{"guid": "1067cc3f-2fce-492d-b357-6d70c1830e0f:e21edd90-0e64-46a7-a002-7d41258adab6", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2014:8108228200.4", "spisova_znacka": "15Co/4/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 15Co/4/2013 z 18. 3. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 18. marca 2014, sp. zn. 15Co/4/2013, ECLI:SK:KSPO:2014:8108228200.4", "identifikacne_cislo": "8108228200", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Ladislav Réves", "sudca_id": 757, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ladislav-reves-757", "datum_vydania": "2014-03-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e21edd90-0e64-46a7-a002-7d41258adab6", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8108228200.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2014:8108228200.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2014:8108228200.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15Co/4/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8108228200
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8108228200.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu
JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v právnej veci žalobkyne Ing. F. P., nar.
XX.X.XXXX, bytom F., K. XX, právne zastúpenej JUDr. Annou Lacovou, advokátkou, AK so sídlom v
Košiciach, Pražská 4, proti žalovanej Mgr. E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. - B., S. XXX/X, právne
zastúpenej JUDr. Marekom Sahuľom, advokátom, AK so sídlom v Prešove, Hlavná 111, o zaplatenie
1.667,30 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 14C
4/2009-186 zo dňa 17.10.2012 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v časti o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni 1.407,42 eur s 5% ročným úrokom
z omeškania od 27.11.2011 do zaplatenia.

V ostatnej vyhovujúcej časti mení rozsudok tak, že žalobu zamieta.

Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 543,75 na účet JUDr. Anny Lacovej,
advokátky do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1667,31
eur s 5% ročným úrokom z omeškania od 17.12.2008 a tiež žalovanej uložil povinnosť nahradiť
žalobkyni trovy konania vo výške 1.690,10 eur všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vychádzal zo
skutkového zistenia, že žalovaná prijala od žalobkyne dňa 30.6.2008 sumu 20.000,- Sk a dňa 10.9.2008
sumu 22.400,- Sk. Z potvrdenia rezervácie spoločnosti SkyEurope zistil, že na meno žalobkyne a pani
Y. (priateľky žalobkyne) bola rezervácia leteniek na trase Košice - Bratislava a späť v celkovej hodnote
7.829,58,- Sk ( 259,89 eur).  Túto sumu uhradila žalobkyňa zo svojho účtu odpísaním dňa 10.9.2008.
Z dokladov predložených žalovanou mal súd prvého stupňa preukázané, že žalovaná odovzdala E. R.
celkovo sumu 208.300,- Sk. E. R. bol trestne stíhaný a aj právoplatne odsúdený v konaní vedenom na
Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 8Tp 559/2010. Trestným rozkazom zo dňa 2.8.2010 bol uznaný
vinným pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, 2 písm. a/ Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest
odňatia slobody v trvaní 14 mesiacov nepodmienečne a zároveň mu bola uložená povinnosť nahradiť
E. F. (žalovanej) škodu vo výške 7.049,07 eur. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 26.11.2011.

Súd prvého stupňa citoval ustanovenia § 741a Občianskeho zákonníka, § 7 ods. 5 zákona č. 281/2001
Z. z., § 451 ods. 1, 2, § 456, § 415, § 420 a § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Na základe
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaná organizovala zájazd, ktorý sa však neuskutočnil
a za ktorý žalobkyňa žalovanej zaplatila sumu 1.407,42 eur. Poukazujúc na § 7 ods. 5 zákona č.



281/2001 Z. z. o zájazdoch konštatoval, že žalovaná, ktorá pre žalobkyňu organizovala zájazd, aj keď
nebola podnikateľkou, bola povinná dodržiavať ustanovenia tohto zákona, ktoré sa týkajú organizovania,
ponuky a predaja zájazdov cestovnou kanceláriou. Za nespornú považoval skutočnosť, že žalovanej
bola právoplatne priznaná náhrada škody vo výške 212.300,- Sk v trestnom konaní, preto totožnú sumu
si nemohla už žalobkyňa vymáhať od pána R.. Uviedol, že pokiaľ si žalovaná uplatnila škodu v trestnom
konaní aj za svoje klientky, tak si bola vedomá tej skutočnosti, že pre nich obstaráva zájazd, ktorý sa
neuskutočnil, pretože v opačnom prípade by si bola uplatnila škodu iba za seba. Súd prvého stupňa mal
za to, že medzi žalobkyňou a žalovanou bola uzavretá zmluva o obstaraní zájazdu, ktorá však nespĺňala
náležitosti uvedené v ustanovení § 741b ods. 1, písm. a/ , d/, e/, resp. ods. 3 Občianskeho zákonníka,
preto plnenie, ktoré získala žalovaná je plnením z neplatného právneho úkonu, ktoré je povinná vydať
tomu, na koho úkor sa obohatila, teda žalobkyni. Z tohto dôvodu žalobe v časti o vydanie bezdôvodného
obohatenia vyhovel.

Prvostupňový súd vyhovel žalobe aj v časti týkajúcej sa náhrady škody vo výške 259,89 eur z dôvodu
prepadnutia rezervácie leteniek na trase Košice - Bratislava v prospech leteckej spoločnosti v dôsledku
neuskutočnenia zájazdu, keďže k zrušeniu zájazdu došlo iba tesne pred jeho konaním a rezerváciu
leteniek už nebolo možné zrušiť. Súd prvého stupňa mal za to, že za škodu, ktorá takýmto spôsobom
žalobkyni vznikla zodpovedá žalovaná, ktorá obstarávala zájazd. Porušenie právne povinnosti videl v
neobstaraní zájazdu, ako aj v porušení prevenčnej povinnosti podľa § 415 Občianskeho zákonníka,
keďže pre svoje klientky nemala záruky pre prípad neorganizovania zájazdu. Za nespornú považoval
existenciu škody, ako aj príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodu, pretože pokiaľ
by žalovaná nebola porušila svoju zmluvnú povinnosť a bola zájazd reálne obstarala, nebolo by došlo k
vzniku škody. Zavinenie vo forme nedbanlivosti, a to minimálne nevedomej videl v tom, že vzhľadom na
okolnosti a svoje osobné pomery mala žalovaná vedieť, že môže svojim klientkam, vrátane žalobkyne,
spôsobiť škodu.

Vo vzťahu k aktívnej legitimácii žalobkyne prvostupňový súd uviedol, že túto mal za preukázanú, keďže
finančné prostriedky uhrádzala žalobkyňa zo svojho účtu aj za svoju známu MUDr. Y., ktorá sa mala
taktiež zájazdu zúčastniť.

5% úrok z omeškania bol priznaný žalobkyni od 17.12.2008 z celkovej sumy 1.667,30 eur, keďže dňa
16.12.2008 bola doručená žaloba v predmetnej veci.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku a úspešnej žalobkyni priznal trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia.

V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku odvolanie žalovaná. Namietala nesprávne právne
posúdenie vecí spočívajúce v tom, že prevzala od žalobkyne platbu za zájazd, ktorý následne nebol
realizovaný a tým sa bezdôvodne obohatila na úkor žalobkyne, a preto je povinná ona toto bezdôvodné
obohatenie vydať. Odvolateľka poukázala na predchádzajúce zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu
a tam vyslovený právny názor. Uviedla, že finančné prostriedky od žalobkyne prevzala osobne, avšak
v mene a na účet E. R., o čom svedčia predložené príjmové doklady opatrené pečiatkou E. R., ako
aj skutočnosť, že samotná žalobkyňa v čase, keď tieto finančné prostriedky odovzdávala, tak vedela,
že sú prijímané v mene E. R. a na jeho účet. Ona osobne bola  len inštruktorkou precvičovania,
pričom všetky vyzbierané finančné prostriedky v mene E. R. a na jeho pokyn vkladala postupne na
jeho účet. Žalovaná zdôraznila, že medzi ňou a pôvodne žalovaným E. K. neexistovala žiadna písomná
zmluva a že ona len na základ pokynov v mene a na účet pána R. ponúkala záujemkyniam možnosť
účasti na cvičebnom pobyte. Mala za to, že konala  na základe príkazu E. R., teda medzi  nimi bola
uzavretá príkazná zmluva, ktorá podľa zákona nemá formálne stanovené požiadavky a nie je tu daná ani
zákonom obligatórna písomná forma. Poukazujúc na § 7 ods. 5 zákona č. 281/2001 Z. z. o zájazdoch
žalovaná namietala, že ani pôvodne žalovaný E. R. nemal oprávnenie na obstaranie zájazdu, preto súd
prvého stupňa nesprávne právne posúdil vzťah medzi ňou a pôvodne žalovaným v 2/ rade E. R. ako
vzťah na základe zmluvy o obstaraní zájazdu. Trvala na tom, že medzi nimi išlo o príkaznú zmluvu
podľa Občianskeho zákonníka. Žalovaná ďalej namietala, že pokiaľ súd prvého stupňa konštatoval
neplatnosť zmluvy o obstaraní zájazdu, a teda uzatvorenia neplatného platného úkonu, z ktorého vzniklo



bezdôvodné obohatenie, tak si mal uvedomiť, kto sa na úkor žalobkyne obohatila. Trvala na tom, že
takouto osobou bol E. R., ktorému boli odovzdané všetky finančné prostriedky a len on s nimi disponoval.

Žalovaná vo svojom odvolaní poukázala aj na to, že z písomného vyjadrenia E. R. zo dňa 9.10.2012 je
možné vyvodiť záver, že tento uznal svoj dlh podľa § 558 Občianskeho zákonníka, a teda je si vedomý
toho, že tento dlh existuje čo do výšky a dôvodu a že je osobou, ktorá sa na úkor iného bezdôvodne
obohatila, keďže nenamietal takto získaný majetkový prospech vydať osobe, na úkor ktorej sa obohatil.
Mala za to, že žaloba mala byť zamietnutá aj s poukazom na názor odvolacieho súdu vyslovený v
predchádzajúcom rozhodnutí, v zmysle ktorého bezdôvodné obohatenie na jej strane mohlo vzniknúť
až momentom vrátenia finančných prostriedkov zo strany E. R.. Navrhla rozsudok súdu prvého stupňa
zmeniť a žalobu zamietnuť a uplatnila si trovy prvostupňového a odvolacieho konania.

K odvolaniu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa podaním zo dňa 4.1.2013. Rozsudok súdu prvého stupňa
považovala za správny po stránke vecnej i právnej. Trvala na tom aj s poukazom na vyjadrenie samotnej
žalovanej v trestnom konaní, kde uviedla, že spoluorganizovala zájazd z E. R., čo bolo tvrdené v priebehu
celého konania. Za nepravdivé považovala tvrdenia žalovanej v odvolaní, že príjmové doklady mali byť
opatrené pečiatkou organizátora zájazdu, aby si záujemkyne boli vedomé toho, že zájazd obstaráva E.
R., poukazujúc na výpoveď žalovanej dňa 26.3.2010, v zmysle ktorej takýto doklad vystavila iba pre pani
P.. Zdôraznila, že pred orgánmi činnými v trestnom konaní žalovaná tvrdila, že zájazd spoluorganizovala
a tiež, že zájazdy ponúkala, preto aj právne posúdenie súdom prvého stupňa považovala žalobkyňa
za správne, pokiaľ tento odkázala na ustanovenie § 7 ods. 5 zákona č. 281/2001 Z. z.. Za nepravdivé
považovala žalobkyňa aj tvrdenia žalovanej, že všetky prijaté finančné prostriedky obratom poukázala
E. R., keďže z listinných dôkazoch, ktoré sú obsahom trestného spisu vyplýva opak. Navrhla rozsudok
súdu prvého stupňa potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.)
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z §
212 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalovanej je len čiastočne dôvodné.

Odvolací súd v súlade s ustanovením § 213 ods. 3 O.s.p. zopakoval dokazovanie prečítaním trestného
rozkazu sp. zn. 8Tp 59/2010-91 zo dňa 2.8.2010 vydaného Okresným súdom Košice II a následne
vyzval účastníkov prostredníctvom ich právnych zástupcov na pojednávaní dňa 5.3.2014 na vyjadrenie
sa k právnemu posúdeniu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka z pohľadu
právoplatne priznanej pohľadávky v súlade s ustanovením § 213 ods. 2 O.s.p..

Právny zástupcu žalovanej na pojednávaní dňa 5.3.2014 nesúhlasil vôbec so vznikom bezdôvodného
obohatenia na strane žalovanej z dôvodu, že bezdôvodne sa obohatil pôvodne žalovaný v 2/ rade E. R.,
ktorému žalovaná odovzdala všetky prijaté finančné prostriedky a z tohto dôvodu si náhradu uplatnila
v trestnom konaní.

Právna zástupkyňa žalobkyne ponechala právne posúdenie na úvahe súdu, pričom vyslovila názor, že
za bezdôvodné obohatenie je možné považovať právoplatne priznanú pohľadávku.

Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.



Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie založil na zistení, že medzi žalobkyňou a žalovanou bola uzavretá
neplatná zmluva o obstaraní zájazdu podľa zákona č. 281/2001 Z. z., v zmysle ktorej žalovaná
prevzala od žalobkyne finančné prostriedky vo výške 42.400,- Sk (1.407,42 eur) a napriek tomu zájazd
neuskutočnila. Takýto záver je v rozpore s vykonaným dokazovaním tak v trestnom konaní, ktoré
prebehlo pred Okresným súdom Košice II voči obžalovanému E. R., ako aj s dokazovaním v predmetnom
konaní vykonanom pred súdom prvého stupňa. Aj keď rozhodnutie súdu prvého stupňa vo vzťahu k
nároku vyplývajúcemu z bezdôvodného obohatenia je vecne správne, nesprávne bol posúdený dôvod
a moment vzniku bezdôvodného obohatenia. Podľa trestného rozkazu vo veci Okresného súdu Košice
II 8Tp 59/2010-91 zo dňa 2.8.2010 zájazd na Malorke mal totižto zabezpečiť E. R. a za týmto účelom
aj on prevzal finančné prostriedky od žalovanej E. F.. Vychádzajúc z výsledkov trestného konania je
nepochybné, že finančné prostriedky za účastníčky zájazdu, vrátane žalobkyne a MUDr. Y. poukázala
žalovaná E. R., a to bez ohľadu na dátum poukázania. Súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní bol
povinný vychádzať zo skutkového stavu v čase rozhodnutia (§ 154 ods. 1 O.s.p.), teda aj z právoplatného
trestného rozkazu, ktorým bola žalovanej priznaná náhrada škody. Skutočnou poškodenou vo vzťahu k
finančným prostriedkom zaplateným za zájazd, ktorý sa neuskutočnil však bola žalobkyňa a žalovaná si
uplatnila v trestnom konaní škodu, ktorá reálne vznikla žalobkyni. Priznaná pohľadávka je majetkovým
právom v zmysle § 118 ods. 1 Občianskeho zákonníka, s ktorým v zmysle právoplatného trestného
rozkazu je oprávnená v súčasnosti nakladať (vymáhať, postúpiť a podobne) výlučne žalovaná. Získaním
pohľadávky voči E. R. sa tak žalovaná bezdôvodne obohatila, teda získala obohatenia bez právneho
dôvodu na úkor žalobkyne. Za takéhoto skutkového stavu veci neostávalo odvolaciemu súdu nič
iné, len rešpektovať právoplatné rozhodnutie v trestnom konaní a konštatovať vznik bezdôvodného
obohatenia na strane žalovanej dňom právoplatnosti trestného rozkazu, teda dňom 26.11.2011. Takýto
záver odvolacieho súdu nie je v rozpore s jeho predchádzajúcim rozhodnutím pod sp. zn. 15Co 44/2011
zo dňa 11.11.2011, keďže v čase predchádzajúceho rozhodnutia ešte na strane žalovanej neexistovalo
bezdôvodné obohatenie v podobe právoplatne priznanej pohľadávky.

Záver súdu prvého stupňa o uzavretí neplatnej zmluvy o obstaraní zájazdu žalovanou vo vzťahu
k žalobkyni je nesprávny. Žalovaná nevykonala žiadne úkony spočívajúce v zabezpečení dopravy,
ubytovania, príp. iných služieb (stravovanie, sprievodca a pod.), čo by obsahovo spĺňalo organizovanie
zájazdu v zmysle zák. č. 281/2001 Z.z. bez ohľadu na formu takéhoto úkonu. Žalovaná bola
sprostredkovateľom na uzavretie zmluvy o obstaraní zájazdu medzi žalobkyňou a E. R., v ktorom
vzťahu vystupoval E. R. ako záujemca o obstaranie uzavretia zmluvy o zájazde a žalovaná ako
sprostredkovateľ. Žalovanej povinnosťou v zmysle ustanovenia § 774 Občianskeho zákonníka tak bolo
iba vyhľadať zmluvného partnera pre E. R., ktorým v danom prípade bola žalobkyňa. Zodpovednosť
žalovanej za škodu by tak prichádzala do úvahy len vo vzťahu k záujemcovi, teda E. R.. Samotná
žalobkyňa bola v zmluvnom vzťahu s E. R., z ktorého vzťahu si však zákonné nároky uplatnila
v predmetnom konaní, avšak od týchto nárokov upustila nevyužitím všetkých procesných práv jej
prináležiacich (nepodaním odvolania).

S poukazom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v časti o uloženie povinnosti
žalovanej zaplatiť žalobkyni 1.407,42 eur.

Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatok z omeškania ustanovuje  vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR, č. 87/1995 Z. z. účinného v čase vzniku omeškania ak sa počas
trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa
výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom
trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto
polroka.



V súlade s vyššie uvedeným je možné za moment vzniku bezdôvodného obohatenia považovať až
právoplatne priznanie pohľadávky, teda deň 26.11.2011. Uvedeným dňom trestný rozkaz nadobudol
právoplatnosť, preto dňom nasledujúcim, teda dňom 27.11.2011 sa žalovaná dostala do omeškania
s plnením vo vzťahu k žalobkyni. Napriek tomu, že v čase omeškania žalovanej bolo možné priznať
9,25% úrok z omeškania, odvolací súd rešpektujúc zásadu nemožnosti prekročenia návrhu (iudex ne
eat ultra petita partium) priznal úrok z omeškania len vo výške 5%, keďže len takýto úrok, vzhľadom
na predchádzajúce zamietavé rozhodnutie prvostupňového súdu, ktoré sa stalo právoplatným nebolo
možné prekročiť. Úrok za obdobie od 17.12.2008 do 26.11.2011 vo výške 5% bol odvolacím súdom
zamietnutý ako nedôvodný.

Druhým nárokom, ktorý si žalobkyňa v predmetnom konaní uplatnila bol nárok na náhradu škody.

Podľa § 420 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti.

Súd prvého stupňa priznal žalobkyni aj náhodu škody predstavujúcu sumu 259,89 eur za letenky, ktoré
prepadli v prospech leteckej spoločnosti vzhľadom na neuskutočnenie zájazdu a ich nemožnosť storna
v predstihu. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvého stupňa vyplynulo, že žalovaná zájazd
neobstarávala, ale to bolo vo výlučnej právomoci E. R.. Úlohou žalovanej bolo pre tento zájazd len získať
klientov, vybrať od nich finančné prostriedky, poukázať ich E. R. a na zájazde byť cvičiteľkou. To, že
zabezpečenie celého zájazdu mal realizovať E. R. vyplýva zo skutkovej vety trestného rozkazu, čím
je súd v predmetnom občiansko-právnom konaní viazaný (§ 135 ods. 1 O.s.p.). Samotná žalovaná sa
o neuskutočnení zájazdu dozvedela tri dni pred nástupom na tento a hneď po získaní tejto informácie
ju posunula osobám, ktorých účasť na tomto zájazde získala. Pri takejto časovej následnosti udalosti
neexistuje na strane žalovanej porušenie akejkoľvek povinnosti, z ktorej by bolo možné vyvodiť záver
o jej zodpovednosti za škodu vzniknutú oneskoreným stornom leteniek zo strany žalobkyne. Pokiaľ
súd prvého stupňa odkazuje aj na nesplnenie prevenčnej povinnosti v zmysle § 415 Občianskeho
zákonníka, tak odvolací súd k tomu udáva, že súd prvého stupňa len konštatoval všeobecného správania
sa žalovanej, ktoré sa u nej predpokladalo. Podľa odvolacieho súdu pre žalovanú ako osobu vystupujúcu
v polohe účastníka určitého podujatia nevyplývali žiadne preventívne povinnosti voči ďalším účastníkom
rovnakého podujatia. Splnenie určitých preventívnych povinností by bolo možné očakávať od žalovanej
iba vo vzťahu k samotnému výkonu precvičovania.

S poukazom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok vo vzťahu k priznanej sume 1.407,42 eur s
príslušným úrokom v súlade s ustanovení § 219 ods. 1 O.s.p. a zmenil rozsudok v ostatnej vyhovujúcej
časti v súlade s ustanovením § 220 O.s.p..

O trovách celého konania bolo rozhodnuté v zmysle § 224 ods. 1 v spojení s §142 ods. 2 O.s.p. a
žalobkyni boli priznané trovy konania v pomernej časti k jej úspechu.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Ustanovenie § 142 vyjadruje základnú zásadu uplatňujúcu sa pri náhrade trov konania. Účastník
konania, ktorý v spore uspel, má nárok na náhradu trov tohto konania. Súd v takomto prípade uplatní
zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu). Čiastočný úspech vo veci zakladá nárok na
pomerné rozdelenie náhrady trov konania alebo na to, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania. Čiastočný úspech sa skúma so zreteľom na uplatnený nárok, najmä z aspektu právneho
dôvodu žaloby, t.j. skutkového stavu a právnej normy, ktorá sa mala použiť alebo sa použila pri
rozhodovaní vo veci samej.

Nárok na čiastočnú náhradu trov konania sa vypočíta tak, že úspech účastníka konania, ktorému vzniká
povinnosť na náhradu trov, sa odpočíta od úspechu účastníka, ktorému vzniká právo na náhradu trov, a



výsledok zakladá pomerný nárok na náhradu trov účelne vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie
práva.

Z návrhu žalobkyne doručeného prvostupňovému súdu dňa 12.8.2008 je zrejmé, že sa domáhala, aby
súd zaviazal žalovanú zaplatiť jej istinu vo výške 1.667,31 Eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od
16.10.2008. Rozsudkom odvolacieho súdu bol potvrdený napadnutý prvostupňový rozsudok v časti o
povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni 1.407,42 Eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 27.11.2011
do zaplatenia. V ostatnej vyhovujúcej časti bola zamietnutá. Do úvahy bolo pri rozhodovaní o trovách
konania potrebné vziať aj výrok rozsudku prvostupňového súdu č.k. 14C/4/2009-139 zo dňa 12.1.2011,
ktorým bola v prevyšujúcej časti žaloba voči žalovanej zamietnutá. Uvedený výrok rozsudku súdu prvého
stupňa nadobudol právoplatnosť dňa 8.3.2011.

Pri rozhodovaní o trovách konania odvolací súd nárok na čiastočnú náhradu trov konania vypočítaval
tak, že úspech účastníka konania, ktorému vznikla povinnosť na náhradu trov, odpočítal od úspechu
účastníka, ktorému vzniká právo na náhradu trov. Tento výsledok zakladá pomerný nárok na náhradu
trov účelne vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva.

Žalobkyňa v konaní žiadala priznať istinu vo výške 1.667,31 Eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania
od 16.10.2008. Žiadaná suma 1667,31 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % od 16.10.2008 do
19.3.2014 (t.j. 769,17 Eur) predstavuje spolu 2.436,48 Eur.

Žalobkyňa mala v konaní čiastočný  úspech vo výške 1.407,42 Eur a v 5 % úroku z omeškania ročne zo
sumy 1.407,42 Eur od 27.11.2011 do vyhlásenia rozhodnutia dňa 19.3.2014 (t.j. 162,72 Eur), t.j. spolu
1.570,14 Eur. V prevyšujúcej časti svojho návrhu bola neúspešnou.

Žalobkyňa bola teda úspešnou v 64,44 % (suma 1.570,14 Eur) a neúspešnou v 35,56 % (866,34 Eur).
Žalobcov úspech preto predstavoval 28,88 %. Z uvedeného je zrejmé, že je dôvodným pri pomernom
rozdelení náhrady priznať žalobkyni 28,88 % ním účelne vynaložených trov spojených s uplatňovaním
práva.

Po zohľadnení vyššie uvedených skutočností odvolací súd preskúmal vyúčtovanie žalovaného a jeho
súlad s obsahom spisu a zistil, že žalobkyni v konaní pred súdom prvého stupňa a odvolacím súdom
podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb účinnej v čase vykonávania úkonov právnej služby (ďalej len „vyhlášky“) vznikli tieto trovy:

Zaplatený súdny poplatok za návrh vo výške 99,98 Eur.

Odmena a režijný paušál (ďalej len „RP“ - náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a
miestne prepravné podľa § 16 ods. 3 vyhlášky).

- prevzatie a príprava právneho zastúpenia v sume 81,33 Eur + režijný paušál vo výške 6,32 Eur,

- podanie žaloby na súd v sume 81,33 Eur + režijný paušál vo výške 6,32 Eur,

- písomné vyjadrenie k odporu v sume 81,33 Eur + + režijný paušál vo výške 6,95 Eur

- účasť na pojednávaní konanom na Okresnom súde Prešov dňa 26.3.2010 v sume 81,33 Eur + režijný
paušál vo výške 7,21 Eur

- účasť na pojednávaní dňa 15.10.2010 v sume 81,33 Eur + režijný paušál vo výške 7,21 Eur

- účasť na pojednávaní dňa 12.1.2011 v sume 81,33 Eur + režijný paušál vo výške 7,41 Eur



- účasť na pojednávaní dňa 7.5.2010, ktoré bolo odročené bez prejednania veci v sume 20,33 Eur +
režijný paušál vo výške 7,21 Eur

- vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 23.3.2011 v sume 81,33 Eur + režijný paušál vo výške 7,41 Eur

- účasť na pojednávaní dňa 26.10.2011 v sume 81,33 Eur + režijný paušál vo výške 7,41 Eur

- účasť na pojednávaní dňa 7.9.2012 v sume 81,33 Eur + režijný paušál vo výške 7,63 Eur

- štúdium pripojeného trestného spisu 24.9.2012 v sume 81,33 Eur + režijný paušál vo výške 7,63 Eur

- účasť na pojednávaní dňa 18.10.2012 v sume 81,33 Eur + režijný paušál vo výške 7,63 Eur

- vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 4.1.2013 v sume 81,33 Eur + režijný paušál vo výške 7,81 Eur

- účasť na pojednávaní dňa 5.3.2013 v sume 81,33 Eur + režijný paušál vo výške 8,04 Eur

Zároveň odvolací súd zistil, že žalovanej vznikli hotové výdavky spočívajúce v preukázaných cestovných
výdavkov na cestu motorovým vozidlom na pojednávania konané na Okresnom súde Prešov v celkovej
výške 39,86 Eur postupom podľa § 15 a 16 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. takto

- Košice - Prešov a späť (35 km x 2) vykonané vozidlom zn. Ford Focus C-Max, EČ: KE-XXXEH, spotreba
4,8 l na 100 km pri cene benzínu 1,1Eur/l dňa 26.3.2010 .................3,70 Eur,

- Košice - Prešov a späť (35 km x 2) vykonané vozidlom zn. Ford Focus C-Max, EČ: KE-XXXEH, spotreba
4,8 l na 100 km pri cene benzínu 1,1Eur/l dňa 7.5.2010 ...................3,70 Eur,

- Košice - Prešov a späť (35 km x 2) vykonané vozidlom zn. Ford Focus C-Max, EČ: KE-XXXEH, spotreba
4,8 l na 100 km pri cene benzínu 1,1Eur/l dňa 15.10.2010 ...............3,70 Eur,

- Košice - Prešov a späť (35 km x 2) vykonané vozidlom zn. Ford Focus C-Max, EČ: KE-XXXEH, spotreba
4,8 l na 100 km pri cene benzínu 1,1Eur/l dňa 12.1.2011 ................3,70  Eur,

- Košice - Prešov a späť (35 km x 2) vykonané vozidlom zn. Ford Focus C-Max, EČ: KE-XXXEH, spotreba
4,8 l na 100 km pri cene benzínu 1,459 Eur/l dňa 26.10.2011...........4,90 Eur, - Košice - Prešov a späť
(35 km x 2) vykonané vozidlom zn. Ford Focus C-Max, EČ: KE-XXXEH, spotreba 4,8 l na 100 km pri
cene benzínu 1,499Eur/l dňa 24.9.2012 .............5,04 Eur,

- Košice - Prešov a späť (35 km x 2) vykonané vozidlom zn. Ford Focus C-Max, EČ: KE-XXXEH, spotreba
4,8 l na 100 km pri cene benzínu 1,499Eur/l dňa 24.9.2012 .............5,04 Eur,

- Košice - Prešov a späť (35 km x 2) vykonané vozidlom zn. Ford Focus C-Max, EČ: KE-XXXEH, spotreba
4,8 l na 100 km pri cene benzínu 1,499Eur/l dňa 17.10.2012 ...........5,04 Eur.

- Košice - Prešov a späť (35 km x 2) vykonané vozidlom zn. Ford Focus C-Max, EČ: KE-XXXEH, spotreba
4,8 l na 100 km pri cene benzínu 1,499Eur/l dňa 5.3.2014 ...........5,04 Eur.

Náhradu za každý 1 km jazdy pre osobné cestné motorové vozidlo v celkovej výške 115,29 Eur
posudzoval súd podľa § 15 a 16 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v spojení s § 7 ods. 2 zákona č. 283/2002 Z.z.
o cestovných náhradách a Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky
takto

- za cestu Košice - Prešov a späť (35 km x 2) vozidlom zn. Ford Focus C-Max, EČ: KE-XXXEH, dňa
26.3.2010 pri základnej náhrade 0,183 Eur za 1 km ...............................12,81 Eur,

- za cestu Košice - Prešov a späť (35 km x 2) vozidlom zn. Ford Focus C-Max, EČ: KE-XXXEH, dňa
7.5.2010 pri základnej náhrade 0,183 Eur za 1 km ...............................12,81 Eur,

- za cestu Košice - Prešov a späť (35 km x 2) vozidlom zn. Ford Focus C-Max, EČ: KE-XXXEH, dňa
15.10.2010 pri základnej náhrade 0,183 Eur za 1 km .............................12,81 Eur,



- za cestu Košice - Prešov a späť (35 km x 2) vozidlom zn. Ford Focus C-Max, EČ: KE-XXXEH, dňa
12.1.2011 pri základnej náhrade 0,183 Eur za 1 km ...............................12,81 Eur,

- za cestu Košice - Prešov a späť (35 km x 2) vozidlom zn. Ford Focus C-Max, EČ: KE-XXXEH, dňa
26.10.2011 pri základnej náhrade 0,183 Eur za 1 km .............................12,81 Eur,

- za cestu Košice - Prešov a späť (35 km x 2) vozidlom zn. Ford Focus C-Max, EČ: KE-XXXEH, dňa
7.9.2012 pri základnej náhrade 0,183 Eur za 1 km ...............................12,81 Eur,

- za cestu Košice - Prešov a späť (35 km x 2) vozidlom zn. Ford Focus C-Max, EČ: KE-XXXEH, dňa
24.9.2012 pri základnej náhrade 0,183 Eur za 1 km ...............................12,81 Eur,

- za cestu Košice - Prešov a späť (35 km x 2) vozidlom zn. Ford Focus C-Max, EČ: KE-XXXEH, dňa
17.10.2012 pri základnej náhrade 0,183 Eur za 1 km .............................12,81 Eur.

- za cestu Košice - Prešov a späť (35 km x 2) vozidlom zn. Ford Focus C-Max, EČ: KE-XXXEH, dňa
5.3.2014 pri základnej náhrade 0,183 Eur za 1 km .............................12,81 Eur.

Taktiež náhradu za stratu času, ktorá vznikla právnej zástupkyni žalobkyne v celkovej výške 447,84 Eur
posudzoval súd podľa § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. takto

- za cestu Košice - Prešov a späť vo výške 12,02 Eur za každú aj začatú 1 hodinu dňa 26.3.2010 (4 x
12,02 Eur) ...........................................................................................48,08 Eur,

- za cestu Košice - Prešov a späť vo výške 12,02 Eur za každú aj začatú 1 hodinu dňa 7.5.2010 (4 x
12,02 Eur) .............................................................................................48,08 Eur,

- za cestu Košice - Prešov a späť vo výške 12,02 Eur za každú aj začatú 1 hodinu dňa 15.10.2010 (4 x
12,02 Eur) .........................................................................................48,08 Eur,

- za cestu Košice - Prešov a späť vo výške 12,35 Eur za každú aj začatú 1 hodinu dňa 12.1.2011 (4 x
12,35 Eur) ...........................................................................................49,40 Eur.

- za cestu Košice - Prešov a späť vo výške 12,02 Eur za každú aj začatú 1 hodinu dňa 26.10.2010 (4 x
12,02 Eur) .........................................................................................48,08 Eur.

- za cestu Košice - Prešov a späť vo výške 12,71 Eur za každú aj začatú 1 hodinu dňa 7.9.2012 (4 x
12,71 Eur) ...........................................................................................  50,84 Eur.

- za cestu Košice - Prešov a späť vo výške 12,71 Eur za každú aj začatú 1 hodinu dňa 24.9.2012 (4 x
12,71 Eur) ...........................................................................................50,84 Eur.

- za cestu Košice - Prešov a späť vo výške 12,71 Eur za každú aj začatú 1 hodinu dňa 17.10.2012
(4 x 12,71 Eur) ........................................................................................ 50,84 Eur. - za cestu Košice
- Prešov a späť vo výške 13,40 Eur za každú aj začatú 1 hodinu dňa 5.3.2014 (4 x 13,40
Eur) ........................................................................................ 53,60 Eur.

Odvolací súd obdobne ako prvostupňový súd posudzujúc úkony a žiadanú náhradu trov právneho
zastúpenia pri úkone vo vyúčtovaní právnej zástupkyne označenom ako účasť na pojednávaní dňa
2.6.2010 a s týmto úkonom uplatnenú náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času, keďže
uvedené pojednávanie bolo zrušené, pričom oznámenie o zrušení bolo právnej zástupkyni žalobkyne
doručené dňa 31.5.2010. Ďalej nepatrí žalovanej náhrada trov právneho zastúpenia za úkon označený
ako žiadosť o vydanie neoprávneného majetkového prospechu zo dňa 16.10.2008, keďže žalobkyňou
nebolo preukázané, aby táto žiadosť bola doručená žalobkyni. Zároveň jej nepatrí náhrada trov právneho
zastúpenia za úkon podanie súdu zo dňa 30.4.2010, keďže nebola súdom vyzvaná na podanie tohto
vyjadrenia.



Spolu vzniknuté trovy žalobkyne sú: 99,98 Eur (súdny poplatok), trovy právneho zastúpenia 1.179,81 Eur
(odmena a režijný paušál) + 447,84 Eur (náhrada za stratu času) + 155,15 Eur (náhrada za spotrebované
pohonné hmoty a amortizácia vozidla), t.j. všetky trovy konania žalobkyne spolu vo výške1.882,78 Eur.

Keďže bola žalobkyňa v konaní úspešnou v rozsahu 28,88 %, patrí jej v tomto rozsahu náhrada ňou
účelne vynaložených trov v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p.

Z procesného hľadiska mala žalobkyňa v konaní čiastočný neúspech v časti 35,56 %. Vo zvyšnej časti
64,44 % bola z procesného hľadiska úspešnou. Úspech žalobkyne preto predstavoval 28,88 %. Z
uvedeného je zrejmé, že je dôvodným pri pomernom rozdelení náhrady priznať jej v zmysle ustanovenia
§ 142 ods. 2 O.s.p. náhradu 28,88 % ňou účelne vynaložených trov spojených s uplatňovaním práva.
Pri pomernom rozdelení náhrady trov sa spočítavajú vynaložené trovy spojené s uplatňovaním práva.
Žalobkyňa má preto právo na náhradu trov konania vo výške 28,88 % zo sumy vzniknutých trov 1.882,78
Eur, t.j. v sume 543,75 eur, ktoré jej odvolací súd priznal.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14C/4/2009", "guid": "a1122ed0-cfb8-43a0-a777-9b22799b58bc:734739f4-43b8-420a-84ba-70f216b94219", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}