Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sž/19/2014 z 28. 6. 2016
Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. júna 2016, sp. zn. 3Sž/19/2014, ECLI:SK:NSSR:2016:9014010127.1
Najvyšší súd | 3Sž/19/2014 | ECLI:SK:NSSR:2016:9014010127.1 | 2016-06-28 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 16 ods. 3 písm. k) zákona č. 308/2000 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a0c9caa8-9695-4b14-b741-4745de5375e7
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:9014010127.1

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Sž/19/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 9014010127
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Rumana
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:9014010127.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a členov
senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Soni Langovej v právnej veci navrhovateľa: MAC TV, s.r.o., so
sídlom Brečtanová 1, Bratislava, IČO: 00 618 322, zastúpeného Mgr. Petrom Ďurčekom, advokátom a
konateľom spoločnosti Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., so sídlom Drotárska cesta 102,
Bratislava, proti odporcovi: Rada pre vysielanie a retransmisiu, so sídlom Dobrovičova 8, Bratislava,
v konaní o opravnom prostriedku navrhovateľa proti rozhodnutiu odporcu č. RP/055/2014 zo dňa 23.
septembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky návrhu na prerušenie odvolacieho konania do právoplatného
skončenia konania o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. RO/001/2014 zo dňa 08.04.2014 vedeného
na Krajskom súde v Bratislave a postúpenie návrhu na zaujatie stanoviska k záveru, či § 16 ods. 3 písm.
k) zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii, v znení neskorších predpisov je v rozpore s Ústavou
Slovenskej republiky a Dohovorom ESĽP Ústavnému súdu Slovenskej republiky,  n e v y h o v u j e.

Rozhodnutie odporcu č. RP/055/2014 zo dňa 23. septembra  2014  p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi náhradu trov konania  n e p r i z n á v a.

Navrhovateľovi ukladá povinnosť zaplatiť súdny poplatok z podaného opravného prostriedku vo výške
500 € (päťsto eur) na bankový účet podľa priloženého platobného predpisu, v lehote 30 dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Odporca rozhodnutím č. RP/055/2014 zo dňa 23. septembra 2014, vydaným v správnom konaní č.
555/SKO/2014, postupom podľa ust. § 71 zák. č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii účinného v
rozhodnom čase (ďalej len „zákon č. 308/2000 Z.z.“  alebo „zákon o vysielaní a retransmisii“) rozhodol o
tom, že navrhovateľ porušil povinnosť ustanovenú v § 16 ods. 3 písm. k) zákona č. 308/2000 Z.z. tým, že
v dňoch 29.05.2014, 30.05.2014 a 31.05.2014 neodvysielal na televíznej programovej službe JOJ oznam
o porušení zákona, uložený Radou ako sankciu rozhodnutím Rady č. RO/001/2014 zo dňa 08.04.2014,
čím došlo k porušeniu povinnosti odvysielať oznam o porušení zákona v primeranom rozsahu, forme
a vysielacom čase určenom Radou, za čo mu  podľa § 64 ods. 1 písm. b) zákona číslo 308/2000 Z.z.
uložil sankciu - pokutu podľa § 67 ods. 5 písm. f) zákona vo výške 10 000 €.



Súčasne vyslovil, že podľa § 64 ods. 5 zákona č. 308/2000 Z.z. „Uložením sankcie nezaniká povinnosť,
za ktorej porušenie sa sankcia uložila“ a že v zmysle § 67 ods. 16 zákona je pokuta splatná do 30 dní
odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia a je potrebné ju uhradiť na účet uvedený v rozhodnutí.

Proti uvedenému rozhodnutiu odporcu podal v zákonnej lehote opravný prostriedok navrhovateľ z
dôvodu, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a v konaní odporcu bola
zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Navrhovateľ namietal, že napadnuté rozhodnutie je nezákonným opakovaním trestania za rovnaký
skutok s cieľom bez právneho dôvodu obmedziť slobodu prejavu žalobcu a zároveň predstavuje
neprimeraný zásah do práva žalobcu na spravodlivé súdne konanie, pretože napriek objektívnej
existencii konania o preskúmanie podkladového rozhodnutia je od žalobcu prostredníctvom sankcie
a následnej hrozby ďalších sankcií vyžadované odvysielanie núteného prejavu, ktorý je v rozpore s
jeho vôľou. V súvislosti s uvedeným poukázal na rozhodnutie žalovanej č. RO/001/2014, ktorým uložila
žalobcovi sankciu - povinnosť odvysielať oznam o porušení zákona, ktoré navrhovateľ napadol žalobou
na Krajský súd v Bratislave, o ktorej nebolo dosiaľ rozhodnuté. V prípade, ak žalobca využil všetky
prostriedky súdneho prieskumu rozhodnutia, je v súlade s právom na spravodlivé súdne konanie, aby
bolo o nich rozhodnuté pred tým, ako budú tvoriť podklad pre ďalšiu rozhodovaciu, sankčnú prax Rady.
V prípade, ak by došlo k splneniu rozhodnutia pred tým, ako bude rozhodnuté o jeho zákonnosti,
účinky splneného rozhodnutia by boli nezvratné aj v prípade, ak by žalobca so svojou žalobou o
preskúmanie rozhodnutia bol úspešný. Rozhodnutia o uložení povinnosti odvysielať oznam o porušení
zákona sú právoplatné dňom doručenia, pretože zákon neumožňuje podať voči nim opravný prostriedok.
Rozhodnutie o povinnosti odvysielať oznam o porušení zákona zasahuje do materiálnej sféry žalobcu
a účinky jeho vykonania určujú, aby takéto rozhodnutie nebolo nezákonné, neexistovala pochybnosť o
jeho správnosti. Pochybnosť o správnosti v danej veci existuje, a preto bolo napadnuté žalobou.

Podľa jeho názoru, Najvyšší súd Slovenskej republiky nemôže pokračovať a rozhodnúť o odvolaní
proti napadnutému rozhodnutiu, je povinný prerušiť konanie z dôvodu, že konanie o odvolaní závisí od
posúdenia prejudiciálnej otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť, otázky, či rozhodnutie o
povinnosti žalobcu odvysielať oznam o porušení zákona bolo zákonné alebo nie. Je teda v súlade s
právom žalobcu, aby najvyšší súd počkal s konaním a rozhodnutím o odvolaní až do právoplatného
skončenia konania o preskúmanie rozhodnutia žalovanej č. RO/001/2014. Postup žalovanej nie je
zákonný, pretože vedie k neprípustnému opakovanému trestaniu žalobcu za rovnaké porušenie
povinností podľa § 16 ods. 3 písm. b) zákona. Je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a Dohovorom
garantovaných práv žalobcu na spravodlivé súdne konanie, zákazu opakovaného trestania za ten istý
skutok a zákazu ukladania neprimeraných trestov, aby ustanovenia zákona o vysielaní umožňovali
žalovanej ukladať sankcie a pri ich nesplnení ukladať sankcie z nesplnených sankcií, pretože takýto
postup žalovanej predstavuje opakované trestanie za porušenie povinnosti, o ktorej bolo už právoplatne
rozhodnuté, a na základe ktorej už bola uložená sankcia. Je vylúčené, aby žalovaná ukladala opätovnú
sankciu v prípade, ak by žalobca včas neuhradil uloženú pokutu, pretože takýto postup by viedol k
neprimeranému a opakovanému trestaniu za to isté porušenie, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté.
Zároveň je neprípustné, aby žalovaná mohla opakovane ukladať finančné sankcie za nesplnenie
právoplatného rozhodnutia ním uloženej sankcie.

Na základe uvedených dôvodov žiadal žalobca, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie žalovaného
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Zároveň navrhol, aby odvolací súd prerušil odvolacie konanie až do právoplatného skončenia konania o
preskúmanie rozhodnutia žalovanej číslo RO/001/2014 zo dňa 08.04.2014 a postúpil Ústavnému súdu
Slovenskej republiky návrh na zaujatie stanoviska k záveru, že ustanovenie § 16 ods. 3 písm. k) zákona
o vysielaní je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a Dohovorom. Navrhol, aby odvolací súd odložil
vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia.

II.

Odporca vo svojom vyjadrení k žalobe, doručenom súdu dňa 14.04.2015 uviedol, že dňa 23.09.2014
rozhodnutím číslo RP/055/2014 rozhodol o uložení sankcie, pokuty 10 000 € za to, že navrhovateľ
porušil povinnosť ustanovenú § 16 ods. 3 písm. k) zákona číslo 308/2000 Z.z. tým, že v dňoch



29.05.2014, 30.05.2014 a 31.05.2014 neodvysielal na televíznej programovej službe JOJ oznam o
porušení zákona, uložený Radou ako sankciu rozhodnutím Rady č. RO/001/2014 zo dňa 08.04.2014,
čím došlo k porušeniu povinnosti odvysielať oznam o porušení zákona v primeranom rozsahu, forme a
vysielacom čase určenom Radou.

Uviedol, že rozhodnutia odporkyne o uložení sankcie za porušenie § 16 ods. 3 písm. k) zákona číslo
308/2000 Z.z. už boli predmetom prieskumu na Najvyššom súde Slovenskej republiky v konaniach sp.
zn. 5Sž/94/2005 a 5Sž/128/2002, v ktorých rozhodnutia odporkyne ako zákonné potvrdil.

Nesúhlasil s námietkou navrhovateľa o opakovanom trestaní za rovnaký skutok, pretože je zrejmé z
rozhodnutí RO/001/2014 a RP/055/2014, že navrhovateľ bol sankcionovaný za dva rozdielne skutky,
ktorými došlo k naplneniu skutkových podstát odlišných správnych deliktov. Odvysielaním príspevku
„Dlhá cesta pošty“ v rámci programu „Veľké noviny“ v rozpore s ustanovením § 16 ods. 3 písm. b)
zákona číslo 308/2000 Z.z. v takej miere, že bolo nevyhnutne účelné a potrebné aby sa verejnosť o
tomto porušení zákona dozvedela, došlo k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu, za ktorý
bola navrhovateľovi uložená sankcia - odvysielať oznam o porušení zákona. Neodvysielaním oznamu o
porušení zákona došlo k naplneniu skutkovej podstaty odlišného správneho deliktu, a to k porušeniu § 16
ods. 3 písm. k) zákona číslo 308/2000 Z.z., za čo bola navrhovateľovi uložená sankcia - pokuta vo výške
10 000 €. Odvysielanie oznamu o porušení zákona je osobitným druhom sankcie, ktorú môže Rada
uložiť, ak vysielateľ vysielal programy alebo iné zložky programovej služby v rozpore z § 16 ods. 2 písm.
c), ods. 3 písm. a) a b), § 19 a § 20 ods. 1 a 4 a je účelné a potrebné, aby sa verejnosť o tomto porušení
dozvedela. Zákonodarca zároveň zakotvil povinnosť odvysielať oznam o porušení zákona alebo iného
všeobecne záväzného právneho predpisu v primeranom rozsahu, forme a vysielacom čase určenom
Radou aj medzi základné povinnosti vysielateľa v ustanovení § 16 ods. 3 písm. k) zákona, čím  jej priznal
okrem postavenia sankcie aj postavenie základnej povinnosti vysielateľa, ktorej nedodržaním dochádza
k spáchaniu správneho deliktu, za ktorý je odporkyňa oprávnená uložiť príslušnú sankciu.

K námietke ohľadom obmedzenia slobody prejavu bez existencie proporcionality takéhoto obmedzenia
v demokratickej spoločnosti odporkyňa uviedla, že požiadavka odvysielať oznam o porušení zákona
je zakotvená v právnom poriadku Slovenskej republiky. Právo na slobodu prejavu je obmedzené
na základe zákona, pričom takéto obmedzenie slobody prejavu umožňuje článok 26 ods. 4 Ústavy
Slovenskej republiky. V prípade povinnosti podľa § 16 ods. 3 písm. k) zákona číslo 308/2000 Z.z. je
možné skúmať jedine zachovanie princípu adekvátnosti zasahovania správneho orgánu do slobody
spravovaného subjektu v jej najširšom zmysle. Zákonodarca túto povinnosť do právneho poriadku zaradil
a upravil aj sankčnú zodpovednosť subjektu pri nesplnení, a preto zásah správneho orgánu do slobody
spravovaného subjektu pri jej prípadnom vynucovaní posúdil ako adekvátny. Povinnosť stanovená do
§ 16 ods. 3 písm. k) zákona číslo 308/2000 Z.z. je formulovaná jednoznačne a nie je daný priestor na
akúkoľvek správnu úvahu. V danom prípade navrhovateľa neodvysielal oznam o porušení zákona v
zmysle rozhodnutia odporkyne, čo automaticky zakladá rozpor so zákonom.

V prípade uloženia povinnosti odvysielať oznam o porušení zákona vo vzťahu k jeho vykonateľnosti
odporca uviedol, že rozhodnutie č. RO/001/2014 nezakladá možnosť exekučného vynútenia uloženej
povinnosti odvysielať oznam o porušení zákona.  Navrhovateľ podal na Krajský súd v Bratislave žalobu
proti predmetnému rozhodnutiu a zároveň žiadal o odloženie vykonateľnosti tohto rozhodnutia. Krajský
súd v Bratislave žiadosti o odloženie vykonateľnosti rozhodnutia nevyhovel. V danom prípade platná
právna úprava nespája so situáciou, keď nedôjde k dobrovoľnému splneniu povinností - odvysielať
oznam o porušení zákona, uloženej rozhodnutím, účinky vo vzťahu ku ktorým by bolo možné rozhodnúť
o ich odložení. Tvrdenie navrhovateľa o opakovanom trestaní za rovnaký skutok je zjavne účelové a
nedôvodné. Navrhovateľ mal aj v prípade uplatnenia postupu podľa § 247 a nasl. O.s.p. povinnosť
odvysielať oznam o porušení zákona. V čase rozhodovania odporcu o uložení sankcie za porušenie § 16
ods. 3 písm. k) zákona číslo 308/2000 Z.z., bolo rozhodnutie RO/001/2014 právoplatné a vykonateľné a
ak nedôjde k jeho zrušeniu, nie je ho možné za iné ako právoplatné a vykonateľné ani považovať, pričom
okolnosť, že je predmetom prieskumu, nie je pre dané správne konanie relevantná. V tejto súvislosti
poukázal odporca na ustanovenie § 250l ods. 1 v spojení s ustanovením § 250i ods. 1 O.s.p.

V prípade prijatia argumentu navrhovateľa, že povinnosti odvysielať oznam o porušení zákona musí
predchádzať právoplatné rozhodnutie o jeho zákonnosti v rámci súdneho prieskumu, by sankcia -



povinnosť odvysielať oznam o porušení zákona stratila akékoľvek opodstatnenie vzhľadom na veľký
časový odstup od spáchania skutku až po právoplatné súdne rozhodnutie vo veci.

Obdobná situácia už bola predmetom prieskumu na Najvyššom súde Slovenskej republiky, ktorý postup
odporkyne opakovane potvrdil. Poukázal na právny názor vyjadrený v jeho rozhodnutiach sp. zn.
6Sž/11/2013, 6Sž/28/2011, 3Sž/2/2013, 4Sž/1/2014.

Z dôvodu, že rozhodnutie číslo RP /055/2014 v dôsledku podania opravného prostriedku nenadobudlo
právoplatnosť ani vykonateľnosť, odporca považuje návrh na odloženie jeho vykonateľnosti za zbytočný
a nerealizovateľný. Takisto nesúhlasil s prerušením konania za účelom predloženia veci Ústavnému
súdu Slovenskej republiky.

Odporca žiadal súd, aby napadnuté rozhodnutie potvrdil.

III.

Pred tým, ako Najvyšší súd Slovenskej republiky pristúpil k preskúmaniu odvolaním napadnutého
rozhodnutia odporcu, bolo potrebné sa vysporiadať s návrhmi navrhovateľa na prerušenie konania podľa
§ 109 ods. 1 písm. b) a c) O.s.p. Navrhovateľ žiadal konanie prerušiť z dôvodu, že na Krajskom súde v
Bratislave prebieha konanie, ktoré má zásadný význam pre odvolacie konanie, pretože jeho predmetom
je posúdenie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. RO/001/2014. Dôvodom pre prerušenie konania podľa
názoru navrhovateľa je aj získanie stanoviska Ústavného súdu Slovenskej republiky k rozporu § 16 ods.
3 písm. k) zákona č. 308/2000 Z.z. s Ústavou SR a Dohovorom.

Podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p., súd konanie preruší, ak
b) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu
pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je
v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v
tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska,
Podľa ods. 2 písm. c) predmetného ustanovenia, súd konanie preruší aj v prípade, ak prebieha konanie,
v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto
konanie podnet.

V zmysle uvedeného ustanovenia, súd preruší konanie podľa § 109 ods. 1 písm. b)  O.s.p. len v prípade,
ak sám dospeje k názoru, že nastal dôvod na prerušenie a nie ak k takémuto názoru dospel účastník
konania (R 53/1999).

Najvyšší súd Slovenskej republiky nedospel k názoru, že všeobecne záväzný predpis, upravujúci
postup v danej veci je v rozpore s ústavou alebo medzinárodnou zmluvou, a preto nenastal dôvod
pre  prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. Svoju úvahu ohľadom súladu aplikovaného
právneho predpisu s ústavou a Dohovorom uvedie nižšie.

V čase, kedy príslušný senát Najvyššieho súdu SR na základe platného rozvrhu práce pristúpil k
preskúmaniu odvolaním napadnutého rozhodnutia odporcu, Krajský súd v Bratislave rozhodol o žalobe
navrhovateľa v konaní sp. zn. 1S/156/2014, predmetom ktorej bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
odporcu č. RO/001/2014 zo dňa 08.04.2014. Krajský súd rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
23.05.2015, žalobu zamietol po tom, ako dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného č. RO/001/2014
zo dňa 08.04.2014 bolo vydané v súlade so zákonom. Prerušenie konania o odvolaní navrhovateľa voči
rozhodnutiu odporcu č. RP/055/2014 podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p., z dôvodu prebiehajúceho iného,
veci sa týkajúceho konania, už preto stratilo svoje opodstatnenie.

Z uvedených dôvodov súd návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm.
c), nevyhovel.

IV.



Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
Rady na základe podaného opravného prostriedku preskúmal napadnuté rozhodnutie a jemu
predchádzajúce správne konanie postupom podľa § 246 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 250l a nasl. v
rozsahu dôvodov uvedených v opravnom prostriedku a po oboznámení sa s obsahom administratívneho
spisu, ako aj s obsahom písomných podaní účastníkov konania a po vypočutí zástupcu odporcu a
právneho zástupcu navrhovateľa na nariadenom pojednávaní súdu dňa 29.06.2016 dospel k záveru, že
opravný prostriedok navrhovateľa je nedôvodný.

Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup odporcu - správneho orgánu,
ktorým bola navrhovateľovi uložená sankcia podľa § 64 ods. 1 písm. d/ zákona o vysielaní a retransmisii
za porušenie povinnosti podľa § 16 ods. 3 písm. k) zákona o vysielaní a retransmisii.

Z obsahu administratívneho spisu mal súd za preukázané, že odporca opakovane oznámil
navrhovateľovi začatie správneho konania č. 555/SKO/2014 vo veci možného porušenia § 16 ods. 3
písm. k) zák. č. 308/2000 Z.z. v súvislosti s tým, že na televíznej programovej službe JOJ v dňoch
29.05.2014, 30.05.2014 a 31.05.2014 neodvysielal oznam o porušení zákona na základe rozhodnutia
Rady č. RO/001/2014 zo dňa 08.04.2014. V oznámení bolo uvedené, že Rada na svojom zasadnutí
dňa 08.04.2014 rozhodla, že navrhovateľ porušil povinnosť ustanovenú v § 16 ods. 3 písm. b) zákona
číslo 308/2000 Z.z. tým, že dňa 08.10.2013 v čase o cca 19:30 hod. odvysielal v rámci programovej
služby JOJ v programe „Veľké noviny“ príspevok „Dlhá cesta pošty“, v ktorom neboli žiadnym spôsobom
sprostredkované relevantné informácie týkajúce sa procesu vyhotovovania a doručovania súdnych
rozhodnutí a tiež nebolo v relevantnej miere sprostredkované stanovisko dotknutých súdov, čím nebola
zabezpečená objektívnosť a nestrannosť predmetného programu. Vysielateľovi bola uložená podľa § 64
ods. 1 písm. b) zákona číslo 308/2000 Z.z. sankcia - odvysielať oznam o porušení zákona. Vysielateľ bol
povinný odvysielať oznam bezprostredne pred tromi najbližšími po sebe nasledujúcimi odvysielaniami
programu „Veľké noviny“, počnúc 3. dňom od doručenia rozhodnutia a zároveň bezodkladne oznámiť
Rade termín odvysielania oznamu. Rozhodnutie číslo RO/001/2014 bolo vysielateľovi doručené dňa
26.05.2014, z čoho vyplynulo, že oznam o porušení mal byť odvysielaný v dňoch 29.05., 30.05. a
31.05.2014 pred programom „Veľké noviny“. Oznámenie o odvysielaní oznamu vysielateľ nedoručil, a
preto bol vykonaný monitoring, ktorým bolo zistené, že oznam o porušení zákona nebol navrhovateľom
odvysielaný. Keďže navrhovateľ neodvysielal v rozpore s rozhodnutím číslo RO/001/2014 oznam o
porušení zákona, mohlo dôjsť k porušeniu povinnosti podľa § 16 ods. 3 písm. k) zákona číslo 308/2000
Z.z.
Navrhovateľ na oznámenie o začatí správneho konania zo dňa 07.07.2014 a na výzvu k podaniu
vyjadrenia k podkladom pre rozhodnutie, zo dňa 15.08.2014, nereagoval.

Odporca dňa 23.09.2014 následne rozhodol, že navrhovateľ porušil povinnosť ustanovenú v § 16
ods. 3 písm. k) zákona číslo 308/2000 Z.z. tým, že v dňoch 29.05.2014, 30.05.2014 a 31.05.2014
neodvysielal na televíznej programovej službe JOJ oznam o porušení zákona, uložený Radou ako
sankciu rozhodnutím Rady číslo RO/001/2014 zo dňa 08.04.2014, čím došlo k porušeniu povinnosti
odvysielať oznam o porušení zákona v primeranom rozsahu, forme a vysielacom čase určenom Radou,
za čo mu uložil podľa § 64 ods. 1 písm. b) zákona číslo 308/2000 Z.z. sankciu - pokutu určenú podľa §
67 ods. 5 písm. f) zákona číslo 308/2000 Z.z., vo výške 10 000 €.

Úlohou senátu najvyššieho súdu v posudzovanej veci bolo postupom podľa ustanovení tretej hlavy,
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, preskúmať zákonnosť postupu a zákonnosť napadnutého
rozhodnutia odporkyne, ktorým bola navrhovateľovi uložená sankcia podľa § 64 ods. 1 písm. d/ zákona
č. 308/2000 Z.z. za porušenie povinnosti podľa § 16 ods. 3 písm. k) citovaného zákona.

Najvyšší súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu
správneho orgánu podľa piatej časti, tretej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (§ 250l a nasl. O.s.p.)
je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov
pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či
rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom
predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi,
ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená
zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. Pri



rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie),
preskúmava súd iba to, či toto rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom.

Podľa ust. § 250i ods. 2 O.s.p., ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo
o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov
(§ 7 ods. 1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný
skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho
orgánu, opätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa
tretej časti, druhej hlavy.

Podľa ust. § 4 ods. 1 až 3 zák. č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii platného a účinného v
rozhodnom čase, poslaním Rady je presadzovať záujmy verejnosti pri uplatňovaní práva na informácie,
slobody prejavu a práva na prístup ku kultúrnym hodnotám a vzdelaniu a vykonávať štátnu reguláciu v
oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie.

Rada dbá o uchovávanie plurality informácií v spravodajských reláciách vysielateľov, ktorí vysielajú
na základe zákona alebo na základe licencie podľa tohto zákona. Dohliada na dodržiavanie právnych
predpisov upravujúcich vysielanie, retransmisiu a poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb na
požiadanie a vykonáva štátnu správu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych
mediálnych služieb na požiadanie v rozsahu vymedzenom týmto zákonom.

Rada je právnická osoba so sídlom v Bratislave. Pri výkone štátnej správy v oblasti vysielania,
retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie má postavenie orgánu
štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou v rozsahu vymedzenom týmto zákonom a osobitnými
predpismi.
Podľa ust. § 5 ods. 1 písm. g/, h/, m/ zák. č. 308/2000 Z.z., do pôsobnosti rady v oblasti
výkonu štátnej správy patrí dohliadať na dodržiavanie povinností podľa tohto zákona a podľa
osobitných predpisov, ukladať sankcie vysielateľom, prevádzkovateľom retransmisie a poskytovateľom
audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, ako aj tým, ktorí vysielajú alebo prevádzkujú retransmisiu
bez oprávnenia, žiadať záznamy vysielania od vysielateľov v prípade potreby.

Podľa ust. § 16 ods. 3 písm. b) a k) zákona č. 308/2000 Z.z., vysielateľ je povinný
b) zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov a politicko-publicistických
programov; názory a hodnotiace komentáre musia byť oddelené od informácií spravodajského
charakteru,
k) odvysielať oznam o porušení zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu (ďalej
len "oznam o porušení zákona") a udelenej licencie v primeranom rozsahu, forme a vysielacom čase
určenom radou.

Podľa ust. § 64 ods. 1 až 7 zákona č. 308/2000 Z.z.,
(1) Za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto
sankcie:
a) upozornenie na porušenie zákona,
b) odvysielanie oznamu o porušení zákona,
c) pozastavenie vysielania alebo poskytovania programu alebo jeho časti,
d) pokutu,
e) odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti.
(2) Sankciu podľa odseku 1 písm. d) rada uloží, ak vysielateľ, prevádzkovateľ retransmisie, poskytovateľ
audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie alebo právnická osoba alebo fyzická osoba podľa § 2
ods. 3 a 4 aj napriek písomnému upozorneniu rady opakovane porušila povinnosť. Rada uloží pokutu
bez predchádzajúceho upozornenia, ak bola porušená povinnosť uložená v § 19. Rada môže uložiť
pokutu aj bez predchádzajúceho upozornenia, ak bola porušená povinnosť uložená v § 16 ods. 2 písm.
a) a c), ods. 3 písm. k), § 20 ods. 1 a 4, § 30, ako aj v prípade vysielania bez oprávnenia [§ 2 ods. 1
písm. b)] alebo prevádzkovania retransmisie bez oprávnenia [§ 2 ods.1 písm. e)].
(3) Pokutu rada určí podľa závažnosti veci, spôsobu, trvania a následkov porušenia povinnosti, miery
zavinenia a s prihliadnutím na rozsah a dosah vysielania, poskytovania audiovizuálnych mediálnych
služieb na požiadanie a retransmisie, získané bezdôvodné obohatenie a sankciu, ktorú už prípadne



uložil samoregulačný orgán pre oblasť upravenú týmto zákonom v rámci vlastného samoregulačného
systému.
(4) Rada o uložení sankcie rozhodne do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa o porušení povinnosti podľa
odseku 1 dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď bola povinnosť porušená. Za deň,
keď sa rada dozvedela o porušení povinnosti podľa odseku 1, sa považuje deň prerokovania správy o
kontrole dodržiavania povinností podľa tohto zákona na zasadnutí rady.
(5) Uložením sankcie nezaniká povinnosť, za ktorej porušenie sa sankcia uložila.
(6) Proti rozhodnutiu o uložení sankcie podľa odseku 1 písm. c) až e) možno podať opravný prostriedok
na najvyšší súd do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia rady; podanie opravného prostriedku proti
rozhodnutiu o uložení sankcie podľa odseku 1 písm. c) nemá odkladný účinok.
(7) Ak bol podaný opravný prostriedok podľa odseku 6 a súd nezruší rozhodnutie rady, sankcia sa vykoná
po nadobudnutí právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ak odsek 6 neustanovuje inak. Ak súd rozhodnutie
rady zruší a vec vráti na nové konanie, rada rozhodne o sankcii najneskôr do troch mesiacov odo dňa
doručenia rozhodnutia najvyššieho súdu. Uložená sankcia sa vykoná po nadobudnutí právoplatnosti
rozhodnutia, ak odsek 6 neustanovuje inak.

Podľa ust. § 65 zákona č. 308/2000 Z.z., povinnosť odvysielať oznam o porušení zákona môže rada
vysielateľovi uložiť, ak vysielateľ vysielal programy alebo iné zložky programovej služby v rozpore s §
16 ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. a) a b), § 19 a § 20 ods. 1 a 4 a je účelné a potrebné, aby sa verejnosť
o tom porušení dozvedela; rozsah, formu a vysielací čas určí rada.

Podľa ust. § 67 ods. 5 písm. f) zákona č. 308/2000 Z.z., Rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej
programovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 3 319 eur do 165 969 eur a
vysielateľovi rozhlasovej programovej služby od 497 eur do 49 790 eur, ak neodvysielal oznam o
porušení zákona alebo nedodržal podmienky na jeho zverejnenie, ktoré určila rada [§ 16 ods. 3 písm. k)].

Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis
o správnom konaní okrem ustanovení § 23 v časti nesprístupnenia zápisníc o hlasovaní a § 49, 53, 54,
56 až 68 zákona o správnom konaní.

Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými
právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a
právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

Podľa § 22 ods. 1 Správneho poriadku o ústnych podaniach a o dôležitých úkonoch v konaní, najmä o
vykonaných dôkazoch, o vyjadreniach účastníkov konania, o ústnom pojednávaní a o hlasovaní správny
orgán spíše zápisnicu.

Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a
vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe
alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre
rozhodnutie určuje správny orgán.

Podľa § 33 ods. 1 Správneho poriadku účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy
a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.

Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným
osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho
zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.



Vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že navrhovateľ v preskúmavanom správnom
konaní nevyužil svoje právo na vyjadrenie sa k zistenému skutkovému stavu zo strany správneho
orgánu, ani nenavrhol vykonanie iných dôkazov, s odporcom napriek dvom výzvam nespolupracoval,
teda ani nevzniesol pochybnosti k podkladom pre rozhodnutie v správnom konaní, uvedených v
oznámení o začatí správneho konania.

Z obsahu administratívneho spisu, ako aj vyjadrení účastníkov konania je nesporné, že žalobcovi bola
rozhodnutím číslo RO/001/2014 uložená povinnosť odvysielať oznam o porušení zákona. Predmetná
sankcia podľa § 64 ods. 1 písm. b) zákona číslo 308/2000 Z.z. bola navrhovateľovi uložená z dôvodu
porušenia povinností vysielateľa, ktorého skutková podstata je definovaná v ustanovení § 16 ods. 3
písm. b) zákona.

Sankcia - povinnosť odvysielať oznam o porušení zákona bola odporcom uložená (rozhodnutie č.
RO/001/2014) z dôvodu, že v odvysielanom programe programovej služby JOJ „Veľké noviny“ dňa
08.10.2013, v čase o cca 19:30 hod., neboli žiadnym spôsobom sprostredkované relevantné informácie
týkajúce sa procesu vyhotovovania a doručovania súdnych rozhodnutí a tiež nebolo v relevantnej miere
sprostredkované stanovisko dotknutých súdov, čím nebola zabezpečená objektívnosť a nestrannosť
predmetného programu, čím navrhovateľ porušil povinnosť ustanovenú v § 16 ods. 3 písm. b) zákona
číslo 308/2000 Z.z.. Navrhovateľ uloženú povinnosť, odvysielať oznam o porušení zákona v určenom
čase, nesplnil.

Sankcia - pokuta vo výške 10 000 € (rozhodnutie č. RL/055/2014) bola odporcovi uložená za porušenie
povinnosti podľa § 16 ods. 3 písm. k) zákona číslo 308/2000 Z.z. z dôvodu, že odporca neodvysielal na
televíznej programovej službe JOJ oznam o porušení zákona uložený Radou.

Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ porušil dve rôzne, samostatné povinnosti vysielateľa, vyplývajúce
z vyššie uvedených ustanovení zákona číslo 308/2000 Z.z. Nie je preto dôvodná námietka navrhovateľa,
že je dva krát sankcionovaný za ten istý správny delikt. Navrhovateľovi boli uložené dve samostatné
sankcie za naplnenie dvoch rôznych skutkových podstát dvoch správnych deliktov.

Z právnej úpravy vyplývajúcej z ust. § 64 ods. 6 zákona č. 308/2000 Z.z. vyplýva, že proti rozhodnutiu
o uložení sankcie podľa odseku 1 písm. c) až e) možno podať opravný prostriedok na najvyšší súd
do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia rady. V zmysle uvedenej právnej úpravy je zrejmé, že proti
rozhodnutiu Rady, ktorým bola vysielateľovi uložená sankcia „odvysielať oznam o porušení zákona“
podľa § 64 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona,  nie je možné podať riadny opravný prostriedok, a teda
rozhodnutie nadobúda právoplatnosť okamihom doručenia. Takéto rozhodnutie je preskúmateľné súdom
postupom podľa druhej hlavy, piatej časti Občianskeho súdneho poriadku na základe žaloby (§ 247 a
nasl. O.s.p.).

Rozhodnutie odporcu číslo RO/001/2014 zo dňa 08.04.2014 napadol navrhovateľ žalobou podanou na
Krajský súd v Bratislave, o ktorom bolo rozhodnuté v konaní č. 1 S/156/2014-31 zo dňa 16.04.2015 tak,
že súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi nepriznal náhradu
trov konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 23.05.2015.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v zhode s názorom odporcu dospel k záveru, že povinnosť odvysielať
oznam o porušení zákona, nezakladá možnosť exekučného vynútenia uloženej povinnosti. K plneniu
povinností vysielateľa, možno tohto nepriamo „donútiť“ len v rámci ďalšieho sankčného postihu, v súlade
so zákonom. V konaní prebiehajúcom na Krajskom súde v Bratislave č. 1 S 156/2014 nebolo vyhovené
návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodnutia č. RO/001/2014 a žaloba o preskúmanie tohto rozhodnutia
bola zamietnutá.

Odvolací súd nemôže súhlasiť s názorom navrhovateľa ohľadom jeho opakovaného trestania a
nespravodlivého procesu. Súdy pristupujú k preskúmavaniu a posudzovaniu každej veci individuálne.
Je zrejmé, že prípade, ak by preskúmaním rozhodnutia č. RO/001/2014 dospel krajský súd k záveru,
že je nezákonné a v tomto dôsledku by došlo k jeho zrušeniu, odpadol by aj dôvod - podmienka pre
uloženie sankcie podľa § 64 ods. 1 písm. d) pre nesplnenie povinnosti podľa § 16 ods. 3 písm. k) zákona
číslo 308/2000 Z.z. Rozhodnutie, ktorým by bola sankcia uložená, by sa stalo nezákonným, najvyšší
súd by musel v tomto konaní na uvedenú okolnosť prihliadať a preskúmavané rozhodnutie zrušiť.



Takáto situácia však nenastala, rozhodnutie č. RO/001/2014 (tvoriace podľa navrhovateľa „podklad“ pre
rozhodnutie č. RL/055/2014), bolo v čase súdneho prieskumu rozhodnutia č. RL/055/2014 právoplatným
rozsudkom súdu potvrdené, a preto z dôvodu nesplnenia povinnosti, ktorá pre navrhovateľa vyplynula
z rozhodnutia č. RO/001/2014, bol odporca povinný pristúpiť k uloženiu pokuty podľa § 64 ods. 1
a 2 zákona č. 308/2000 Z.z. Je potrebné zároveň uviesť, že dôvodom pre uloženie pokuty nebolo
predchádzajúce rozhodnutie č. RO/001/2014, ale konanie navrhovateľa - nerešpektovanie povinnosti,
ktorá z neho vyplynula.

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a
právny štát.

Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej
medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a
ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.

Podľa čl. 26 ods. 1 až 4 Ústavy Slovenskej republiky, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.
Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako
aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie
tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na
povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon.
Cenzúra sa zakazuje.
Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia
v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného
poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

Podľa čl. 10 ods. 1, 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na
slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo
myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom,
aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo filmovým spoločnostiam.

Výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa aj povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám,
podmienkam obmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v
demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti, predchádzania
nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv iných, zabráneniu
úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci.

Z uvedenej právnej úpravy zakotvenej v Ústave Slovenskej republiky, ako aj v Dohovore vyplýva, že
právo na slobodu prejavu nie je absolútne. Je v právomoci štátu, zákonom ustanoviť také právne
prostriedky, ktorými môže obmedziť právo na slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie,
ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných (čl. 26
ods. 2 Ústavy SR), bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti v
záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany
zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv iných, zabráneniu úniku dôverných informácií alebo
zachovania autority a nestrannosti súdnej moci(čl. 10 ods. 2 Dohovoru).

Podľa rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. II. ÚS 307/2014:“Zákonné obmedzenie
slobody prejavu médií požiadavkou na objektívne a nestranné informovanie v rámci spravodajských
programov a politicko-publicistických programov a s tým spojenou právomocou Rady pre vysielanie a
retransmisiu ukladať sankcie za porušenie tohto ustanovenia je potrebné v pluralitnej demokratickej
spoločnosti vykladať rigorózne v súvislosti s ochranou práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného
poriadku, ochranou verejného zdravia a mravnosti v zmysle čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a
čl. 10 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd“.

Obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona,
cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad



zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy ako individuálneho správneho
aktu.

Zákonodarca zákonom č. 308/2000 Z.z. zveruje do právomoci Rady presadzovať záujmy verejnosti
pri uplatňovaní práva na informácie, slobody prejavu a práva na prístup ku kultúrnym hodnotám a
vzdelaniu a vykonávať štátnu reguláciu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych
mediálnych služieb na požiadanie. Dohliada na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich
vysielanie, retransmisiu a poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a vykonáva
štátnu správu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb
na požiadanie v rozsahu vymedzenom týmto zákonom (§ 4 ods. 1, 2 zákona č. 308/2000 Z.z.). Do
pôsobnosti Rady v oblasti výkonu štátnej správy patrí dohliadať na dodržiavanie povinností podľa
zákona o vysielaní a retransmisii a podľa osobitných predpisov, ako aj ukladať sankcie vysielateľom za
porušenie právnej povinnosti (§ 5 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z.).

Najvyšší súd už viackrát vo svojich rozhodnutiach v obdobných veciach judikoval, že je v právomoci
odporcu sankcionovať navrhovateľa za porušenie povinností vysielateľa vyplývajúcich mu z právnych
predpisov. Je zároveň povinnosťou navrhovateľa ako vysielateľa rešpektovať rozhodnutia Rady (§ 16
ods. 3 písm. k) zákona č. 308/2000 Z.z.) ako orgánu vykonávajúceho dohľad nad dodržiavaním právnych
predpisov upravujúcich vysielanie a retransmisiu. Zákon teda jednoznačne stanovuje práva a povinnosti
vysielateľov, prevádzkovateľov retransmisie aj Rady pre vysielanie a retransmisiu. Z vyššie uvedených
ustanovení zákona č. 308/2000 Z.z. vyplynula pre navrhovateľa povinnosť odvysielať oznam o porušení
zákona podľa rozhodnutia Rady, ako i povinnosť odporcu pristúpiť k uloženiu sankcie za nesplnenie
povinnosti vyplývajúcej z ust. § 16 ods. 3 písm. k) tohto zákona. Uloženie sankcie ako negatívneho
dôsledku porušenia právneho predpisu alebo zákonom uloženej povinnosti, má význam tak represívny,
ako aj preventívny a výchovný, pričom je zároveň štandardným prostriedkom na dosiahnutie nápravy
v demokratickej spoločnosti. Nemôže byť preto v rozpore s ústavnými princípmi, a medzinárodnými
dohovormi, trvať na dodržiavaní zákonom upravených povinností a docieliť ich splnenie (ak neboli
splnené dobrovoľne) aj prostredníctvom sankčného postihu. V danom prípade nebol iný spôsob ako
docieliť splnenie povinnosti navrhovateľa - odvysielať oznam o porušení zákona, len prostredníctvom
uloženia sankcie ako represívneho prostriedku, pôsobiť na vysielateľa.

Po preskúmaní spisového materiálu  sa najvyšší súd stotožnil s názorom vysloveným v napadnutom
rozhodnutí a vo vyjadrení odporcu, že ako príslušný správny orgán v dostatočnej miere zistil skutkový
stav veci, na ktorý správne aplikoval relevantné ustanovenia zákona o vysielaní a retransmisii. Jeho
rozhodnutie má všetky náležitosti ustanovené v § 47 Správneho poriadku, nevykazuje formálne
ani logické nedostatky, je riadne odôvodnené a vychádza zo skutkového stavu zisteného v zmysle
ustanovení Správneho poriadku.

Vzhľadom  k tomu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, ako aj v súlade s
poslaním odporcu definovaným v § 4 zákona o vysielaní a retransmisii, bolo bez formálnych a logických
nedostatkov, riadne odôvodnené a vychádzalo z dostatočne zisteného skutkového stavu, Najvyšší súd
Slovenskej republiky rozhodol tak, že toto ako vecne správne podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

O náhrade trov rozhodol najvyšší súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého náhradu trov možno
priznať len tomu navrhovateľovi, ktorý mal vo veci aspoň sčasti úspech.

O povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok za podaný opravný prostriedok vo výške 500 €
rozhodol súd podľa § 2 ods. 4 veta druhá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za
výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, z dikcie ktorého vyplýva, že poplatníkom je tiež
ten, kto podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný.

Výška poplatku bola určená podľa položky č. 10 písm. g/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí
prílohu zákona č. 71/1992 Zb.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.