Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/201/2011 z 18. 3. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 18. marca 2013, sp. zn. 6Co/201/2011, ECLI:SK:KSKE:2013:7506209385.3 Krajský súd Košice | 6Co/201/2011 | ECLI:SK:KSKE:2013:7506209385.3 | 2013-03-18 | Uznesenie Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 221 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4c6ea579-e6c8-42eb-bd66-87d2e299a28b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7506209385.3 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/201/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7506209385
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7506209385.3

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcov: 1) Š. D., P. X.X.XXXX, Y. J. U., U. XX, 2) A.P. D., P.
XX.X.XXXX, bývajúci v Č. Z., Y. XXXX/X, E. X - H., zastúpených JUDr. Janou Kupcovou, advokátkou
so sídlom v Košiciach, Národná trieda 72 proti žalovaným: 1) N. H., P. X.X.XXXX, Y.Ú. J. U., U. XX, 2)
M.. Š. H., P. X.X.XXXX, Y.Ú. J. U., D. X, 3) D.I.. G. S., P. XX.X.XXXX, Y. J. U., D. XX, zastúpeným JUDr.
Darinou Mattovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Krivá 18, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní
žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 25.mája 2010, č.k. 16C/191/2006-147
takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo vyhovujúcej časti a v zrušenom rozsahu v r a c i a vec súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice-okolie (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvého stupňa“) rozsudkom zo dňa
25.mája 2010 č.k. 16C/191/2006-147 určil, že žalobcovia v 1. a 2. rade Š. D. N. A. D. sú podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností v katastrálnom území D., zapísaných na liste vlastníctva číslo XXX ako
parcely číslo 384/2 - orná pôda s výmerou 5500m2 a parcely číslo 387/2 - orná pôda s výmerou 16379m2,
každý v 1/8 z celku, podielov zapísaných pod B9 na mene žalovaného 1) N. H. v 1/16 z celku, pod
B10 na mene žalovaného 2) M.. Š. H. a pod B11 na mene žalovaného 3) D.. G. S. v 1/8-ine z celku.
V prevyšujúcej časti konanie zastavil. O náhrade trov konania si vymienil rozhodnúť po právoplatnosti
rozsudku.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že pôvodne sa žalobca v 1. rade žalobou zo dňa 15.8.2006, doručenou
Okresnému súdu Košice-okolie dňa 16.8.2006, ktorá okrem žalovaných N. H., M.. Š. H. N. D.. G. S.
smerovala aj proti N. H., narodenej XX.X.XXXX, Y. J. U. P. E. X a proti J. S., P. XX.X.XXXX, Y. J. U.
P. D. XX, domáhal určenia neplatnosti notárskej zápisnice N 121/95, Nz 121/95 zo dňa 5.12.1995,
spísanej JUDr. Vierou Ogurčákovou, notárkou v Košiciach, Štúrova 8, ktorou bolo osvedčené vyhlásenie
o nadobudnutí vydržania vlastníctva žalovanej N. H. k predmetným nehnuteľnostiam v katastrálnom
území D.. Súčasne sa žalobca domáhal aj určenia neplatnosti darovacích zmlúv, uvedených v petite
žaloby. Taktiež sa domáhal určenia, že je podielovým spoluvlastníkom v 1/3 z celku predmetných
nehnuteľností, nachádzajúcich sa v katastrálnom území D.. V priebehu konania do konania pristúpil
žalobca v 2.rade (brat žalobcu Š. D.) A. D. a títo žalobcovia vzali späť žalobu v časti, ktorou sa
domáhali určenia neplatnosti notárskej zápisnice N 121/95, Nz 121/95 zo dňa 5.12.1995, spísanej
JUDr. Vierou Ogurčákovou, notárkou v Košiciach na Štúrovej 8, ako aj určenia neplatnosti darovacích
zmlúv. Upraveným žalobným petitom sa domáhali (len) určenia, že sú podielovými spoluvlastníkmi
predmetných nehnuteľností v katastrálnom území D., každý v 1/8 z celku. Ďalším podaním zo dňa
20.11.2007 žiadali určiť, že žalovaní N. H., M.. Š. H. N. D.. G. S. nie sú spoluvlastníkmi uvedených
spoluvlastníckych podielov k sporným nehnuteľnostiam a súčasne žiadali určiť, že žalobcovia v 1. a
2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných parciel v katastrálnom území Milhosť, každý v
1/2 z celku. Na pojednávaní 3.3.2009 opravili zrejmú nesprávnosť petitu (veľkosť žiadaných podielov)



na 1/8 z celku. V rozsahu späťvzatia žaloby, nad rámec tohto petitu, proti žalovaným N. H. N. J.
S. okresný súd konanie uznesením zo dňa 6.11.2007, č.k. 16C 191/2006-56 a uznesením zo dňa
14.10.2008, č.k.16C 191/2006-75, zastavil. Na pojednávaní dňa 21.1.2010 definitívne žalobcovia upravili
žalobný petit v zmysle podania zo dňa 14.6.2007, teda domáhali sa (len) určenia vlastníckeho práva
k predmetným parcelám, každý v 1/8-ine z celku a žalobu v časti negatórneho určovacieho výroku
vzali späť. Po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci podľa ustanovení § 80 O.s.p. a §
100 ods. 1 veta prvá, § 123, § 126, § 132 a § 460 Občianskeho zákonníka, § 63 zákona č. 323/1992
Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení účinnom do 30.11.2000 a § 2 zákona
č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam v znení účinnom do
30.11.2000 okresný súd dospel k záveru, že nárok žalobcov na určenie vlastníckeho práva, každého
po 1/8-ine z celku k predmetným parcelám č. 384/2 a 387/2, zapísaným v katastrálnom území D. na
LV číslo XXX, je dôvodný. Žalobcovia v tomto rozsahu podľa okresného súdu preukázali vlastníctvo
k predmetným nehnuteľnostiam svojej predchodkyne ( Mária Opočenská, rod. Szakácsová ), ktorá ho
nadobudla dedením po svojom otcovi Š. H., zomrelom 2.4.1970 v konaní o vyporiadanie dedičstva, ktoré
sa viedlo na bývalom Štátnom notárstve Košice - mesto pod číslom D 449/70 a v ktorom bola uzavretá
medzi predchodkyňou žalobcov a N. H. dohoda dedičov, podľa ktorej matka žalobcov nadobudla podiel
v1/4-ine k celku predmetných parciel a ostatné nehnuteľnosti nadobudol druhý dedič. Žalobcovia v
1.a 2.rade sú aj jedinými dedičmi zo závetu po manželovi ich matky D. A.T., narodenom 13.4.1920,
zomrelom 1.8.2002. V konaní nemal za preukázané vlastníctvo pôvodnej žalovanej N.Ž. H. k predmetu
sporu, keďže podľa výsledkov dokazovania u nej nemohlo dôjsť k tvrdenému vydržaniu vlastníctva
podľa Občianskeho zákonníka z roku 1950. Vlastnícke právo sa nepremlčuje. V predmetnom konaní
išlo o určenie vlastníckeho práva, a nie o uplatnenie práva podľa § 2 zákona č. 293/1992 Zb. v znení
účinnom do 30.11.2000. Žalobcovia preukázali naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva v
uplatnenom rozsahu, pretože nie sú zapísaní ako vlastníci v katastri nehnuteľností, preto majú záujem
usporiadať vzťahy s užívateľmi týchto pozemkov. Z týchto dôvodov žalobe o určenie vlastníckeho práva
vyhovel.

O náhrade trov konania v súlade s ustanovením § 151 ods. 3 O.s.p. si okresný súd vymienil rozhodnúť
po právoplatnosti rozsudku.

Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku, ktorým súd žalobe vyhovel, v zákonnej lehote podali odvolanie
žalovaní. Navrhli, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie vo vyhovujúcej časti zmenil a žalobu
zamietol. Odvolanie opreli o odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d), f) O.s.p. V dôvodoch
odvolania uviedli, že žalobcovia výšku podielov, uplatňovaných žalobou v priebehu konania viackrát
menili a upresňovali. Podľa názoru žalovaných okresný súd pochybil, pokiaľ určil vlastníctvo žalobcov
k predmetným nehnuteľnostiam v nich požadovaných podieloch. V ďalšom zhrnuli svoje doterajšie
písomné a ústne vyjadrenia ohľadom vydržania predmetných nehnuteľností N. H., ktorá podľa ich názoru
vydržala vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam podľa ustanovenia § 134 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Aj keď podľa uhorského obyčajového práva pre nadobudnutie vlastníctva k nehnuteľnostiam
sa vyžadovala 32-ročná neprerušená doba, v zmysle ustanovenia § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka
č. 141/1950 Zb. lehota, ktorá začala plynúť pred 1.1.1951 sa skončí, ak tento zákon určuje kratšiu lehotu,
najneskoršie uplynutím tejto kratšej lehoty, počítanej od 1.1.1951. To platí aj o vydržacej lehote, ktorá
v prípade N. H. uplynula 1.1.1961. Nesprávne preto uzavrel okresný súd, že k vydržaniu vlastníctva
pôvodnej žalovanej N.Ž. H. nemohlo dôjsť. V dedičskom konaní po nebohom Š. H., ktoré bolo vedené
pod sp. zn. D 449/70, jeho dedičkou nebola N. H., pretože žili ešte všetky jeho deti, konania sa
nezúčastnila a nevedela o tom, že parcely, ktoré sú predmetom sporu, boli predmetom dedenia a mala
ich zdediť D. A.. N. H. totiž bola vlastníčkou 1/4-ového podielu nebohého Š. H. na základe kúpnej zmluvy
z roku 1948. V roku 1970 už poručiteľ nebol vlastníkom predmetných nehnuteľností. S odkazom na § 134
ods. 3 Občianskeho zákonníka, súčasní vlastníci nehnuteľností (žalovaní v 1.až 3.rade), ktorí predmetné
nehnuteľností nadobudli od držiteľky N. H. a jej sestry J. S., ako jediných dedičiek nebohého N. N. J.
H. na základe darovacích zmlúv, nakladali s predmetnými nehnuteľnosťami ako so svojimi, preto sa do
doby vydržania započítava aj doba, po ktorú mali vec v oprávnenej držbe ich právni predchodcovia.
Žalovaní v 1.až 3.rade majú predmetné nehnuteľnosti v oprávnenej držbe už od roku 1995, kedy sa
stali ich vlastníkmi. Žalobcovia sa domáhajú svojho vlastníckeho práva a uplatnili svoj nárok na súde
až 16.8.2006.



Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu navrhli rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku potvrdiť ako
vecne správny. Uplatnili trovy odvolacieho konania. Správne okresný súd na základe vykonaného
dokazovania uzavrel, že žalovaní nenadobudli vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam, keďže v
priebehu konania nedoložili také dôkazy, ktoré by túto skutočnosť preukazovali. Žalovaní v konaní
nepredložili kúpnu zmluvu z roku 1948, na základe ktorej mala predmetné nehnuteľnosti nadobudnúť ich
právna predchodkyňa. Pokiaľ ide o výmer o zaplatení dane z prevodu nehnuteľností z roku 1948, z tohto
listinného dôkazu nevyplýva, že predmetné parcely boli predmetom kúpy. Na strane žalovaných nemohlo
ísť o dobromyseľné vydržanie predmetných nehnuteľností, keďže tieto sa stali predmetom dedičského
konania po poručiteľovi Š. H., v ktorom sa dedičia dohodli na rozdelení parciel po nebohých rodičoch
a tieto nehnuteľnosti boli aj predmetom dedičského konania po nebohej D. A., ktoré prebiehalo od roku
1991. Zo strany žalovaných a ich právnej predchodkyne preto nemohlo ísť o dobromyseĺné vydržanie
predmetných nehnuteľností.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že žalovaní podali včas
odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť odvolaním (§ 201 O.s.p.),
preskúmal rozsudok v napadnutej vyhovujúcej časti, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212
ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru,
že nie sú dané podmienky pre potvrdenie, ani pre zmenu napadnutého rozsudku.

Odvolatelia označili odvolacie dôvody uvedené v § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., t.j. súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a § 205 ods. 2 písm. f)
O.s.p., t.j. že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Preskúmavacia činnosť odvolacieho súdu zahŕňa v sebe nielen skúmanie správnosti napadnutého
rozhodnutia súdu prvého stupňa z hmotnoprávneho hľadiska, ale aj postup súdu z hľadiska
procesnoprávnych predpisov. Na vady konania pred súdom prvého stupňa odvolací súd prihliada len
vtedy, ak tieto procesnoprávne vady mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3
O.s.p.).

To znamená, že pokiaľ ide o vady konania uvedené v § 221 ods. 1 O.s.p., alebo iné vady, ak mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, odvolací súd na ne musí prihliadať, pričom nie je rozhodujúce,
či boli uplatnené odvolateľom ako samostatný odvolací dôvod popri inom dôvode, resp. dôvodoch.

Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že okresný súd v predmetnom konaní
nepostupoval dôsledne podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a dopustil sa procesného
pochybenia, ktoré malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Z obsahu spisu totiž vysvitá, že
okresný súd rozhodol vo veci bez toho, aby rozhodol o procesnom návrhu žalobcov na zmenu návrhu na
začatie konania (žaloby), a dopustil sa tak procesného pochybenia, ktorým účastníkom konania odňal
možnosť konať pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožňuje účastníkovi konania
realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva, napríklad právo na zmenu
návrhu, právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, byť vypočutý ako účastník,
vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného
zástupcu, právo na presvedčivé rozhodnutie a podobne.

Pretože odňatie možnosti (účastníkovi) konať pred súdom znamená porušenie práva na spravodlivý
proces, zakladá nielen prípustnosť odvolania, ale aj jeho dôvodnosť, a preto odvolaciemu súdu neostala
iná možnosť len podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušiť rozsudok v napadnutej vyhovujúcej časti a
podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.



Najdôležitejšou obsahovou náležitosťou návrhu je petit návrhu. V ňom navrhovateľ uvádza, ako by mal
podľa jeho želania súd rozhodnúť, resp. ako by mal znieť výrok jeho rozsudku. Ním zároveň stanovuje
rozsah požadovanej súdnej ochrany a určuje medze toho, o čom a ako má súd rozhodnúť.

Petit návrhu tak, ako to navrhovateľ formuje v podanom návrhu alebo neskôr v priebehu konania je
súd povinný posudzovať čisto z hľadiska obsahového (t.j. či je v návrhu dostatočne presne, určito a
zrozumiteľne vyjadrené, čo navrhovateľ žiada).

Podľa § 95 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie
konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na
pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.

Podľa § 95 ods. 2 O.s.p. súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli
byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Súd nepripustí zmenu návrhu ani v prípade, ak by na
konanie o zmenenom návrhu bol vecne príslušný iný súd. V takom prípade pokračuje súd v konaní o
pôvodnom návrhu po právoplatnosti uznesenia.

Zmena žaloby (návrhu na začatie konania) nie je len zmenou tzv. žalobného petitu. Žalobu v civilnom
konaní treba vnímať ako komplexné podanie žalobcu, ktoré má spĺňať náležitosti podľa § 79 ods. 1
O.s.p. Od zmeny žaloby treba odlišovať prosté odstránenie vád návrhu na začatie konania v prípade, ak
je žaloba neurčitá, nezrozumiteľná alebo nesprávna a to buď na základe výzvy súdu alebo na základe
podania žalobcu. V tomto prípade ale nejde o zmenu žaloby. Za zmenu žaloby treba považovať zmenu
tzv. žalobnej žiadosti - petitu, t.j. pokiaľ žalobca s poukazom na rovnaký skutkový stav, prípadne skutkový
stav zmenený a doplnený, požaduje niečo iné, než pôvodne. Za zmenu žaloby však treba považovať
aj zmenu tzv. rozhodujúcich skutkových okolností, na ktorých žaloba spočíva. Zmena žaloby nie je len
dispozičným úkonom účastníka, ale je viazaná na súhlas súdu, ktorý zmenu návrhu bude posudzovať
vždy so zreteľom na hospodárnosť konania.

Z obsahu spisu vysvitá, že pôvodne žalobca v 1.rade sa domáhal žalobným návrhom vyslovenia,
že notárska zápisnica N 121/95, Nz 121/95 z 5.12.1995, spísaná v notárskej kancelárii v Košiciach,
Štúrova 8, o nadobudnutí vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam žalovanej v 1.rade (N. H., Z. H., P.
XX.X.XXXX, Y. J. U., E. X) na základe vydržania k parcelám č. 384/2 - orná pôda vo výmere 5500 m2 a č.
387/2 - orná pôda vo výmere 16743 m2, zapísaným na LV č. XXX katastrálneho územia D., je neplatná.
Domáhal sa aj určenia neplatnosti darovacej zmluvy V 231/95 z 6.3.1995, uzavretej medzi žalovanou v
1.rade a žalovanými v 3.a 4.rade (teraz žalovaní v 1.a 2.rade), darovacej zmluvy V 1353/95 z 19.9.1996,
uzavretej medzi pôvodne žalovanou v 1.rade a pôvodne žalovanou v 2.rade (J. S., Z. H., P. XX.X.XXXX,
Y. J. U., D. XX) a žalovanými v 3.a 4.rade (teraz žalovaní v 1.a 2.rade) a darovacej zmluvy V 28/98
uzavretej v notárskej kancelárii v Košiciach, Štúrova 8 medzi pôvodne žalovanou v 2.rade a žalovaným
v 5.rade (teraz žalovaný v 3.rade). Žalobca sa dožadoval aj určenia, že je 1/3-inovým spoluvlastníkom
v pomere k celku, nehnuteľností vedených na LV č. XXX, katastrálneho územia D., A. D., okres Košice-
okolie - parcely č. 384/2 - orná pôda vo výmere 5500 m 2 a parcely č. 387/2 - orná pôda vo výmere
16743 m2.

Po tom ako žalobca bol uznesením okresného súdu zo dňa 28.8.2008 vyzvaný, aby opravil a doplnil petit
návrhu na začatie konania a pravdivo opísal rozhodujúce skutočnosti, ktorými odôvodňuje svoj návrh,
žalobca upravil petit žalobného návrhu písomným podaním zo dňa 21.9.2006 a následne písomným
podaním zo dňa 11.12.2006 tak, že žiadal určiť, že predmetné nehnuteľnosti patria do podielového
spoluvlastníctva žalobcu v podiele 1/12-iny k celku, do podielového spoluvlastníctva A. D., P. XX.X.XXXX
v podiele 1/12-iny k celku, ktorý sa zrieka tohto podielu na základe čestného vyhlásenia zo dňa
29.11.2002 v prospech svojho brata Š.X. D. a do podielového spoluvlastníctva nebohého D. A., P.L.
XX.X.XXXX, V. X.X.XXXX, naposledy bývajúceho v U., X. X v podiele 1/12-iny k celku. Následne
podaním zo dňa 14.6.2007 žalobca požiadal, aby súd podľa § 92 O.s.p. pripustil vstup ďalšieho účastníka
do konania na strane žalobcu, a to A. D., P. XX.X.XXXX, Y. J. E. X - H., Y. XXXX/X. V tej súvislosti požiadal
aj o zmenu žaloby, a to tak, aby súd určil, že žalobcovia v 1.a 2.rade sú podielovými spoluvlastníkmi



parcely č. 384/2 - orná pôda vo výmere 5500 m2 a parcely č. 387/2 - orná pôda o výmere 16743 m2,
zapísaných na LV č. 256 v katastrálnom území Milhosť, obec Milhosť, obec Košice-okolie pod poradovým
č. 7., 8., 9., 10.a 11., každý v podiele po 1/8-ine k celku. Žalobcovia následne zobrali žalobu späť v
časti, v ktorej sa domáhali vyslovenia neplatnosti notárskej zápisnice N 121/95, Nz 121/95 z 5.12.1995
a vyslovenia neplatnosti darovacích zmlúv, uvedených v pôvodnom petite žalobného návrhu.

Okresný súd uznesením zo dňa 6.11.2007 č.k. 16C/191/2006-57 pripustil do konania vstup A. D., P.
XX.X.XXXX, Y. J. Č. Z., E. X - H., Y. XXXX/X ako žalobcu v 2.rade.

Uznesením z toho istého dňa 6.11.2007 č.k. 16C/191/2006-56 rozhodol o čiastočnom späťvzatí žaloby
tak, že zastavil konanie v časti o určenie neplatnosti notárskej zápisnice a neplatnosti darovacích zmlúv,
uvedených vo výroku tohto uznesenia.

Výzvou zo dňa 7.11.2007 okresný súd vyzval žalobcov na opravu petitu návrhu, nakoľko z podania zo
dňa 14.6.2007 nie je zrejmé, akej zmeny sa domáhajú. Zároveň upozornil žalobcov, že podľa poslednej
navrhovanej zmeny nie je možné rozdelenie podielov tak, ako navrhujú a takýto petit nie je vykonateľný.

Podaním zo dňa 20.11.2007 žalobcovia opravili petit žaloby tak, že požadovali určiť, že žalovaní v 3., 4.
a 5.rade nie sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných parciel a určiť, že žalobcovia v 1.a 2.rade sú
podielovými spoluvlastníkmi predmetných parciel, každý v podiele 1/2-ice k celku.

Podaním zo dňa 19.12.2007 žalobcovia zobrali žalobu späť voči žalovaným v 1.a 2.rade a navrhli voči
nim konanie zastaviť.

Okresný súd uznesením zo dňa 14.10.2008 č.k. 16C/191/2006-75 zastavil konanie voči žalovaným v
1.a 2.rade.

Následne na pojednávaní dňa 3.3.2009, ale aj v priebehu ďalšieho konania žalobcovia uviedli, že trvajú
na podanej žalobe a úpravách, ktoré naposledy vykonali podaním zo dňa 20.11.2007 a domáhajú sa
(len) určenia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, každý po 1/8-ine z celku.

Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že okresný súd sa dopustil procesného
pochybenia, keď nerozhodol o procesnom návrhu žalobcov na zmenu žaloby, a to v súvislosti so vstupom
ďalšieho účastníka do konania na strane žalobcu, keď oproti pôvodne uplatňovanej žalobe (len) žalobcu
v 1. rade sa žalobcovia v 1.a 2.rade domáhali určenia, že sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných
nehnuteľností, každý v podiele 1/8-iny k celku.

O procesnom návrhu žalobcov na zmenu žaloby v zmysle ustanovenia § 95 O.s.p. okresný súd
nerozhodol, a to aj napriek tomu, že podľa obsahu tohto procesného návrhu (podanie zo dňa 14.6.2007)
ide o zmenu žaloby. Žalobcovia totiž v súvislosti so vstupom žalobcu v 2.rade do konania, sa domáhali
určenia vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, každý v podiele 1/8-iny k celku, pričom na základe
pôvodnej žaloby sa určenia vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam domáhal (len) žalobca v 1.rade,
a to v podiele 1/3-iny k celku. Tento dispozičný úkon žalobcov nemožno považovať za upresnenie
žalobného návrhu, keďže v súvislosti so vstupom žalobcu v 2.rade do konania, sa určenia vlastníctva k
predmetným nehnuteľnostiam okrem žalobcu v 1.rade už domáhal aj žalobca v 2.rade.

Bolo preto povinnosťou okresného súdu v súvislosti so vstupom žalobcu v 2.rade do konania rozhodnúť
o zmene žaloby podľa § 95 O.s.p. a túto zmenu pripustiť alebo nepripustiť a až následne vo veci ďalej
konať, keďže dispozičný úkon žalobcov, ktorým požiadali pripustiť zmenu žaloby, nemožno považovať
za upresnenie žalobného návrhu.



Pokiaľ preto okresný súd rozhodol o nároku žalobcov bez toho, aby pripustil zmenu žaloby, tak ako túto
požadovali žalobcovia podaním zo dňa 14.6.2007 a nevydal procesné rozhodnutie, ktorým by o zmene
žaloby rozhodol, nie je zrejmé, čo je predmetom konania najmä za situácie, keď žalobcovia podaním
zo dňa 20.11.2007 opätovne rozšírili žalobný petit oproti podaniu zo dňa 14.6.2007, keď žiadali určiť,
že sú podielovými spoluvlastníkmi, každý v podiele 1/2-ice k celku, čo možno považovať jednoznačne
za rozšírenie žalobného návrhu. Za tejto situácie ani ďalšie vyjadrenia žalobcov na pojednávaní dňa
21.1.2010, ale ani na nasledujúcich pojednávaniach, že žiadajú určiť vlastnícke právo k sporným
parcelám každý v podiele 1/8-iny k celku, nie sú postačujúce na to, aby bolo zrejmé, čo je predmetom
konania, a to aj napriek tomu, že v rozsudku súd uvádza, čo predmetom konania je. Ani špecifikácia
predmetu konania v odôvodnení napadnutého rozsudku okresným súdom vzhľadom na vyššie uvedené,
nie je postačujúca bez toho, aby o procesnom návrhu žalobcov okresný súd rozhodol.

Pre vyššie uvedené procesné pochybenia odvolaciemu súdu neostala iná možnosť len zrušiť napadnutý
rozsudok vo vyhovujúcej časti a v rozsahu zrušenia vrátiť vec okresnému súdu na ďalšie konanie.

Aj keď odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa pre procesné pochybenia, k odvolacím
námietkam odvolateľov ohľadom skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa uvádza nasledovné:

Z doposiaľ vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa sa javí správny ten záver, že pokiaľ
N. H., právna predchodkyňa žalovaných „odvíja“ svoje vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam z kúpnej
zmluvy, ktorá mala byť uzavretá v roku 1948, existencia tejto zmluvy doposiaľ vykonaným dokazovaním
pred súdom prvého stupňa nebola žiadnym spôsobom preukázaná a takýto záver nemožno vyvodiť
ani z písomného dôkazu, obsiahnutého v spise na č.l. 105 (obecné svedectvo Miestneho národného
výboru v Migléci), keďže toto sa týka (len) nehnuteľností, zapísaných v pozemno-knižnej vložke č. 119
pod A.I. a A.II., avšak nie nehnuteľností, vedených v tejto pozemno-knižnej vložke pod A.IV., ktoré sú
predmetom tohto konania. Predmetný listinný dôkaz sa preto netýka parciel, ktorých vlastníctvo žiadajú
určiť žalobcovia v predmetnom konaní.

Žalobcovia odvodzujú svoje vlastnícke právo titulom dedenia ich právnej predchodkyne D. D., Z. H., ktorá
sa stala vlastníčkou predmetných nehnuteľností na základe rozhodnutia Štátneho notárstva v Košiciach
č.k. D 449/70-16 zo dňa 7.9.1971, ktoré nadobudlo právoplatnosť 30.9.1971.

Z obsahu spisu bývalého Štátneho notárstva v Košiciach zn. D 449/70 vyplýva, že ani A. H. a ani žiaden
iný dedič v priebehu dedičského konania po poručiteľovi Š. H. neuviedol, že by predmetné nehnuteľnosti
nemali byť predmetom dedenia, a že tieto boli prevedené kúpnou zmluvou na dcéru A. H., N. H.. Z
obsahu zápisnice, spísanej na Štátnom notárstve v Košiciach dňa 17.6.1971 (č.l. 13-15 spisu D 449/70)
vyplýva, že u iných nehnuteľností bolo uvedené, že tieto za života poručiteľ Š. H. previedol na svoju
vnučku N. H. kúpnou zmluvou z roku 1949. Predmetné nehnuteľnosti však tam nie sú uvedené. Navyše
predmetné nehnuteľnosti na základe dohody dedičov pripadli D. A. (D.), Z. H., z čoho vyplýva, že v
tomto období dedičia nemali žiadne pochybnosti o tom, že predmetné parcely (parc. č. 384/2 a 387/2)
nemajú byť predmetom dedenia po nebohom Š.X. H. a tieto by mali patriť N. H.. Preto priebeh a výsledky
tohto dedičského konania spochybňujú tvrdenia žalovaných o nadobudnutí vlastníctva k predmetným
nehnuteľnostiam Alžbetou Sitášovou na základe kúpnej zmluvy z roku 1948, prípadne jej vstupu do
dobromyseľnej držby od roku 1948.

Obrana žalovaných žaložená na tom, že ich právna predchodkyňa N. H. mala nadobudnúť vlastnícke
právo k predmetným nehnuteľnostiam vydržaním podľa zákona č. 141/1950 Zb., tzv. Stredného
občianskeho zákonníka, a že sa mala stať vlastníčkou predmetných nehnuteľností k 1.1.1961 na základe
vydržania vlastníckeho práva neobstojí, pretože pokiaľ by tomu tak bolo, predmetné nehnuteľnosti by
neboli stali predmetom dedenia a neboli by prejednané v spomínanom dedičskom konaní.

Pokiaľ totiž N. H. mala za to, že je vlastníčkou predmetných nehnuteľností a mala pochybnosti o
vlastníckom práve v zmysle zápisu v pozemno-knižnej vložke, nič jej nebránilo uplatňovať vlastnícke



právo žalobou, najmä za situácie, keď podľa jej tvrdení vlastníčkou predmetných nehnuteľností sa
mala stať na základe vydržania minimálne od 1.1.1961, a predmetná nehnuteľnosť bola v roku 1971
prejednaná v dedičskom konaní po poručiteľovi Š. H..

Účastníkom dedičského konania po Štefanovi Szakácsovi bol aj otec N. H. - A. H., a preto obrana
žalovaných, že N. H. o priebehu dedičského konania nemala vedomosť, sa javí účelovou.

Navyše z výsledkov doposiaľ vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa vyplýva, že
právna predchodkyňa žalobcov D. A., (D.), Z. H. nakladala so svojim podielom na predmetných
nehnuteľnostiach, pričom mala aj zákonný dôvod sa domnievať, že tieto nehnuteľnosti zdedila (prihláška
do transformačného procesu na č.l. 29 spisu, výsluch svedka Y. H.). O tom, že ani žalobca Š. D. nemal
pochybnosti o vlastníctve predmetných nehnuteľností, svedčí aj dohoda č. 41/1/1997 zo dňa 17.4.1997
o prenájme predmetných nehnuteľností na č.l. 30 spisu.

Odvolací súd poznamenáva, že tvrdenia N. H.Á., uvedené v notárskej zápisnici zo dňa 5.12.1995, o
tom, že predmetné nehnuteľnosti neboli pojaté do dedičstva po nebohom starom otcovi Š. H., nie sú
pravdivé, lebo o opaku svedčí obsah spisu bývalého Štátneho notárstva Košice zn. D 449/70.

Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že v prípade pokiaľ žalobcovia budú trvať na určení vlastníctva k
predmetným nehnuteľnostiam v pomere 1/8-iny k celku u každého z nich, súd nemôže rozhodnúť o
podiele D. A., ktorý mal nadobudnúť 1/12-inu z podielu k celku po poručiteľke D. A., Z. H. uznesením
Okresného súdu Košice I zo dňa 18.1.2000, č.k. 35C/677/94-24, právoplatným dňa 25.8.2000. Aj napriek
tomu, že Štefan Mlynár a Ondrej Mlynár sú závetnými dedičmi v rovnakom podiele po D. A., nemožno
v tomto konaní rozhodnúť aj o podiele D. A. k predmetnej nehnuteľnosti bez toho, aby o ňom bolo
rozhodnuté v dedičskom konaní, najmä za situácie, keď jeden z dedičov A. D. sa vzdal svojho dedičského
práva v prospech Š. D.. Len určenie, že predmetný podiel patrí do dedičstva po Miroslavovi Opočenskom
môže založiť právne významný následok pre jeho dedičov a to, že tento podiel bude v dedičskom konaní
prejednaný. Týmto je zároveň daný naliehavý právny záujem na takomto určení.

Z vyššie uvedených dôvodov neostala odvolaciemu súdu iná možnosť, len napadnutý rozsudok podľa
§ 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 221 ods.
2 O.s.p.

Povinnosťou súdu prvého stupňa bude po odstránení procesných vád a špecifikácii žalobného petitu
opätovne vo veci rozhodnúť.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o náhrade trov celého konania, t.j. aj o trovách tohto
odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Toto uznesenie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004
o súdoch v znení účinnom od 1.mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.