Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 7CoE/49/2015 z 30. 3. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 30. marca 2015, sp. zn. 7CoE/49/2015, ECLI:SK:KSNR:2015:4107219692.1 Krajský súd Nitra | 7CoE/49/2015 | ECLI:SK:KSNR:2015:4107219692.1 | 2015-03-30 | Uznesenie Citované ustanovenia: OSP, § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/34aa6412-f2fc-4fdc-aafb-bb7a4f3068b6 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2015:4107219692.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/49/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4107219692
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4107219692.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený Advokátskou kanceláriou Advocate, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnému: U. N., bytom J. K.., XXX XX O., o vymoženie
sumy vo výške 539,70 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Nitra č. k. 23Er/576/2007-53 zo dňa 29.07.2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom, zamietol žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom exekútorského úradu Bratislava, Záhradnícka
60, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil s odkazom najmä
na ustanovenia § 103 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“), § 41 ods. 2 písm. d), § 57
ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.
z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZoRK“), § 25 ods. 1, 2 zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1,
2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii, § 879j, § 52 ods. 1,2,3, § 53 ods. 1,4
Občianskeho zákonníka ako aj Smernice Rady EÚ č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach. Uviedol, že
predmetom exekúcie je vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 539,70 eura s príslušenstvom na
základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 03818/07 zo dňa 01.06.2007 a ktorým bola
žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 539,70 eura, úroky z omeškania vo výške
0,25 % denne zo sumy 294,63 eura od 14.03.2007 do zaplatenia, náhradu trov konania vo výške
159,36 eura. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi udelené dňa 12.10.2007
pod číslom 5403 033797*. Zároveň súd konštatoval, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 09.05.2006
zmluvu o úvere č. 1740118, na základe ktorej poskytol oprávnený povinnému úver vo výške 464,71
eura a povinný sa zaviazal vrátiť dlh spolu s poplatkom vo výške 335,92 eura v 9 mesačných splátkach
po 88,96 eur počnúc dňom 12.06.2006. Povinný konal ako fyzická osoba (spotrebiteľ), preto sa na
právny vzťah medzi účastníkmi použijú aj normy spotrebiteľského práva, a to aj s prihliadnutím na to,
že oprávnený mal poskytovanie úverov ako predmet činnosti. Na daný právny vzťah je nutné okrem
ustanovení Všeobecných obchodných podmienok aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách ako aj ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré majú kogentnú
povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán. Z tohto pohľadu je nevyhnutné
sa oboznámiť s obsahom dotknutej zmluvy a túto vyhodnotiť z hľadiska rozhodcovskej doložky ako
neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka znamená
absolútnu neplatnosť tejto zmluvnej podmienky a na ktorú súd prihliada i bez návrhu. Ak je teda



právomoc rozhodcovského súdu založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, rozhodcovský
rozsudok ako celok je vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť spôsobilým exekučným titulom;
ohľadom toho poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 7/2013.
Podľa odôvodnenia rozhodcovského rozsudku sa účastníci konania v rozhodcovskej doložke (bod 17
všeobecných podmienok poskytnutia úveru) dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere,
vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory ktoré vzniknú z dohody o vyplnení
zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane
sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom
zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Bratislava, ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných
predpisov Rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ
ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych
vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie
zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto
rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde
bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade
s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu." Exekučný
súd skúmal, či návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v súlade so zákonom, a zistil rozpor so
zákonom, pretože vychádzajú z exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku zaväzujúceho povinného
na plnenia, ktoré sú v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, teda na plnenia právom nedovolené, čo
znamená, že exekučný titul má vady z materiálnej stránky. Súd má osobitnú prieskumnú právomoc pri
postupe podľa § 45 ZoRK hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol,
a v zmysle § 159 OSP nie je ním viazaný. Môže ho teda preskúmať z hľadísk vyjadrených v § 45
ZoRK aj čo do jeho materiálnej správnosti. Súd má skúmať, či sú tu dôvody na zastavenie exekúcie
podľa § 57 Exekučného poriadku, alebo či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského
konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Všeobecný súd rozhodne o zastavení, resp. o čiastočnom zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu
konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky (obdobne
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 11/2011, 3Cdo 146/2011, 6Cdo/143/2011). Súd má
právo a zároveň povinnosť skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie je skutočne
exekučným titulom v zmysle Exekučného poriadku, najmä či bolo vydané orgánom s právomocou
na jeho vydanie; túto podmienku je povinný skúmať ex officio už pri vydaní poverenia na vykonanie
exekúcie, ale aj neskôr počas celého exekučného konania. Predpokladom právomoci rozhodcovského
súdu je platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej
zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc
rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho
úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je
dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto
právomoc. Rozhodcovská zmluva v podobe rozhodcovskej doložky splýva s ostatnými podmienkami v
štandardnej zmluve a veriteľ môže na jej základe predložiť vec na prejednanie rozhodcovskému súdu,
ktorý si sám zvolil, a vylúčiť tak súd, ktorý by inak bol príslušný. Spotrebiteľ tak ešte pred vznikom
akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom dodávateľa na riadnom súde v mieste svojho
bydliska. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si
medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie
na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh
na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Na platnosť rozhodcovskej doložky
je nevyhnutné jej individuálne dojednanie a individuálny prejav vôle účastníkov zmluvného vzťahu
podpisom, ktorý v tomto prípade nebol dodržaný.
Podľa názoru súdu prvého stupňa v prípade, ak spotrebiteľská zmluva alebo všeobecné obchodné
podmienky inkorporované do spotrebiteľskej zmluvy obsahujú podmienku, ktorá vyžaduje od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil v rozhodcovskom konaní a zároveň táto podmienka
nebola individuálne spotrebiteľom dojednaná, ide o zmluvný vzťah spôsobujúci medzi stranami stav
nerovnovážny a pre spotrebiteľa nevýhodný. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie
pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bolo odopreté právo
na súdnu ochranu, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 nasl. Občianskeho zákonníka a § 3 OSP.
Dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou a ako taká je
v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Vzhľadom na uvedené exekučný



titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo
veci konať a rozhodovať. Ak teda neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným
titulom, exekúcia je neprípustná. V súlade s vyššie uvedeným súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. g)
Exekučného poriadku v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku uznesenia vyhlásil exekúciu za
neprípustnú a rozhodol o jej zastavení. O trovách exekúcie súdneho exekútora súd rozhodne po
právoplatnosti uznesenia.
Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, domáhajúc sa jeho zrušenia
a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V obsiahlom, štyridsaťštyristranovom podaní,
namietal najmä nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. Podľa neho súd prekročil
rámec svojej preskúmavacej činnosti podľa Exekučného poriadku a zákona o rozhodcovskom konaní.
Súd nesprávne aplikoval právny predpis; ustanovenie § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní
síce upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský
rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, avšak v štádiu rozhodovania o vydaní
poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej
stránky. V rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku
samotného exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) a musí sa obmedziť len na také dôvody
zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, t.j. nemôže ísť o dôvody právneho
posúdenia veci. Svoje závery oprel aj o nález Ústavného súdu SR sp. zn. 5/2000. Postupom súdu a
jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania
o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom
a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalej namietal, že súd prvého stupňa pri posudzovaní
predložených dôkazov neúplne zistil skutkový stav veci. Poukázal na to, že s povinným uzatvára
rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní formou
samostatného právneho úkonu a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská
doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné.
Súd prvého stupňa tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval, a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne
zisteného skutkového stavu. V zmysle čl. 2 ods. 2 tejto zmluvy mal povinný možnosť obrátiť sa v prípade
akýchkoľvek sporných otázok spojených so zmluvou o úvere na všeobecný súd.
Povinný sa k odvolaniu nevyjadril.
Sudkyňa súdu prvého stupňa sa podľa § 374 ods. 4 druhej vety OSP vyjadrila, že nemieni odvolaniu
vyhovieť, a predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd prejednal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods.
1 OSP) bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a po prejednaní veci dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Pritom aplikoval ustanovenie § 219 ods. 2 OSP, podľa ktorého
ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa stotožnil s výrokom rozhodnutia súdu prvého stupňa ako aj s jeho odôvodnením.
Súd prvého stupňa urobil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj primerane odôvodnil. V danej
právnej veci si rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na rozhodnutie sporu medzi účastníkmi
z rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi oprávneným a povinným (v spise na č. l. 126 - 128),
pričom ak sa exekúcia má vykonať na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok rozhodcovského
súdu, je exekučný súd v ktoromkoľvek štádiu exekúcie oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či
rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Súd prvého stupňa
na základe listinných dôkazov urobil správny právny záver o neplatnosti dojednania rozhodcovskej
doložky, ktorá nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu. Odvolací súd zhodne so súdom
prvého stupňa dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva spôsobila značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Je zrejmé, že motiváciou povinného bolo
uzavrieť úverovú zmluvu, čo mohlo mať za následok, že jeho vôľa uzavrieť súčasne aj rozhodcovskú
zmluvu mohla byť podstatne ovplyvnená. Bolo viac ako pravdepodobné, že subjektom, ktorý bude
uplatňovať svoje nároky pred povolaným orgánom, bude práve oprávnený, a povolaným orgánom
pre možné efektívnejšie dovolanie sa svojho nároku bude rozhodcovský orgán podľa jeho výberu.
Predmetná zmluva obsahuje neprijateľné dojednanie z dôvodu, že vylučuje právo zmluvnej strany podať
žalobu na všeobecný súd po tom, čo jedna zo zmluvných strán podá žalobu na rozhodcovský súd. Z
rozhodcovskej zmluvy nie je zrejmé, v akom rozsahu bol povinný poučený adekvátne o následkoch
uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy, pričom ako spotrebiteľ nemal reálnu možnosť obsah zmluvy
ovplyvniť. Dojednanie takejto zmluvy v spotrebiteľskom právnom vzťahu je neprijateľnou podmienkou,
ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná, lebo spôsobuje značnú nerovnováhu



v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Predmetný exekučný titul je v
rozpore so zákonom, keďže celý postup od rozhodcovskej zmluvy až po rozhodcovský rozsudok je
prejavom zneužitia práv dodávateľa, ktorý si takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu
takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy. Odvolací súd výkon práv oprávneného podľa rozhodcovskej
zmluvy považuje za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, v dôsledku
čoho bolo dôvodné aplikovať ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní už v štádiu
rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorá sa mala
viesť na podklade exekučného titulu, ktorý vzhľadom na neplatnú rozhodcovskú zmluvu ani nemal byť
vydaný. Rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodovať spor účastníkov konania a jeho rozhodnutie je
tak nulitným aktom. Súd prvého stupňa správne vyhlásil exekúciu za neprípustnú a ako takú ju zastavil.
Odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil
a v podrobnostiach odkazuje na jeho odôvodnenie.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.