Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17CoP/27/2012 z 12. 6. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 12. júna 2012, sp. zn. 17CoP/27/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6711216961.1 Krajský súd Banská Bystrica | 17CoP/27/2012 | ECLI:SK:KSBB:2012:6711216961.1 | 2012-06-12 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 62 ods. 1 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b9a991c6-a52b-490e-a782-b172a205d70a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6711216961.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoP/27/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711216961
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6711216961.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky N. D., nar. XX. XX. XXXX,
bytom Y. XXX, zastúpenej JUDr. Ivom Osvaldom, advokátom, so sídlom Advokátska kancelária Trhová
1, 960 01 Zvolen, proti odporcovi N. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXX, XXX XX Y., prechodne
bytom R. XX, XXX XX Y., zastúpenému JUDr. Luciou Filipkovou, advokátkou, so sídlom Sládkovičova
26, 974 05 Banská Bystrica, v konaní o návrhu na zvýšenie výživného, o odvolaní odporcu proti rozsudku
Okresného súdu Zvolen č. k. 5P515/2011-51 zo dňa 12. 03. 2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti odporcu prispievať na výživu navrhovateľky zvýšeným
výživným 55 Eur mesačne od 12. 03. 2012 a súvisiacom výroku o trovách konania potvrdzuje.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľke trovy odvolacieho konania vo výške 88,96 Eur na účet
právneho zástupcu navrhovateľky JUDr. Iva Osvalda, advokáta so sídlom Trhová 1, 960 01 Zvolen do
3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal odporcu prispievať na výživu navrhovateľky
zvýšeným výživným zo sumy 39, 83 Eur na sumu 55 Eur mesačne počnúc dňom 12. 03. 2012 vždy
do 15-teho dňa v mesiaci k rukám navrhovateľky; v prevyšujúcej časti návrh na zvýšenie výživného
zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej v texte len „O. s. p.") tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania z
dôvodu, že ani jeden z nich nebol v konaní plne úspešný.

V odôvodnení predmetného rozhodnutia okresný súd uviedol, že navrhovateľka sa návrhom na začatie
konania zo dňa 22. 11. 2011, ktorý bol doručený Okresnému súdu Zvolen 23. 11. 2011, domáhala voči
odporcovi, ktorý je jej otcom, zvýšenia výživného s odôvodnením, že naposledy o výživnom rozhodol
Okresný súd Zvolen v konaní 7C/48/2007 dňa 22. 10. 2007. V mesiaci máj 2011 navrhovateľka úspešne
ukončila stredoškolské štúdium maturitou a keďže ju v tom čase neprijali na vysokú školu, oznámila
matka navrhovateľky odporcovi formou SMS, že nemusí platiť výživné na navrhovateľku. Odporca
nepodal na okresnom súde návrh na zrušenie výživného, takže k zrušeniu jeho vyživovacej povinnosti
právoplatným rozhodnutím súdu nedošlo. Dňa 14. 09. 2011 začala navrhovateľka vysokoškolské
štúdium na Trenčianskej univerzite A. Dubčeka v Trenčíne, kde ju prijali na štúdium v mesiaci september
2011, o čom ako dôkaz predložila súdu potvrdenie. Uviedla, že nie je zamestnaná, nie je evidovaná
na úrade práce, študuje formou denného štúdia na vysokej škole. Odporca od mesiaca august 2011
prestal na ňu platiť výživné. Napriek snahe navrhovateľky dohodnúť sa s odporcom mimosúdne,
aby jej prispieval na výživu aspoň sumou vo výške 70 Eur, odporca si vyživovaciu povinnosť voči
nej neplnil, preto bola nútená podať návrh na zvýšenie výživného. Odporca so zvýšením výživného
nesúhlasil, argumentoval tým, že zvýšené výživné nemá z čoho hradiť. Uviedol, že jeho príjem je 412
Eur, z čoho uhrádza výživné na maloletú sestru navrhovateľky F. vo výške 90 Eur. Okrem toho má



vyživovaciu povinnosť k synovi N. nar. v roku XXXX, s matkou ktorého žije ako druh a družka. Na bývanie
prispieva družke sumou 120 Eur mesačne, hradí si životnú poistku vo výške 32,47 Eur a rovnako tak
aj synovi vo výške 27,27 Eur. Okrem toho uviedol mesačné náklady na lieky 25 Eur. Z vykonaného
dokazovania mal súd preukázané, že vyživovacia povinnosť odporcu voči navrhovateľke bola naposledy
upravená v konaní o rozvod manželstva rodičov navrhovateľky. Odporca si od augusta 2011 prestal voči
navrhovateľke plniť vyživovaciu povinnosť bez toho, aby jeho vyživovacia povinnosť voči navrhovateľke
bola zrušená právoplatným rozhodnutím súdu. Navrhovateľka bola prijatá na denné vysokoškolské
štúdium, preto vyživovacia povinnosť odporcu voči navrhovateľke naďalej trvá. Výživné určené vo výške
39,98 Eur nezodpovedá veku a potrebám navrhovateľky, preto okresný súd vychádzajúc zo zárobkových
možností otca ako aj z počtu jeho vyživovacích povinností zvýšil výživné odporcu voči navrhovateľke
zo sumy 39,98 Eur na sumu 55 Eur mesačne, ktorú sumu považoval za primeranú s prihliadnutím ku
skutočnosti, že navrhovateľke bolo priznané sociálne štipendium vo výške 175 Eur mesačne na celý
študijný rok a matka prispieva navrhovateľke nad rámec starostlivosti, ktorú navrhovateľke poskytuje v
čase, keď je v mieste svojho trvalého bydliska mesačne sumou 40 Eur. V prevyšujúcej časti súd návrh na
zvýšenie výživného zamietol, čo odôvodnil zárobkovými možnosťami a schopnosťami otca ako aj tým,
že výživné od otca spolu so sociálnym štipendiom, rodinnými prídavkami a finančnými prostriedkami
zo strany matky budú navrhovateľke postačovať na pokrytie odôvodnených potrieb navrhovateľky bez
toho, aby bola ohrozená životná úroveň odporcu.

Proti predmetnému rozhodnutiu okresného súdu sa v podaní zo dňa 03. 04. 2012 odporca odvolal.
Uviedol, že jeho čistý mesačný príjem z pracovného pomeru v Národnom rehabilitačnom centre Y. je
411,46 Eur; iný príjem nemá. Z tohto príjmu uhrádza ďalšie vyživovacie povinnosti a to voči maloletej
F. D., sestre navrhovateľky vo výške 90 Eur a voči maloletému N. D. vo výške 53 Eur. Svojej družke, s
ktorou žije v spoločnej domácnosti prispieva na chod domácnosti sumou vo výške 120 Eur mesačne. Vo
zvyšnej časti zo svojho príjmu uhrádza aj za pomoci svojich rodičov výdavky, tak ako ich prvostupňovému
súdu riadne označil, pričom má zato, že ich aj preukázal. Pokiaľ prvostupňový súd v odôvodnení
svojho rozsudku na strane 3 uviedol, že na bývanie odporca prispieva sumou 120 Eur, čo súdu nevedel
preukázať, a z tejto skutočnosti vychádzal aj pri určení výšky výživného pre navrhovateľku, tak má zato,
že okresný súd pochybil. Požiadal okresný súd, aby vykonal dokazovania výsluchom jeho družky, ktorá
je spoluvlastníčkou nehnuteľnosti, kde býva a na chod ktorej mesačne prispieva, čo je zrejmé aj to
zápisnice z pojednávania zo dňa 12. 03. 2012, no okresný súd odporcom navrhované dokazovanie
nevykonal. Vyjadril tiež nesúhlas so záverom okresného súdu, že doteraz určené výživné vo výške
39,98 Eur nezodpovedá veku a potrebám navrhovateľky, preto vychádzajúc zo zárobkových možností
odporcu ako aj z počtu jeho vyživovacích povinností zvýšil výživné zo sumy 39, 83 Eur na sumu 55 Eur
mesačne. Okresnému súdu vytkol, že neprihliadol na to, že výživné pre maloletú F. - sestru navrhovateľky
bolo podľa tvrdenia odporcu určené rozsudkom Okresného súdu Zvolen zo dňa 09. 08. 2011 sp. zn.
5P/198/2011 počnúc dňom 01. 08. 2011 v sume 90 Eur mesačne. Takto určené výživné pre maloletú
F. bolo určené najmä s prihliadnutím na zmenu pomerov na strane odporcu v tom smere, že ku dňu
rozhodovania Okresného súdu Zvolen o výživnom pre maloletú F. mu ubudla vyživovacia povinnosť k
plnoletej navrhovateľke. Zdôraznil, že pri jednoduchom matematickom súčte jeho príjmov a výdavkov je
zrejmé, že z príjmu 411,46 Eur musí vyčleniť značnú časť na plnenie vyživovacích povinností (90 Eur + 55
Eur + 53 Eur) a to za cenu súčasného ohrozenia jeho vlastnej existencie, nakoľko po odpočítaní nákladov
na bývanie (120 Eur) mu mesačne na stravu, lieky, dopravu, ošatenie, obuv a všetky ostatné životné
výdavky zostáva suma 93 Eur. Uviedol, že aj keď má dieťa právo podieľať sa na životnej úrovni každého z
rodičov, pokiaľ je životná úroveň rodiča nízka a nemá možnosť si ju zvyšovať, tak je nevyhnutné obmedziť
nároky dieťaťa a prispôsobiť ich životnej úrovni rodiča. Poukázal na potvrdenie svojho zamestnávateľa,
z ktorého je zrejmé, že vzhľadom na jeho pracovné zaradenie (údržbár) nie je možný jeho kariérny rast a
v blízkej budúcnosti sa nepredpokladá zvyšovanie jeho mzdy, napriek tomu je jeho snahou po ukončení
stredoškolského štúdia, ktoré navštevuje, dosiahnuť lepšie pracovné zaradenie s perspektívnejším
príjmom. Odporca okresnému súdu vytkol, že jeho pomery, zárobkové možnosti a schopnosti nebral do
úvahy, naopak, vyhodnotil ich v jeho neprospech, keď svojim rozhodnutím priamo znížil životnú úroveň
jeho ako rodiča, v dôsledku čoho životná úroveň dieťaťa v tomto prípade navrhovateľky prevyšuje jeho
životnú úroveň. Zdôraznil, že pokiaľ jeho životná úroveň nedosahuje ani úroveň navrhovateľky, tak je
rozsudok okresného súdu nezákonný, pretože ho núti znižovať resp. prehlbovať dlhodobé znižovanie
jeho životnej úrovne na úkor zvyšovania životnej úrovne navrhovateľky, čo odporuje zásadám dobrých
mravov. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie
konanie alebo, aby rozsudok okresného súdu podľa § 220 O. s. p. zmenil. Pre prípad, že odvolací súd
rozsudok okresného súdu zmení, uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania vo výške 158,68 Eur,



ktoré mu vznikli tým, že o spísanie odvolania požiadal advokátku JUDr. Luciu Filipkovú [ako odmenu za
1 úkon právnej služby - podanie odvolania vo veci samej po 151,05 Eur (pri tarifnej hodnote 4.200 Eur
stanovenej podľa § 10 ods. 3 v spojení s § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 ; navrhované výživné
70 Eur mesačne krát 12 mesiacov krát 5-násobok ročného plnenia) a režijný paušál vo výške 7,63 Eur].

V podaní zo dňa 24. 04. 2012 sa k obsahu odvolania odporcu vyjadrila navrhovateľka. Uviedla, že
odporca argumentuje v odvolaní svojim príjmom a tým, že si plní vyživovaciu povinnosť voči jej sestre F. a
k ďalšiemu dieťaťu - k synovi N. D., pričom poukazuje na výdavky, ktoré platí svojej družke vo výške 120
Eur, v dôsledku čoho mu na živobytie zostáva 93 Eur. Zdôraznila, že ona chce poukázať na skutočnosť,
že sa snažila s otcom mimosúdne dohodnúť na úhrade výživného, čo však odmietol a nebol jej ochotný
platiť žiadne výživné, maximálne v sume 10 Eur. Takýto prístup zo strany otca (odporcu) označila za
neprimeraný. Dôvod, prečo podala návrh na zvýšenie výživného boli náklady uvedené v návrhu, ktoré
vyšpecifikovala aj na pojednávaní. Uviedla, že otec nie je ochotný na ňu platiť výživné, ale na druhej
strane na podstatne mladšieho syna Jána prispieva sumou 53 Eur a na domácnosť družke ďalších 120
Eur. Zdôraznila, že za danej situácie je potrebné vychádzať nielen z jeho príjmu, ale treba posudzovať
aj jeho možnosti a schopnosti získať ďalšie finančné prostriedky. Výživné vo výške 70 Eur považuje za
primerané najmä nákladom, ktoré jej vznikajú. Poukázala na doklad, ktorý predložila na pojednávaní,
že počnúc mesiacom november 2011 jej bolo priznané sociálne štipendium vzhľadom na skutočnosť,
že žije doma s matkou a mladšou sestrou, pričom boli zohľadnené finančné prostriedky, ktoré má jej
matka k dispozícii. Okresný súd po zohľadnení sociálneho štipendia ustálil výšku výživného na sumu
55 Eur, s ktorou súhlasí. Ona odvolanie proti rozsudku okresného súdu nepodala, aj keď došlo oproti
pôvodne určenému výživnému vo výške 39 Eur o zvýšenie len o sumu 15 Eur. Má zato, že okresný súd
zohľadnil všetky pripomienky otca ako aj náklady, ktoré má. Vo vzťahu k tvrdeniu otca, že požiadavka na
zvýšenie výživného odporuje zásadám dobrých mravov navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu
uviedla, že nemá inú možnosť získať finančné prostriedky na ďalšie štúdium. Povinnosť otca prispievať
na jej výživu vyplýva zo Zákona o rodine a dobrým mravom podľa jej názoru odporuje práve skutočnosť,
že otec od nej požaduje, aby mu nahradila trovy právneho zastúpenia a to aj napriek tomu, že on je
zamestnaný a ona je študentka. Podľa jej vedomostí otec má príjem aj z chovu hydiny a domácich
hospodárskych zvierat, čím si môže zlepšiť svoju životnú úroveň, preto tvrdenia odporcu, že nemá
finančné prostriedky, aby mohol prispievať na výživu navrhovateľky výživným vo výške 55 Eur, označila
za účelové v snahe vyhnúť sa plneniu vyživovacej povinnosti. Navrhla, aby odvolací súd odvolaním
napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil a odporcu
zaviazal nahradiť jej trovy odvolacieho konania.

Krajský súd ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej v texte len „O. s. p."), bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s.
p. a rozsudok okresného súdu v prvom výroku o povinnosti odporcu prispievať na výživu navrhovateľky
zvýšeným výživným 55 Eur mesačne od 12. 03. 2012 a v súvisiacom výroku o trovách konania ako
vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

Podľa ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (Zákon o rodine) plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie
sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič,
bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť svoju vyživovaciu
povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté
dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti
súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.



Z citovaných ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že u povinnej osoby (v tomto prípade otca) sú
rozhodujúce jej reálne schopnosti a možnosti platiť výživné v určitej konkrétnej výške. Pri určovaní výšky
výživného v súlade s ustanovením § 75 ods. 1 Zákona o rodine súd zohľadňuje tak potreby oprávneného,
ako aj schopnosti a možnosti povinného. Uvedené kritéria sú podstatné pri posudzovaní schopnosti
povinnej osoby platiť výživné v navrhovanej výške, pričom pri skúmaní možností a schopností povinnej
osoby platiť výživné sa zisťuje jej reálny príjem, ako aj predpoklad dosahovať príjem v určite výške.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Prvostupňový
súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie zamerané na zistenie schopností, možností a majetkových
pomerov odporcu platiť výživné v určenej výške. Schopnosti a možnosti správne posúdil nielen z
hľadiska jeho momentálnej finančnej situácie. Navrhovateľka je študentkou 1. ročníka Trenčianskej
univerzity A. Dubčeka v Trenčíne, s čím sú spojené zvýšené náklady na bývanie a stravu mimo miesta
trvalého bydliska, výdavky spojené s cestovaním z miesta trvalého bydliska do miesta, kde študuje a tiež
výdavky na študijné materiály (knihy, skriptá). Tieto základné výdavky vyčíslila navrhovateľka v návrhu
na zvýšenie vyživovacej povinnosti približne vo výške 220 Eur mesačne (ubytovanie, cestovné výdavky,
strava, mobilný telefón, lieky, poplatky a jednorázové výdavky súvisiace so štúdiom vydelené počtom
mesiacov v roku), pričom do tohto vyčíslenia nezahrnula konkrétnou sumou výdavky na vysokoškolské
učebnice, skriptá a ošatenie, čo tiež nie je nepodstatná položka. Súd nemá dôvod pochybovať o výške
takto vyčíslených nevyhnutných mesačných nákladoch navrhovateľky na štúdium, pretože výdavky na
vysokoškolské štúdium mimo miesta trvalého bydliska sú súdu aj z inej rozhodovacej činnosti všeobecne
známe. Z uvedeného vyplýva, že ak sa odporca ako otec navrhovateľky bude na týchto základných
nevyhnutných výdavkoch navrhovateľky na jej vysokoškolské štúdium podieľať sumou 55 Eur tak ako
rozhodol okresný súd, tak na výžive navrhovateľky bude participovať len v rozsahu takmer 1/4 zo sumy
jej najnutnejších mesačných výdavkov. Určenie výživného vo výške 55 Eur mesačne na dieťa, ktoré
je vysokoškolskou študentkou nepovažuje odvolací súd za neprimerané a to aj napriek momentálnej
finančnej situácii odporcu, v možnostiach a schopnostiach ktorého ako človeka v produktívnom veku
je, aby dosahoval vyšší príjem než aký momentálne dosahuje; taký, z ktorého by si mohol voči
navrhovateľke plniť vyživovaciu povinnosť vo výške zodpovedajúcej jej odôvodneným potrebám ako
vysokoškolskej študentky.

Pokiaľ ide o argumentáciu odporcu, že rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 5P/198/2011 zo dňa
09. 08. 2011 zvýšil Okresný súd Zvolen vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére F. sestre navrhovateľky
práve z toho dôvodu, že mu zanikla vyživovacia povinnosť voči navrhovateľke, odvolací súd uvádza,
že výška vyživovacej povinnosti k maloletej F. nemôže byť určujúca pre určenie výšky vyživovacej
povinnosti k navrhovateľke, ak odôvodnené potreby navrhovateľky ako vysokoškolskej študentky
vyžadujú, aby súd zohľadniac situáciu odporcu určil výživné na navrhovateľku v sume aspoň o 15
Eur vyššej oproti predchádzajúcej úprave výživného. Zmenu pomerov, ktorá opätovne nastala tým, že
odporcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k dcére N. je možné riešiť aj vo vzťahu k dcére F..

Pokiaľ ide o výdavky, ktoré vyčíslil odporca celkom v sume 476,88 Eur, odvolací súd s poukazom na
ustanovenie § 62 ods. 5 Zákona o rodine uvádza, že výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami
povinného rodiča, plnenie vyživovacej povinnosti je jeho prvoradou povinnosťou. Navrhovateľka v
súčasnosti žije v domácnosti matky spolu so svojou maloletou sestrou F.. Matka uspokojuje jej
základné potreby na bývanie, stravu, ošatenie a štúdium. Zvýšenie výživného o sumu 15 Eur oproti
predchádzajúcej úprave výživného nepovažuje odvolací súd za neprimerané a to ani vzhľadom na výšku
príjmu odporcu a fakt, že má súdom určenú vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére F. a dobrovoľne si
plní vyživovaciu povinnosť voči maloletému synovi N., pochádzajúcemu z jeho súčasného partnerstva.
Za pozitívny považuje odvolací súd fakt, že odporca si zvyšuje svoje vzdelanie formou štúdia na
strednej škole. Momentálna situácia na strane navrhovateľky je však taká, že sama navrhovateľka je
študentkou vysokoškolského štúdia a preto nemožno argumentovať tým, že odporca bude schopný plniť
si vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke v potrebnom rozsahu až potom, čo ukončí svoje štúdium
na strednej škole. Odporca vo vyjadrení k návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti uviedol, že je
podielovým spoluvlastníkom pozemkov v katastrálnom území Y. evidovaných na LV č. XXXX. Z hľadiska
schopností plniť si vyživovaciu povinnosť v určitej výške zodpovedajúcej aspoň minimálnym potrebám
oprávneného dieťaťa je potrebné komplexne posúdiť majetkové pomery povinnej osoby, nielen jeho
momentálny príjem. Argumentáciu odporcu uvedenú v odvolaní, že určením vyživovacej povinnosti



odporcu voči navrhovateľke vo výške 55 Eur mesačne, by jednoznačne došlo k zníženiu jeho životnej
úrovne a priamemu ohrozeniu jeho ďalšej existencie, nepovažuje súd za relevantnú, pretože pokiaľ
odporcovi nepostačuje jeho príjem zo súčasného zamestnania, nič mu nebráni, aby si svoj mesačný
príjem zvýšil ďalším príjmom z ďalšieho zamestnania, tak aby mohol uspokojovať oprávnené potreby
navrhovateľky aspoň v nevyhnutnej miere. Porovnávanie životnej úrovne odporcu so životnou úrovňou
navrhovateľky, ktorá je študentka, nepovažuje odvolací súd za primerané. Odporca v odvolaní uviedol,
že ak je životná úroveň rodiča nízka a nemá možnosť si ju zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky
dieťaťa a prispôsobiť ich nízkej životnej úrovni rodiča. Odvolací súd má za to, že odporca právne
relevantným spôsobom nepreukázal, že nemá možnosť zvýšiť si životnú úroveň napr. chovom hydiny
a hospodárskych zvierat alebo tým, že sa zamestná ešte v jednom zamestnaní.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O. s. p. v
nadväznosti na ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Trovy
odvolacieho konania navrhovateľky predstavuje odmena za 1 úkon právnej služby vykonaný právnym
zástupcom navrhovateľky, advokátom JUDr. Ivom Osvaldom - vyjadrenie k odvolaniu odporcu stanovená
podľa § 10 ods. 3 a § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. vo výške 81, 33Eur ( pri tarifnej
hodnote 3 300 Eur stanovenej podľa § 10 ods. 3 cit. vyhlášky tak, že priznané výživné 55 Eur sa vynásobí
počtom mesiacov 12 a 5-násobkom ročného plnenia) plus 1 x režijný paušál vo výške 7,63 Eur; trovy
odvolacieho konania celkom 88, 96 Eur.

O spôsobe náhrady trov konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 149 ods. 1 O. s. p..

Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.