Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/412/2016 z 18. 10. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 18. októbra 2017, sp. zn. 4Co/412/2016, ECLI:SK:KSTN:2017:5116206821.1 Krajský súd Trenčín | 4Co/412/2016 | ECLI:SK:KSTN:2017:5116206821.1 | 2017-10-18 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 387 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/99927fc8-f432-462e-aa24-303d3e98d7b4 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:5116206821.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/412/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116206821
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Beňová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:5116206821.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr. Oľgy
Lichnerovej a JUDr. Ivety Anderlovej v spore žalobcu W., s. r. o., so sídlom A., W. XX, J.: XX XXX XXX,
zastúpeného JUDr. A. K., advokátkou so sídlom V., B. XXX/X, proti žalovanému W. E., nar. XX.XX.XXXX,
bytom W. A., T. XXXX/XX, o zaplatenie 189,53 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 11. augusta 2016, č.k. 3C/99/2016-61, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovaný n e m á proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa proti žalovanému
domáhal zaplatenia čiastky 51,56 eur titulom známeho úroku, čiastky 94,97 eur titulom poplatku, čiastky
10,- eur titulom poplatku za upomienky a čiastky 33,- eur titulom zmluvnej pokuty ako i náhrady trov
konania. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a
žalovaným ako dlžníkom došlo k uzatvoreniu a realizácii záväzkového vzťahu - Zmluvy o spotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 17.09.2013 v spojení s Dohodou o plnení v splátkach k Zmluve o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 17.09.2013 v zmysle § 497 Obchodného zákonníka.
Uvedená zmluva je vzhľadom na povahu účastníkov zároveň v zmysle § 2 písm. d) zákona č. 129/2010
Z.z. zmluvou o spotrebiteľskom úvere a v zmysle § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka aj
spotrebiteľskou zmluvou. Zmluvou sa žalobca v rámci predmetu svojej činnosti zaviazal poskytnúť
žalovanému ako fyzickej osobe - nepodnikateľovi peňažné prostriedky a žalovaný sa tieto zaviazal
splácať v pravidelných mesačných splátkach. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú
pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo
jej zmeny. Je zjavné, že žalobca ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných
(typových), resp. formulárových zmlúv vrátane obchodných podmienok, ktoré sú uzatvárané vo
viacerých prípadoch, tieto má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu
ovplyvniť. Podľa názoru súdu je predmetná zmluva v časti dohodnutých úrokov neplatná pre rozpor
s dobrými mravmi, keďže žalobca poskytol žalovanému sumu 350,- eur pri ročnej úrokovej sadzbe
39,15 %. Neprimerane vysoké úroky dojednané pri zmluve o spotrebiteľskom úvere sú všeobecne
považované za odporujúce uznávaným pravidlám správania sa a mravným princípom spoločenského
poriadku, a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 OZ je úlohou
súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade vzhľadom na rozhodujúce okolnosti
starostlivo posúdil, či konanie účastníka občianskoprávneho vzťahu je v súlade alebo v rozpore s
dobrými mravmi. Pri dojednávaní úrokov zo spotrebiteľského úveru koná v súlade s dobrými mravmi
len ten veriteľ, ktorý požaduje od dlžníka (spotrebiteľa) primeraný úrok, teda primeranú odmenu
za užívanie poskytnutej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým



spôsobom. Nezodpovedá všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby veriteľ poskytoval úvery
za neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška
úrokov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania
obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri
poskytovaní úverov. Uvedené konštatoval aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí zo dňa 26.04.2012, sp. zn. 5
Cdo 26/2011, keď uviedol, že neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov,
ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k
najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Podľa
priemerných úrokových mier z úverov zverejnených Národnou bankou Slovenska v mesiaci september
2013 bol pri nových spotrebiteľských úveroch so splatnosťou do jedného roka priemerný úrok vo
výške 8,03 %. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva medzi stranami dohodnutá ročná úroková
sadzba 39,15 %, čo predstavuje približne 4,9-násobok priemerných úrokov vyberaných oprávnenými
subjektmi pri obdobných spotrebiteľských úveroch. Z uvedeného dôvodu považoval súd dohodnutú
výšku úroku z úveru v rozpore s dobrými mravmi, a teda zmluva je v tejto časti neplatná v zmysle
§ 39 OZ. Z tohto dôvodu preto nemá žalobca nárok požadovať za požičanie finančných prostriedkov
odplatu - úrok, ktorý žalobca vyčíslil sumou 51,56 eur. Poplatok vo výške 94,97 eur (ktorý poplatok
predstavuje časť sumy 208,97 eur v zmluve o spotrebiteľskom úvere dohodnutý ako administratívne
náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou
s tým spojenou) súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže dodávateľ vyžaduje od
spotrebiteľa zaplatenie poplatku za plnenie, ktoré spotrebiteľovi nie je dodané, resp. takéto vymedzenie
je nejednoznačné, neurčité a nie je z neho zjavné, čo (aké služby, plnenia) sú spoplatnené („...spolu
so všetkou administratívou s tým spojenou...“). Pri poplatkoch dohodnutých v zmluve o spotrebiteľskom
úvere je totiž nevyhnutné, aby spotrebiteľovi bola poskytnutá skutočná služba (skutočné plnenie), ktorá
(ktoré) je v jeho záujme. Vzhľadom k tomu, že administratívny poplatok vo výške 208,97 eur, ktorý
žalobca od žalovaného požaduje v časti 94,97 eur, takúto požiadavku nespĺňa, súd takúto dohodu o
zaplatení administratívneho poplatku vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v zmysle
§ 53 ods. 5 OZ neplatná, a preto žalobca naň nemá nárok. Aj vo vzťahu k poplatku za upomienky
vo výške 10,- eur bolo potrebné žalobu zamietnuť, keďže žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal
(napr. poštovým podacím hárkom, prípadne doručenkou), že upomienka bola žalovanému zaslaná, čím
neuniesol dôkazné bremeno. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu vo výške 33,- eur, súd je toho názoru, že
medzi stranami konania nedošlo k riadnemu dojednaniu zmluvnej pokuty z dôvodu absencie písomnej
formy. Text tohto dojednania je obsiahnutý iba vo všeobecných podmienkach, na ktorých však nie
je podpis spotrebiteľa (žalovaného) a dodávateľa (žalobcu), z čoho je potrebné vyvodiť záver, že k
uzatvoreniu dohody o zmluvnej pokute nedošlo. Všeobecné podmienky sú síce neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, no dohoda o zmluvnej pokute má taký zásadný význam, že podľa
názoru súdu nestačí, aby v rámci spotrebiteľských zmlúv takéto dojednanie bolo zahrnuté iba do
všeobecných podmienok; takéto dojednanie má byť zahrnuté do textu samotnej spotrebiteľskej zmluvy,
na ktorú spotrebiteľ pripája svoj podpis (viď napr. nález ÚS ČR I. ÚS 3512/11 zo dňa 11.11.2013). Z
dôvodu, že žalobca nepreukázal právny nárok na zaplatenie čiastky 189,53 eur, súd žalobu v celom
rozsahu zamietol, pričom o povinnosti nahradiť trovy konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak,
že priznal žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100% trov potrebných na účelné uplatňovanie
práva proti žalobcovi, nakoľko žalovaný mal vo veci plný úspech, keďže žaloba bola v celom rozsahu
zamietnutá. Právne rozhodnutie ďalej odôvodnil ust. § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), d) zák. č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 497 Obchodného zákonníka, § 3 ods. 1, § 39 , § 40 ods. 1, § 52 ods.
1,2,3,4, § 53 ods. 1,2,5, § 544 ods. 1, 2 Obč. zákonníka.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol ho zrušiť a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že uviedol, že so žalovaným uzatvorili dňa 17.09.2013
zmluvu o spotrebiteľskom úvere, v ktorej sa žalovaný zaviazal uhradiť istinu vo výške 350 eur s
nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom 346 eur. V zmluve o spotrebiteľskom
úvere je na prednej strane uvedené nasledovné: Spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť celkovú čiastku
696 eur, ak nie je dohodnuté inak do 26.09.2014 na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných
podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo v hotovosti mandatárovi. Vzhľadom na uvedené
sa zmluvné strany dohodli, že doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľskej zmluvy nastane dňa 26.09.2014. Ročná percentuálna miera nákladov je stanovená
v zmluve vo výške 98,86%. RPMN je v zmluve o úvere uvedená správne a vypočítaná v zmysle
platných právnych predpisov. Výška RPMN je taktiež v dokumente Štandardné európske informácie
o spotrebiteľskom úvere, s ktorým bol klient oboznámený pred poskytnutím úveru, čo potvrdil aj



svojím vlastnoručným odpisom a je rovnaká, ako v samotnej zmluve o úvere. Spoločnosť W. s.r.o.
poskytla klientovi pred podpísaním zmluvy a následne pri podpísaní zmluvy pravdivé, riadne a úplné
informácie. Zákon v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku
odplaty. Ak záväzkový vzťah vznikom pred 01.06.2014, odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov
spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov účinných do 31.05.2014. Regulácia odplaty sa riadi § 53
ods. 6 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na
finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutia peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Hlavným predmetom zmluvy o spotrebiteľskom
úvere je odplatné poskytnutie finančných prostriedkov zo strany veriteľa dlžníkovi, pričom ekvivalentom
ceny plnenia je danom vzťahu dohodnutý úrok, resp. odplata za poskytnutie finančných prostriedkov. V
prípade definície celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom sa uvádzajú o. i.
aj poplatky akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom
úvere. Je teda zrejmé, že slovenské právo a slovenský zákonodarca poplatok za spracovanie zmluvy
nielenže pripúšťa, ale aj výslovne uvádza. Zmluvné strany sa v bode 7 Všeobecných podmienok
poskytnutia spotrebiteľského úveru dohodli na tom, že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v
lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľ sa zaväzuje veriteľovi zaplatiť zmluvnú
pokutu vo výške 33 eur.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 (keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie, ani to nevyžadoval verejný záujem) v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

5. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie
v zmysle § 387 ods. 2 CSP.

6. V prvom rade odvolací súd poukazuje na to, že žalobca odvolacie dôvody založil aj na tých
okolnostiach, ktoré nevyplývali z odôvodnenia napadnutého rozsudku a preto tieto odvolacie dôvody
nemohli byť predmetom prieskumu odvolacím súdom. Jedná sa o odvolací dôvod týkajúci sa absencie
výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Súd prvej inštancie založil totiž svoje
zamietajúce rozhodnutie na tom právnom závere, že predmetná úverová zmluva je v časti dohodnutých
úrokov neplatná pre rozpor s dobrými mravmi (bod 32., 33. a 34. odôvodnenia rozsudku), s ktorým
názorom sa odvolací súd plne stotožňuje a naviac dodáva:

7. Úver je odplatný právny úkon. Ekonomickým cieľom finančného úveru je poskytnutie peňažných
prostriedkov spravidla za odplatu, teda úroky na určitú dobu za účelom ekonomického využitia podľa
predstáv dlžníka alebo na dohodnutý účel. Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, uzavretú medzi účastníkmi
konania, správne súd prvej inštancie posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu a správne v zmysle § 53
ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka potom skúmal, či daná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje
neprijateľné podmienky a neodporuje dobrým mravom a nespôsobuje tak nerovnováhu v právach
a povinnostiach účastníkov. V danom prípade, ako vyplýva zo zmluvy o úvere, navrhovateľ ako
dodávateľ zmluvné podmienky úveru s odporcom nevyjednával, nemajú teda charakter individuálnych
zmluvných podmienok (zmluva je uzavretá na predtlačenom formulári). Odvolací súd sa stotožňuje
s konštatovaním súdu prvej inštancie, v rámci ktorého sa zaoberal úrokovou sadzbou z úveru, ktorá
je neprimerane vysoká a odporuje dobrým mravom. Neprimeraná výška úrokov je v spoločnosti
neuznávaná a hodnocujúca ako odporujúca dobrým mravom. Nemôžu byť žiadne pochybnosti o tom, že
neprimerane vysoké úroky dojednané pri peňažnej pôžičke, sú všeobecne považované za odporujúce
všeobecne uznávaným pravidlám chovania a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom
spoločenského poriadku, a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. V zmysle rozhodnutia NS SR, sp.
zn. 5Cdo 26/2011 ide o neplatnosť úrokov v celom rozsahu, ktoré nie je možné modifikovať. Odvolací
súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že zmluvné úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú
súdnej kontrole vo svetle inperatívu dobrých mravov (§ 39 Občianskeho zákonníka). Aj podľa názoru
odvolacieho súdu zmluvné úroky za poskytnutý úver v dojednanej zmluve o spotrebiteľskom úvere sú
neprimerané a v rozpore s dobrými mravmi.



8. Súd prvej inštancie ďalej svoje zamietajúce rozhodnutie založil na tom právnom závere, že poplatok
vo výške 94,97 eur (ktorý poplatok predstavuje časť sumy 208,97 eur v zmluve o spotrebiteľskom
úvere dohodnutý ako administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom
úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou), považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku,
keďže dodávateľ vyžaduje od spotrebiteľa zaplatenie poplatku za plnenie, ktoré spotrebiteľovi nie
je dodané, resp. takéto vymedzenie je nejednoznačné, neurčité a nie je z neho zjavné, čo (aké
služby plnenia) sú spoplatnené (.....spolu so všetkou administratívou s tým spojenou.....). Odvolací
súd sa plne stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že pri poplatkoch dohodnutých v zmluve o
spotrebiteľskom úvere je nevyhnutné, aby spotrebiteľovi bola poskytnutá skutočná služba (skutočné
plnenie), ktorá (ktoré) je v jeho záujme. Vzhľadom k tomu, že administratívny poplatok vo výške 208,997
eur, ktorý žalobca od žalovaného požaduje v časti 94,97 eur, takúto požiadavku nespĺňa, aj odvolací súd
takúto dohodu o zaplatení administratívneho poplatku vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku,
ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Obč. zákonníka neplatná, a preto námietky odvolateľa v tomto smere
neobstoja. Pokiaľ odvolateľ poukázal na dohodu zmluvných strán o zmluvnej pokute vo výške 33 eur
v bode 7 Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, odvolací súd aplikujúc § 52
ods. 2,3 Obč. zákonníka účinného k 17.09.2013 dopĺňa, že tieto Všeobecné podmienky poskytnutia
spotrebiteľského úveru nemožno považovať za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia (také,
s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich
obsah), keď žalobca ako dodávateľ nepreukázal opak. Dojednaním zmluvnej pokuty vo Všeobecných
podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru nebola dodržaná ani písomná forma podľa § 544 ods.
2 Obč. zákonníka, čo spôsobuje neplatnosť tohto dojednania podľa § 40 ods. 1 Obč. zákonníka, tak ako
to aj správne konštatoval súd prvej inštancie.

9. Odvolacie námietky žalobcu boli preto nedôvodné.

10. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil.

11. V odvolacom konaní mal plný úspech žalovaný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho
konania podľa 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V konaní jej však žiadne trovy nevznikli, preto
odvolací súd vyslovil, že žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

12. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).