{"guid": "106ce623-8f18-4cf4-986d-f0513565bb15:7be1eb97-a9d3-4dc2-be18-57f69ecb9259", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:3012200828.1", "spisova_znacka": "6Sžr/13/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžr/13/2014 z 27. 1. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. januára 2015, sp. zn. 6Sžr/13/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:3012200828.1", "identifikacne_cislo": "3012200828", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zdenka Reisenauerová", "sudca_id": 1011, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zdenka-reisenauerova-1011", "datum_vydania": "2015-01-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Kataster nehnuteľností"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/162", "nazov": "zákon č. 162/1995 Z. z. (katastrálny zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-31", "nazov": "§ 31 zákona č. 162/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-31", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-1995/paragraf-31"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/162#paragraf-31"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7be1eb97-a9d3-4dc2-be18-57f69ecb9259", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:3012200828.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:3012200828.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:3012200828.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Najvyšší súd\nSpisová značka: 6Sžr/13/2014\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 3012200828\nDátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2015\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:3012200828.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Aleny Adamcovej v právnej veci\nnavrhovateľov: v 1. rade K., rod. R., bytom F. a v 2. rade A., rod. A., bytom F., obaja zastúpení JUDr.\nMiroslavou Čapkovou, advokátkou advokátskej kancelárie so sídlom Nám. Sv. Anny 20/A. Trenčín, proti\nodporcovi: Okresný úrad Trenčín, katastrálny odbor, so sídlom Piaristická 25, Trenčín, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia Správy katastra Trenčín č. V 4028/12 zo dňa 27. septembra 2012, o odvolaní\nnavrhovateľov proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 12Sp/16/2012-21 zo dňa 26. septembra\n2013, jednohlasne, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 12Sp/16/2012-21 zo dňa\n26. septembra 2013   p o t v r d z u j e .\n\nNavrhovateľom náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a .\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nI.\n\nKrajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“ alebo „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom podľa\n§ 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil rozhodnutie Správy katastra Trenčín č. V 4028/12 zo dňa 27. septembra\n2012. Navrhovateľom náhradu trov konania nepriznal.\n\nZ odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že krajský súd z obsahu administratívneho spisu\nsprávnych orgánov zistil, že predmetom preskúmania je rozhodnutie odporcu, ktorým zamietol návrh\nna vklad vecného bremena zo zmluvy č. V 4028/12 o zriadení vecného bremena zo dňa 8. augusta\n2012 uzatvorenej medzi účastníkmi: K., bytom F., F., ako oprávnená z vecného bremena a A., bytom\nF., F. ako povinný z vecného bremena, predmetom ktorého o zriadení vecného bremena je povinnosť\npodielového spoluvlastníctva pozemku KN C parcela číslo 568, zastavané plochy a nádvoria o výmere\n95 m2, pozemku KN C parcela číslo 570, zastavané plochy a nádvoria o výmere 131 m2, pozemku KN\nC parcela číslo 566/1, zastavané plochy a nádvoria o výmere 50 m2, pozemku KN C parcela číslo 566/2,\nzastavené plochy a nádvoria o výmere 10 m2, pozemku KN C parcela číslo 574/4, zastavané plochy a\nnádvoria o výmere 27 m2, pozemku KN C parcela číslo 575/4, zastavané plochy a nádvoria o výmere\n5 m2 a stavby so súpisným číslom 770 postavenej na pozemku KN C parcela číslo 568, zapísaných v\nliste vlastníctva číslo XXXX, v katastrálnom území F., strpieť v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu\nv neobmedzenom rozsahu právo doživotného bývania a užívania zriadeného v prospech oprávnenej\n(„navrhovateľa 1“) z vecného bremena, ktorá je podielovým spoluvlastníkom uvedených nehnuteľností\nvo veľkosti podielu 1/2. Odporca rozhodnutie zdôvodnil tým, že vecné bremeno je možné zriadiť iba\nk cudzej nehnuteľnej veci, teda nie k veci, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve oprávneného a\n\npovinného z vecného bremena. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 137 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka v platnom znení (OZ), v zmysle ktorého ustanovenia podiel vyjadruje mieru, akou sa\nspoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci,\npoukazom na to, že právny poriadok platný v Slovenskej republike nepozná reálne spoluvlastníctvo,\npri ktorom by z titulu spoluvlastníctva patrilo jednotlivým spoluvlastníctvom právo výlučne disponovať\noddelenou časťou veci, konštatujúc, že v zmysle § 123 OZ vlastník je v medziach zákona oprávnený\npredmet svojho vlastníctva držať, užívať, používať jeho plody a úžitky a nakladať s ním, pričom u\npodielových spoluvlastníkov je takéto právo určené veľkosťou spoluvlastníckeho podielu, ktorý určuje\nmieru, ktorou sa spoluvlastníci podieľajú na právach vyplývajúcich zo spoločnej veci, preto K. je v\nrozsahu zodpovedajúcom veľkosti spoluvlastníckeho podielu oprávnená nehnuteľnosti, vyššie uvedené\nužívať a nie je potrebné, aby bolo v jej prospech zriadené vecné bremeno, nakoľko jej práva v ňom\ndohodnuté vyplývajú z jej spoluvlastníckeho práva a sú určené a garantované zákonom.\n\nKrajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu posudzoval v\nintenciách ustanovení §§ 4 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise\nvlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len katastrálny zákon)\nv spojení s § 5 ods. 1, s § 28 ods. 1, s § 29 a s § 31 ods. 1, 3 katastrálneho zákona a súčasne v intenciách\n§ 123 OZ, ktorú právnu úpravu citoval.\n\nPo preskúmaní veci krajský súd dospel k záveru, že v danom prípade odporca dostatočne a spoľahlivo\nzistil skutkový stav a vyvodil vo veci správny právny záver. Poukazom na skutkové okolnosti vyplývajúce\nz administratívneho spisu konštatoval, že povinný z vecného bremena je len podielovým spoluvlastníkom\nv 1/2 predmetných nehnuteľnosti, hoci vecné bremeno zaťažuje celú nehnuteľnosť (§ 151n ods. 1\nObčianskeho zákonníka). Podľa názoru krajského súdu odporca prijal správny právny záver, že u\npodielových spoluvlastníkov je ich právo určené veľkosťou spoluvlastníckeho podielu, ktorý určuje\nmieru, ktorou sa spoluvlastníci podieľajú na právach vyplývajúcich zo spoločnej veci. Ďalej krajský súd\nkonštatoval, že navrhovateľka v 1. rade - K., je v rozsahu zodpovedajúcom veľkosti jej spoluvlastníckeho\npodielu oprávnená predmetné nehnuteľnosti užívať a nie je potrebné, aby bolo v jej prospech zriadené\nvecné bremeno, nakoľko jej právo v ňom dohodnuté vyplývajú z jej spoluvlastníckeho práva a sú určené\na garantované zákonom, poukazom na právnu úpravu ustanovenú v § 123 Občianskeho zákonníka.\n\nKrajský súd dospejúc k záveru, že odporca vykonal dostatočné dokazovanie, na základe dokazovania\nsprávne zistil skutkový stav a vyvodil z neho i správny právny názor, napadnuté rozhodnutie potvrdil ako\nzákonné podľa § 250q ods. 2 O.s.p.. Na námietky navrhovateľov krajský súd neprihliadol, považujúc ich\nza nekonkrétne, keď navrhovatelia ani neuvádzajú, v čom je napadnuté rozhodnutie nezákonné.\n\nRozhodnutie o náhrade trov konania krajský súd zdôvodnil v zmysle § 250k ods. 1 tak, že neúspešným\nnavrhovateľom náhradu trov konania nepriznal.\n\nII.\n\nProti uvedenému rozsudku krajského súdu podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovatelia. Žiadali,\naby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že rozhodnutie odporcu zruší a\nvec mu vráti na ďalšie konanie.\n\nV dôvodoch odvolania navrhovatelia nesúhlasili s právnym názorom krajského súdu. Napadnutý\nrozsudok súdu prvého stupňa považovali za skutkovo nesprávny. Vyslovili názor, že správny\norgán nemá právomoc takýmto zásadným spôsobom zasahovať do autonómnej zmluvnej voľnosti\nnavrhovateľov a obmedzovať výkon ich práv. Dôvodili, že zamietnutím návrhu na vklad zmluvy o zriadení\nvecného bremena správny orgán neprimeraným spôsobom obmedzil súkromnoprávne oprávnenia\nnavrhovateľov, keď zriadenie vecného bremena ako súčasť ich dohôd je vecou ich zmluvnej voľnosti,\ndo ktorej odporca neoprávnene zasiahol v rozpore s ust. čl. 1. ods. 2 a 3 Ústavy SR. V danej súvislosti\npoukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 8Sžo/98/2010, zo dňa 13.5.2010 a názor Najvyššieho\nsúdu Českej republiky pri výklade niektorých ustanovení noviel Občianskeho zákonníka uverejnený pod\nč. R 45/1986. Nesúhlasili s názorom, že v danom prípade dochádza k splynutiu práva a povinnosti\nu oprávnenej osoby, majúc za to, že k splynutiu práva a povinnosti u oprávnenej osoby nedochádza,\n\npretože spoluvlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam  nezakladá jej právo bezplatne doživotne užívať tieto\nnehnuteľnosti ako ich výlučný vlastník. Poukázali na metodický pokyn Úradu geodézie, kartografie a\nkatastra Slovenskej republiky, zverejnený v rezortnom periodiku, v Katastrálnom bulletine č. 1 2009,\ndôvodiac, že v zmysle uvedeného ustanovenia vyplýva, že vyššie uvedenú zmluvu možno povoliť,\nnakoľko sa zmluvou zriaďuje vecné bremeno in rem (k nehnuteľnej veci).\n\nIII.\n\nŽalovaný správny orgán sa k odvolaniu navrhovateľov nevyjadril a odvolací návrh nepodal.\n\nIV.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok\nako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 prvá veta O.s.p.\na § 212 ods. 1 O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2\nO.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na\ninternetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156\nods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že\nodvolanie navrhovateľov nie je dôvodné.\n\nPredmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého\nstupňa potvrdil rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, ktorým rozhodnutím odporca zamietol návrh\nnavrhovateľov na vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností.\n\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti\nfyzických alebo právnických osôb (244 ods. 1 O.s.p).\n\nNajvyšší súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu\nsprávneho orgánu podľa piatej časti tretej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej\nrozhodovanie o opravných prostriedkov proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov §§ 250l a\nnasl. O.s.p.) je v rozsahu dôvodov uvedených v opravnom prostriedku posudzovať, či správny orgán\npríslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo\nveci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade\nso zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či\nrozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi\npredpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho\norgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.\n\nV rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané\nv žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym\norgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).\n\nPri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).\nPri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne\nuváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených\nzákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.(§ 245 ods. 2 O.s.p.).\n\nPodľa § 246c ods.1, veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa\npoužijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.\n\nPodľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak\nsa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n\nOdvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu\na vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods.\n2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných\nprávnych záverov vo veci samej spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem uvedených\nv odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská\npre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu považuje právne posúdenie\npreskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom a aby v preskúmavanej veci\nnadbytočne neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti spolu s právnymi závermi krajského súdu, sa\nvo svojom odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.\n\nPodľa § 31 ods. 1, 3 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje\npodstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať\ns nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo\nnakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či\nsa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne\nskutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.\nAk sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne.\n\nPodľa § 22 ods. 1, 5 katastrálneho zákona v katastrálnom konaní sa zapisujú práva k nehnuteľnostiam,\nrozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien údajov katastra, o oprave\nchýb v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu.\n\nV katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, (zákon č.\n71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov - správny poriadok) ak tento zákon alebo\niný zákon neustanovuje inak.\n\nPodľa § 3 ods. 1, 2, 3, 4 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi\na inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických\nosôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné\npostupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami,\nktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať,\nnajmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným\nosobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia,\naby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Správne orgány sú povinné svedomite a\nzodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných\nprieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha\nveci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na\nto, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných\nosôb. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne\norgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali\nneodôvodnené rozdiely.\n\nPodľa § 32 ods. 1, 2 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov\nkonania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu\norgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny\norgán.\nPodľa názoru odvolacieho súdu zhodne s názorom súdu prvého stupňa žalovaný správny orgán v\npreskúmavanej veci postupoval v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci náležite zistil skutočný\nstav a  zo skutkových okolností vyvodil správny právny záver a preto jeho rozhodnutie je  treba\npovažovať za súladné so zákonom, z ktorých dôvodov súd prvého stupňa postupoval  zákonne, pokiaľ\npreskúmavané rozhodnutie odporcu podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.\n\nPredpokladom povolenia vkladu práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností na základe zmluvy je\nsplnenie zákonných podmienok ustanovených v § 31 ods. 1 katastrálneho zákona.\n\nOkresný úrad odbor katastrálny preskúma platnosť zmluvy, a to najmä oprávnenie prevodcov nakladať\ns nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú\ndostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú\nobmedzené. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by\nmohli mať vplyv na povolenie vkladu, a v rámci tohto prieskumu posudzuje súlad zmluvného dojednania\núčastníkmi zmluvného záväzku so zákonom.\n\nZ uvedeného vyplýva, že zákonodarca zveril do právomoci okresného úradu odbor katastrálny ako\norgánu štátnej správy na úseku katastra v konaní o povolení vkladu práva viažucého sa k nehnuteľnosti\ndo katastra nehnuteľností na základe zmluvy okrem splnenia ďalších zákonných podmienok skúmať\naj jej súlad so zákonom. Jeho povinnosťou pri posudzovaní platnosti zmluvy a súčasne jej súladu\nso zákonom je v zmysle ustanovenia § 3 správneho poriadku postupovať v súlade s ustanoveniami\nObčianskeho zákonníka, ako aj ďalšími právnymi predpismi, ktoré sa vzťahujú na posúdenie právneho\núkonu zakladajúceho vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností účastníkov tohto právneho úkonu, na\nzáklade ktorého bol zmluvný záväzok zmluvných strát uzavretý.\n\nVlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody\na úžitky a nakladať s ním. (§ 123 OZ). Vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov (§ 136 OZ).\nPodiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo\nspoluvlastníctva k spoločnej veci (§ 137 ods. 1 OZ). Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej\nveci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať.\nPráva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo\npatria určitej osobe. Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho\nvecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie\na opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania( §\n151n ods. 1, 3 OZ).\n\nV zmysle uvedenej právnej úpravy právo vyplývajúce z vlastníckeho práva predmet svojho vlastníctva\ndržať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním prináleží aj spoluvlastníkovi spoločnej\nveci, pričom jeho podiel vyjadruje mieru, akou sa podieľa na právach a povinnostiach vyplývajúcich\nzo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Podiel spoluvlastníka je ideálnym podielom k spoločnej veci, a\npreto nemožno hovoriť v prípade užívania veci, ktorú reálne odčlenenú časť veci má právo spoluvlastník\nspoločnej veci užívať, pričom zákonodarca pamätá na úpravu práv spoluvlastníkov k spoločnej veci vo\nveci jej úžitku dohodou a ak nedôjde k dohode rozhodnutím súdu na návrh niektorého spoluvlastníka.\n\nVychádzajúc zo skutkových okolností danej veci a uvedenej právnej úpravy Občianskeho zákonníka\nnavrhovateľka 1/ K., ako spoluvlastníčka predmetných nehnuteľností v ideálnom podiele je oprávnená\npredmetné nehnuteľnosti užívať, a nie je potrebné, aby bolo v jej prospech zriadené vecné bremeno,\nnakoľko jej práva v ňom dohodnuté vyplývajú z jej spoluvlastníckeho práva a sú určené a garantované\nzákonom.\n\nVzhľadom k uvedenému odvolací súd dospel k zhodnému záveru ako súd prvého stupňa, že správna\núvaha žalovaného správneho orgánu vychádza z logického výkladu ustanovení Občianskeho zákonníka\nv spojení s ustanoveniami katastrálneho zákona, vyššie citovaných, majúc za to, že jeho správna úvaha\nnevybočila z medzí zákona, pričom súd neposudzuje vhodnosť a účelnosť správneho rozhodnutia (§\n245 ods. 2 O.s.p.).\n\nOdvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku navrhovateľov, že správny orgán nemá právomoc\ntakýmto zásadným spôsobom zasahovať do autonómnej zmluvnej voľnosti navrhovateľov a obmedzovať\nvýkon ich práv, keď zamietnutím návrhu na vklad zmluvy o zriadení vecného bremena správny\norgán neprimeraným spôsobom obmedzil súkromnoprávne oprávnenia navrhovateľov, keďže zriadenie\nvecného bremena ako súčasť ich dohôd je vecou ich zmluvnej voľnosti, do ktorej odporca neoprávnene\nzasiahol v rozpore s ust. čl. 1. ods. 2 a 3 Ústavy SR.\n\nKatastrálny zákon v právnej norme § 4 ods. 1 ustanovuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra\nzapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra.\n\nInštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné vecné práva k\nnehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra.\n\nOkresný úrad odbor katastrálny je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a je v jeho\nkompetencii rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do\nkatastra na základe vkladu práv viažucich sa  k nehnuteľnostiam. Vkladové konanie ako návrhové\nsprávne konanie sa začína na návrh účastníka konania.\n\nV priebehu vkladového konania správny orgán posudzuje podstatné náležitosti príslušného zmluvného\ntypu a to z hľadiska kritérií, ktoré sú  uvedené v ustanovení § 31 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona\na predmetnú zmluvu posudzuje aj v intenciách ustanovení Občianskeho zákonníka. To znamená, že\nvkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom správny orgán na základe\npredložených písomných podkladov podľa § 31 katastrálneho zákona posudzuje všetky skutočnosti,\nktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je\nrozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad. Pokiaľ správny orgán\nzistí, že zmluva predložená s návrhom na vklad práva do katastra nehnuteľností nie je v súlade so\nzákonnom resp. mu odporuje, návrh na vklad do katastra zamietne. Posudzujúc predmetnú zmluvu\nv zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona v spojení s § 3 ods. 1 správneho poriadku a v spojení s\nustanoveniami Občianskeho zákonníka nebolo možné dospieť k jednoznačnému záveru, že predmetná\nzmluva je súladná s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, pretože v danom prípade z predmetného\nprávneho úkonu vo forme zmluvy o zriadení vecného bremena bolo zrejmé, že vecné bremeno sa viaže\nk predmetným nehnuteľnostiam v celosti, pričom oprávnená z vecného bremena - navrhovateľka 1/, je\nspoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností v ideálnom podiele, ktoré právo jej zaručuje predmetné\nnehnuteľnosti aj užívať.\n\nPokiaľ navrhovatelia poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 8Sžo/98/2010, zo dňa 13.5.2010\nodvolací súd sa nestotožnil s ich argumentáciu, pretože v uvedenom rozhodnutí najvyšší súd vychádzal\nz iných skutkových okolností. Senát odvolacieho súdu sa nemohol stotožniť ani s názorom iného\nsenátu najvyššieho súdu vyslovený v uvedenom rozhodnutí, že obsah práv vyplývajúci z vlastníckeho\n(spoluvlastníckeho) práva je iný, než obsah práv z vecného bremena, keď z povahy vecného bremena\nvyplýva, že sa viaže na oprávnenú osobu a trvá doživotne, čo pri vlastníckom práve neplatí, pretože,\ntak ako uviedol vyššie, podiel spoluvlastníka k spoločnej veci je ideálnym podielom, tzn., že nie je\nreálne určená časť veci viažuca sa k podielu spoluvlastníka, a preto spoluvlastník spoločnej veci,\nktorému zákonodarca priznáva a garantuje všetky práva vyplývajúce z vlastníctva je oprávnený predmet\nvlastníctva užívať, pričom výška jeho ideálneho podielu vyjadruje, v akom podiele sa bude podieľať\nnapr. na udržiavaní alebo zveľaďovaní veci, alebo na úžitkoch tejto veci. Výkon vlastníckych práv\npatrí spoluvlastníkovi doživotne a jeho vlastnícke právo v ideálnom podiele po jeho smrti nadobúdajú\njeho dedičia v zmysle § 460 OZ. Odvolací súd sa preto nestotožnil s názorom navrhovateľov, že bolo\nneprimeraným spôsobom zasiahnuté do ich zmluvnej voľnosti a došlo k porušeniu k čl. 1 ods. 2, 3 Ústavy\nSlovenskej republiky.\n\nPokiaľ navrhovatelia poukázali na názor Najvyššieho súdu Českej republiky pri výklade niektorých\nustanovení noviel Občianskeho zákonníka uverejnený pod č. R 45/1986 a na metodický pokyn Úradu\ngeodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, zverejnený v rezortnom periodiku, v Katastrálnom\nbulletine č. 1/2009, odvolací súd sa nemohol stotožniť s ich tvrdením, pretože názor súdu iného štátu\nani názor uvedený v periodiku nie je pre súd záväzný.\n\nNajvyšší súd z uvedených dôvodov nepovažoval námietky navrhovateľov vznesené v odvolaní proti\nrozhodnutiu súdu prvého stupňa za relevantné na vyhovenie ich odvolacieho návrhu, a preto pokiaľ súd\nprvého stupňa napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu potvrdil, odvolací súd napadnutý\nrozsudok prvostupňového súdu podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods.1 a s § 219 ods. 1,\n2 potvrdil stotožniac sa v podstate aj s dôvodmi krajského súdu.\n\nOdvolací súd  navrhovateľom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 246c ods.1 O.s.p v\nspojení s § 224 ods. 1 a  s § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2, pretože v tomto konaní nemali úspech.\n\nSenát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12Sp/16/2012", "guid": "7320d15a-f920-447a-8faa-0fe8dd142d94:83b9620c-4472-467a-8742-3b1e20d5844b", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}