Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/224/2018 z 27. 3. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 27. marca 2019, sp. zn. 10Co/224/2018, ECLI:SK:KSZA:2019:5918200293.1 Krajský súd Žilina | 10Co/224/2018 | ECLI:SK:KSZA:2019:5918200293.1 | 2019-03-27 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 388 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/dffc5d2e-1cad-457d-b3b4-85c6663386af Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:5918200293.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/224/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5918200293
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5918200293.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie
Paulerovej a členov senátu - sudcov JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci žalobcu
- POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanému
- D. O., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I. XXXX/X, Y. - Y., o zaplatenie sumy 1.572 eur s príslušenstvom,
na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k. 3Csp/8/2018-71 zo dňa
3.7.2018 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok v časti výroku II., v ktorej súd prvej inštancie v ostatnej časti žalobu zamietol tak, že :
- žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 772 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
N e d o t k n u t ý m z o s t á v a zvyšná časť výroku II., v ktorej súd prvej inštancie zamietol žalobu o
úrok z omeškania z istiny 772 eur a o úrok z omeškania uplatňovaný žalobcom počnúc dňom 1.7.2011
do splatnosti každej priznanej splátky.

N e d o t k n u t ý m z o s t á v a odvolaním nenapadnutý výrok I.

M e n í rozsudok vo výroku III. o náhrade trov konania tak, že p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu
trov konania voči žalovanému v rozsahu 70,54 %.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvej inštancie (ďalej len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 800 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 333,3 eur od
11.7.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 66,66 eur od 28.7.2011 do
zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 66,66 eur od 28.8.2011 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 66,66 eur od 28.9.2011 do zaplatenia, s úrokom z
omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 66,66 eur od 28.10.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania
vo výške 5% ročne zo sumy 66,66 eur od 28.11.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške
5% ročne zo sumy 66,66 eur od 28.12.2011 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne
zo sumy 66,66 eur od 28.1.2012 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti. V ostatnej časti
žalobu zamietol (výrok II.). Žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania (výrok III.).

2. V súdenej veci uplatňoval žalobca voči žalovanému nárok na náhradu škody spôsobenej trestným
činom zo spáchania ktorého bol žalovaný uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu Bratislava II. sp.
zn. 1T/20/2016 zo dňa 3.5.2016 na tom skutkovom základe, že žalovaný pri uzatvorení zmluvy o úvere
v žiadosti o úver zo dňa 28.1.2011 uviedol nepravdivé údaje o svojom zamestnávateľovi, čím žalobcu/
poškodeného uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie a splácanie úveru, úver
nesplatil, neuhradil žalobcovi žiadnu platbu ( ide o úverový podvod podľa § 222 ods.1 Trestného zákona).



Označeným rozsudkom poškodeného - žalobcu odkázal súd so svojim nárokom na náhradu škody na
občianske súdne konanie.

3. Okresný súd konštatoval preukázané porušenie právnej povinnosti žalovaným (ako prvý predpoklad
vzniku jeho zodpovednosti za škodu), ten sa dopustil trestného činu úverového podvodu podľa §
222 ods. 1 Tr. zákona. Následkom porušenia právnej povinnosti došlo u žalobcu aj k vzniku škody,
pretože sa zmenšil jeho majetok, keďže žalobca preukázateľne žalovanému poskytol úver formou
peňažnej hotovosti, ktorý mu žalovaný nevrátil. Medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody je aj
príčinná súvislosť, pretože pokiaľ by žalovaný pravdivo vyplnil žiadosť o úver a neuviedol žalobcu
do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie a splácanie úveru, žalobca by mu úver
neposkytol, neodovzdal by mu peňažnú hotovosť vo výške 800 eur. Úver v uvedenej výške zvýšený
o príslušný poplatok vo výške 772 eur, t.j. celkom v sume 1.572 eur sa zaviazal žalovaný zaplatiť
v 12-tich mesačných splátkach po 131 eur počnúc dňom 27.2.2011 na účet žalobcu špecifikovaný
vo VPPÚ. Žalovaný porušil povinnosť splácať poskytnutý úver v súlade so zmluvou, neuhradil na
predmetný úver žiadnu platbu, na výzvy a upomienky žalobcu nereagoval. List zo dňa 11.7.2011, ktorým
oznamoval žalobca vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru, žalovanému odoslal ako obyčajnú listovú
zásielku, z tohto dôvodu nevedel preukázať doručenie oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru
žalovanému, následne tak neuniesol dôkazné bremeno na svoje tvrdenie o zosplatnení úveru. Súd preto
uzavrel, že úver zosplatnený nebol, žalovanému bola ponechaná výhoda splátok vždy ku 27. dňu v
mesiaci až do 27.1.2012 - splatnosť poslednej dojednanej splátky úveru. Avšak ku dňu rozhodovania o
žalobe sú už všetky splátky úveru splatné, je preukázané, že žalovaný nezaplatil žalobcovi ani jednu
splátku úveru.

4. Podľa textu zmluvy o úvere zo dňa 31.1.2011, textu dodatku k zmluve o úvere zo dňa
31.1.2011 podpísané žalovaným úver mu bol poskytnutý na výkon zamestnania, konkrétne na školenie
a rekvalifikáciu. Z tohto dôvodu nebol naplnený pojmový znak zákonnej definície žalovaného ako
spotrebiteľa z pohľadu zákona č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch, následne ani ustanovenia
uvedenej právnej normy nebolo možné podľa názoru okresného súdu aplikovať pri právnom posúdení
úverového vzťahu a nárokov z neho plynúcich.

5. V riešenom právnom vzťahu je žalobca v pozícii dodávateľa, konal v rámci predmetu podnikania
(poskytovanie úverov z vlastných zdrojov), na druhej strane žalovaný pri uzatváraní zmluvy nekonal
v rámci podnikateľskej činnosti, to žalobca v spore ani netvrdil. Poukazoval jedine na skutočnosť,
že finančné prostriedky boli poskytnuté žalovanému na výkon zamestnania, zamestnanie však
nepredstavuje podnikanie tak, ako je to definované v § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka ako sústavná
činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za
účelom dosiahnutia zisku. Vychádzajúc z uvedenej úvahy súd konštatoval spotrebiteľský charakter
zmluvy, vyhodnotil ju za zmluvu spotrebiteľskú, jej predmetom bolo poskytnutie peňažných prostriedkov
nepodnikateľovi. Vzhľadom na takúto charakteristiku zmluvy, ju okresný súd podrobil po obsahovej
stránke ex offo prieskumu a zistil, že v zmluve dojednaná odplata za úver vo výške 772 eur (dosahujúca
takmer výšku istiny 800 eur), je v rozpore s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a je v rozpore aj s
dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ), pre uvádzaný rozpor je neplatná v celom rozsahu ( navyše z povahy
právneho úkonu vyplýva, že neplatnú časť nie je možné oddeliť od ostatného obsahu v zmysle § 41
OZ). Vychádzajúc z uvedeného názoru žalobu o zaplatenie sumy 772 eur a jej príslušenstva - úrokov z
omeškania súd zamietol. Za dôvodný vyhodnotil nárok žalobcu na peňažné plnenie vo výške 800 eur (§
457 OZ) predstavujúcu sumu pôžičky, ktorú žalovaný žalobcovi nevrátil. Popri istine 800 eur priznal súd
žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy jednotlivých dielčich súm - splátok počnúc
dňom nasledujúcim po splatnosti jednotlivej splátky.

6. Žalobu zamietol súd aj v ďalšej časti, pokiaľ žalobca uplatňoval v žalobe nárok na úrok z omeškania
počnúc dňom 1.7.2011, teda pred splatnosťou jednotlivých splátok do splatnosti každej splátky.

7. Podľa § 255 ods. 2 CSP vzhľadom na porovnateľný úspech žalobcu a žalovaného v spore súd žiadnej
zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.

8. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca čo do časti výroku II., odvolacie
argumentácie smeroval iba do nepriznanej sumy odplaty vo výške 772 eur. V tejto odvolaním napadnutej



časti sa domáha zrušenia rozsudku a žiada vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a na nové
rozhodnutie.

9. Prioritne zdôrazňuje závery rozsudku Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 1T/20/2016 zo dňa
3.5.2016 ( právoplatný a vykonateľný 3.5.2016 ) ktorým žalovaný bol uznaný vinným zo spáchania
prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zákona a podľa § 288 ods. 1 Tr. por. a on ( žalobca )
bol odkázaný ako poškodený so svojim nárokom na náhradu spôsobenej škody na občianske súdne
konanie.

10. Podľa názoru odvolateľa civilný súd je viazaný záverom trestného súdu o vzniku škody vzhľadom
na skutočnosť, že vznik škody je súčasťou skutkovej podstaty trestného činu úverového podvodu.
Civilný súd je povinný vykonať dokazovanie len o výške škody spôsobenej trestným činom a nie o
vzniku a existencii škody. Podľa žalobcu súd v rozsudku sa mal zaoberať výškou náhrady škody a
nie náležitosťami uzavretej zmluvy o úvere. Absencia akýchkoľvek podstatných náležitostí zmluvy v
zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch je v danom prípade irelevantná. Nesúhlasil s konštatovaným
záverom okresného súdu, že dojednaná odplata vo výške 772 eur je v rozpore s § 53 ods. 6 Občianskeho
zákonníka a s dobrými mravmi. V súdenej veci sa jedná o nárok na náhradu škody a nie o nárok
zo samotnej zmluvy o úvere ako takej, kedy by bolo právne významné skúmanie, či zmluvu o úvere
uzavrel dlžník v postavení spotrebiteľa, na ktorého sa vzťahuje zo zákona režim spotrebiteľského práva
a osobitná právna ochrana, vrátane § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., alebo zmluvu uzavrel v postavení
podnikateľského subjektu. Viazanosťou rozsudku trestného súdu o náhradu škody civilným súdom sa
zaoberal aj Krajský súd v Žiline v rozsudku sp. zn. 11C/108/2017-63 zo dňa 12.9.2017. Pokiaľ je súčasťou
skutkovej podstaty aj vznik škody a jej následok je civilný súd viazaný nielen záverom trestného súdu a
zavinenom protiprávnom konaní páchateľa, ale aj o vzniku škody a existencii príčinnej súvislosti medzi
zavineným protiprávnym konaním páchateľa a spôsobenou škodou.

11. Aj za stavu, že by záväzkový vzťah súd posudzoval ako spotrebiteľský, nemôže škodcovi poskytnúť
ochranu spotrebiteľa, keďže by došlo k zneužitiu práva v prospech žalovaného a jeho neprimeranej
ochrane. Výkon práva nie je protiprávne správanie subjektov - uvedený záver vyslovil vo svojom
rozsudku aj OS Galanta, sp. zn. 17C/277/2016-36 zo dňa 13.4.2017, dodáva odvolateľ. Obdobne bol
vylúčený spotrebiteľský charakter posudzovania nároku aj v rozsudku Okresného súdu Pezinok, sp. zn.
9C/128/2016-53 zo dňa 25.1.2017, v obdobnej veci.

12. Žalovaný písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobcu nepredložil.

13. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej „CSP“), po zistení
že odvolanie podala na to oprávnená procesná strana, v zákonom stanovenej lehote proti rozhodnutiu,
ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania, viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania, procesným postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP, rozsudok súdu
prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti (časť výroku II. - o sumu 772 eur ) zmenil podľa § 388
CSP, v tejto časti vyhovel odvolaniu žalobcu. V ďalšej časti sa rozsudku odvolací súd nedotýkal ( presne
konkretizoval nedotknuté časti vo výrokovej vete rozsudku ).

14. Krajský súd pri nezmenenom skutkovom stave odlišne právne posúdil (právny) základ uplatneného
nároku, ktorý má nepochybne svoj pôvod v trestnej činnosti žalovaného a to konkrétne v konaní
opísanom v skutkovej vete právoplatne odsudzujúceho rozsudku. Bez akýchkoľvek pochýb sa žalobca
domáha nároku na náhradu škody spôsobenej mu protiprávnym konaním žalovaného, trestným činom.
Jediný relevantný (z právneho hľadiska) vzťah medzi ním a žalobcom je založený protiprávnym
konaním žalovaného, ktoré (konanie) zakladá príslušný zodpovednostný vzťah a definuje aj právny titul
uplatneného nároku, ktorým je zodpovednosť za škodu. Inými slovami, v osobe (a postupe) žalovaného
nemožno identifikovať žiadny z pojmových znakov spotrebiteľa. Nadväzne je vylúčená - ako správne
argumentuje odvolateľ - aplikácia noriem spotrebiteľského práva, ktorého súčasťou je aj okresným
súdom použitá rozpornosť dojednanej odplaty s ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka
vedúce k zamietnutiu žaloby ohľadne sumy 772 eur.

15. Škodou je aj ušlý zisk (§ 442 OZ), ktorý predstavuje stratu majetkového prínosu, ktorý mal nastať
pri pravidelnom behu veci. Pokiaľ v dôsledku konania - (trestnej činnosti) žalovaného bol od žalobcu
vylákaný úver v sume 800 eur, ktorý mal byť vrátený vo výške o 772 eur sumy vyššej (a nebol splatený



ani čiastočne), odvolací súd dospel k záveru o naplnení všetkých zákonných podmienok (porušenie
povinnosti, vznik škody, príčinná súvislosť medzi porušením povinností a vznikom škody) vzniku nároku
na náhradu škody ( žalobca v žalobe peňažný nárok skutkovo ako náhradu škody aj vymedzil ) v
dôsledku čoho pristúpil k zmene výroku o zamietnutí uplatneného nároku na náhradu škody vo výške
istiny 772 eur, v tejto časti konštatoval opodstatnenosť žaloby a v rámci zmeny rozsudku sumu 772 eur
žalobcovi ( odvolateľovi ) voči žalovanému priznal.

16. Keďže žalobca odvolacie argumenty do príslušenstva pohľadávky (úrok z omeškania z istiny 772
eur) nesmeroval, v dôvodoch odvolania sa k nemu nevyjadroval, ani v odvolacom petite nevymedzil,
odvolací súd sa s touto časťou nároku zaoberať nemohol a ani sa nezaoberal. Z tohto dôvodu krajský
súd sa výroku II. - zamietnutie žaloby vo zvyšku: čo do úrokov z omeškania z istiny 772 eur, ďalej
do úrokov z omeškania uplatnených žalobcom počnúc dňom 1.7.2011 do splatnosti každej priznanej
splátky,- sa nedotýkal. Obdobne sa nedotýkal výroku I. - odvolaním napadnutý nebol.

17. V dôsledku zmeny rozsudku okresného súdu krajský súd rozhodoval o nároku na náhradu trov
celého konania (prvoinštančné a odvolacie) postupujúc podľa § 396 ods. 2 CSP. Aplikáciou § 396 ods.
1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP pomeroval úspech/neúspech strán v spore. Žalobca bol úspešný
vo výške istiny 1.572 eur. Jeho neúspech odvolací súd vyhodnocoval iba do úrokov z omeškania
uplatňovaných vo výške 5 % ročne z istiny 772 eur za obdobie od 11.7.2011 do 3.7.2018 (v deň
vydania rozsudku okresného súdu) čo predstavuje sumu istiny vo výške 269 eur - zaokrúhlene ( 1 %
zo sumy 772 eur je 7,72 eur, 5% 38, 60 eur za jeden rok, za 7 rokov x 38,60 eur ). Znamená to v
percentuálnom vyjadrení neúspech žalobcu v rozsahu 14,73 % ( čo zodpovedá úspechu žalovaného)
a jeho úspech 85,27 %, následne je čistý úspech žalobcu v rozsahu 70,54 %. V rozsahu tohto čistého
úspechu žalobcovi priznal odvolací súd nárok na náhradu trov konania (prvostupňové a odvolacie) voči
žalovanému.

18. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z
uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde
(§ 427 ods. 2 CSP).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených
v § 429 ods. 2 CSP.