{"guid": "1070ad56-b54c-4d8a-babe-208809ccf01b:3094c5c4-7b1f-4ed2-8796-355566bd8fb1", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2019:3714201183.2", "spisova_znacka": "8Cob/200/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 8Cob/200/2017 z 22. 10. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 22. októbra 2019, sp. zn. 8Cob/200/2017, ECLI:SK:KSTN:2019:3714201183.2", "identifikacne_cislo": "3714201183", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Darina Legerská", "sudca_id": 893, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-darina-legerska-893", "datum_vydania": "2019-10-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Kúpna zmluva"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-409.odsek-1", "nazov": "§ 409 ods. 1 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-409.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-409"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/513#paragraf-409"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3094c5c4-7b1f-4ed2-8796-355566bd8fb1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2019:3714201183.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2019:3714201183.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2019:3714201183.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Cob/200/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3714201183
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3714201183.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny
Legerskej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v právnej veci žalobcu BRENO
s.r.o. so sídlom Rožňavská 1, 831 04 Bratislava,
IČO: 36 660 710, právne zastúpeného spoločnosťou ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA SZARSZOI, s.r.o. so
sídlom Bakossova 14464/3C, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 254 491, proti žalovanej Alene Benešovej
- ODEMA, podnikateľke s miestom podnikania Nábrežie slobody 795/2, 020 01 Púchov, IČO: 33 484
155, právne zastúpenej spoločnosťou
JUDr. ANTON ŠKOLEK & PARTNERS, s.r.o. so sídlom Treskoňova 816/1, 014 01 Bytča, IČO: 47 253
223, v spore o zaplatenie 564,96 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Považská Bystrica č. k. 14Cb/34/2014-90 zo dňa 25. októbra 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd   m e n í    rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku, ktorým bola žaloba
vo zvyšku zamietnutá a vo výroku o náhrade trov konania tak, že: žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi
sumu 282,48 Eur spolu s 9,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 282,48 Eur od 28.11.2013 do
zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi  sa   p r i z n á v a  nárok na náhradu trov prvoinštančného a  odvolacieho konania proti
žalovanej v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 282,48
Eur a úroky z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 282,48 Eur od 28.11.2013 do zaplatenia, žalobu vo
zvyšku zamietol a žiadnej zo strán nepriznal  právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozsudku
uviedol, že žalobca sa podanou žalobou voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy  564,96 Eur, úrokov
z omeškania a náhrady trov konania, titulom zaplatenia kúpnej ceny za dodaný tovar  - koberec. Z
vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že medzi stranami sporu došlo k
platnému uzatvoreniu kúpnej zmluvy kedy si žalovaná u žalobcu objednala 40m2 koberca Y. v bordovej
farbe  zvolenej podľa vzorky žalobcu za dohodnutú kúpnu cenu 564,96 Eur. Žalobca dňa 29.10.2013
dodal žalovanej 8 balení koberca Y. 50x50 cm, ktoré vykazovali voľným okom badateľný  farebný rozdiel
na niektorých kobercových štvorcoch. Žalovaná dňa 05.11.2013 poslala žalobcovi  e-mail, v ktorom
reklamovala farebnosť koberca, s tým, že dňa 07.11.2013 písomne oznámila žalobcovi, že tovar má
vadu spočívajúcu v tom, že bol dodaný v dvoch šaržiach; žalovaná zároveň uviedla, že žiada výmenu
tovaru, pričom zľava je neprijateľná. Žalobca listom zo dňa 13.11.2013 oznámil žalovanej, že zamieta jej
reklamáciu estetickej vady na dodaných kobercových štvorcoch. Uviedol, že požiadavka, aby bol tovar
dodaný
v jednej šarži, v jej objednávke zaslanej prostredníctvom e-mailu dňa 11.09.2013 nebola uvedená.
Žalobca poukázal aj na to, že žalovaná reklamáciu podala až po nalepení dodaného tovaru, čím došlo



k jeho znehodnoteniu. Zrejmé vady či nedostatky podlahovej krytiny je možné reklamovať zásadne iba
pred jej rozrezaním a pokládkou. Z výpovedí svedkov súd prvej inštancie ustálil,  že  sa zhodujú v tom,
že svedok C. informoval svedka Y.
o rozdiele v odtieňoch kobercových štvorcov až po nalepení určitej časti kobercových štvorcov, a že
svedok Y. aj po zistení tohto farebného rozdielu vzhľadom na blížiace sa otvorenie predajne trval na
dolepení zvyšných štvorcov. Na skutkový a právny stav aplikoval súd prvej inštancie ust. §  § 420 ods. 2
Obch. zák., § 422 ods. 1 Obch.  zák., § 436 ods. 1 písm. a), ods. 2 Obch. zák. Z vykonaného dokazovania
uzavrel, že  niektoré dodané kobercové štvorce majú iný odtieň ako iné dodané kobercové štvorce,
pričom tento rozdiel
v odtieni je viditeľný voľným okom. Pretože žalobca dodal žalovanej štvorce dvoch rôznych odtieňov,
je zrejmé, že dodaný tovar má vadu (vada je totiž akýkoľvek rozdiel medzi vlastnosťami dodaného
tovaru a medzi tými vlastnosťami tovaru, aké mal tovar mať podľa zmluvy - viď § 420 ods. 1 Obch.
zák., resp. takými vlastnosťami, aby sa hodil na účel, na aký sa spravidla používa). Kobercové štvorce
sa pritom spravidla používajú na vytvorenie súvislej plochy, ktorá je charakteristická jediným odtieňom
určitej farby. Uzavrel, že ide o podstatnú vadu - pretože už v čase uzatvorenia zmluvy bolo rozumné
predvídať, že pri takomto porušení zmluvy kupujúci nebude mať záujem na plnení zmluvy.  Pri výskyte
vád tovaru má kupujúci možnosť domáhať sa nárokov z vád. Základným predpokladom pre uplatnenie
týchto nárokov je pritom to, aby kupujúci podal predávajúcemu správu o tom, že tovar má určitú vadu.
V danom prípade bolo teda potrebné, aby žalovaná žalobcovi oznámila, že dodané koberce nemajú
totožnú farbu. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalovaná túto svoju základnú povinnosť
splnila - a to tým, že dňa 05.11.2013 žalobcovi
e-mailom vytkla farebnosť koberca (viď č.l. 77). Z ust. § 428 Obch. zák. vyplýva, že toto oznámenie
vady je potrebné vykonať „bez zbytočného odkladu“. Zákon nedefinuje, koľko hodín, resp. dní trvá
doba, aby ju bolo možné považovať za dobu „bez zbytočného odkladu“, k tomuto problému sa vyjadrila
komentárová literatúra tak, že ide o 8-dňovú lehotu (viď ASPI LIT 30946SK). Tento záver právnej teórie
si osvojili aj súdy vyššieho stupňa - viď napr. rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.zn. 26Cob/108/2005. S
prihliadnutím na tento záver právnej teórie a judikatúry súd prvej inštancie vychádzal z toho, že pokiaľ je
notifikácia vykonaná v lehote 8 dní od zistenia vád, zákonná lehota je zachovaná. Pretože žalobca dodal
žalovanej tovar dňa 29.10.2013 (utorok) a pretože žalovaná žalobcovi notifikovala vadu 05.11.2013
(č.l. 77), je zrejmé, že žalovaná vadu notifikovala v rámci horeuvedenej 8-dňovej lehoty. Pokiaľ ide o
predloženú vzorku etikety (viď č.l. 76), súd prvej inštancie konštatoval, že  porovnaním takýchto etikiet
nalepených na krabiciach nie je možné jednoducho zistiť, či
v krabiciach boli kobercové štvorce tej istej šarže. Súd prvej inštancie dôvodil, že ďalším predpokladom
na uplatnenie nárokov z vád je podľa § 436 Obch. zák. vykonanie voľby zodpovednostného nároku
a oznámenie tejto voľby predávajúcemu. Túto voľbu možno pritom predávajúcemu oznámiť buď v
notifikácii vád alebo bez zbytočného odkladu po vykonaní tejto notifikácie. Z vykonaného dokazovania
je zrejmé, že žalovaná túto povinnosť splnila listom zo dňa 07.11.2013, v ktorom liste si zvolila výmenu
tovaru. Vzhľadom na dátum tohto oznámenia - 07.11.2013 súd prvej inštancie dospel k záveru, že voľba
nároku bola predávajúcemu oznámená včas. Z vykonaného dokazovania v ďalšom uzavrel, že v čase,
keď žalovaná zvolila nárok na dodanie náhradného tovaru (t.j. 07.11.2013), kobercové štvorce boli už
nalepené na podlahe. Kupujúca už nebola schopná vrátiť žalobcovi tovar v takom stave,
v akom jej bol dodaný. Táto nemožnosť vrátenia tovaru kupujúcou vedie k tomu, že účinky žiadosti o
dodanie náhradného tovaru nevznikli a teda na vec treba hľadieť tak, že kupujúca voľbu nároku vôbec
neoznámila (viď § 438 Obch.  zák. v spojení s § 441 ods. 2 Obch. zák.). Kupujúca mala  teda podľa
§ 436 ods. 3 Obch. zák. iba také nároky, aké sú pri nepodstatnom porušení zmluvy. Zo zákona pritom
nevyplýva žiadne časové obmedzenie, dokedy musí kupujúci vykonať voľbu pri nepodstatnom porušení
zmluvy; ak však k voľbe nároku zo strany kupujúceho nedôjde, „sankciou“ je to, že spôsob odstránenia
vád volí predávajúci (§ 437 ods. 2 Obch. zák.). Bolo teda na žalobcovi, aby sám zvolil, akým spôsobom
vadu odstráni. Žalobca však bol tomto smere pasívny a vadu neodstránil. Za tejto situácie súd prvej
inštancie vychádzal z toho, že hoci žalovaná pôvodne zľavu odmietala, z obsahu jej odporu vyplýva, že
táto si v odpore uplatnila zľavu vo výške 100 %. Pri určení zľavy z kúpnej ceny pritom treba vychádzať
z § 439 ods. 1 Obch.  zák., podľa ktorého zľava zodpovedá rozdielu medzi hodnotou, ktorú by mal tovar
bez vád a hodnotou, ktorú mal tovar dodaný s vadami.
Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že ak by bol tovar dodaný v jednej šarži, tento by mal hodnotu
564,96 Eur (viď č.l. 5). Inak povedané, dodaných 8 krabíc materiálu (kobercových štvorcov) by malo
hodnotu 564,96 Eur iba v prípade, ak by bolo z týchto krabíc možné zrealizovať 40 m2 podlahovej krytiny
v jedinom odtieni bordovej farby. Z listiny „Consignment note“ v spojení fotografiami však vyplýva, že



žalobca žalovanej dodal iba 20 m2 takého materiálu, z ktorého bolo možné zrealizovať plochu v jednom
- jedinom odtieni
a že zvyšných 20 m2 malo už iný odtieň. Skutočná hodnota dodaného materiálu teda zodpovedá hodnote
iba 20 m2 kobercových štvorcov s tým, že zvyšných 20 m2 bolo
z hľadiska účelu, ktorý chcela dosiahnuť žalovaná (t.j. mať na podlahe koberec jednej - jedinej farby),
bezcenným odpadom. Keďže žalobca dodal žalovanej tovar, tento má právo na zaplatenie kúpnej ceny
tohto tovaru - t.j. 564,96 Eur. Žalovaná má však zasa nárok na zľavu
z kúpnej ceny 282,48 Eur a súd prvej inštancie preto žalobcovi iba priznal 282,48 Eur (564,96 Eur -
282,48 Eur). Pretože žalovaná bola v omeškaní so splnením peňažného záväzku, súd prvej inštancie
žalobcovi priznal nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9,25 % ročne od nasledujúceho dňa
po splatnosti žalovanej faktúry. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov konania právo.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Odvolaciemu súdu navrhol
napadnutý rozsudok podľa ust. § 388 CSP zmeniť tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu
vo výške 564,96 Eur a úroky z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 564,96 Eur od 28.11.2013
do zaplatenia a žalobcovi priznať náhradu trov konania.  Odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm.
f) a h)  CSP. Žalobca nerozporoval, že žalovanej objednaný tovar dodal v dvoch farebných odtieňoch.
Namietal, že  si žalovaná nesplnila svoje zákonné povinnosti stanovené Obch. zák. v zmysle ust. §
427 ods. 1, § 428 ods. 1 Obch. zák. a pri uplatnení reklamácie nekonala bez zbytočného odkladu po
zistení vady. Preto jej konanie nemôže v celom rozsahu požívať právnu ochranu, čo žalobca v priebehu
súdneho konania viackrát namietal. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý uzavrel, že  pokiaľ
je notifikácia vykonaná v lehote 8 dní od zistenia vád, zákonná lehota je zachovaná. Paušalizovanie
lehoty bez zbytočného odkladu striktne ôsmimi dňami, bez ohľadu na okolnosti konkrétneho prípadu,
bolo súdnou praxou prekonané. V danom prípade sa však súd prvej inštancie nesprávne vyporiadal s
okolnosťami tohto prípadu, keď nezohľadnil vo svojom rozhodnutí konanie žalovanej potom, ako zistila
farebné odlišnosti u niektorých kobercových štvorcoch. V prvom rade, žalovaná mala možnosť zistiť
farebné odlišnosti už pri samotnom prevzatí tovaru dňa 29.10.2013 a nemožno nechať bez povšimnutia
aj skutočnosť, že svedok C. (pokladač žalovanej) po otvorení druhej krabice zistil, že kobercové štvorce
majú iný odtieň, o čom aj okamžite informoval žalovanú (pána Y. -brata žalovanej). Ten mu však nariadil,
aby v pokládke pokračoval. Skutočnosť, že žalovaná vedela o farebnej odlišnosti kobercov už po
nalepení prvej krabice, pričom trvala na nalepení aj zvyšku, poukazuje na charakter žalovanej. Napriek
skutočnosti, že vedela o farebnej odlišností dodaných kobercových štvorcoch, tieto napriek možnosti
okamžite reklamovať, položila
a tým znehodnotila. Pokiaľ by zo strany žalovanej k pokládke koberca nedošlo, uplatnenú reklamáciu by
bez akýchkoľvek pripomienok akceptoval a pristúpil by k výmene odlišných kobercových štvorcoch. Zo
špecifických okolností tohto prípadu je však zrejmé, že žalovaná konala špekulatívne, keď reklamáciu
uplatnila až po nalepení kobercových štvorcov s cieľom nezaplatiť žalobcovi kúpnu cenu. Z výpovede
svedka, pána O., možno pritom vyvodzovať záver, že žalovanej mierna odlišnosť vo farebnosti
koberca až tak neprekážala, keď tento koberec má žalovaná do dnešného dňa vo svojej prevádzke
(predajni odevov). Žalobca dodal žalovanej 8 balení, akákoľvek odlišnosť na jednotlivých štítkoch mohla
žalovanú pri preberaní tovaru upozorniť, že v krabiciach sa nachádza odlišný tovar (v odlišnej farbe).
Prvoinštančný súd vychádzal z toho, že hoci žalovaná pôvodne zľavu odmietala,
z obsahu jej odporu vyplýva, že táto si v odpore uplatnila zľavu vo výške 100 %.
Žalobca ani v tejto časti s argumentáciou súdu prvej inštancie nesúhlasil. Žalobca nebol
v danej veci pasívny, reklamáciu žalovanej v celom rozsahu zamietol pre „znehodnotenie dodaného
tovaru\". Zastával názor, že žalovaná si voči žalobcovi nárok na zľavu vo výške
100 % nikdy neuplatnila. Nie je namieste, aby súd prvej inštancie suploval konanie žalovanej, vo veci
uplatnenia nárokov z vád (nárok na zľavu z kúpnej ceny), keď táto tak nikdy neučinila. Ani z obsahu
podaného odporu nemožno takýto záver vyvodzovať. Nesúhlasil závermi súdu prvej inštancie v jeho
argumentácii, v tom smere, že keď 4 krabice kobercových štvorcov boli dodaných žalovanej bez vád má
žalobca nárok na zaplatenie plnej kúpnej ceny len v tejto časti, čo predstavuje sumu 282,48 Eur. Žalobca
nevidel dôvod a ani žiadnu logiku v tom, aby mala žalovaná nárok na 100 % zľavu za ďalšie 4 krabice
kobercových štvorcov, najmä ak kobercové štvorce z tejto druhej šarže znehodnotila ich nalepením a
tak, ako potvrdil aj svedok Y., sú stále nalepené v prevádzke žalovanej a tým, de facto plnia svoj účel.
V prípade, ak by žalovaná reklamovala 4 krabice kobercových štvorcov po ich prevzatí, avšak pred ich
nalepením (de facto znehodnotením), žalobca mohol pristúpiť k ich výmene za tovar z rovnakej výrobnej
šarže, prípadne sa dohodnúť na zľave z kúpnej ceny



z týchto 4 krabíc kobercových štvorcov. Pretože však žalovaná ako kupujúca nekonala tak, ako je ukladá
Obchodný zákonník v ust. § 428 ods. 1 Obch. zák., t.j. zjavnú vadu tovaru si neuplatnila u predávajúceho
bez zbytočného odkladu, ale kobercové štvorce pokládkou znehodnotila, nemôže jej konanie požívať
právnu ochranu z titulu nárokov z vád. Žalobca trval na tom, že vzhľadom na okolnosti tohto prípade
žalovaná vadu tovaru ani včas neoznámila - nenotifikovala (reklamáciu uplatnila až po nalepení všetkých
kobercových štvorcov) a taktiež ani včas nevykonala voľbu nároku (nárok na zľavu z kúpnej ceny si voči
žalobcovi nikdy neuplatnila).

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že sa s napadnutým rozsudkom  plne stotožňuje a
považuje ho za spravodlivý. Odvolaciemu súdu navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť
a žalovanej priznať trovy konania. Žalobca porušil svoju právnu povinnosť tým, že dodal žalovanej
kobercové štvorce v 2 šaržiach. Kupujúca pritom svoje povinnosti splnila, teda podnikla všetky kroky,
aby právo nechránilo žalobcu, ktorý porušil svoju povinnosť. Žalobca zároveň nepriamo donútil žalovanú
nalepiť aj zle dodané koberce, nakoľko potrebovala otvoriť prevádzku. Vzhľadom na to, že sa dá
skonštatovať, že obe sporové strany pochybili vo svojom konaní, súhlasila  s názorom súdu, že v rámci
zásady spravodlivosti žalovanú sumu rozdelil na polovicu. Aj z tohoto dôvodu nepodala odvolanie.

4. Žalobca sa k písomnému vyjadreniu žalovanej nevyjadril.

5. Od 1. júla 2016  nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
CSP), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.) v znení neskorších
predpisov.

6. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je  ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom jeho účinnosti.

7. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

8. Odvolací súd postupoval v odvolacom konaní v súlade s prechodným ustanovením         §
470 ods. 1 CSP podľa tohto zákona, pričom v súlade s § 470 ods. 2 CSP posudzoval procesné
podmienky podľa právneho stavu existujúceho v čase rozhodnutia veci súdom prvej inštancie a
odvolania žalobcu podaného za platnosti a účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.). Odvolací súd tak rešpektuje základné princípy
CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov a naplnenie princípu
právnej istoty odvolacieho konania, ktoré začalo za platnosti a účinnosti skoršej úpravy procesného
práva (článok 2 ods. 1, 2 CSP).

9. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v
spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359         a § 262 ods. 1 CSP,
že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s
uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia
a jemu predchádzajúceho konania.

10. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380         ods. 1, 2 CSP a
dospel k záveru, že napadnutý rozsudok  súdu prvej inštancie je potrebné                   po právnom posúdení
veci v napadnutej časti zmeniť podľa § 388 CSP. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nezistil dôvod k tomu, aby zopakoval alebo
doplnil dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani
dôležitý verejný záujem. Pri posudzovaní veci samej a pri rozhodnutí o nej vychádzal súd prvej inštancie
zo skutkových zistení ustálených v konaní súdom prvej inštancie (§ 383 CSP).

11. Obligatórne (§ 380 ods. 2 CSP) sa odvolací súd zaoberal procesnými vadami uvedenými v ust.
§ 389 ods. 1 písm. a) CSP. Skúmal splnenie procesných podmienok              a postup súdu prvej
inštancie v tom smere, či jeho postupom nebolo znemožnené strane sporu, aby uskutočňovala jej



patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a či prípadná existencia
nesprávneho procesného postupu ako nedostatku súdu prvej inštancie nemohla byť napravená v konaní
pred odvolacím súdom. Vada konania vymedzená v § 389 ods. 1 písm. b) CSP je vo svojej podstate
porušením základného strany sporu  na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach
právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj články 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky
a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Porušenie procesných
predpisov nezistil.

12. Súd prvej inštancie vo veci rozhodoval v poradí druhým rozsudkom, keď prvý rozsudok súdu prvej
inštancie zo dňa 28.05.2014, č. k. 14Cb/34/2014-45, ktorým žalobu zamietol a žalobcovi  uložil povinnosť
nahradiť trovy konania žalovanej, bol uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 15.03.2017, sp. zn.
8Cob/409/2014 zrušený a vec vrátená tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V zrušujúcom
uznesení bol súdu prvej inštancie vytknutý nedostatočne zistený skutkový stav  a nedostatočné
odôvodnenie.  Odvolací súd v ďalšom zdôraznil, že  predmetom  sporu je nárok na zaplatenie kúpnej
ceny za dodaný tovar a nie  nároky za vykonanie diela (nalepenie kobercov) zo zmluvy o dielo,  pričom
dal  do pozornosti súdu prvej inštancie, že  žalovaná si nárokovala výmenu  tovaru, nie napr. zľavu z
kúpnej ceny, pričom od zmluvy ani jedna zo strán neodstúpila.

13. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobe čiastočne vyhovel, vo zvyšku
žalobu zamietol a žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania.

14. Žalobca vo veci podal odvolanie s tým, že žiadal priznať sumu 564,96 Eur s príslušenstvom.
Napadnutým rozsudkom mu bola priznaná suma 282,48 Eur spolu s úrokmi z omeškania 9,25 % ročne
zo sumy 282,48 Eur od 28.11.2013 do zaplatenia. V tejto časti bolo žalobcovi vyhovené, rozhodnutie
nebolo vydané v jeho neprospech, žalovaná do tohto výroku odvolanie nepodala, preto rozsudok súdu
prvej inštancie v tejto časti nadobudol právoplatnosť uplynutím odvolacej lehoty.

15. Predmetom odvolacieho prieskumu ostalo zaplatenie zvyšku uplatneného nároku  a to  sumy 282,48
Eur spolu s úrokmi z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 282,48 Eur od 28.11.2013 do zaplatenia a
náhrada trov konania.

16. Podľa § 409 ods. 1 Obch. zák., kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú
vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto
veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

17. Podľa § 420 ods. 1 Obch. zák., predávajúci je povinný dodať tovar v množstve, akosti a vyhotovení,
ktoré určuje zmluva, a musí ho zabaliť alebo vybaviť na prepravu spôsobom určeným v zmluve.

18. Podľa § 420 ods. 2 Obch. zák., ak zmluva neurčuje akosť alebo vyhotovenie tovaru, je predávajúci
povinný dodať tovar v akosti a vyhotovení, ktoré sa hodí na účel určený
v zmluve, alebo ak tento účel nie je v zmluve určený, na účel, na ktorý sa taký tovar spravidla používa.

19. Podľa § 420 ods. 3 Obch. zák., ak sa má tovar dodať podľa vzorky alebo predlohy, je predávajúci
povinný dodať tovar s vlastnosťami vzorky alebo predlohy, ktoré predložil kupujúcemu. Ak je rozpor
medzi určením akosti alebo vyhotovením tovaru podľa tejto vzorky alebo predlohy a určením tovaru
opísaným v zmluve, je rozhodujúce určenie opísané
v zmluve. Ak v týchto určeniach nie je rozpor, má mať tovar vlastnosti podľa oboch týchto určení.

20. Podľa § 422 ods. 1 Obch. zák., ak predávajúci poruší povinnosti ustanovené v § 420, má tovar vady.
Za vady tovaru sa považuje aj dodanie iného tovaru, než určuje zmluva,
a vady v dokladoch potrebných na užívanie tovaru.

21. Podľa § 436 ods. 1 Obch. zák.,  ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva podstatným
spôsobom (§ 345 ods. 2), môže kupujúci: a) požadovať odstránenie vád dodaním náhradného tovaru
za vadný tovar, dodanie chýbajúceho tovaru a požadovať odstránenie právnych vád, b) požadovať
odstránenie vád opravou tovaru, ak sú vady opraviteľné,
c) požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo d) odstúpiť od zmluvy.



22. Podľa § 436 ods. 2 Obch. zák., voľba medzi nárokmi uvedenými v odseku 1 kupujúcemu patrí, len
ak ju oznámi predávajúcemu vo včas zaslanom oznámení vád alebo bez zbytočného odkladu po tomto
oznámení. Uplatnený nárok nemôže kupujúci meniť bez súhlasu predávajúceho. Ak sa však ukáže, že
vady tovaru sú neopraviteľné alebo že s ich opravou by boli spojené neprimerané náklady, môže kupujúci
požadovať dodanie náhradného tovaru, ak o to predávajúceho požiada bez zbytočného odkladu po
tom, čo mu predávajúci oznámil túto skutočnosť. Ak predávajúci neodstráni vady tovaru v primeranej
dodatočnej lehote alebo ak oznámi pred jej uplynutím, že vady neodstráni, môže kupujúci odstúpiť od
zmluvy alebo požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny.

23. Podľa § 438 Obch. zák., pri dodaní náhradného tovaru je predávajúci oprávnený požadovať, aby mu
na jeho náklady kupujúci vrátil vymieňaný tovar v stave, v akom sa mu dodal.

24. Z obsahu spisu odvolací súd zhodne  so súdom prvej inštancie zistil tento skutkový stav.

25. Medzi stranami sporu došlo k platnému uzatvoreniu kúpnej zmluvy. Žalovaná si objednávkou zo dňa
11.09.2013 u žalobcu na základe vzorky objednala  40m2 koberca Y. 16 v bordovej farbe za dohodnutú
kúpnu cenu 564,96 Eur. Žalobca žalovanej dodal dňa 29.10.2013 objednaný tovar v 8 baleniach v
prevedení kobercových štvorcoch o rozmeroch 50x50 cm. Za dodaný tovar  vystavil žalobca žalovanej
fa č. 2377000328 zo dňa 13.11.2013 na sumu 564,96 spl. dňa 28.10.2013. Žalovaná dala dodaný
koberec položiť nalepením na podlahu v plnom rozsahu napriek skutočnosti, že už v čase pokládky
koberca vyšla najavo farebná rozdielnosť jednotlivých kobercových štvorcov. Z fotografií nachádzajúcich
sa v spise vyhotovených po pokládke  koberca  bolo preukázané, že niektoré kobercové štvorce mali
iný odtieň, pričom rozdiel bol viditeľný. Dňa 05.11.2013 e-mailom žalovaná reklamovala farebnosť
koberca a zároveň aj písomne  dňa 07.11.2013 oznámila žalobcovi, že tovar má vadu, pretože bol
dodaný v dvoch rôznych šaržiach a uplatnila si nárok na výmenu, zľavu vylúčila. Žalobca nerozporoval
farebnú rozdielnosť dodaného tovaru, avšak žalovanej reklamáciu listom zo dňa 13.11.2013 zamietol
s odôvodnením, že v objednávke nebola  uvedená požiadavka žalovanej, aby bol tovar dodaný v
jednej šarži. Argumentoval, že žalovaná tovar reklamovala až po jeho nalepení, čím došlo k jeho
znehodnoteniu. Žalovaná trvala na výmene koberca.

26. Odvolací súd stranám sporu zaslal výzvu v zmysle § 382 CSP s tým, aby sa vyjadrili k obsahu
podaného odporu a k možnému použitiu zákonného ust. § 437 ods. 5 posledná veta Obch. zák..

27. Na výzvu odvolacieho súdu reagoval žalobca. Zotrval na svojich vyjadreniach uvedených v odvolaní.
Trval na tom, že žalovaná si voči žalobcovi nárok na zľavu vo výške 100 % nikdy neuplatnila. Ani pred
podaním žaloby, ani v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, t. j. ani v odpore proti platobnému
rozkazu. Súd prvej inštancie suploval konanie žalovanej vo veci uplatnenia nárokov z vád (nároku na
zľavu z kúpnej ceny). Žalovaná od samotného počiatku požadovala výmenu tovaru. Ani z podaného
odporu žalovanou nemožno vôbec vyvodzovať záver, že týmto procesným úkonom vykonala voľbu iného
nároku voči žalobcovi a to nárok na zľavu z kúpnej ceny vo výške 100 %. V odpore len poukázala na
reklamáciu zo dňa 05.11.2013 s voľbou nároku na výmenu kobercových štvorcov. Táto výmena bola
žalovanej zo strany žalobcu zamietnutá oznámením zo dňa 13.11.2013. Iný nárok, ako výmenu tovaru
žalovaná nikdy nepožadovala a nikdy nepožadovala, aby žalobca udelil súhlas na zmenu zvoleného
nároku (z výmeny tovaru na zľavu z kúpnej ceny) v zmysle ust. § 437 ods. 5 posledná veta Obch.
zák. Keďže žalobca nikdy nedal žalovanej súhlas so zmenou nároku na zľavu z kúpnej ceny, žalovanej
nárok na akúkoľvek zľavu z kúpnej ceny nikdy nemohol vzniknúť. Súd prvej inštancie pochybil, keď
žalovanej priznal  zľavu tovaru vo výške 50 %. Z uvedeného dôvodu žiadal napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie zmeniť a žalobe v plnom rozsahu vyhovieť.

28. Na výzvu odvolacieho súdu reagovala žalovaná, ktorá uviedla, že z odporu voči platobnému rozkazu
nesporne vyplýva, že si voči žalobcovi uplatnila nárok na zľavu z tovaru vo výške 100 %. Dôvodila, že
žiadne zákonné ustanovenie neuvádza v akej lehote je potrebné vykonať voľbu nároku pri nepodstatnom
porušení kúpnej zmluvy. Preto si nárok na zľavu vo výške 100 % uplatnila v súlade s príslušnými
ustanoveniami Obch. zák. Postupovala podľa ust. § 437 Obch. zák., keď najskôr prostredníctvom
reklamácie žiadala o odstránenie vád, ktoré žalobca neodstránil a následne žalovaná prostredníctvom
odporu k platobnému rozkazu oznámila žalobcovi, že si zvolila nárok z vád tovaru, ktorým si uplatňuje
voči žalobcovi zľavu vo výške 100 %. V ďalšom svoj nárok bez súhlasu žalobcu nemenila. Rozsudkom



prvej inštancie jej bola v podstate priznaná 50 % zľava z výšky tovaru, ktorú skutočnosť považovala za
určitý kompromis a preto sa neodvolala.

29. Za podstatné odvolacie námietky považoval odvolací súd tvrdenia žalobcu, že žalovaná nevykonala
notifikáciu vád a uplatnenie nároku z vád  tovaru včas, pričom žalobca túto skutočnosť v konaní namietol
a že si nikdy neuplatnila nárok na zľavu z kúpnej ceny.

30. Primárnym dôvodom podania odvolania žalobcu bola neskorá námietka podania správy  žalovanej
žalobcovi  o  vadách tovaru  bez zbytočného odkladu po tom, čo  kupujúca  zistila resp. mohla zistiť vady
(§ 428 ods. 1 Obch. zák.). Žalobca v podanom odvolaní argumentoval tým, že pri včasnosti uplatnenia
reklamácie sú súdy v každom konkrétnom prípade povinné skúmať, či kupujúci, ktorý vytýka vady tovaru
bezodkladne využil všetky možnosti na splnenie notifikačnej povinnosti, prípadne aké skutočnosti mu v
tom bránili. Argumentoval tým, že pojem bez zbytočného odkladu má niekoľko atribútov, ktoré je pri jeho
výklade potrebné vziať do úvahy: a) predovšetkým ide o lehotu, ktorá má v danom prípade vyjadrovať čo
najkratší časový úsek. Ak má subjekt v tejto lehote splniť nejakú povinnosť, musí tak urobiť okamžite ako
je to možné, teda vtedy, keď mu vznikla možnosť jej splnenia po prvý raz, b) dĺžku lehoty bez zbytočného
odkladu nemožno paušalizovať ani maximalizovať, resp. limitovať a  lehota bude rôzna v závislosti od
okolností konkrétneho prípadu, ako aj povahy plnenia,  c) časový úsek lehoty bez zbytočného odkladu je
potrebné posudzovať objektívne. Žalobca zdôrazňoval, že takéto objektívne posudzovanie znamená, že
napríklad v prípade § 340 ods. 2 Obch. zák.  bude dĺžka lehoty bez zbytočného odkladu ustanovená súce
z ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu, ale tak, akoby táto dĺžka za daných okolností komukoľvek
na mieste dlžníka stačila na splnenie záväzku. Subjektívne posudzovanie toho, či v danom prípade
konkrétny dlžník nemohol plniť pre subjektívne dôvody, že mu vykradli sklad, alebo bol chorý, nemá
na stanovenie dĺžky lehoty bez zbytočného odkladu v konkrétnom prípade žiadny vplyv. Dôležité je
preto rozlišovať, čo sú konkrétne okolnosti prípadu, a čo sú subjektívne prekážky, ktoré bránia splneniu
povinnosti v čo najkratšom čase, teda bez zbytočného odkladu. Súd prvej inštancie si osvojil názor,
že nakoľko zákon  lehotu bez zbytočného odkladu  nedefinuje v žiadnom ustanovení Obch. zák. alebo
Obč. zák., ide o lehotu 8-dňovú s poukazom na ASPI LIT 30946SK a rozsudok Krajského súdu v Nitre
sp.zn.  26Cob/108/2005. Odvolací súd nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie  v tom smere,  že
8 dňová lehota je  všeobecná  a stanovená pre všetky prípady. Zhodne s už ustálenou judikatúrou
zastáva názor, že  všeobecnú lehotu, v ktorej  by urobený úkon bol považovaný za včasný a v ktorej
lehote by už nebol považovaný za včasný, nie je možné určiť (viď  nález  Ústavného súdu Českej
republiky sp.zn. IV. ÚS 314/05 zo dňa 15.08.2005 a rozsudok  Najvyššieho súdu Českej republiky,
sp.zn. 33Cdo 1508/2008  zo dňa  29.06.2010). Odvolací súd v tejto  súvislosti  ďalej uvádza, že  zákon
nevymedzuje číselne  o akú lehotu sa jedná  pri výklade pojmu bez zbytočného odkladu  a je len úlohou
súdu  akú  lehotu určí v konkrétnej  veci za lehotu označenú bez zbytočného odkladu.  Ekvivalentom je
použitie splnenia povinnosti pri najbližšej možnej príležitosti, ihneď ako je to možné, v primeranej lehote
vzhľadom  na okolnosti prípadu alebo  čo možno najskôr.  Pod pojmom bez zbytočného odkladu je
potrebné rozumieť rozhodne kratší časový úsek. Definícia  pojmu je uvedená len pri jednom rozhodnutí
Parížskej obchodnej komory, kde za lehotu bez zbytočného odkladu je považovaná lehota 8 dní, ale
bez akéhokoľvek odôvodnenia ( jednalo sa o lehotu pre odstúpenie od kúpnej zmluvy).   Záleží len na
okolnostiach  každého prípadu, s prihliadnutím k povahe veci a náročnosti odstránenia vady a kedy sa
oprávnená strana dozvedela o porušení povinnosti. Aj keď sa odvolací súd v danej veci nestotožnil s
lehotou  určenou súdom prvej inštancie na 8 dní, ako lehotou všeobecne uplatniteľnou,  odvolací súd  po
posúdení argumentácie žalobcu v podanom odvolaní  a z vykonaného dokazovania dospel k rovnakému
záveru ako súd prvej inštancie a uzavrel, že žalovaná oznámenie vád tovaru žalobcovi  vykonala bez
zbytočného odkladu (tovar jej bol dodaný  dňa 29.10.2013 a vady notifikovala  dňa 05.11.2013, t.j. na
siedmy deň). Pri posúdení včasnosti  žalovanou zaslaného oznámenia  vychádzal odvolací súd najmä zo
skutočnosti, že v súdenej veci bol dodaný  tovar - koberec, ktorý bol dodaný v rozsahu 40m2,  zabalený v
štvorcoch do 8 balov a svoj účel mal plniť až po realizovanej pokládke, až pri realizácii ktorej vyšla farebná
rozdielnosť dodaného koberca v plnom rozsahu najavo.   Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť,
že v súdenej veci bol predmetom kúpy tovar, ktorý je predmetom dlhodobej spotreby.  Nejednalo sa
o tovar, ktorý by podliehal  rýchlej skaze,  pri reklamácii ktorého, by bolo potrebné reagovať skutočne
v krátkych časových intervaloch, aby bolo možné zistiť jeho prípadné vady.  Zároveň zo samotného
charakteru dodaného tovaru - koberca, ani v konaní  nebol  zistený taký dôvod a žalobca taký dôvod ani
netvrdil, pre ktorý by lehota 7 dní znamenala, tak závažné oneskorenie s oznámením vád v dôsledku
ktorého by vznikla situácia, v ktorej by žalobca už napr. nebol schopný vadný  tovar vymeniť, resp. nebol
schopný dodať tovar nový.



31. K odvolacej námietke žalobcu, že žalovaná si nikdy nárok na 100 % zľavu z kúpnej ceny nikdy
neuplatnila, uvádza odvolací súd nasledovné. Odvolací súd po dôslednom oboznámení sa s obsahom
spisu musel konštatovať, že žalovaná  ani pred konaním vo veci samej,  ani  v prvoinštančnom konaní
uvedenú voľbu nároku, ktorou bola výmena koberca nezmenila a nárok na zľavu z ceny si vôbec
neuplatnila . Táto skutočnosť vyplýva  z jej listu zo dňa 26.11.2013, ktorý bol odpoveďou na výsledok
z reklamácie zo dňa 13.11.2013 ako aj
z výpovede právneho zástupcu žalovanej  na pojednávaní zo dňa  28.05.2014.  Po preskúmaní obsahu
podaného odporu, v ktorom  žalovaná uvádza „ nároky priznané platobným rozkazom navrhovateľovi
odporca nepovažuje za dôvodné“ a ďalej ... „Navrhujem, aby okresný súd   v súlade s ust. § 174
O.s.p. zrušil platobný rozkaz a po zrušení platobného rozkazu nariadil na prejednanie veci pojednávanie
a na základe vykonaného dokazovania objektívne a spravodlivo rozhodol“ odvolací súd dospel k
jednoznačnému záveru, že  z uvedeného textu nemožno žiadnym spôsobom dospieť k záveru  a vyvodiť
uplatnenie, či  zmenu nároku  žalovanou z výmeny tovaru na 100% zľavu z kúpnej ceny tak ako vyvodil
súd prvej inštancie.   Odvolací súd  snažiac sa odstrániť tento zjavný rozpor  vyzval obe strany sporu v
zmysle ust. § 382 CSP na vyjadrenie sa k možnej aplikácii ust.  § 437 ods. 5 posledná veta Obch. zák.,
avšak žalobca v podanom vyjadrení  potvrdil skutočnosť, že žalovaná si nikdy zmenu nároku z výmeny
tovaru na 100% zľavu z kúpnej ceny  neuplatnila a ani jej na takúto zmenu nedal súhlas. Z uvedeného
odvolací súd uzavrel, že záver súdu prvej inštancie o tom, že žalovaná si v podanom odpore uplatnila
100% zľavu z kúpnej ceny  nemá oporu ani v skutkových zisteniach či právnom posúdení, je svojvoľný
a arbitrárny, naviac nahrádzajúci vôľu žalovanej.

32. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobca dodal koberec v dvoch farebných odtieňoch, napriek
skutočnosti, že  tovar bol objednávaný podľa vzorky a je nespochybniteľné, že tento mal spĺňať ako
objednaný celok 40m2 jeden farebný  odtieň. Akékoľvek iné úvahy považuje odvolací súd za scestné
a účelové. Dodaním uvedeného tovaru došlo zo strany žalobcu k poskytnutiu vadného plnenia, pričom
vadu odvolací súd napriek určitým špecifikám pípadu posúdil ako vadu zjavnú a dodanie takéhoto tovaru
považoval za podstatné porušenie zmluvy,  z ktorého vyplývajú nároky v zmysle ust. § 436 Obch.
zák. Ako už odvolací súd uviedol, uplatnenie nárokov z vád si žalovaná uplatnila včas mailom zo dňa
05.11.2013, pričom  v reklamačnom liste zo dňa 07.11.2013  si uplatnila nárok - výmenu, s výslovným
uvedením, že zľava je neprijateľná  a na tomto nároku zotrvala počas celého prvoinštančného konania.
Pokiaľ sa aj vyjadrila v priebehu odvolacieho konania, spôsobom , že súhlasí so závermi súdu prvej
inštancie a teda že si uplatnila zľavu z kúpnej ceny v podanom odpore, toto tvrdenie považoval odvolací
súd za účelové. Naviac k zmene uplatneného nároku nedošlo včas
a  žalobca súhlas na jeho zmenu nikdy nedal.  Z vykonaného dokazovania  bolo preukázané, že žalovaná
kobercové štvorce v čase uplatnenia reklamácie a uplatnenia si nároku na výmenu už mala položené
nalepením na podlahu. Položením a nalepením koberca došlo k situácii, že tento sa stal opätovne
nepoužiteľným a teda nebola schopná vrátiť žalobcovi tovar v takom stave v akom bol dodaný, čo je
základnou podmienkou uplatnenia nároku na dodanie náhradného tovaru v zmysle ust. § 438 Obch. zák.

33. Z uvedených dôvodov a za danej skutkovej situácie neostávalo odvolaciemu súdu iné, než žalobe
v plnom rozsahu vyhovieť za aplikácie ust. § 409 Ods. 1 Obch. zák. a nasl. v spojení s § 436 ods. 2
veta  prvá a druhá Obch. zák., rozsudok súd prvej inštancie zmeniť  a žalobcovi popri už právoplatne
priznanom nároku na zaplatenie časti  kúpnej ceny vo výške  282,48 Eur s príslušenstvom priznať nárok
aj na zaplatenie zvyšku kúpnej ceny vo výške 282,48 Eur.

34. Pretože sa žalovaná dostala do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku
a výška úrokov z omeškania nebola medzi stranami zmluvne dohodnutá, odvolací súd priznal žalobcovi
právo na zaplatenie úroku z omeškania z priznanej sumy od nasledujúceho dňa  po splatnosti žalovanej
faktúry do jej  zaplatenia vo výške 9,25 % v zmysle ust. § 369 ods. 2 Obch. zák.  v spojení s nariadením
Vlády SR č.  21/2013 Z.z. Základná úroková sadzba ECB k prvému dňu omeškania v splnením
peňažného záväzku bola určená na 0,25 % ročne, zvýšená o deväť percentuálnych bodov predstavuje
priznaný 9,25 % ročný úrok z omeškania. Takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej
doby omeškania s plnením peňažného záväzku.

35. Z uvedených  dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP v napadnutej
časti zmenil po tom, ako zistil, že podmienky na jeho potvrdenie podľa § 387 CSP ani podmienky na
jeho zrušenie podľa § 389 CSP nie sú splnené.



36. O trovách konania rozhodol odvolací súd na základe ustanovenia § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení
s § 255 ods.1 CSP tak, že žalobcovi  proti žalovanej priznal náhradu trov konania prvoinštančného a
odvolacieho vo výške 100 % s poukazom na následný postup súdu prvej inštancie zakotvený v ust. §
262  ods. 2 CSP. Žalobca bol v konaní úspešný preto mu patrí náhrada trov konania v plnej výške.

37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
-    dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
-    dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14Cb/34/2014", "guid": "b8365a0a-1991-47cf-9d52-70ad08099f56:9f3abc49-a392-4088-b47b-0980e9a66176", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "662c1261-79b8-4d37-8b20-b001edac379c:cfa9aac9-f9bf-47c1-b3f3-e5ac289d01f0", "ecli": null, "spisova_znacka": "14Cb/34/2014", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Lučenec sp. zn. 14Cb/34/2014 z 11. 6. 2014", "sud": "Okresný súd Lučenec", "datum_vydania": "2014-06-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/662c1261-79b8-4d37-8b20-b001edac379c:cfa9aac9-f9bf-47c1-b3f3-e5ac289d01f0"}], "citovane_v": []}