{"guid": "1072e630-d282-4182-b128-8a30a2872064:e84c021e-8256-4bf8-b97d-3ea403bbb163", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3514208821.1", "spisova_znacka": "19CoP/56/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19CoP/56/2016 z 21. 9. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 21. septembra 2016, sp. zn. 19CoP/56/2016, ECLI:SK:KSTN:2016:3514208821.1", "identifikacne_cislo": "3514208821", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Antónia Svičinová", "sudca_id": 130, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-antonia-svicinova-130", "datum_vydania": "2016-09-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e84c021e-8256-4bf8-b97d-3ea403bbb163", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3514208821.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3514208821.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3514208821.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoP/56/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3514208821
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3514208821.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Eriky Zajacovej v právnej veci navrhovateľov 1/ G., 2/ G., o spôsobilosť na
právne úkony P.Y. narodeného dňa XX.XX.XXXX, bytom A., za účasti prokurátora Krajskej prokuratúry
v S. na odvolanie P.Y., bytom A. proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 18.
mája 2016 č.k. 8Ps/12/2014-66 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie    p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov    n e m á   nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd svojim rozsudkom na návrh navrhovateľov spôsobilosť P. Q. narodeného dňa
XX.XX.XXXX, na právne úkony sa obmedzil tak, že nemôže rozhodovať o svojej zdravotnej starostlivosti,
jej poskytovaní, užívaní liekov , súčasne  mu  ustanovil opatrovníka  -  G.. U. Q.,  bytom A.    (matku) .
Štátu náhradu trov konania nepriznal a o náhrade trov konania vyslovil, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania. Z vykonaného dokazovania výsluchom navrhovateľov, P. Q.,
zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného znalkyňou P.. X. D., výsluchom znalkyne na
pojednávaní mal za preukázané, že  P. Q. trpí závislosťou od viacerých psychotropných látok, táto
porucha nie je len prechodného charakteru, nakoľko trpí touto poruchou už 10 rokov. Porucha sa
prejavuje sociálnou degradáciou, trestnou činnosťou a poškodzovaním si telesného aj duševného
zdravia. V dôsledku uvedeného je  P. Q. čiastočne neschopný zodpovedne sa správať a rozhodovať o
svojich záležitostiach v spojitosti s touto duševnou poruchou, nie je tiež schopný ovládať svoje konanie.
Závislosť na psychotropných  látkach  potvrdil i sám P. Q.,  uvedomuje si nutnosť liečenia, na liečbu však
do toho času dobrovoľne nenastúpil. S poukazom na vykonané dokazovanie okresný  súd obmedzenie
spôsobilosti na právne úkony u P. Q. považoval za dôvodné a preto  obmedzil jeho spôsobilosť na
právne úkony  tak, nemôže rozhodovať o svojej zdravotnej starostlivosti, jej poskytovaní, užívaní liekov.
Keďže osoba s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony nemôže samostatne robiť úkony, ktorých
sa obmedzenie týka, ustanovil  P. Q. opatrovníka v osobe jeho matky - navrhovateľky 2/ G.. U. Q., ktorá
ho bude zastupovať pri úkonoch, ktoré nemôže robiť . Navrhovateľka 2/ s ustanovením za opatrovníka
P. Q. súhlasila.  Okresný súd nemal pochybnosti , že prípadné úkony urobené navrhovateľkou 2/ za P.Y.,
budú z objektívneho hľadiska v jeho záujme . Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 10 ods. 2, §
34, § 27 ods. 2 Občianskeho zákonníka, o trovách konania štátu rozhodol podľa § 191 O.s.p., o trovách
konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 O.s.p.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie P. Q. a domáhal sa súdiac obsahu
jeho podania, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh navrhovateľov na



obmedzenie jeho spôsobilosti na právne úkony zamietne. Uviedol, že dôvodom jeho odvolania je tá
skutočnosť, že dobrovoľne nastupuje na ústavnú protidrogovú liečbu do liečebne v F. I. dňa 30.05.2016.

3. Navrhovatelia 1/, 2/ k odvolaniu P. Q. uviedli, že s týmto nesúhlasia, nakoľko ich syn P. Q. ústavnú
liečbu síce nastúpil dňa 30.05.2016, predčasne , po asi 10 dňoch túto prerušil. V súčasnosti absolvuje
ambulantnú liečbu u P.. M., abstinuje, ale majú pochybnosti, ako zvládne liečbu touto formou, preto trvajú
na podanom návrhu a rozhodnutí súdu.

4. P. Q. sa k vyjadreniu navrhovateľov, ktoré mu bolo riadne doručené dňa 22.08.2016 na adresu A.
nevyjadril.

5. Prokurátor sa k odvolaniu P. Q., ktoré mu bolo doručené dňa 27.06.2016,  písomne nevyjadril.

6. Krajský súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok
(ďalej len CMP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa        § 385 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdiť ako vecne správny.

7. V danej veci sa navrhovatelia 1/, 2/ domáhali, aby súd obmedzil spôsobilosť na právne úkony ich
syna P. Q., ktorý odmieta ústavnú liečbu zo závislosti od alkoholu a drog. Súd prvej inštancie ich návrhu
po vypracovaní znaleckého posudku  znalkyňou P.. X. D., jej výsluchu na pojednávaní, ako i výsluchu
navrhovateľov 1/, 2/ a P. Q. na pojednávaní, ktorý potvrdil, že je drogovo závislý, požíva alkoholické
nápoje i omamné látky, chce sa ísť liečiť a vyliečiť, s poukazom na ust. § 10 ods. 2 Občianskeho
zákonníka vyhovel  a obmedzil spôsobilosť P. Q. na právne úkony tak, že nemôže rozhodovať o svojej
zdravotnej starostlivosti, jej poskytovaní, užívaní liekov , ustanovil mu opatrovníka v osobe jeho matky
( navrhovateľky 2/) , rozhodol o trovách konania štátu  a účastníkov.

8. Odvolateľ správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie nespochybnil, dôvodil, že dobrovoľne nastúpi
ústavnú liečbu dňa 30.05.2016.

9. Navrhovatelia 1/, 2/  (rodičia P. Q.) vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu konštatovali, že ich syn
predčasne,  asi po 10 dňoch,  ústavnú liečbu prerušil, absolvuje ambulantnú liečbu, majú pochybnosti, či
touto formou liečbu zvládne. Vyjadrenie navrhovateľov 1/, 2/  odvolateľ žiadnym spôsobom nespochybnil.

10. Z ust. § 10 ods.1, ods.  2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ak fyzická osoba pre duševnú poruchu,
ktorá nie je prechodná,  nie je vôbec schopná robiť právne úkony, súd ju pozbaví spôsobilosti na právne
úkony. Ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je prechodná , alebo pre nadmerné požívanie
alkoholických nápojov  alebo omamných prostriedkov či jedov  je schopná robiť len niektoré právne
úkony,  súd obmedzí jej spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí.

11. Zbavenie človeka spôsobilosti na právne úkony (jeho právna smrť) je prostriedkom ultima ratio, t.j.
možno k nemu pristúpiť až vtedy, ak sa všetky - menej represívne prostriedky (napr. trestného práva,
správneho práva či „iba“ ich obmedzenia) nedajú použiť resp. sa stanú neúčinnými. Úplné pozbavenie
spôsobilosti na právne úkony neprichádza do úvahy vtedy, ak postihnutá osoba čiastočne a v istých
nie zanedbateľných sférach života disponuje takouto spôsobilosťou. V medziach ústavného významu
práv človeka ústavný súd vo svojom rozhodnutí sp. zn. I.ÚS 313/2012-52 vyslovil, že zbavením resp.
obmedzením spôsobilosti na právne úkony sa primárne sleduje cieľ samotného dotknutého človeka a
až následne záujem verejný, či tretích osôb.

12. Samotné zistenie, že človek trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodnou (čo je predovšetkým
otázka pre odborného znalca), na zbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony nestačí.
Ďalším predpokladom je, že táto trvalá duševná porucha celkom alebo vo vymedzenej časti ,
vylučuje alebo obmedzuje schopnosť človeka uskutočňovať právne úkony . Zodpovedať túto otázku
iba na základe znaleckého posudku spravidla nebude možné bez toho, aby súd nevykonal i ďalšie
dokazovanie, ktoré náležite vyhodnotí. Pri riešení tejto otázky teda súd musí vychádzať zo skutkových
zistení nielen na základe posudku znalca ale tiež v súvislosti s ostatnými výsledkami dokazovania.



13. Súd prvej inštancie z uvedených záverov vyslovených Ústavným súdom SR vychádzal. Zo
znaleckého dokazovania súdnou znalkyňou P.. X. D., výsluchom znalkyne , výsluchom navrhovateľov
a P. Q. bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že  P. Q.  trpí závislosťou od viacerých
psychotropných látok, táto porucha nie je prechodná ( trpí ňou už 10 rokov), prejavuje sa sociálnou
degradáciou, trestnou činnosťou, poškodzovaním jeho telesného a duševného zdravia, nie je preto
čiastočne schopný zodpovedne sa správať a rozhodovať o svojich záležitostiach v súvislosti s touto
duševnou poruchou, nie je tiež schopný ovládať svoje konanie, pričom sám deklaruje záujem na svojom
liečení a vyliečení, ktorého nutnosť si uvedomuje.  Po absolvovaní protitoxikomanického liečenia ( tomuto
sa P. Q.  zámerne vyhýba, nedokáže abstinovať v nechránenom prostredí), ktoré znalkyňa v ústavnej
forme považovala za vhodné ,  je prognóza vyliečenia lepšia, v opačnom prípade je prognóza zlá.   Pokiaľ
súd prvej inštancie  z uvedeného dokazovania považoval za dôvodné a v záujme P. Q. obmedzenie jeho
spôsobilosti na právne úkony v rozsahu , že  nemôže rozhodovať o svojej zdravotnej starostlivosti, jej
poskytovaní a užívaní liekov , bolo jeho rozhodnutie správne a odvolací súd sa s ním stotožňuje .

14. Odvolacia námietka P. Q., že ústavnú liečbu nastúpi a podrobí sa jej dobrovoľne,  a preto rozhodnutie
súdu nie je potrebné , nebola v odvolacom konaní uplatnená dôvodne , nakoľko ústavnú  liečbu
síce nastúpil, ale predčasne ju ukončil po 10 dňoch, čo oznámili súdu navrhovatelia, ktorých tvrdenie
odvolateľ nespochybnil.

15.Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie o obmedzení spôsobilosti na právne
úkony P. Q. vo vymedzenom rozsahu ,  vrátane rozhodnutia o ustanovení opatrovníka, trov konania
štátu a účastníkov konania ako vecne správny potvrdil.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol s poukazom na § 52 CMP, podľa ktorého
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.

17. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom 3 : 0.

Poučenie:

P o u č e n i e :  Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa   (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)             (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8Ps/12/2014", "guid": "05360642-2914-44ab-9cdf-01cf4aa5e3a3:770c7568-6623-4ae7-9afb-6977d44d2541", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7ef68f92-4f21-44ad-a4b5-a7a81876b53e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 313/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 313/2012 z 28. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-28", "citacie_n": 192, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ef68f92-4f21-44ad-a4b5-a7a81876b53e"}, {"guid": "1072e630-d282-4182-b128-8a30a2872064:c50c1e22-c00e-4868-add9-e63fb733bd64", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3514208821.1", "spisova_znacka": "19CoP/56/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19CoP/56/2016 z 21. 9. 2016", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2016-09-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3514208821.1"}, {"guid": "3307279b-1ba4-4b99-90f2-9906d1729367:44f0f8ed-c86e-456c-926e-f3ebb2df41c1", "ecli": null, "spisova_znacka": "8Ps/12/2014", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 8Ps/12/2014 z 21. 2. 2014", "sud": "Okresný súd Dunajská Streda", "datum_vydania": "2014-02-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/3307279b-1ba4-4b99-90f2-9906d1729367:44f0f8ed-c86e-456c-926e-f3ebb2df41c1"}], "citovane_v": []}