Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 4Sp/21/2013 z 28. 4. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 28. apríla 2014, sp. zn. 4Sp/21/2013, ECLI:SK:KSPO:2014:8013200721.2 Krajský súd Prešov | 4Sp/21/2013 | ECLI:SK:KSPO:2014:8013200721.2 | 2014-04-28 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Kataster nehnuteľností Citované ustanovenia: OZ, zákon č. 162/1995 Z. z. (katastrálny zákon), OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/027de49e-2361-4b9f-a36f-27fcb4023e1b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8013200721.2 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Sp/21/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8013200721
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8013200721.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Monikou Tobiašovou v právnej veci navrhovateľky
POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti odporcovi Okresnému
úradu Vranov nad Topľou, katastrálnemu odboru so sídlom Kalinčiakova 878 ,Vranov nad Topľou, za
účasti K. T., naposledy bytom T. Q. W., Y. X. J. X, v konaní zastúpenej opatrovníkom Y. F., súdnou
tajomníčkou Okresného súdu R., o preskúmanie rozhodnutia bývalej Správy katastra Vranov nad Topľou
zo dňa 16. mája 2013, Č.k. V 1534/2012/Vs-2 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie bývalej Správy katastra Vranov nad Topľou zo dňa 16. mája 2013, Č.k.:
V 1534/2012/Vs-2.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 09.05.2013 (správne má byť zo dňa 16.05.2013 podľa záznamu
v elektronickom systéme WRKN odporcu) rozhodla bývalá Správa katastra Vranov nad Topľou (ďalej
odporca) ako správny orgán príslušný podľa zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len Katastrálny zákon)
tak, že návrh na vklad záložného práva podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona zamietla.

V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia odporca uviedol, že dňa 26.09.2012 prijal návrh na vklad
záložného práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam v k. ú. A., vedené na LV č. XXXX
a XXXX na základe zmluvy o zriadení záložného práva č. 074/2012-SUB zo dňa 04.09.2012. Po
preskúmaní návrhu na vklad a jeho príloh zistil, že predmetnú záložnú zmluvu za záložcu podpísal
zástupca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci na základe Dohody o splnomocnení zo dňa
28.09.2011, ktorá bola uzavretá v rozpore s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a preto je podľa § 39
Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Rozpor s právnym ustanovením odporca videl v predložení
návrhu dohody o splnomocnení dlžníkovi na jeho zastupovanie pri následných právnych úkonoch
(uzavretie záložnej zmluvy v budúcnosti) pri uzatváraní úverovej zmluvy poskytovateľom úveru s vopred
určeným splnomocnencom. Týmto postupom bol znemožnený slobodný výber spôsobu konania pri
uzatváraní záložnej zmluvy, ako aj osoby, ktorá bude za neho obstarávať jeho právne záležitosti pri
konaní na základe zastúpenia, čím bol porušený jeho základný prejav slobody vôle pri uzatváraní
právneho úkonu (dohody o splnomocnení a následne záložnej zmluvy). Odporca vzal do úvahy aj
tú skutočnosť, že pri výbere splnomocnenca poskytovateľom úveru (neskôr záložný veriteľ) možno
dôvodne pochybovať aj o tom, či toto zastúpenie je prejavom dôvery zastúpeného k zástupcovi podľa
§ 31 Občianskeho zákonníka. Je otázne, čie záujmy bude viac splnomocnenec pri konaní obhajovať,
či záložcu alebo záložného veriteľa. Poukázal, že pri uzatváraní úverovej zmluvy bola budúcemu



dlžníkovi poskytovateľom úveru postavená podmienka, od splnenia ktorej záležalo získanie finančných
prostriedkov. Takáto podmienka je podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka podmienkou neprijateľnou
a podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je neplatná, lebo spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach
a povinnostiach v neprospech dlžníka.

Z dôvodu, že neboli splnené zákonné podmienky na povolenie vkladu záložného práva do katastra
nehnuteľností bývalá Správa katastra Vranov nad Topľou rozhodnutím zo dňa 30.10.2012 návrh na vklad
zamietla.

Proti tomuto (skoršiemu) rozhodnutiu podala dňa 07.12.2012 navrhovateľka odvolanie, v ktorom
namietala, že dohoda o splnomocnení spĺňa všetky náležitosti platného právneho úkonu. Tvrdila, že
zástupca splnomocnenie s dlžníkom osobne prerokoval a poskytol mu poučenie o všetkých právnych
úkonoch v ňom uvedených aj o právach a povinnostiach ktoré sa nimi zakladajú, že predložené
splnomocnenie je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý
je nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie, a že rozpor musí reálne existovať. Namietal,
že neplatnosť právneho úkonu podľa § 53 Občianskeho zákonníka nemožno aplikovať na dohodu o
splnomocnení, lebo nespĺňa náležitosti spotrebiteľskej zmluvy. Rozhodnutie odporcu bolo vydané na
základe nespoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a nesprávneho právneho posúdenia a preto
žiadala, aby odporca svoje rozhodnutie zrušil a návrh na vklad záložnej zmluvy do katastra nehnuteľnosti
povolil.

Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 6Sp/2/2013-18 zo dňa 27.02.2013 toto napadnuté rozhodnutie
zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie pre nedostatočne zistený skutkový stav veci a pre
nepreskúmateľnosť rozhodnutia z nedostatku dôvodov.

Odporca viazaný právnym názorom krajského súdu uvedenom v citovanom rozsudku a za účelom
presného a úplného zistenia skutkového stavu veci, požiadal účastníčku konania o vyjadrenie sa ku
spôsobu uzavretia zmluvy o úvere a dohody o splnomocnení. V zápisnici o výsluchu zo dňa 15.05.2013
K. T. pred odporcom uviedla, že vo veci finančného úveru jednala jedine so zástupkyňou navrhovateľky
s pani Y.. O zabezpečení záväzku z úverovej zmluvy zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam v
jej vlastníctve a s tým súvisiacu úlohu zástupcu ProHelp nebola zo strany zástupkyne navrhovateľky
vyslovená ani zmienka, inak by úver odmietla. Všetky listiny, ktoré pred prevzatím hotovosti podpísala
považovala za súčasť úverovej zmluvy, ktorej uzavretie bolo podľa nej podmienkou pre obdŕžanie
finančných prostriedkov. Z listín, ktoré podpísala dostala 1x úverovú zmluvu a 1x harmonogram splátok,
Dohodu o splnomocnení vôbec neobdŕžala a nemala ju k dispozícii ani v deň výsluchu pred odporcom.
Uzavretie dohody o splnomocnení urobila nevedome.

Odporca na základe vyjadrenia účastníčky konania dospel k záveru, že návrh dohody o splnomocnení
bol medzi splnomocniteľom a splnomocnencom uzavretý cez sprostredkovateľa - zástupkyňu
navrhovateľky, ktorá ju predložila splnomocniteľovi k podpisu spolu s návrhom úverovej zmluvy bez
upozornenia na túto skutočnosť. Navyše dohoda o splnomocnení bola zachytená do formulárovej/
predtlačenej listinnej predlohy, ktorej obsah dlžník/záložca nemohol ovplyvniť a preto jeho možnosť, aby
vopred určený zástupca, ktorý by za neho uzatvoril záložnú zmluvu, a ktorý by skutočne svedomito
hájil záujmy splnomocniteľa mu bola nielen obmedzená, ale priamo odňatá. Podpísanie dohody so
splnomocniteľom za uvedených podmienok navyše s vedomím, že podpisuje iba úverovú zmluvu je
uzavretie právneho úkonu v rozpore s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v rozpore s § 17 ods.
1 Správneho poriadku, v zmysle ktorého účastníci konania, ich zákonní zástupcovia a opatrovníci
sa môžu dať zastupovať advokátom alebo iným zástupcom, ktorého si zvolia. V bode 3. Textu
predloženej dohody o splnomocnení je rozsah oprávnenia splnomocnenca týkajúci sa predmetu zálohu
vyjadrený všeobecne, dohoda o splnomocnení je neurčitá a nezrozumiteľná, keďže pri jej podpisovaní
splnomocniteľom neboli špecifikované nehnuteľnosti, ktoré mali byť predmetom záložného práva v
súlade s § 42 ods. 2 písm. c/ Katastrálneho zákona. Takto uzavretý právny úkon je v rozpore s
§ 31 Občianskeho zákonníka. Určenie zástupcu záložcu bez možnosti pre splnomocniteľa prejaviť
svoju vôľu, ponechanie určenia rozsahu predmetu zálohu splnomocnencovi bez možnosti prejavenia
vôle záložcu, neposkytnutie výtlačku uzavretej dohody o splnomocnení splnomocniteľovi, absencia



určenia akéhokoľvek spôsobu kontaktu pre komunikáciu záložcu so splnomocnencom v procese
uzatvárania záložnej zmluvy, absencia dôvodov a podmienok odstúpenia od dohody o splnomocnení
vytvára predpoklady pre konanie, ktoré nie je možné označiť, že je vždy v záujme splnomocniteľa/
záložcu, ale na prospech poskytovateľa úveru/záložného veriteľa. Konanie splnomocnenca na základe
predloženej dohody o splnomocnení je konaním v rozpore s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Úverová zmluva a dohoda o splnomocnení boli uzavreté súčasne. Úverová zmluva sa podľa § 261
ods. 3 Obchodného zákonníka zaraďuje pod režim obchodných záväzkových vzťahov, čím spĺňa
podmienky spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Keďže jej uzavretie
bolo podmienené uzavretím dohody o splnomocnení, ktorej obsah a spôsob uzavretia uvedený v bodoch
1. až 3. vykazujú znaky neprijateľné pre splnomocniteľa, táto bola uzavretá s podmienkou, ktorá je
podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka podmienkou neprijateľnou. Odporca označil takúto dohodu
o splnomocnení ako celok za neprijateľnú/ nekalú podmienku, teda podľa § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka za neplatnú. Na základe týchto skutočností splnomocnenec nenadobudol hmotné právo, aby
v mene splnomocniteľa uzavrel záložnú zmluvu, preto podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona odporca
návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností zamietol. Poukázal pritom na právny názor
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrený v rozsudku sp. zn. 1Sžr/106/2012 zo dňa 19. marca
2013.

Toto rozhodnutie odporcu napadla včas podaným opravným prostriedkom zo dňa 09.07.2013
navrhovateľka. Žiadala, aby na základe odvolania v rámci autoremedúry odporca napadnuté
rozhodnutie zrušil a povolil vklad zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 04.09.2012, č. 074/2012-
SUB, resp. ak odporca odvolaniu nevyhovie, žiadala aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vrátil vec
na nové konanie o povolení vkladu záložného práva.

Návrh odôvodnila tým, že citovala ustanovenia § 22 ods. 1, 2, § 23, § 31 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka , § 32 ods. 1 a 2, § 46 Správneho poriadku, § 4 ods. 2, § 30 ods. 5 písm. d/ a § 31
ods. 1 Katastrálneho zákona. Poukázala, že dohoda o splnomocnení bola uzavretá riadne v súlade s
príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho
úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle riadne
uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z
predmetnej zmluvy o úvere, a preto udelil ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci (ďalej len
splnomocnenec) plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť
v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky
právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Tak vzniklo splnomocnencovi právo
nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu - splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia
vznikajú priamo záložcovi.

Navrhovateľka zdôraznila, že splnomocnenec v žiadnom prípade nemal a ani nemá záujem na
poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom
naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu), na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a
poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú.
Z dohody o splnomocnení tiež vyplýva, že splnomocnenec poučil záložcu aj o právach a povinnostiach
vyplývajúcich pre neho zo zmluvy o úvere, vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do
katastra nehnuteľností. Rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť
takéhoto rozporu. Ide o samostatne existujúci dvojstranný právny úkon, ktorého jednou stranou v
postavení splnomocniteľa je dlžník a druhou stranou je zástupca, a to všetko bez akejkoľvek účasti
veriteľa na ňom. Na tomto právnom úkone sa nepodieľal veriteľ a z jeho obsahu nevyplýva, že by bol
súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Zo spisu správneho orgánu tiež nevyplýva, že by veriteľ
zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca navrhoval. Z obsahu
splnomocnenia je zrejmé, že toto bolo udelené za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a
na jeho žiadosť, a že zastupovanie je bezplatné. Zástupca splnomocnenie s dlžníkom osobne prerokoval
a poskytol mu potrebné poučenie o právnych úkonoch v ňom uvedených a o právach a povinnostiach,
ktoré sa nimi zakladajú. Dlžník vyhlásil, že sa rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere sám a
z tohto dôvodu využil bezplatnú pomoc zástupcu. Záväzkom zástupcu bolo okrem rokovania s veriteľom
aj posúdenie platnosti uzatváranej záložnej zmluvy.



Uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v dohode o splnomocnení argumentačne použité
v rozhodnutí absolútne neobstojí. Uvedenie zástupcu je nevyhnutné z hľadiska identifikácie strany
dohody o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je tiež nevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu
udeleného plnomocenstva (t.j. z dôvodu identifikácie osoby, s ktorou má zástupca v mene zastúpeného
uzavrieť záložnú zmluvu). Pokiaľ správny orgán z týchto skutočností vyvodzuje, že na základe toho
záložný veriteľ svojim spôsobom určil zástupcu pre dlžníka ide o záver, ktorý absolútne nemá oporu
v listinách, ktoré tvoria obsah správneho spisu a nevykonal ani žiadne iné dôkazy na preukázanie
správnosti svojho tvrdenia. Naviac, ako už bolo uvedené vyššie, pochybnosť o objektivite zastupovania
zo strany splnomocnenca nie je z hľadiska aplikácie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka dostatočná,
nakoľko medzi záujmami zástupcu a zastúpeného musí existovať reálny rozpor, ktorý bol správny orgán
povinný preukázať. Správny orgán nepreukázal ani to, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá je v
styku so záložným veriteľom.

Navrhovateľka má za to, že dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne,
určito a zrozumiteľne tak, ako to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon. Sloboda a vážnosť sú
základné náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Pri
analýze slobody vôle sa v podstate skúma sloboda prejavu vôle. Vôľa bez prejavu nie je poznateľná,
a ak bol prejav urobený neslobodne, možno skonštatovať aj neslobodu vôle. Za rušivé podmienky
pri utváraní vôle možno považovať fyzické donútenie alebo psychické donútenie. Vychádzajúc zo
súdnej praxe možno konštatovať, že fyzické násilie sa v praxi nevyskytuje. Psychické donútenie sa
stotožňuje s bezprávnou vyhrážkou a pre vyvolanie neplatnosti právneho úkonu musí byť protiprávne,
vzbudzovať dôvodnú obavu z úkonu toho, kto hrozí, a musí byť adresné. Vážnosť vôle súvisí s tým,
že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje. Zrozumiteľnosť právneho úkonu značí,
že jeho adresát je objektívne schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho
úkonu. Právny úkon je určitý najmä, ak nie je vnútorne rozporný jeho obsah, alebo keď prípadný rozpor
možno odstrániť výkladom. Možno teda konštatovať, že dohoda o splnomocnení spĺňa všetky náležitosti
platného právneho úkonu, a preto nemožno pochybovať o zamýšľaných následkoch takéhoto prejavu
vôle zo strany záložcu.

Taktiež sa nestotožňuje s právnym názorom odporcu, ktorý poukazuje na absolútnu neplatnosť dohody
o splnomocnení s odvolaním sa na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. pre neprijateľnú zmluvnú
podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Domnieva sa, že dohodu o plnomocenstve uzatvorenú medzi
splnomocniteľom a splnomocnencom nemožno posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách. Dohoda o plnomocenstve nespĺňa zákonné náležitosti spotrebiteľskej
zmluvy, ktorou má § 52 Občianskeho zákonníka na mysli zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom je pritom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné zastupovanie splnomocniteľa splnomocnencom
nemožno posudzovať za spotrebiteľskú zmluvu, a teda sa ani na ňu nevťahujú ustanovenia § 53
Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktoré
poukazuje správny orgán v napadnutom rozhodnutí. Nestotožňuje sa rovnako s názorom správneho
orgánu, že Dohoda o splnomocnení musí mať v zmysle Katastrálneho zákona tie isté náležitosti v
označení nehnuteľností, ako vyžaduje ustanovenie § 42 Katastrálneho zákona pre zmluvu. Predmetom
právnej úpravy znenia tohto ustanovenia je spôsobilosť zmlúv, verejných listín a iných listín na zápis do
katastra, pričom podľa jej názoru dohoda o splnomocnení nemá charakter zmluvy, verejnej a ani inej
listiny na základe ktorej sa uskutočňuje zápis práv do katastra (ktorými sú vklad, záznam a poznámka).
Samotný Katastrálny zákon ohľadne náležitostí dohody o splnomocnení požaduje v zmysle § 30 ods. 5
písm. d/ Katastrálneho zákona, len aby podpis splnomocniteľa bol osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu
vyžaduje podľa § 42 ods. 3 Katastrálneho zákona.

Ďalej poukázala, že platná právna úprava nevyžaduje na platnosť dohody o plnej moci, ktorou sa
účastníci dohodnú na zastupovaní pri uzatvorení záložnej zmluvy osobitné náležitosti pre obsah takejto
dohody. Posúdenie, či právny úkon spĺňa podmienku platnosti, a to že musí byť určitý, inak je podľa §
37 Občianskeho zákonníka neplatný, závisí od jeho obsahu. Obsah musí byť pritom formulovaný tak, že
vylučuje pochybnosť o tom, čo je predmetnom právneho úkonu a aké sú práva a povinnosti zmluvných
strán. V tomto prípade z textu splnomocnenia je nepochybné, že predmetnom záložnej zmluvy, na



uzatvorenie ktorej mal byť splnomocnený zástupca, môže byť ktorákoľvek nehnuteľnosť vo vlastníctve
splnomocniteľa. Z textu je zrejmé, že žiadna z nehnuteľností vo vlastníctve splnomocniteľa, ktorú bude
ten v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vlastniť, nie je vylúčená z toho, aby tvorila predmet zálohu. Text
teda nepripúšťa žiadnu pochybnosť o tom, čo môže byť predmetom zálohu. Sú to všetky nehnuteľnosti
splnomocniteľa, ktoré vlastní ku dňu podpísania záložnej zmluvy a to bez ohľadu na to, že tieto nie sú
bližšie individualizované. Naopak z uvedenej formulácie splnomocnenia je zrejmé, že predmetom zálohu
môžu byť aj nehnuteľnosti nadobudnuté splnomocniteľom po uzatvorení dohody o splnomocnení, ak ich
bude vlastniť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy.

Argumentovala, že dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne a včas a nesplatil svoj dlh tak, ako
bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté a navrhovateľka ako veriteľ len využil zmluvne dohodnutú
možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva. K využitiu inštitútu zabezpečenia svojej
pohľadávky záložným právom pristupuje len v prípadoch, kedy je záložca dlhodobo v omeškaní so
splácaním svojho záväzku, resp. v prípadoch kedy je evidentné, že vylákal od navrhovateľky poskytnutie
peňažných prostriedkov, pričom tieto jej nemieni riadne vrátiť. Skonštatovala, že počas výkonu svojej
podnikateľskej činnosti ani v jednom prípade, keď mala zriadené záložné právo na nehnuteľnosti
dlžníka nedošlo k využitiu úhradovej funkcie záložného práva, t.j. k realizácii záložného práva predajom
nehnuteľnosti.

Odporca navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

Krajský súd podľa § 250l a nasl. ustanovení zákona č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom
administratívneho spisu a podľa § 156 ods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. verejne vyhlásil rozsudok,
pričom dospel k záveru, že opravný prostriedok nie je dôvodný.

Predmetom preskúmania je rozhodnutie správneho orgánu o zamietnutí návrhu na vklad záložnej
zmluvy podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona, pretože dohoda o splnomocnení uzavretá medzi
splnomocniteľom a splnomocnencom ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci je neplatná podľa
§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Splnomocniteľ nemal možnosť slobodného výberu osoby, ktorá ho
bude zastupovať a podpísal formulárovú typovú zmluvu, ktorej obsah nemohol ovplyvniť.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že návrhom zo dňa 26.09.2012 navrhovateľka žiadala o vklad
Zmluvy o zriadení záložného práva, č. 074/2012-SUB do katastra nehnuteľností.

Z tejto zmluvy uzavretej medzi navrhovateľkou ako záložným veriteľom a záložcom K. T., zastúpeným
na základe dohody o splnomocnení ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci Bratislava vyplýva,
že zmluvné strany sa dohodli na zriadení záložného práva k podielovému spoluvlastníctvu k
nehnuteľnostiam špecifikovaným v čl. I. tejto zmluvy v prospech záložného veriteľa na zabezpečenie
všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy
o úvere č. 802101040 zo dňa 27.09.2011 uzavretej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a
záložcom na strane dlžníka najmä na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi na
vrátenie istiny úveru v sume 200 Eur, ďalej poplatku v sume 170 Eur, ďalej úrokov z omeškania v sadzbe
0,25 % denne z omeškaných platieb istiny, pokút a ostatných celkových nákladov v zmysle platných
všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia.

Z kópie dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá medzi splnomocniteľom K. T. a splnomocnencom
ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci, zastúpeným R. J. - predsedom združenia vyplýva, že
(citácia): „1. Za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť o bezplatné
zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto dohode, vykonávaných v súvislosti
so Zmluvou o úvere uzatvorenou so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o., č. zmluvy 802101040 (ďalej
len zmluva o úvere), splnomocniteľ udeľuje Združeniu ProHelp po osobnom prerokovaní a poučení
o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú toto



plnomocenstvo s nasledovným obsahom: 2. Splnomocniteľ udeľuje Združeniu ProHelp plnomocenstvo
vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode, vrátane
právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a v tomto rozsahu aj vo veciach
rokovania so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. ako poskytovateľom úveru. Všetky konzultácie
a zastupovanie pri rokovaní so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. Združenie ProHelp poskytne
splnomocniteľovi bezplatne. 3. Splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo Zmluvy
o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku
Združením ProHelp. Za tým účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje Združeniu ProHelp plnomocenstvo
na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene
splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom
vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva
ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o úvere. Združenie ProHelp
sa zaväzuje svedomito naplniť predmet udeleného plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučilo o
právach a povinnostiach vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere vrátane skutočností, že záložné právo vzniká
vkladom do katastra nehnuteľností. Združenie ProHelp zároveň posúdi platnosť záložnej zmluvy s
ohľadom na platný právny poriadok Slovenskej republiky. Splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp
plnomocenstvo na všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom uzatvorenia záložnej
zmluvy podľa tejto dohody, vrátane vykonania ich zmien alebo doplnení, ktorými sa zabezpečí splnenie
splnomocnencovho záväzku zo Zmluvy o úvere uvedeného v bode 1 tejto dohody, pozostávajúceho z
nevyplatenej výšky pohľadávky a jej príslušenstva, vrátane zmluvných pokút a nákladov, ktoré vznikli
veriteľovi v súvislosti s uplatnením jeho práv vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere. Splnomocniteľ vyhlasuje,
že sa sám rozhodol pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná
o splnenie jeho zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných
sankcií. 4. Bližšia špecifikácia nehnuteľností vo vlastníctve splnomocniteľa (sú rukou dopísané). 5.
Združenie ProHelp v najlepšom záujme hájenia práv splnomocniteľa berie na vedomie, že podpisom
tejto dohody vzniká združeniu ProHelp povinnosť postupovať v súlade s prijatým plnomocenstvom, ktoré
je na základe vyhlásenia splnomocniteľa ako dlžníka zo Zmluvy o úvere v celom rozsahu v súlade so
záujmami splnomocniteľa, a to až do jeho odvolania splnomocniteľom...“

Podľa § 151d ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len Občianskeho zákonníka), záloh môže byť vec,
právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje
inak. Záloh môže byť aj súbor vecí, práv, alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku,
alebo iná hromadná vec.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme,
musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka
len určitého právneho úkonu.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona, alebo rozhodnutia štátneho
orgánu (zákonné zastúpenie), alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.



Podľa § 29 Katastrálneho zákona účinného ku dňu 16.05.2013, vklad podľa § 28 možno vykonať iba na
základe právoplatného rozhodnutia správy katastra.

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, a či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad
povolí; inak návrh zamietne.

Podľa § 30 ods. 5 písm. d/ Katastrálneho zákona prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej základe
má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra v dvoch vyhotoveniach. Ďalšími prílohami je dohoda
o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa musí byť
osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3.

Podľa § 42 ods. 1, 2 Katastrálneho zákona na zápis práv k nehnuteľnosti do katastra je spôsobilá
v štátnom jazyku, českom jazyku, alebo v úradne osvedčenom preklade písomne vyhotovená zmluva,
verejná listina, alebo iná listina bez chýb v písaní a počítaní a bez iných zrejmých nesprávnosti. Zmluva,
verejná listina, alebo iná listina obsahujú označenie:

a/ účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum
narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné
číslo, ako ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje,

b/ právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu,

c/ nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore
popisných informácií, druhu pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla
pozemku, na ktorom je stavba postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla
vchodu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na
pozemku, prípadne na priľahlom pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na
ktorom je dom postavený; ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel
vyjadrený zlomkom k celku.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, aj s poukazom na obsah administratívneho spisu, dospel
krajský súd k záveru, že správny orgán vydal správne rozhodnutie, ak nepovolil vklad podľa predloženej
zmluvy o zriadení záložného práva pre neplatnosť splnomocnenia, ktoré spôsobilo aj neplatnosť zmluvy
o zriadení záložného práva, ktorá bola v mene záložcu uzavretá neplatne splnomocneným zástupcom.

Dohoda o splnomocnení, je neplatným právnym úkonom podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre
rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného, je absolútne neplatným úkonom aj podľa § 39 Občianskeho
zákonníka, ako aj pre nedostatok požadovaných náležitostí platného úkonu podľa § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Preto aj zmluva o zriadení záložného práva, urobená na podklade neplatného
splnomocnenia je absolútne neplatná.

Krajský súd dáva do pozornosti právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedený v
rozsudku sp. zn. 1Sžr 150/2012 zo dňa 11. júna 2013 týkajúci sa obdobnej problematiky: „Ak
splnomocniteľovi - úverovému dlžníkovi je odňatá možnosť určiť a vybrať si osobu splnomocnenca a
osoba splnomocnenca viackrát vystupuje v úverových obchodoch spoločnosti, ktorá poskytla úver, musí



nutne vyvolávať pochybnosti u konajúceho katastrálneho orgánu o tom, či výkon práv a povinností
splnomocnenca je skutočne v medziach riadneho zastupovania záujmov úverového dlžníka“.

Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie potvrdil.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľka
nebola v konaní úspešná, odporca ani ďalší účastníci konania nemajú zo zákona právo na náhradu trov
konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní
sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.