Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 7S/126/2014 z 26. 9. 2017 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 26. septembra 2017, sp. zn. 7S/126/2014, ECLI:SK:KSKE:2017:7014201363.1 Krajský súd Košice | 7S/126/2014 | ECLI:SK:KSKE:2017:7014201363.1 | 2017-09-26 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 250v OSP, § 98 ods. 1 písm. d) SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e19c6e28-9361-4db7-9b98-ee102cac673d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7014201363.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/126/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014201363
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7014201363.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v právnej veci žalobcov: 1. Š. I., bytom U. X. XX a 2. I. D., bytom U. X. XX,
oboch zastúpených advokátom JUDr. Ladislavom Törökom, AK Rožňava, Šafárikova 8, proti žalovanej:
Obec Gemerská Panica, Gemerská Panica 260, zastúpenej advokátom JUDr. Ladislavom Csákóom,
AK Rožňava, Hviezdoslavova 4, v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto

r o z h o d o l :

Žalobu odmieta.

Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 11. 11. 2014, podanou na poštovú prepravu dňa 14. 11. 2014, doručenou Krajskému
súdu v Košiciach dňa 18. 11. 2014 sa žalobcovia domáhali ochrany pred nezákonným zásahom
odporkyne podľa § 250v Občianskeho súdneho poriadku (O. s. p.) a žiadali, aby súd uložil obci Gemerská
Panica povinnosť konať a rozhodnúť v lehote do 30 dní odo dňa doručenia uznesenia súdu a vymenovať
žalobcov za poslancov obecného zastupiteľstva. Zároveň žiadali priznať náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnili tým, že žalobcom ako náhradníkom na mandát poslancov Obecného zastupiteľstva
obce Gemerská Panica, zvoleným vo voľbách do obecného zastupiteľstva, konaných v r. 2010, nebolo
žalovanou umožnené nastúpiť na uprázdnené mandáty poslancov obecného zastupiteľstva po tom, čo
trom zvoleným poslancom zanikli mandáty poslancov. Na ich miesta mali nastúpiť podľa počtu získaných
hlasov kandidáti - náhradníci P. A., Z. V., B. O., I. D., žalobcovia v 1. a 2. rade T. T. X.. P. A. sa dňa 01.
07. 2013 vzdal poslaneckého mandátu, Z. V. dňa 01. 07. 2013 oznámil, že odmieta zložiť sľub poslanca,
čím mu zanikol poslanecký mandát, B. O. sa dňa 10. 09. 2013 vzdala svojho poslaneckého mandátu a
I. D. už vopred nástup za poslankyňu obecného zastupiteľstva odmietla.

3. Žalobcovia ďalej uviedli, že v úsilí nastúpiť na uvoľnené mandáty poslancov sa dňa 06. 09. 2013
dostavili na zasadnutie obecného zastupiteľstva, ktoré o tejto otázke vôbec nerokovalo. Po tomto dátume
až do podania žaloby sa už nekonalo žiadne zasadnutie obecného zastupiteľstva obce Gemerská Panica
a žalobcovia neobdržali žiadnu pozvánku na zasadnutie obecného zastupiteľstva. Preto dňa 14. 04.
2014 požiadali obec Gemerská Panica o oznámenie termínu zasadnutia obecného zastupiteľstva. Obec
vo svojej odpovedi na uvedenú žiadosť žalobcom oznámila, že zasadnutie obecného zastupiteľstva sa
malo konať dňa 11. 04. 2014, avšak pre neprítomnosť poslancov sa nekonalo. Poukázali na to, že tak
poslancom, ako ani náhradníkom nebola doručená pozvánka na toto zasadnutie.

4. Vychádzajúc z uvedeného tvrdili, že obecné zastupiteľstvo v rozpore s príslušnou zákonnou úpravou
neurobilo, ani nerobí potrebné kroky smerujúce k obsadeniu uprázdnených poslaneckých miest, čím
porušuje ich práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok podľa čl.
30 ods. 4 Ústavy SR a nezákonne zasahuje do ich práv a právom chránených záujmov. V dôsledku



uvedeného sa cítia byť dotknutí na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným
zásahom orgánu verejnej správy v zmysle § 250v ods. 1 O. s .p.

5. V písomnom vyjadrení zo dňa 12. 01. 2015 žalovaná navrhla žalobu žalobcov ako nedôvodnú
zamietnuť. Poukázala na to, že žalobcovia neurobili všetky predsúdne kroky predvídané zákonom,
najmä nikdy nepožiadali o zvolanie zasadnutia obecného zastupiteľstva. Oni samy v žalobe netvrdia,
žeby využili všetky právne kroky v tomto smere. Zároveň namietala oneskorené podanie predmetnej
žaloby s poukazom na ust. § 250v ods. 3 O. s. p., v zmysle ktorého musí byť návrh podaný do 30 dní
odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa,
keď k nemu došlo. Poukázala aj na to, že žalobcovia samy v podanej žalobe potvrdzujú, že k tvrdenému
zásahu malo dôjsť podstatne skôr, ako pred takto stanovenou lehotou, s čím zákon rovnako spája
záporné rozhodnutie o podanej žalobe. Podľa jej názoru podaná žaloba nekorešponduje so znením
§ 250v O. s. p., pretože zo žaloby vyplývajú skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné prísne
teoreticky, neberúc ohľad na ďalšie okolnosti dospieť skôr k nečinnosti obecného zastupiteľstva, než
zásahu do práv žalobcov. Preto podľa jej názoru žalobcovia mali žalobu oprieť skôr o § 250t O. s.
p. Ani v tomto prípade však neboli vyčerpané všetky prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný
predpis. Do pozornosti súdu dala skutočnosť, že právny záujem na prejednaní tejto veci a na jej výsledku
odpadol už tým, že medzičasom boli vykonané komunálne voľby, pričom uskutočnilo sa aj ustanovujúce
zasadnutie obecného zastupiteľstva, avšak ani jeden zo žalobcov sa ani len neuchádzal o mandát
poslanca obecného zastupiteľstva a preto namietala aktívnu vecnú legitimáciu v konaní, pretože obecné
zastupiteľstvo, do ktorého by sa mohli teoreticky dostať ako náhradníci už zaniklo vznikom nového
obecného zastupiteľstva. Rovnako namietala pasívnu legitimáciu obecného zastupiteľstva, keďže toto
nemá právnu subjektivitu a nemá zaň kto konať. Zároveň žiadala priznať právo na náhradu trov konania.

6. Súd zistil, že dňa 30. 07. 2014 uznesením sp. zn. II.ÚS 479/2014 Ústavný súd SR na neverejnom
zasadnutí rozhodol o sťažnostiach žalobcov v 1. a 2. rade tak, že ich spojil na spoločné konanie
a odmietol ich pre neprípustnosť. Predmetnými sťažnosťami žalobcovia namietali porušenie svojho
základného práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám garantovaného čl. 30 ods. 4 Ústavy
SR nečinnosťou obecného zastupiteľstva obce Gemerská Panica.

7. Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí uviedol, že zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že vo voľbách
do Obecného zastupiteľstva obce Gemerská Panica, ktoré sa konali v roku 2010, bolo do obecného
zastupiteľstva zvolených 7 členov s najvyšším počtom získaných hlasov, za ktorými v poradí nasledovali
kandidáti ako náhradníci podľa počtu získaných hlasov a to: P. A., Z. V., B. O., I. D., Š. I., I. D. T. T. X.. Po
postupnom uvoľnení troch mandátov poslancov obecného zastupiteľstva v priebehu volebného obdobia
nastúpili, resp. mali nastúpiť v zmysle § 51 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách
do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o voľbách do orgánov
samosprávy obcí") na uprázdnené mandáty kandidáti P. A., Z. V., B. O.. Z. V. 24. mája 2013 oznámil
obci, že odmieta zložiť sľub poslanca obecného zastupiteľstva, čím mu v zmysle § 25 ods. 2 písm. a)
zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov
(ďalej len "zákon o obecnom zriadení") zanikol mandát poslanca. Následne sa aj P. A. 1. júla 2013
vzdal mandátu poslanca obecného zastupiteľstva a nakoniec sa aj B. O. 10. septembra 2013 vzdala
svojho mandátu poslanca obecného zastupiteľstva, čím opätovne nastal v obecnom zastupiteľstve stav,
ktorý bolo nutné riešiť v zmysle § 51 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí. Na tri uvoľnené
mandáty mali v zmysle príslušných ustanovení zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí nastúpiť
I. D., ktorá však nástup za poslankyňu obecného zastupiteľstva už vopred odmietla, a za ňou nasledujúci
Š. I., I. D.. V úsilí nastúpiť na uprázdnené mandáty poslancov obecného zastupiteľstva sa sťažovatelia
dostavili na zasadnutie obecného zastupiteľstva konané naposledy 6. septembra 2013. Počas ich
prítomnosti však vo veci ich nástupu na uprázdnené mandáty poslancov obecné zastupiteľstvo ani
nerokovalo, ani neprijalo žiadne rozhodnutie. Po tomto dátume sa do dňa podania sťažností ústavnému
súdu už nekonalo žiadne zasadnutie obecného zastupiteľstva a sťažovatelia ani len nedostali žiadnu
pozvánku na zasadnutie zastupiteľstva obce, ktorého predmetom by malo byť obsadenie uprázdneného
mandátu. Z uvedeného dôvodu I. D. 14. apríla 2014 požiadal obec o oznámenie termínu zasadnutia
obecného zastupiteľstva. Na túto žiadosť mu bolo oznámené, že zasadnutie obecného zastupiteľstva sa
malo konať 11. apríla 2014, avšak z dôvodu neprítomnosti poslancov obecného zastupiteľstva sa toto
zasadnutie konať nemôže. Táto skutočnosť sa však podľa sťažovateľov nezakladá na pravde, o čom
svedčí fakt, že sťažovatelia ako náhradníci na uprázdnené posty poslancov obecného zastupiteľstva
nedostali pozvánku na zasadnutie v tento deň, ktorého programom by malo byť údajne obsadenie



uprázdnených mandátov poslancov obecného zastupiteľstva. Na základe uvedeného sťažovatelia
namietali, že obecné zastupiteľstvo v rozpore s príslušnou zákonnou úpravou neurobilo a ani nerobí
potrebné kroky smerujúce k obsadeniu uprázdnených mandátov poslancov obecného zastupiteľstva a
svojou nečinnosťou tak porušuje ich základné právo na prístup k voleným a iným verejným funkciám
za rovnakých podmienok podľa čl. 30 ods. 4 ústavy. Na tomto základe sú sťažovatelia toho názoru,
že nečinnosťou obecného zastupiteľstva dochádza k opakovanému porušovaniu ich základných práv
a slobôd. Sťažovatelia v závere upozornili, že obec Gemerská Panica bola opakovane upozornená
prokurátorom Okresnej prokuratúry Rožňava na nezákonnosť postupu pri neobsadení uvoľnených
mandátov poslancov obecného zastupiteľstva, avšak obec nezjednala v danej veci nápravu. Keďže
proti upozorneniu prokurátora nie je možné podať riadny opravný prostriedok, je tým podľa názoru
sťažovateľov založená právomoc ústavného súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy. Sťažovatelia navrhli, aby
ústavný súd rozhodol, že nečinnosťou Obecného zastupiteľstva obce Gemerská Panica vo veci nástupu
sťažovateľov na uprázdnené posty poslancov obecného zastupiteľstva bolo porušené ich základné
právo na prístup k voleným a iným verejným funkciám zaručené v čl. 30 ods. 4 ústavy, aby prikázal
obecnému zastupiteľstvu do troch dní od doručenia nálezu ústavného súdu vyhlásiť nástup sťažovateľov
na uprázdnené mandáty poslancov obecného zastupiteľstva a odovzdať im osvedčenie o tom, že sa stali
poslancami obecného zastupiteľstva, ďalej aby sťažovateľom priznal finančné zadosťučinenie každému
vo výške 10 000 € a náhradu trov právneho zastúpenia každému v sume 340,90 €.

8. Z priložených príloh ústavný súd zistil, že okresná prokuratúra vybavila listom z 30. júla 2013 podnet
P. A. z 11. marca 2013, v ktorom uviedla, že v časti podnetu zameraného na preskúmanie zákonnosti
postupu starostu obce Gemerská Panica vo veci zániku mandátu poslanca P. R., vybavovaného súbežne
s podnetom J. B. z 11. marca 2013, okresný prokurátor podal 30. júla 2013 obci Gemerská Panica
upozornenie prokurátora sp. zn. Pd 16/2013 na nezákonnosť jej postupu vo veci uprázdnenia mandátu
v obecnom zastupiteľstve v priebehu volebného obdobia. Zároveň ústavný súd konštatoval, že z
priložených príloh taktiež vyplýva, že okresná prokuratúra vybavila listom z 28. novembra 2013 podnet
B. O. z 24. septembra 2013, v ktorom uviedla, že po prešetrení podnetu okresný prokurátor podal obci
Gemerská Panica upozornenie prokurátora na nezákonnosť v postupe starostu pri zvolávaní zasadnutí
obecného zastupiteľstva z dôvodu uprázdnenia mandátov v obecnom zastupiteľstve. Nakoniec ústavný
súd z priložených príloh zistil, že sťažovateľ Š. I. podal okresnej prokuratúre podanie označené ako
"sťažnosť" z 11. marca 2013, v ktorej poukázal na ním tvrdené úmyselné marenie voľby hlavného
kontrolóra obce Gemerská Panica, znefunkčnenie obecnej rady v obci a znefunkčnenie činnosti komisií
zriadených obecným zastupiteľstvom. Svoju sťažnosť a námietky v nej uvedené smeroval voči starostovi
obce Gemerská Panica. Okresná prokuratúra vybavila listom z 30. júla 2013 podanie Š. I., v ktorom
uviedla, že okresný prokurátor po prešetrení podnetu (okresná prokuratúra vybavila podanie ako
"podnet") podal 30. júla 2013 obci Gemerská Panica upozornenie prokurátora na nezákonnosť v jej
postupe pri voľbe hlavného kontrolóra obce. V ostatných častiach podnet Š. I. okresná prokurátorka
odložila.

9. Ústavný súd konštatoval, že akýkoľvek zásah do mandátu poslanca obecného zastupiteľstva
spôsobuje nielen zásah do jeho práv a povinností nadobudnutých v dôsledku získania mandátu od
voličov, ale v konečnom dôsledku aj mení, resp. zasahuje do samotnej vôle voličov vyjadrenej v
uskutočnených voľbách. V predbežne prerokovanej sťažnosti bolo nutné posúdiť, či vo všeobecnosti
nevyhlásenie nastúpenia náhradníkov na uvoľnené mandáty poslancov obecného zastupiteľstva a
nevydanie osvedčenia podľa § 51 ods. 2 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí zo
strany obecného zastupiteľstva je zásahom do práva poslancov obecného zastupiteľstva, resp.
náhradníka, ktorý nastúpil na uvoľnený mandát poslanca na pokojný výkon mandátu poslanca obecného
zastupiteľstva. Vyhlásenie nastúpenia náhradníkov na uvoľnené mandáty poslancov obecného
zastupiteľstva a vydanie osvedčenia podľa § 51 ods. 2 zákona o voľbách do orgánov samosprávy
obcí sú úkony administratívneho charakteru spadajúce do právomocí obecného zastupiteľstva, pričom
možno subsumovať uvedenú právomoc vzhľadom na obsah a účinky týchto administratívnych
úkonov pod výkon verejnej správy. I keď vyhlásenie nastúpenia náhradníkov na uvoľnené mandáty
poslancov obecného zastupiteľstva má charakter nezáväznej verejnej promulgácie danej skutočnosti a
osvedčenie je iba dôkazným prostriedkom o skutočnosti, že na uvoľnený mandát poslanca obecného
zastupiteľstva nastúpil náhradník a má nezáväznú, najmä evidenčnú či potvrdzujúcu povahu, porušenie
povinností obecného zastupiteľstva postupovať podľa § 51 ods. 2 zákona o voľbách do orgánov
samosprávy obcí vyvoláva protiprávny stav, ktorý zasahuje do ústavne odvoditeľného práva poslanca



obecného zastupiteľstva, resp. náhradníkom nastúpivším na uvoľnené mandáty poslancov obecného
zastupiteľstva na pokojný výkon mandátu poslanca obecného zastupiteľstva a práva na rešpektovanie
výsledku volieb, t. j. ide o nezákonný zásah.

10. Ústavný súd zároveň konštatoval, že o ochrane práv žalobcov je v prípade ich namietaného
porušenia oprávnený a príslušný primárne rozhodnúť všeobecný súd a to krajský súd podľa § 250v ods.
8 v spojení s § 246 O. s. p., v rámci konania podľa 5. hlavy 5. časti O. s. p. o ochrane pred nezákonným
zásahom orgánu verejnej správy. Právomoc Ústavného súdu je v tomto prípade až sekundárna. Zároveň
poukázal na to, že nezákonný zásah orgánu verejnej správy môže spočívať i v nečinnosti tohto orgánu pri
vykonaní administratívneho úkonu mimo správneho konania, na vykonanie ktorého je podľa príslušného
zákona povinný takúto nečinnosť, ktorá je nezákonným zásahom orgánu verejnej správy potrebné
odlišovať od nečinnosti orgánu verejnej správy v rámci správneho konania, kde prostriedkom nápravy
dotknutej osoby je konanie podľa § 250t a nasl. O. s. p. proti nečinnosti orgánu verejnej správy. V danom
prípade však účinným právnym prostriedkom na ochranu namietaného porušovania práv sťažovateľov
pri nimi deklarovanom skutkovom stave v ich veci je primárne konania o ochrane pred nezákonným
zásahom orgánu verejnej správy podľa príslušných ustanovení O. s. p. Keďže sťažovatelia nedeklarovali
a nepreukázali využitie účinného právneho prostriedku ochrany ich práv v rámci správneho súdnictva
podľa O. s. p., ich sťažnosť bola Ústavným súdom podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o
Ústavnom súde odmietnutá ako neprípustná.

11. V administratívnom spise žalovanej sú obsiahnuté listiny tak, ako boli špecifikované aj v už
citovanom rozhodnutí ústavného súdu, o ktoré opierali svoje sťažnosti žalobcovia. Správny súd v tejto
súvislosti konštatuje, že dôvody podanej žaloby korešpondujú s dôvodmi sťažností žalobcov, podaných
na Ústavný súd SR dňa 09. 06. 2014 a opierajú sa o rovnaké listinné dôkazy, ktoré sú súčasťou súdneho
aj administratívneho spisu žalovanej.

12. Podľa § 252 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (SSP) žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany
pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí
jeho opakovanie.

13. Podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už
skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu
podľa ods. 1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.

14. Podľa § 253 cit. zákona účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Tým nie je dotknuté ust. § 46 SSP.

15. Podľa § 255 ods. 1 cit. zákona žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu iný zásah
vykonal.

16. Podľa § 256 cit. zákona žaloba musí byť podaná v lehote 2 mesiacov odo dňa, keď sa osoba
dotknutá iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela, najmenej do dvoch rokov odo dňa
vykonania iného zásahu orgánom verejnej správy.

17. Podľa § 491 ods. 1 SSP ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa
5. časti O. s. p. predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

18. Podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak
by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

19. Podľa § 250v ods. 3 O. s. p., účinného do 30. 06. 2016, návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ
nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, alebo ak sa navrhovateľ domáhal
len určenia, že zásah bol, alebo je nezákonný. Návrh musí byť podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba
dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo.

20. Pred začatím predmetného konania súd zisťoval, či sú splnené zákonné podmienky pre toto konanie,
v prvom rade skúmal včasnosť podania predmetnej žaloby. V danom prípade súd vo veci aplikoval



ustanovenia o lehotách v konaniach, predmetom ktorých je ochrana pred iným zásahom orgánu verejnej
správy v zmysle SSP, keďže aplikácia týchto ustanovení z hľadiska dĺžky a plynutia týchto lehôt je
vychádzajúc z citovaného ustanovenia § 491 ods. 2 SSP pre žalobcov priaznivejšia.

21. Z vykonaných dôkazov, ako aj z citovaného uznesenia Ústavného súdu SR súd zistil, že žalobcovia
sa o predmetnom nezákonnom zásahu dozvedeli najneskôr ku dňu podania ústavnej sťažnosti, t. j.
09. 06. 2014, o ktorej bolo rozhodnuté uznesením Ústavného súdu SR dňa 30. 06. 2014, pretože túto
sťažnosť opreli o rovnaké skutkové aj právne dôvody, ako predmetnú žalobu. Predmetnú žalobu však
podali na poštovú prepravu až dňa 14. 11. 2014, tzn. aj po uplynutí zákonnej subjektívnej lehoty dvoch
mesiacov, odkedy sa dozvedeli o nezákonnom zásahu v zmysle citovaného ustanovenia § 256 SSP.

22. Podľa § 98 ods. 1 písm. d/ SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná
oneskorene.

23. Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami žalobu žalobcov ako podanú oneskorene podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP odmietol.

24. Vychádzajúc z uvedených skutočností súd nepovažoval za potrebné zaoberať ďalšou
argumentáciou žalovanej, obsiahnutou v jej písomnom vyjadrení zo dňa 12. 01. 2015. Súd konal s obcou
Gemerská Panica ako pasívne legitimovaným účastníkom konania, ktorému doručil žalobu žalobcov i
ďalšie listiny, nakoľko v správnom súdnictve pasívna legitimácia vyplýva z príslušnej právnej úpravy.
Pri posudzovaní predmetného nároku žalobcov vychádzal súd z obsahu podanej žaloby, z ktorého
jednoznačne vyplýva, že predmetom konania je nezákonný, resp. iný zásah orgánu verejnej správy do
práv a právom chránených záujmov v tomto prípade fyzických osôb. V tejto súvislosti súd upriamuje
pozornosť aj na bod 10 uznesenia.

25. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP, v zmysle ktorého žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá. V danom prípade vzhľadom
na charakter konania a skutkové okolnosti predmetnej veci, vyplývajúce z obsahu administratívneho
spisu i žaloby vrátane jej príloh, ktoré žalovanou ani spochybňované neboli, nepovažoval súd za
odôvodnenú aplikáciu § 171 ods. 1 SSP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od
jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.



Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).