejmé, že podnikaním je aktívna nezávislá ekonomická činnosť
vykonávaná na pokračujúcom základe. Iba samotné oprávnenie na výkon podnikateľskej činnosti nie je
možné považovať za podnikanie, rozhodujúci je až skutočný výkon tejto činnosti realizovaný na základe
takéhoto oprávnenia; pod vykonávaním podnikateľskej činnosti právnickou osobou je treba rozumieť
aktívnu činnosť smerujúcu k dosiahnutiu zisku.

Podľa § 4 ods. 4  veta prvá zákona o DPH platnom v relevantnej dobe žiadosť o registráciu pre daň
môže podať aj zdaniteľná osoba, ktorá nedosiahla obrat podľa odseku 1 alebo 2.

Podľa § 4 ods. 5 zákona o DPH platnom v relevantnej dobe ak právnická osoba alebo fyzická osoba,
ktorá podala žiadosť o registráciu pre daň podľa odsekov 1 až 4, je zdaniteľnou osobou podľa § 3 a
nie je dôvod na zamietnutie žiadosti podľa § 4c ods. 5, daňový úrad ju zaregistruje, vydá jej osvedčenie
o registrácii pre daň a pridelí jej identifikačné číslo pre daň. Daňový úrad vykoná registráciu najneskôr
do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň a najneskôr do 60 dní odo dňa doručenia
žiadosti o registráciu pre daň, ak je zdaniteľná osoba povinná zložiť zábezpeku na daň podľa § 4c ods.
1. Dňom uvedeným v osvedčení o registrácii pre daň sa zdaniteľná osoba stáva platiteľom dane (ďalej
len \"platiteľ\").

Podľa § 4 ods. 6 zákona o DPH platnom v  dobe rozhodnutia odporcu, platiteľom sa stáva aj právnická
osoba alebo fyzická osoba, ktorá nadobudne v tuzemsku podnik alebo časť podniku platiteľa tvoriacu
samostatnú organizačnú zložku podľa všeobecného predpisu, 4) a to odo dňa nadobudnutia podniku
alebo jeho časti. Platiteľom sa stáva aj zdaniteľná osoba, ak je právnym nástupcom platiteľa, ktorý
zanikol bez likvidácie, a to odo dňa, keď sa stala právnym nástupcom. Platiteľom sa stáva aj zdaniteľná
osoba, ktorá dodá stavbu, jej časť alebo stavebný pozemok alebo prijme platbu pred ich dodaním, a
to tým dňom, ktorý nastane skôr, ak sa z dodania má dosiahnuť obrat podľa odseku 1, okrem dodania
stavby, jej časti alebo stavebného pozemku, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 38 ods. 1. Títo platitelia
sú povinní oznámiť daňovému úradu skutočnosť, na základe ktorej sa stali platiteľom, do desiatich



dní odo dňa vzniku tejto skutočnosti. Daňový úrad je povinný platiteľa registrovať pre daň, vydať mu
osvedčenie o registrácii pre daň a prideliť mu identifikačné číslo pre daň bezodkladne, najneskôr do
siedmich dní odo dňa doručenia oznámenia skutočnosti, na ktorej základe sa stal platiteľom.

6.

Žalovaný vydal dňa 19.12.2012 oznámenie o nevydaní osvedčenia žalobcovi, ktoré mu riadne doručil.
Toto oznámenie obsahuje dôvody postupu žalovaného v danom prípade a súd pokladá predmetné
oznámenie za rozhodnutie podliehajúce súdnemu prieskumu podľa piatej časti O.s.p. Napadnuté
oznámenie (rozhodnutie) síce nemalo formálne náležitosti rozhodnutia stanovené daňovým poriadkom,
nakoľko v ňom absentoval výrok a poučenie o opravnom prostriedku, avšak za spôsobilý predmet
súdneho prieskumu sa v zmysle ustálenej súdnej praxe považujú aj listy s charakterom rozhodnutia
vydané príslušným orgánom verejnej správy ako právnoaplikačné akty správnych orgánov (pozri
napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžp 5/2011). Keďže žalovaný vydal
rozhodnutie podľa právnej úpravy účinnej do 31.12.2013 vo forme oznámenia, toto oznámenie nemuselo
mať náležitosti rozhodnutia ustanovené v § 63 daňového poriadku.  Treba dodať, že z oznámenia,
napriek chýbajúcim náležitostiam rozhodnutia, celkom zrejme (nepochybne aj pre žalobcu) vyplýva, ako
žalovaný rozhodol, o aké dôkazy oprel svoje rozhodnutie a aký názor na vec vyslovil.
Z obsahu pripojeného administratívneho spisu súd musí konštatovať, že tento nie je kompletný,
nakoľko neobsahuje všetky písomnosti, na ktoré sa vo svojom rozhodnutí žalovaný odvoláva - zámer
podnikateľskej činnosti spol. ASISIN s.r.o.

Súd musí tiež konštatovať, že záver žalovaného vyjadrený v preskúmavanom rozhodnutí o tom, že
ani právny predchodca žalobcu spol. ASISIN s.r.o., zaniknutý bez likvidácie a súčasne rozdelený
na 7 novovzniknutých spoločností, nevykonával žiadnu ekonomickú činnosť na pokračujúcej báze, z
ktorej by dosahoval akýkoľvek minimálny príjem, nezamestnával žiadnych zamestnancov, nemal žiadne
technické ani materiálne vybavenie, nenadobudol žiadny dlhodobý majetok, podľa projektu rozdelenia
jeho ekonomickú činnosť neprevzali nástupnícke spoločnosti (ani žalobca), neprechádzal z neho na
novovzniknuté spoločnosti žiaden rozpracovaný obchod, záväzok ani pohľadávka nemal oporu vo
vykonaných dôkazoch obsiahnutých v administratívnom spise a preto je potrebné konštatovať, že zistený
skutkový stav bol v rozpore s obsahom spisov. Bez predmetných dokladov nemožno konštatovať, či bol
právny predchodca žalobcu ekonomicky činný, a či teda bol alebo nebol platiteľom dane.

Preskúmavané rozhodnutie - oznámenie, je z daných dôvodov nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť
a nedostatok dôvodov.

Ohľadom vznesenej námietky nesprávneho právneho posúdenia veci, kedy žalovaný nemal oprávnenie
posudzovať či žalobca spĺňa alebo nespĺňa podmienky na to, aby sa stal platiteľom DPH (či je alebo nie
je zdaniteľnou osobou), súd napriek žalobcom predloženému rozsudku Najvyššieho súdu SR a v ňom
prezentovaného právneho názoru ohľadom postupu žalovaného uvádza, že pokladá postup žalovaného
za súladný so zákonom o DPH platným do 31.12.2013, neumožňujúci mu konať inak ako konal. Súd
zároveň konštatuje, že ani judikatúra Najvyššieho súdu SR v obdobných veciach nie je jednotná. V
súčasnej dobe existujú tri rôzne druhy rozhodnutí odvolacieho súdu na danú problematiku. Z uvedeného
dôvodu sa tunajší súd necíti byť viazaný právnym názorom odvolacieho súdu prezentovanom v
rozsudku predloženom žalobcom. Podľa názoru súdu, bolo povinnosťou žalovaného po tom, ako dostal
oznámenie žalobcu, že sa stal platiteľom DPH (ako právny nástupca  zaniknutej spoločnosti - platiteľa
dane), skúmať, či sa jednalo o zdaniteľnú osobu. Za týmto účelom   uskutočnil  šetrenie, ktorého
výsledkom bolo  logické zistenie, že žalobca nespĺňa zákonné atribúty zdaniteľnej osoby, pretože tieto
nespĺňal ani jeho právny predchodca, čo mu oznámil. Súd v tomto smere zastáva názor, že je potrebné
vychádzať z materiálneho významu ust. § 4 ods. 6 zákona, podľa ktorého predpokladom na to aby sa
žalobca stal platiteľom DPH je podmienka, že jeho právny predchodca bol reálnym platiteľom DPH (čo
vyplýva z textu ustanovenia), t.j. vykonával zdaniteľnú činnosť a nie že iba formálne bol registrovaný pre
DPH. Z uvedeného dôvodu nie je možné vytknúť žalovanému jeho postup, ktorým posudzoval žalobcu
z hľadiska, či spĺňa zákonné predpoklady pre zdaniteľnú  osobu.

Aplikácia právnych predpisov Slovenskej republiky musí brať na zreteľ členstvo SR v Európskej únii
s tým, že od 1. mája 2004 je každý orgán verejnej moci povinný aplikovať právo EÚ prednostne pred



slovenským právom vtedy, ak je slovenský zákon v rozpore s právom EÚ (pozri napríklad rozsudok
Súdneho dvora EÚ 6/64, Costa v. ENEL, Zb.s. 585) a konštantnou judikatúrou Súdneho dvora EÚ.

Pri rozhodovaní je potrebné vykladať relevantné právne normy eurokonformným spôsobom s
prihliadnutím na judikatúru Súdneho dvora EÚ, prípadne Európskeho súdu pre ľudské práva, ak je to
v tom ktorom prípade potrebné, avšak nemožno opomínať povinnosť prihliadať na osobité okolnosti
každého prípadu a účel relevantného zákona, ktoré vo veľkej miere ovplyvňujú konečné rozhodnutie v
tej ktorej veci.

Na účely zákona o DPH je zdaniteľnou osobou každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle ekonomickú
činnosť bez ohľadu na to, či je zapísaná v obchodnom alebo inom registri. Zápis do registra sám o sebe
ešte neznamená, že zapísaná osoba túto činnosť vykonáva. Automatická registrácia všetkých žiadateľov
zapísaných do obchodného alebo iného registra bez overenia, či ide o zdaniteľnú osobu, by nebola v
súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ.

Skutočnosť, že až skutočný výkon podnikania podľa § 3 zákona o DPH je dôvodom na registráciu a v
opačnom prípade nevykonávanie činnosti je dôvodom na zrušenie registrácie pre DPH, potvrdzuje § 81
ods. 4 zákona o DPH, podľa ktorého daňový úrad môže zrušiť registráciu pre daň aj vtedy, ak platiteľ
nevykonáva alebo prestal vykonávať podnikanie podľa § 3.

Podľa názoru súdu je pre registráciu pre DPH nutné vykonávanie sústavnej ekonomickej činnosti,
pri ktorej by daňovník platil za plnenia, ktoré by mu boli poskytované práve v súvislosti s jeho
ekonomickou činnosťou. Aj Najvyšší správny súd Českej republiky práve v tejto súvislosti vyslovil,
že z daňového hľadiska je potrebné skúmať skutočnú činnosť a nie sa uspokojiť iba s údajom o
predmete činnosti vyplývajúcim z obchodného registra (pozri napr. rozsudok NSS ČR zo dňa 10.09.2008,
č.j. 2 Afs 68/2008-58, dostupný na www.nssoud.cz). V tomto rozsudku tento súd zdôraznil, že pre
posúdenie charakteru činnosti ako len príležitostnej je nutné posúdiť, do akej miery sa ekonomickej
činnosti spoločnosť (subjekt) skutočne venovala (napríklad počty zamestnancov zapojených do činnosti,
existencia príslušných zmlúv a podobne). U žalobcu v danom prípade neexistovala žiadna sústavná
ekonomická činnosť.

Otázkou dobrovoľnej registrácie ako platcu DPH, konkrétne, či podnikateľ samostatne uskutočňoval
ekonomickú činnosť, sa zaoberal Najvyšší správny súd v Českej republike aj v rozsudku č.j. 7 Asf
98/2008-112 zo dňa 20.05.2009, v ktorom dospel pri podobnej právnej úprave vychádzajúcej z členstva
Českej republiky v Európskej únii k podobnému záveru, ako je uvedené vyššie v tomto rozsudku.

Zo zákona o DPH platného v dobe vydania preskúmavaného rozhodnutia (oznámenia) ani z daňového
poriadku, na ktorého primerané použitie zákon o DPH odkazuje (§ 84 zákona o DPH), nevyplýva, že
by bol správca dane povinný vydať vo veci registrácie právnych nástupcov bez likvidácie zaniknutého
platiteľa DPH formálne rozhodnutie. Uvedené právne predpisy nestanovujú osobitný procesný postup, v
ktorom by bol správca dane povinný vybaviť žiadosti navrhovateľov o registráciu, s výnimkou stanovenia
lehoty 7 dní pre vykonanie registrácie, vydanie osvedčenia a pridelenie identifikačného čísla pre DPH,
plynúcej odo dňa doručenia oznámenia o právnom nástupníctve po platiteľovi DPH zaniknutom bez
likvidácie.

Právna úprava sa medzičasom zmenila tak, že s účinnosťou od 01.01.2014 ak daňový úrad osobu
nezaregistruje, vydá o tom rozhodnutie; proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. Ide teda
o jednostupňové konanie a jeho výsledok - rozhodnutie, môže dotknutý subjekt napadnúť žalobou na
správnom súde.

Zvolený postup žalovaného teda súd považuje za správny, nakoľko tento nemal v danom prípade
a v danom čase povinnosť v prípade neregistrovania navrhovateľa za platiteľa DPH vydávať o tom
rozhodnutie majúce formálne náležitosti rozhodnutia v zmysle daňového poriadku. Takúto povinnosť
odporcu zaviedla až novela zákona o DPH od 01.01.2014. List žalovaného - oznámenie o nevydaní
osvedčenia  podľa názoru súdu obsahuje riadne odôvodnenie jeho postoja spolu s opísaním  skutkových
zistení, správnou úvahou, aplikáciou právnych predpisov, ktoré ho viedli neregistrovať  žalobcu za
platiteľa DPH a nevydať mu osvedčenia o registrácii pre daň.



7.

Podľa § 250j ods. 2 písm. b), d) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa
okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému  správnemu orgánu na
ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel
k záveru, že
b) zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov,
d) rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov

Podľa § 250j ods. 3 O.s.p. súd súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností
aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie
konanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu alebo rozhodnutie je
nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené.
Súd zruší rozhodnutie správneho orgánu a konanie zastaví, ak rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to
nebol podľa zákona oprávnený. Rozsahom a dôvodmi žaloby v týchto prípadoch nie je súd viazaný.

Na základe týchto skutočností súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné
zrušiť (podľa § 250j ods. 2 písm. b/, d/ a ods. 3 O.s.p.) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, v ktorom
bude viazaný vysloveným právnym záverom  súdu (§ 250ja ods. 4 O.s.p.) a bude jeho povinnosťou po
doplnení administratívneho spisu o všetky tie písomnosti o ktoré oprel svoje rozhodnutie (oznámenie),vo
veci vydať náležite odôvodnené rozhodnutie, ktoré musí vychádzať musí z dôkazov obsiahnutých v
spisovom materiáli.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods.1 O.s.p. v spojení s § 246c ods.1 a § 149 ods. 1,
2  O.s.p. a priznal vo veci úspešnému žalobcovi náhradu trov konania vo výške  celkovo 744,60 €
a to titulom  súdneho poplatku - 70 € a titulom trov právneho zastúpenia - 674,60 € za nasledovné
úkony právnej služby: príprava a prevzatie právneho zastúpenia  - 130,17 €, podanie žaloby  - 130,17
€,  písomné podanie na súd vo veci samej - 130,17 €, účasť na pojednávaní - 139,83 € a režijný paušál
3 krát  7,81 €,  jeden krát 8,39 € a 20% DPH ( § 11 ods. 4, §14 ods. 1 písm. a), b), c), § 16 ods. 3, §
18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z.).

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom
súde v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto  rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ  domáha.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}