{"guid": "1070a8f8-ab24-47df-937d-02ec84d25073:977c3e54-4718-4252-8b2a-72e03a8cccb8", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1014893121.1", "spisova_znacka": "14Co/66/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/66/2014 z 6. 4. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 6. apríla 2015, sp. zn. 14Co/66/2014, ECLI:SK:KSBA:2015:1014893121.1", "identifikacne_cislo": "1014893121", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Oľga Nižňanská", "sudca_id": 1331, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-olga-niznanska-1331", "datum_vydania": "2015-04-06", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514", "nazov": "zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-1", "nazov": "§ 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-2", "nazov": "§ 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/71", "nazov": "zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1992"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-5.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 5 ods. 1 písm. g) zákona č. 71/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-5.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1992/paragraf-5"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-9", "/SK/ZZ/1992/71#paragraf-5"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/977c3e54-4718-4252-8b2a-72e03a8cccb8", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1014893121.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2015:1014893121.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2015:1014893121.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/66/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014893121
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014893121.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek JUDr.
Edity Szabovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova
ul. č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, 811 09
Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné
nám.13, 813 11 Bratislava o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa
proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 16C/181/2012-11 zo dňa 5.10.2012 a proti
rozsudku č.k. 16C/181/2012-57 zo dňa 28.10.2013, pomerom hlasov 3:0 takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k.    16C/181/2012-11
zo dňa 5.10.2012  p o t v r d z u j e .
II. Rozsudok č.k. 16C 181/2012-57 zo dňa 28.10.2013   p o t v r d z u j e .
Odporcovi  n e p  r i z n á v a  náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

K výroku pod bodom I.:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyrubil navrhovateľovi súdny poplatok podľa pol. 17a zák.
č. 71/1992 Z.z., za podanie námietky zaujatosti, vo výške 66,- Eur.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Uznesenie považuje
za neopodstatnené a bez právneho významu, pretože on nepodal súdu námietku zaujatosti podľa ust. §
15a ods. 1 O.s.p. V podanej žalobe len uviedol skutočnosti preukazujúce fakt, že inak vecne a miestne
príslušný okresný súd nemôže vo veci konať, pretože jeho sudcovia sú z prejednania veci vylúčení
pre ich pomer k veci a účastníkom konania (§ 14 O.s.p.). Podľa názoru navrhovateľa okresný súd mal
postupovať zákonným spôsobom a podľa ust. § 12 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 12 ods. 3 O.s.p.
požiadať príslušný krajský súd, aby prikázal vec na prejednanie inému súdu toho istého stupňa. Vo veci
nejde o vhodnosť, ale nutnosť prikázania veci  inému súdu, aby bolo konanie spravodlivé a vo veci samej
rozhodoval nestranný zákonný sudca. Z judikatúry ústavného súdu možno vyvodiť, že tvrdenie účastníka
konania, podľa ktorého v jeho veci nekoná zákonný sudca, treba považovať za námietku zaujatosti z
objektívneho pohľadu (II. ÚS 331/09). Ak by aj súd mal za to, že vo veci je nutné uhradiť poplatok za
vznesenie námietky zaujatosti podľa položky 17a ZoSP, nie je možné navrhovateľovi uložiť povinnosť
platiť súdne poplatky. Podľa ust. § 4 ods. 1 písm. k) ZoSP je súdne konanie vo veciach náhrady škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom
od poplatkov oslobodené a rovnako sa to týka poplatkov za podané návrhy vo veci samej, znalecké
dokazovanie či návrhy na vylúčenie sudcov. V zmysle cit. ust. preto navrhovateľ v konaní súdne poplatky
neplatí.
Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p.)
a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.



Podľa § 1 ods. 1   zákona  č. 71/1992  Zb. o súdnych   poplatkoch v znení účinnom do 30.09.2012
(ďalej ZoSP), súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na
návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov
a poplatku za výpis z registra trestov, ktorý tvorí prílohu tohto zákona.
Podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoSP poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka
ustanovený poplatok za návrh.
Podľa § 4 ods. 1 písm. k) ZoSP od poplatku je oslobodené súdne konanie vo veciach náhrady škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 4 ods. 4 ZoSP sa oslobodenie podľa odsekov 1 a 2 vzťahuje aj na konanie o odvolaní, dovolaní,
obnove konania a výkone rozhodnutia alebo exekúcii.
Podľa § 5 ods. 1 písm. g) ZoSP poplatková povinnosť vzniká podaním námietky zaujatosti účastníkom
konania podľa osobitného predpisu.
Podľa Položky 17a  Sadzobníka súdnych poplatkov ako prílohy ZoSP  predstavuje  súdny poplatok za
vznesenie   námietky   zaujatosti  účastníkom   konania 66,-€.
Z obsahu spisu vyplýva,  že navrhovateľ sa návrhom vo veci samej domáha náhrady majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným
postupom Okresného súdu Bratislava I.  V návrhu súčasne požiadal, aby nadriadený súd rozhodol pred
prvotným prejednaním veci o prikázaní veci (tohto sporu) inému súdu, pretože sudcovia miestne a vecne
príslušného Okresného súdu Bratislava I sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vzhľadom na
ich pomer k veci a účastníkom konania.
O žiadosti  navrhovateľa prikázať vec inému súdu z dôvodu zaujatosti sudcov Okresného súdu Bratislava
V (návrh na prikázanie veci z dôvodu nutnosti), rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením  tak,
že sudcov Okresného súdu Bratislava I z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci nevylúčil, s
výnimkou sudkyne JUDr. M. B. a JUDr. N. G.. Z tejto žiadosti podľa obsahu vyplýva, že navrhovateľ
uplatnil námietku zaujatosti všetkých sudcov Okresného súdu Bratislava I v zmysle § 14 a § 15a O.s.p. a
práve z dôvodu ich vylúčenia z rozhodovania veci sa domáhal, aby podľa § 12 ods. 1 O.s.p. nadriadený
súd prikázal vec inému súdu. Navrhovateľovi vznesením námietky zaujatosti v zmysle citovanej položky
17a  Sadzobníka súdnych poplatkov vznikla poplatková povinnosť vo výške 66,- Eur.
Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú ani odvolaciu námietku, že navrhovateľovi nie je možné
uložiť poplatok za vznesenie námietky zaujatosti, pretože súdne konania vo veciach náhrady škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom
sú v zmysle § 4 ods. 1 písm. k) zákona o súdnych poplatkoch, v znení účinnom do 30.09.2012, od
platenia súdnych poplatkov oslobodené. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom Ústavného súdu
Slovenskej republiky, vyjadrenom v uznesení  30. marca 2011 sp. zn. II. ÚS 124/2011, podľa ktorého
sa vecné oslobodenie občianskeho súdneho konania od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1 zákona o
súdnych poplatkoch nevzťahuje aj na súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti podľa položky č.
17a Sadzobníka súdnych poplatkov. Od povinnosti zaplatiť tento poplatok možno oslobodiť účastníka iba
postupom podľa § 138 O.s.p.. Vecné oslobodenie účastníka občianskeho súdneho konania od súdneho
poplatku podľa § 4 zákona o súdnych poplatkoch sa vzťahuje iba na súdny poplatok za návrh (§ 4 ods.
1 zákona o súdnych poplatkoch), za odvolanie, dovolanie, návrh na obnovu konania, výkon rozhodnutia
a exekúciu (§ 4 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch).
Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako
vecne správne potvrdil.

K výroku pod bodom II.:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh vo veci samej zamietol. Odporcovi náhradu trov
konania nepriznal.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 27.09.2012
domáhal voči odporcovi náhrady škody vo výške 125,- eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške
337,45 eur. Nárok odôvodnil nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava I tým,
že v zákonom stanovenej lehote nerozhodol o žiadosti navrhovateľa ako oprávneného na vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku navrhovateľa s prideleným číslom exekučnej veci
EX8006/2011; ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX
dlžníkom (povinným)  P. Z.. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala
prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by
mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu,
rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 29.11.2011, pričom konanie



začalo 30.05.2011. K rozhodnutiu o poverení tak došlo po  zákonom stanovenej doby a omeškanie
bolo o viac ako 183 dní. V dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu vznikla
navrhovateľovi škoda. Uplatnený nárok na náhradu majetkovej škody v sume 125,- eur navrhovateľ
odôvodnil tým, že majetková škoda predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s
jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne
uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej.
Navrhovateľ v uvedenom období vynaložil na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov
zamestnanca pomocou informačného systému sumu 70,- eur, na udržanie a správu informačného
systému sumu 40,- eur, na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému
súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu sumu,
na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom
súde sumu 15,- eur. Táto suma by navrhovateľa nezaťažila ak by exekučný súd postupoval správne a
pri rozhodnutí o udelení poverenia na vykonanie exekúcie by dodržal zákonom stanovenú dobu. Výška
hmotnej škody bola stanovená na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov z dôvodu, že presnú
škodu by bolo možné vyčísliť len s nepomernými ťažkosťami. Vyčíslenie vychádza z účtovnej agendy.
Uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v sume 337,45 eur navrhovateľ odôvodnil tým, že
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch si uplatňuje z dôvodu, že samotné konštatovanie porušenia
práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej
dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48
ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase  zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho
dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Márnym plynutím času boli reálne ohrozené
legitímne očakávania navrhovateľa, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a
tiež došlo k vyvolaniu rizík a to neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zániku povinného,
k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, k insolvencii povinného. Pri stanovení výšky
náhrady nemajetkovej ujmy navrhovateľ vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej
pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé ak sa poskytne satisfakcia za každý rok
poznačený prieťahmi vo výške 20.000,- Sk t.j. cca 660,- eur čo predstavuje 55,- eur za každý mesiac
omeškania v činnosti exekučného súdu (660 : 12 = 55,- eur). Navrhovateľ postupoval podľa § 15 ods.
1 zákona č. 514/2003 a písomnou žiadosťou požiadal odporcu o predbežné prerokovanie jeho nároku
na náhradu škody. Odporca však do podania návrhu vo veci samej na žiadosť navrhovateľa pozitívne
nereagoval.
Odporca žiadal návrh ako neopodstatnený zamietnuť z dôvodu nepreukázania splnenia základných
zákonných podmienok. Navrhovateľ nepreukázal, že činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k
nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik a výšku skutočnej škody a prípadnej nemajetkovej
ujmy, a ani príčinnú súvislosť medzi tvrdeným nesprávnym úradným postupom a uplatnenou majetkovou
škodou a nemajetkovou ujmou. Vo vzťahu k predbežnému prerokovaniu nároku odporca uviedol, že
žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody bola podaná 23.04.2012 a návrh bol podaný
27.09.2012, teda pred uplynutím 6-mesačnej lehoty. Vo veci tak šlo o predčasne uplatnený nárok.
Navrhovateľ i napriek opakovaným výzvam na doplnenie žiadosti, ktoré Ministerstvo spravodlivosti SR
adresovalo navrhovateľovi po doručení prvotných žiadostí, doručil  ministerstvu len všeobecná odpoveď,
ktorou navrhovateľ nepreukázal požadované skutočnosti. Neposkytol odporcovi žiadnu súčinnosť na
predbežné prerokovanie podaných žiadostí a preto nárok navrhovateľa odporca nepovažoval za
predbežne prerokovaný. Vo vzťahu k uvádzaným prieťahom v exekučnom konaní navrhovateľ neuviedol
kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu, a to ani po vyžiadaní súčinnosti v rámci
predbežného prerokovania nároku zo strany odporcu. Odporca poukázal aj na nález ÚS SR III. ÚS
69/2011-25 z 03.05.2011, podľa ktorého má navrhovateľ postupovať v zmysle zásady vigilantibus iura
(každý nech si stráži svoje právo) a tiež na skutočnosť, že všeobecný súd nie je oprávnený posudzovať
prieťahy v konaní súdu. Túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Navrhovateľ
na posúdenie otázky či došlo k nesprávnemu úradnému postupu v zmysle § 9 ods. 2 zákona č.
514/2003 Z.z. potrebné dôkazy nepredložil. Z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného
od 01.06.2011 jednoznačne vyplýva skutočnosť, že  15 dňová lehota neplatí  ak ide o exekučný titul
podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d), ktoré sa týka rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom titule.
Ak bola podaná žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na súd po 01.06.2011, nárok
je neopodstatnený. Poukázal aj na judikatúru Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 16/02 podľa ktorej
nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Zo skutkových
okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, je zrejmé,
že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s



ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. V
zmysle § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. navrhovateľ neprodukoval žiadne dôkazy na preukázanie
vzniku škody. Požadoval paušálne sumy veľmi všeobecne uvedenými činnosťami. K uplatnenému
nároku na náhradu nemajetkovej ujmy odporca v súlade s § 17 ods. 2, 3 zákona č. 514/2003 Z.z.
uviedol, že z viacerých nálezov Ústavného súdu vyplýva, že poskytnutie finančného zadosťučinenia
nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu. Každé prípadové okolnosti sú osobitné
a vychádzať z paušálnej sumy 660,- eur, ktorá má byť priznaná za každý rok prieťahov je nesprávne.
Vznik nemajetkovej ujmy právnických osôb a fyzických osôb je odlišný, pocity členov riadiacich orgánov
spoločnosti v podobe „frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery“ sú irelevantné nakoľko náhradu škody a
nemajetkovej ujmy si uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba. Navrhovateľ  nepreukázal tvrdený zánik
podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov  a tieto ani bližšie nekonkretizoval, nespresnil v čom a
ako situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa. Nepreukázal ani to, že konštatovanie
porušenia práva nie dostačujúcim zadosťučinením. Rovnako nepreukázal príčinnú súvislosť medzi
týmito zložkami.
Súd prejednal vec podľa § 101 ods. 2 O.s.p. na pojednávaní dňa 28.10.2013 v neprítomnosti
účastníkov konania, ktorí doručenie predvolania mali riadne a včas vykázané. Odporca svoju neúčasť
na pojednávaní ospravedlnil podaním doručeným súdu dňa 25.10.2013 a  súhlasil, aby súd konal
a rozhodol v jeho neprítomnosti. Navrhovateľ svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil. V tejto
súvislosti súd uviedol, že neodňal účastníkom konania  možnosť konať pred súdom, pretože účastníci
sami svojím konaním znemožnili súdu  postupovať podľa Občianskeho súdneho poriadku. Tento názor
vyplýva aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/72/2004, 5Cdo/88/2004, 2Cdo/110/2004,
3Cdo/181/2008, 6Cdo/70/2010. Vo veci súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dokladmi
založenými v súdnom spise a s príslušným exekučným spisom. Exekučný súd uznesením č.k.
1Er/1302/2011-15 Ex 8006/2011 zo dňa 13.10.2011 žiadosť navrhovateľa o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zo dňa 28.07.2011 zamietol z dôvodu, že vo veci ide o zmluvu, v ktorej sú dojednané
neprijateľné podmienky v rozpore s dobrými mravmi, v rámci, ktorých sa spotrebiteľ vopred vzdáva
svojho práva na účinnú procesnú obranu. Súd je povinný zo zákona skúmať exekučný titul nielen po
formálnej stránke ale aj materiálnej stránke. Absencia tejto materiálnej vykonateľnosti je prekážkou, ktorá
bráni výkonu exekúcie, bez možnosti jej odstránenia. Následne súd uznesením č.k. 1Er/1302/2011-23
Ex 8006/2011 zo dňa 13.12.2012 exekúciu vedenú pod sp. zn. 1Er/1302/2011 podľa § 44 ods. 3 zastavil.
Rozhodnutie súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 19.03.2013.
Súd poukázal na ustanovenia § 3 ods. 1, 2; 9 ods. 1, 2; 15 ods. 1, 2; 16 ods. 1, 2; 17 ods. 1, 2,
3, 5 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci; § 41
ods. 2 písmeno c) , d), 44 ods. 2   Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok). Konštatoval, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Skutkové zistenia
nadobudnuté vykonaným dokazovaním považoval súd za dostatočné pre právne posúdenie veci a
dôvodnosti návrhu, pričom ďalšie dokazovanie by bolo nadbytočné a nepotrebné z hľadiska zistenia
a posúdenia rozhodujúcich skutočností. Súd mal v konaní za preukázané, že zo strany súdu nedošlo
k nesprávnemu úradnému postupu. Z obsahu exekučného spisu pod spisovou značkou 1Er/1302/11
je zrejmé, že žiadosť navrhovateľa o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 28.07.2011
súd zamietol. V konaní súd nebol nečinný, keď po doručení žiadosti vykonával potrebné úkony. Dňa
08.08.2011 zisťoval  pobyt povinného a výzvou zo dňa 05.09.2011 vyzval  súdneho exekútora na
predloženie dokladov, na ktorú exekútor reagoval podaním doručeným súdu dňa 05.10.2011 a súd
následne uznesením zo dňa 13.10.2011 o žiadosti rozhodol. Vo veci  teda  preukázateľne nedošlo
k prieťahom v konaní. Navyše lehota 15 dní stanovená  §  44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. v
predmetnej veci neplatila, nakoľko vo veci išlo o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. d),  teda
o vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Z vykonaného dokazovania nie je zrejmé, z čoho
navrhovateľ vychádzal, keď v návrhu tvrdil, že súd rozhodol až po 183 dňoch  od doručenia žiadosti o
vydanie poverenia. Z tohto dôvodu  sa súd skutočnosťami ohľadne uplatnenej náhrady škody a náhrady
nemajetkovej ujmy nezaoberal a návrh navrhovateľa zamietol. Úspešnému odporcovi v spore náhradu
trov konania nepriznal, nakoľko odporca  si náhradu trov konania neuplatnil.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho
právneho zástupcu. Namietol, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. - účastníkovi
konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodol vylúčený sudca, súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností  a nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu. Namietol, že súd prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho
zástupcu postupujúc podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. preto, že sa navrhovateľ bez ospravedlnenia



na pojednávanie nedostavil. Navrhovateľ riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania. Uviedol
dôležité dôvody a predložil súdu listiny spojené s označenými dôvodmi. Súd preto nemohol postupovať
podľa § 101 ods. 2 O.s.p. a vec prejednať v neprítomnosti navrhovateľa. Poukázal aj na ust. § 15
O.s.p. a uviedol, že navrhovateľ uskutočnil podanie obsiahnuté v texte žaloby, ktorým upovedomil
súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho
manažmentu na pojednávanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd
nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v očiach
žalobcu a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. Takéto
rozhodovanie je v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu
pre ľudské práva. Navrhovateľ podal ústavnú sťažnosť pre porušenie jeho práva na nestranný súd,
ktorej výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu. Konečné rozhodnutie vo veci súdom
neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj
o zamietnutí návrhu navrhovateľa na prerušenie konania, proti ktorému legálne pripustil odvolanie.
Navrhovateľ preto podáva proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania odvolanie.
Súd sa nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval
žiadosť navrhovateľa o zrušenie nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu. Navrhovateľ sa nemal
možnosť vyjadriť k tvrdeniam odporcu, z ktorých súd pri rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v
odôvodnení svojho rozhodnutia. Navrhovateľ sa nemal ani možnosť vyjadriť k dôkazom, ktoré súd
vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie. Súd rozhodol bez toho, aby umožnil navrhovateľovi s cieľom
ovplyvniť rozhodnutie všeobecného súdu, vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam. Navrhovateľ
nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k týmto dôkazom a prednesom
vyjadriť, nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Súd porušil právo žalobcu na
kontradiktórny súdny proces. Navrhovateľ tiež namietol, že súd prvého stupňa ignoroval jeho tvrdenia
o majetkovej škode, ktorá vznikla z titulu na udržiavanie a správy informačného systému a z titulu
výdajov na administratívne spracovanie textov urgencií, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením
urgencií, na poštovné a telekomunikačné výdaje. V tejto časti je rozhodnutie súdu prvého stupňa
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Nesúhlasil s tvrdením, že náklady na správu pohľadávky
počas nečinnosti súdu zapríčinil dlžník (povinný), nakoľko v prípade, že by došlo k rozhodnutiu súdu
o návrhu v zákonnej lehote, náklady na správu by prešli na súdneho exekútora a boli by časom
transformované do podoby trov exekúcie. Právnym titulom v danej veci je nesprávny úradný postup
exekučného súdu a za ten dlžník nemôže niesť zodpovednosť. V konaní pred súdom mienil predložiť
dôkazy o výške majetkovej škody, a to aj prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie
zabezpečil. Súd prvého stupňa však dokazovanie neprípustne skrátil len na dôkazy vykonávané ex
offo, navrhovateľa nepoučil podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a neoznámil mu, že hodlá vyhlásiť rozhodnutie
vo veci samej. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je vnútorne rozporné, pretože súd napriek tomu,
že zistil porušenie práva, nekonštatoval ho, a na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie o nepriznaní
nemajetkovej ujmy. Rozhodnutie založené na skutkovej a právnej chybe súdu nie je v právnom štáte
udržateľné. Žiadal preto rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Odporca sa k odvolaniu vyjadril podaním zo dňa 27.1.2014. Predovšetkým namietol skutočnosť, že
z napadnutého rozsudku v žiadnom smere nie je možné vyvodiť záver, že navrhovateľ alebo jeho
právny zástupca požiadali súd o zrušenie nariadeného pojednávania vo veci. Naopak, navrhovateľ
svoju neúčasť neospravedlnil, pričom mu nič nebránilo, aby sa na pojednávanie dostavil. K všetkým
skutočnostiam mal navrhovateľ možnosť vyjadriť sa priamo na pojednávaní, na ktoré bol riadne
predvolaný a súdu neoznámil vážne dôvody brániace jeho účasti. Oboznámenie exekučného spisu súd
vykonal na základe návrhu samotného navrhovateľa a rozhodol na základe ním tvrdených skutočností.
Druhou odvolacou námietkou je, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca. Odporca poukázal v tejto
súvislosti na právoplatné rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č.k. 4NcC/68/2012-22, ktorým
rozhodol vo veci o námietke navrhovateľa o zaujatosti sudcov Okresného súdu Bratislava I, ktorým
vymenovaní sudcovia z konania neboli vylúčení a súd rozhodol v merite veci až po tomto rozhodnutí
krajského súdu. Neobstojí ani odvolacia námietka, že v čase rozhodovania mal súd vedomosť o podanej
sťažnosti navrhovateľa na ústavný súd, pretože o tejto skutočnosti navrhovateľ súd pred rozhodnutím
vo veci neinformoval. Ak by aj takáto sťažnosť bola podaná, táto by bola ústavným súdom odmietnutá
pre nedostatok právomoci, ako vyplýva z viacerých rozhodnutí ústavného  súdu v obdobných veciach.
Keďže súd prvého stupňa dospel k záveru, že nedošlo k namietanému nesprávnemu úradnému postupu,
nebolo potrebné bližšie sa zaoberať ani splnením ďalších zákonných podmienok zodpovednosti štátu
za škodu vo prejednávanej veci. Bez základu je aj ďalšia odvolacia námietka týkajúca sa rozhodovania
súdu o návrhu navrhovateľa na prerušenie konania, keďže takýto návrh navrhovateľ vo veci nepodal.



Odporca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Náhradu trov odvolacieho konania si
neuplatnil.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), v rozsahu podaného odvolania (§ 212
ods. 1 O.s.p.), prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., postupom podľa
§ 156 ods. 3 O.s.p., a po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo,
dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa zistil správne skutkový stav veci, a vyvodil z neho správny právny záver o
nedôvodnosti uplatneného nároku navrhovateľa, pretože vôbec nedošlo k namietanému nesprávnemu
úradnému postupu. Odvolacie námietky navrhovateľa nereflektujú na obsah napadnutého rozsudku
a priebeh prvostupňového konania. Sú len formulárovým typom odvolania, ktoré navrhovateľ podáva
v obdobných veciach, pričom v tejto veci nepostrehol iné dôvody zamietajúceho rozsudku a ani
to, že nepožiadal o zrušenie nariadeného pojednávania a o prerušenie konania. To len potvrdzuje
účelovosť podanej žaloby a aj podaného odvolania zo strany navrhovateľa. Odvolací súd tak ani nemal
možnosť konfrontovať správnosť skutkových a právnych  záverov napadnutého rozsudku s odvolacími
námietkami navrhovateľa. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého
rozsudku, konštatuje ich správnosť (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.) a z týchto dôvodov napadnutý rozsudok
potvrdil ako vecne správny.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p..
Ich náhradu v konaní úspešnému odporcovi nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy
nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "16C/181/2012", "guid": "05c1c641-2ee3-4b65-8efa-592b72840d55:0c330862-d6ff-4626-b5e2-a0261208fe71", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b24c15cf-24fd-489d-8b43-91fae75413ee", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 69/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 69/2011 z 3. 5. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-05-03", "citacie_n": 128, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b24c15cf-24fd-489d-8b43-91fae75413ee"}, {"guid": "ussr:a2c45aaf-d2f6-453f-9796-d12e80c93bc9", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 124/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 124/2011 z 30. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-30", "citacie_n": 1604, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a2c45aaf-d2f6-453f-9796-d12e80c93bc9"}, {"guid": "ussr:19b22046-fd0e-4728-b7ab-317922665e2b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 331/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 331/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 804, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:19b22046-fd0e-4728-b7ab-317922665e2b"}, {"guid": "ussr:163be01a-e415-49c4-9dd7-21c929f3a6c5", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 16/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 16/02 z 9. 12. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-12-09", "citacie_n": 1091, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:163be01a-e415-49c4-9dd7-21c929f3a6c5"}], "citovane_v": []}