{"guid": "10632baf-9632-4beb-91f5-5e548b03f863:b2490ddf-433e-447f-85df-d47498a7bda6", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:8114225839.1", "spisova_znacka": "11Co/92/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 11Co/92/2015 z 22. 11. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 22. novembra 2016, sp. zn. 11Co/92/2015, ECLI:SK:KSPO:2016:8114225839.1", "identifikacne_cislo": "8114225839", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Erik Uhlár", "sudca_id": 258, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-erik-uhlar-258", "datum_vydania": "2016-11-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/514", "nazov": "zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b2490ddf-433e-447f-85df-d47498a7bda6", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8114225839.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2016:8114225839.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2016:8114225839.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/92/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114225839
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8114225839.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Mareka Košča a
JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 807 598, zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421,
proti žalovanému: SR - Ministerstvo spravodlivosti, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o
náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov
č.k. 9C/234/2014-31 zo dňa 26.2.2015 a uzneseniu č.k. 9C/234/2014-43 zo dňa 23.4.2015, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalobcu a vyslovil, že žalobca nemá právo
na náhradu trov konania a žalovanému túto nepriznáva. V dôvodoch rozsudku uviedol, že žalobca si
podaným návrhom uplatnil proti žalovanému nárok na zaplatenie sumy 1.155,29 eur z titulu majetkovej
škody a sumu 231,06 z titulu nemajetkovej ujmy. Uviedol, že pozícií oprávneného navrhol vykonanie
exekúcie pred zvoleným súdnym exekútorom pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku
vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX s dlžníkom R. P., pričom po prijatí návrhu na vykonanie
exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci sp. zn. EX 10993/2009. Súdny exekútor
predložil návrh žalobcu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom Okresného súdu Stará
Ľubovňa a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd, napriek tomu,
že ním prejednávaná vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú
spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas
potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonania exekúcie
po uplynutí zákonom stanovenej doby. Žalobca pritom vyvinul enormné úsilie, aby docielil vecný posun
v exekučnom konaní. Žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného postupu súdu uplatnil nárok na
zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla tým, že súd nerozhodol o žiadosti
o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote. Ďalej uviedol, že písomnou
žiadosťou ešte pred podaním návrhu na začatie konania žalovaného požiadal o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody, avšak žalovaný na ňu do podania žaloby nereagoval.

2. Žalovaný vo vyjadrení k návrhu uviedol, že tento považuje za nedôvodný z dôvodu nepreukázania
splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle
zák. č. 514/2003 Z.z.. Poukázal na nedostatky podaného návrhu, ktoré spôsobujú zmätočnosť podania,
keď žalobca uviedol časť dôkazov, avšak v skutočnosti preniesol celú dôkaznú povinnosť na súd



napriek tomu, že by mal znášať dôkazné bremeno. Pokiaľ ide o uvádzané prieťahy v konaní, žalobca
neuviedol kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu. Po tom ako žalobca podal žalovanému
žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody bol vyzvaný na doplnenie týchto žiadostí.
Žalobca žalovanému neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí, preto
považoval žalovaný nárok za predbežne neprerokovaný. Zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zo strany exekučného súdu nemožno považovať za nesprávny úradný postup.
Postup zahŕňajúci právne posúdenie veci, záver o tom, že je oprávnený preskúmavať exekučný titul,
zistenie skutkového stavu, výber, aplikácia a interpretácia zvolených právnych noriem na skutkový
stav, ktorý nájde svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí, nemôže byť nesprávnym úradným
postupom. Nemôže ísť ani o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. V tomto
prípade by bolo nevyhnutné, aby nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná príslušným orgánom.
V danom prípade však táto podmienka splnená nie je. Vnútroštátny súd má povinnosť ex offo
preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky
rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo
na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ďalej, čo sa týka splnenia podmienok pre vznik nároku
na náhradu škody v zmysle vyššie uvedeného zákona, je potrebné vychádzať zo znenia Exekučného
poriadku, v zmysle ktorého pre posudzovanie exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku neplatí
stanovená 15-dňová lehota na udelenie poverenia, prípadne na zamietnutie žiadosti o udelenie
poverenia. Taktiež žalovaný poukázal na nedostatok právomoci všeobecného súdu preskúmavať
efektívnosť a rýchlosť súdneho konania iného súdu, v tomto prípade exekučného súdu, v konaní
o náhrade škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z. K vyčíslenej škode a nemajetkovej ujme zo strany
žalobcu vyjadril žalovaný názor, že uplatnená suma titulom náhrady škody je len hypotetickou sumou
nezodpovedajúcou kritériám vzniku nároku na náhradu škody, pričom zjavne nejde o skutočnú škodu a
nemajetková ujma je vyčíslená na základe nesprávnej právnej úvahy. Záverom žalovaný poukázal na
aspekt dobrých mravov, pričom tento hovorí v neprospech žalobcu vzhľadom na charakter nárokov a
na charakter jeho obchodnej činnosti.

3. Z listín tvoriacich súdny spis s prihliadnutím na tvrdenia účastníkov konania súd zistil skutkový
stav, podľa ktorého z exekučného spisu Okresného súdu Stará Ľubovňa sp.zn. 6Er/342/2009 dňa 31.
10. 2009 sa začalo pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým exekučné konanie na návrh
oprávneného - žalobcu proti povinnému R. P. pre vymoženie sumy 223,12 eur s prísl.. Dňa 23. 11. 2009
bola Okresným súdom Stará Ľubovňa doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie sp.zn. EX/10993/09. Okresný súd Stará Ľubovňa dňa 29. 3. 2011 rozhodol tak, že
exekučné konanie zastavil v celom rozsahu. Rozhodnutie sa stalo právoplatným 27. 4. 2011. Ďalej súd
v dôvodoch rozhodnutia citoval ust. § 3 ods. 1 písm. d), § 4 ods. 1 písm. a), § 9 ods. 1, 2, § 16 ods. 1,
§ 17 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o
zmene niektorých zákonov a v tomto kontexte ďalej uviedol, že v prejednávanej veci si žalobca uplatňuje
náhradu majetkovej škody v sume 1.155,29 eur a nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 231,06 eur,
a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý nerozhodol o žiadosti o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote. V prvom rade súd konštatoval, že návrh
bol dostatočne špecifikovaný v zmysle § 42 ods. 3 a § 79 O.s.p., ako aj Exekučného poriadku. Súd mal
k dispozícií ako dôkaz exekučný spis. Žalobca svojou žiadosťou adresovanou žalovanému ešte pred
podaním tohto návrhu sa domáhal uspokojenia nároku na náhradu škody. Od prijatia žiadosti uplynula 6-
mesačná lehota a žalobca sa teda domáhal nároku na náhradu škody na súdu. Súd mal za to, že žalobca
si splnil svoju povinnosť a podal žalovanému pred podaním návrhu žiadosť o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody.

4. Ďalej v dôvodoch rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že nesprávnym úradným postupom je
porušovanie povinnosti pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä jeho nesprávne vykonanie alebo
vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym úradným postupom je aj opomenutie
urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Aj nevydanie rozhodnutia je
nesprávnym úradným postupom. Podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení štát zodpovedá za
škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci iba pri splnení troch podmienok,
ktoré musia byť splnené súčasne: 1. nesprávny úradný postup, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.  Z exekučného spisu vyplynulo, že dňa 30.
9. 2009 sa začalo exekučné konanie na základe návrhu oprávneného - žalobcu proti povinnej Marta
Bandyová pre vymoženie sumy 223,12 eur priznanej rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu č.k. SR
05070/09. Dňa 23. 11. 2009 bola Okresnému súdu Stará Ľubovňa doručená žiadosť súdneho exekútora



JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Oprávnený navrhol vykonanie
exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok. V tejto súvislosti súd citoval
ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Exekučný súd bol povinný dôsledne skúmať, či sú splnené
formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie a to v každom štádiu vedenia exekúcie a v
prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného
titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať. Okrem
iného je povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiada o vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ust. § 41 Exekučného poriadku. Keďže
exekučným titulom v danej veci bolo rozhodcovské rozhodnutie, bolo nevyhnutné, okrem ustanovení
Exekučného poriadku, vychádzať aj z ustanovení zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.
Súd mal povinnosť pred udelením poverenia súdnemu exekútorovi skúmať, či sú naplnené formálne
a materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Musí byť zrejmé, že nárok, ktorého vymoženia sa
oprávnený domáha, nie je objektívne nemožný, neodporuje zákonu, neobchádza ho, ani nie je v rozpore
s dobrými mravmi. Preto súd nemôže vychádzať len z obsahu predloženého rozhodcovského rozsudku.
Súd je oprávnený vyžiadať si od účastníkov konania alebo od tretích osôb predloženie listín, prípadne aj
celého spisového materiálu konania, ktoré sú podľa posúdenia súdu relevantné a nevyhnutné z hľadiska
jeho rozhodovania. Exekučný súd v danej veci dospel k záveru, že pre posúdenie exekučného titulu
je potrebné predložiť aj iné materiály, ktoré obsahuje spis o konaní, v rámci ktorého bol exekučný titul
vydaný. V tejto súvislosti citoval ust. § 3 ods. 1, 2 a § 4 ods. 1, 3 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní. Exekučný súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie, žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie a exekučného titulu dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje
povinného na plnenie, ktoré je právom nedovolené a je v rozpore s dobrými mravmi, exekučné konanie
zastavil s poukazom na citované zákonné ustanovenia, a to § 45 ods. 1, 2 Zákona o rozhodcovskom
konaní. Ďalej zdôraznil, že vyššie uvedenej exekučnej veci exekučný súd nebol viazaný zákonnou
15-dňovou lehotou na rozhodnutie o podanej žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie a súčasne obdobie do rozhodnutia exekučného súdu bolo potrebné na preskúmanie
formálnej a materiálnej vykonateľnosti žalobcom predloženého exekučného titulu. Súd podotkol, že
vzhľadom na množstvo exekučných konaní, ktoré žalobca inicioval pred okresným súdom, bolo ústavne
akceptovateľná aj relatívne dlhšia lehota nevyhnutne potrebná na vykonanie tejto činnosti (poukázal na
uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. IV.ÚS 606/2012 a sp.zn. II.ÚS 245/2013). Uviedol, že súdna prax
sa ustálila na závere, že lehota 15 dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie neplatí, ak exekučný súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom a musí rozhodnúť o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie (napr. uznesenie  Ústavného súdu SR sp.zn. IV.ÚS/605/2012). Exekučný poriadok
v ust. § 44 ods. 2 procesnú lehotu 15 dní na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v prípade,
že exekučný súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom. Ústavný súd vo viacerých rozhodnutiach vyslovil názor, že táto
lehota neplatí v prípade negatívneho rozhodnutia exekučného súdu o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie a že uvedené platilo aj pred 1. 6. 2010 (do účinnosti zák. č. 144/2010 Z.z., ktorým sa
menil Exekučný poriadok), (napr. II.ÚS 245/2013, II.ÚS 112/2013). Súd ďalej podotkol, že rozhodnutie,
ktorým sa exekučné konanie zastavilo, nie je rozhodnutím nezákonným, pretože v danom prípade nebola
žiadnym príslušným orgánom konštatovaná nezákonnosť takéhoto rozhodnutia. Súd konštatoval, že
pri neexistencii zákonnej lehoty na rozhodnutie o zastavení exekučného konania bola dĺžka sporného
exekučného konania primeraná vzhľadom na úkony exekučného súdu, ktoré boli vykonávané priebežne
tak, že nemožno mať za to, že exekučné konanie bolo zaťažené zbytočnými prieťahmi na strane súdu.
Pre úplnosť súd uviedol, že žalobca vo svojom žalobnom petite žiadal najprv rozhodnúť medzitýmnym
rozsudkom a k tomu súd uviedol, že len ak je dôvod pre postup podľa § 152 ods. 2 O.s.p. a súd tento
dôvod uzná, môže vydať medzitýmny rozsudok aj bez návrhu účastníka konania. Ak súd takémuto
návrhu účastníka konania na vydanie medzitýmneho rozsudku nevyhovie, nevydáva o tom osobitné
rozhodnutie a s týmto rozhodnutím sa ani nemusí vyporiadať v odôvodnení rozhodnutia o veci samej.
Pokiaľ ide o žiadosť žalobcu o prerušenie konania podanú elektronicky bez zaručeného elektronického
podpisu a bez jej doplnenia v písomnej forme, o tejto súd nerozhodoval poukazujúc na argumentáciu
Najvyššieho súdu SR vo veci sp.zn. 1Nc/33/2012. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.
1 O.s.p. s tým, že v konaní neúspešný žalobca nárok na náhradu trov konania nemá a úspešnému
žalovanému žiadne trovy konania zo spisu nevyplývajú, preto mu ich náhradu nepriznal.

5. Uznesením č.k. 9C/234/2014 - 43 zo dňa 23. 4. 2015 súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny
poplatok za odvolanie vo výške 20,- eur podľa pol. č.1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov.



6. Žalobca podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie z dôvodu, že v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., teda že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a že súd prvého stupňa neúplne zistil
skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.
Ďalej, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205
ods. 2 písm. a), c) a f) O.s.p.). Uviedol, že súd nesprávne aplikoval novú právnu úpravu § 9 ods.2
zák.č. 514/2003 Z.z., že súd vôbec nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav
právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V
danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej
lehoty. Exekučný súd ignoroval túto legitímnu sféru, na čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul
trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny
proces neakceptovateľný. Súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými
lehotami. Súd má aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym
aktivizmom, na ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Namietal to, že sa súd neoboznámil
so znaleckým posudkom č. 1/2014 o výške vzniknutej škody a ďalej to, že nerozhodol o návrhu na
prerušenie konania. Žiadal zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

7. Žalobca podal odvolanie aj proti uzneseniu o povinnosti zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie,
a to preto, lebo neobsahuje podstatnú náležitosť rozhodnutia, a to odôvodnenie, ďalej uviedol, že mu bol
vyrubený súdny poplatok vo výške 20,- eur za podané odvolanie a to podľa pol. 7a Sadzobníka súdnych
poplatkov zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, pričom
podľa tejto položky sa vyrubuje súdny poplatok za žalobu na náhradu škody spôsobenej nezákonným
úradným rozhodnutím orgánov verejnej moci alebo nesprávnym úradným postupom, a teda nie za
odvolanie. Keďže žalobca podal odvolanie proti rozsudku a nie žalobu, súd nie je oprávnený svojvoľne
rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku. Tieto jeho záveru sú v súlade s publikovaným
rozhodnutím všeobecného významu, a to rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/39/2007. Použitie
analógie legis je v prípadoch vyrubenia súdneho poplatku vzhľadom na čl. 59 ods.2  Ústavy SR vylúčené.
Súdny poplatok možno ukladať len na základe zákona alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri
zachovaní základných práv a slobôd. Navyše, podľa ust. § 18ca Zákona o súdnych poplatkoch z úkonov
navrhnutých alebo za konania začaté do 30. 9. 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov určených do
30. 9. 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. 9. 2012. V danom prípade bola žaloba podaná pred 1. 10.
2012, konanie teda začalo pred účinnosťou zák. č. 286/2012 Z.z., a preto je nutné v súvislosti s podaným
odvolaním aplikovať právny stav platný do 30. 9. 2012. Do 30. 9. 2012 bolo podľa ust. § 4 ods. 1 písm. k)
Zákona o súdnych poplatkoch konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
orgánov verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom od poplatku vecne oslobodené. S
poukazom na túto argumentáciu žiadal, aby napadnuté uznesenie bolo zrušené.

8. Odvolací súd s poukazom na ust. § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku prejednal vec podľa
príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Podľa tohto ustanovenia totiž právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť 1. 7. 2016 a odvolania žalobcu boli podané pred týmto
dátumom. Žalobcovi teda vzniklo právo prejednať odvolania podľa doterajších právnych predpisov a
niet žiadneho zákonného dôvodu, aby boli prejednané podľa nových právnych predpisov. S ohľadom
na princíp legitímneho očakávania a princíp právnej istoty odvolací súd prejednal odvolania žalobcu
podľa právnej úpravy účinnej v čase podania odvolaní. Odvolací súd zdôrazňuje, že v podmienkach
právneho a demokratického štátu majú právne normy pôsobiť zásadne do budúcnosti. Princíp právnej
istoty je nepochybne neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného v čl. I. ods.1
Ústavy SR. Súčasťou princípu právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok je aj zákaz
retroaktivity, t.j. zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov. Pokiaľ niekto konal a postupoval na
základe dôvery v platný a účinný právny predpis, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným
pôsobením právneho predpisu alebo niektorého jeho ustanovenia. Neskorší právny predpis nemôže
ukladať povinnosti, resp. meniť právny status subjektu spätným pôsobením právneho predpisu, ktorý
v čase jeho konania neexistoval a ktorého právnu úpravu nemohol poznať. Subjekt práva už nemôže
ovplyvniť svoje právne postavenie nadobudnuté v minulosti. Naviac, žalobca použil odvolacie dôvody
podľa Občianskeho súdneho poriadku, pričom niektoré z nich už ani nie sú odvolacími dôvodmi podľa
Civilného sporového poriadku, preto týmito sa odvolací súd musel v odvolacom konaní zaoberať.



9. So zreteľom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd odvolanie žalobcu prejednal podľa § 212
ods. 1 O.s.p. v medziach, ktorých sa preskúmania veci domáhal a dospel k záveru, že jeho odvolanie
nie je dôvodné.

10. Súd prvej inštancie náležite zistil skutkový stav a vyvodil z neho aj správny právny záver. Odvolací
súd podľa § 219 ods.2 O.s.p. sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a aj vo svojom
rozhodnutí konštatuje správnosť dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí a na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozsudku považuje za nutné uviesť: Pokiaľ žalobca v odvolacej námietke
namietal aplikáciu novej právnej úpravy § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. táto neobstojí, pretože súd
prvej inštancie túto právnu úpravu neaplikoval. K otázke trvania právnej neistoty a k úvahe o dĺžke
a dodržiavaní zákonnej lehoty súdom treba povedať, že súd prvej inštancie sa s touto problematikou
riadne vyporiadal a je treba súhlasiť s tým, že pokiaľ došlo k zamietnutiu žiadosti o vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie po stanovenej lehote 15 dní, nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, nakoľko
uvedená zákonná lehota platí len v prípade, že takéto poverenie súd vydá. Z tohto hľadiska nebolo treba
sa oboznamovať so znaleckým posudkom č. 1/2014 o výške vzniknutej škody, nakoľko neboli splnené
podmienky zodpovednosti, ktoré musia byť splnené súčasne, a to nesprávny úradný postup, vznik škody
a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Z tohto hľadiska skúmať
výšku škody nebolo potrebné. Taktiež z návrhu na prerušenie konania sa súd prvej inštancie v dôvodoch
napadnutého rozsudku riadne vyporiadal.

11. Odvolací súd preto na základe vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie podľa §
219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Rovnako potvrdil aj uznesenie súdu prvej inštancie o poplatkovej povinnosti
ako vecne správne. Je síce pravdou, že podľa pol. 7a sa súdny poplatok vyrubuje zo žaloby na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím verejnej moci alebo nesprávnym úradným postupom, ale
podľa spoločnej poznámky k položkám 1, 2, 6, 7, 9, 14 a 16, ak bol rozsudok zrušený v dôsledku
odvolania, obnovy konania alebo dovolania, poplatok z odvolania proti novému rozhodnutiu súdu prvého
stupňa, dovolania alebo za obnovu konania neplatí poplatník, ktorý už raz poplatok zaplatil. Je evidentné,
že táto spoločná poznámka platí aj k položke 7a, čo vyplýva z textu napr. položky 7, kde sa tiež
platí súdny poplatok len z návrhu na začatie konania. Povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie
nakoniec vyplýva aj z ust. § 5 ods. 1 písm. a) Zákona o súdnych poplatkoch, podľa ktorého poplatková
povinnosť vzniká podaním odvolania, ak je poplatníkom odvolateľ. Tiež táto povinnosť vyplýva z ust.
§ 2 ods. 4 Zákona o súdnych poplatkoch, podľa ktorého v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto
podal odvolanie. Odvolacia námietka týkajúca sa aplikácie ust. § 18ca taktiež neobstojí, pretože súdne
poplatky sa vyrubujú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov podľa právnej úpravy platnej v čase
vykonania jednotlivého úkonu alebo v čase začatia konania, a to bez ohľadu na to, kedy sa stanu
splatnými. Odvolanie žalobcu bolo podané 2. 4. 2015 a v tom čase sa už poplatok za podaného odvolanie
v zmysle pol. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov vyruboval.

12. Z týchto dôvodov odvolací súd taktiež podľa § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie potvrdil.

13. V odvolacom konaní bol žalovaný úspešný a preto odvolací súd o jeho nároku na náhradu trov
odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,



c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd  rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9C/234/2014", "guid": "b2c8e0a1-a76d-4d30-b188-472dd0d1ad1b:456613e7-acc9-4d3b-b388-e278c90cddc7", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:87a50867-7031-49ac-996f-80f99700c6f8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 245/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 245/2013 z 25. 4. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-04-25", "citacie_n": 328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:87a50867-7031-49ac-996f-80f99700c6f8"}, {"guid": "ussr:4399ef60-8d77-4b94-afb5-b135fe4cf7fa", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 112/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 112/2013 z 13. 2. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-02-13", "citacie_n": 184, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4399ef60-8d77-4b94-afb5-b135fe4cf7fa"}, {"guid": "ussr:0bd7ef8a-0abb-4f1e-9c98-8857fcb54031", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 606/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 606/2012 z 14. 12. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-12-14", "citacie_n": 1636, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0bd7ef8a-0abb-4f1e-9c98-8857fcb54031"}, {"guid": "b57eeffc-3146-4bf7-abd5-ea15412e0253:40e7c8d6-a809-490d-9280-11ad23744a6b", "ecli": null, "spisova_znacka": "6Er/342/2009", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 6Er/342/2009 z 17. 8. 2016", "sud": "Okresný súd Spišská Nová Ves", "datum_vydania": "2016-08-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/b57eeffc-3146-4bf7-abd5-ea15412e0253:40e7c8d6-a809-490d-9280-11ad23744a6b"}], "citovane_v": []}