{"guid": "1062c13f-2fe7-455d-8a73-ff2cda5eddd4:8d9e1886-974b-4224-94c1-252c60825eab", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2016:5816200491.1", "spisova_znacka": "5CoP/63/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 5CoP/63/2016 z 28. 11. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 28. novembra 2016, sp. zn. 5CoP/63/2016, ECLI:SK:KSZA:2016:5816200491.1", "identifikacne_cislo": "5816200491", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Lucia Kovačinová", "sudca_id": 433, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lucia-kovacinova-433", "datum_vydania": "2016-11-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8d9e1886-974b-4224-94c1-252c60825eab", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5816200491.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2016:5816200491.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2016:5816200491.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5CoP/63/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5816200491
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5816200491.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar
Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, vo veci starostlivosti
súdu o maloleté dieťa: W. Y., nar. XX.XX.XXXX, maloletá bytom u matky, zastúpená kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, (toho času plnoletá), dieťa rodičov:
matky - Mgr. Y. Y., rod. T., nar. XX.XX.XXXXX, bytom I. T. XXXX a otca: R. Y., nar. XX.XX.XXXX,
bytom I. T. XXXX, právne zastúpený Mgr. Evou Luticovou, advokátkou so sídlom L. XXX, XXX XX A.
(adresa pre doručovanie: Mgr. Eva Luticová, Z. a Y. XXX/X, XXX XX W.), v konaní o návrhu otca na
zníženie výživného, o odvolaní otca maloletého dieťaťa ako navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Námestovo č. k. 4P/15/2016-39 zo dňa 16. júna 2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu   p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh otca na zníženie výživného zamietol. Žiadnemu z
účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania .
V odôvodnení rozsudku okresný súd poukazom na ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine a vykonané
dokazovanie konštatoval nasledovný skutkový a právny stav:
Z ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné
len na návrh. Zmenou pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia sa rozumie výrazná zmena
tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom
predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú
a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie
o výživnom. V konaní o zmene výživného je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo
predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o
návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú
zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a
ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia sú
povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a
dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými
výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd
neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného



prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy,
ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového
prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Z ust.
§ 75 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine nevyplýva, že vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku
alebo majetkového prospechu musí mať špekulatívny charakter za účelom pokusu uniknúť vyživovacej
povinnosti. Uvedené ustanovenie je potrebné vztiahnuť aj na prípady, ak sa povinný bez vážneho dôvodu
vzdá výhodného zamestnania poskytujúceho mu väčší príjem alebo iného majetkového prospechu
bez toho, aby si v dohľadnej dobe zabezpečil porovnateľný zdroj príjmu tak, aby plnenie vyživovacej
povinnosti k deťom nebolo ohrozené. Na zníženie príjmu povinného rodiča je preto možné prihliadnuť
len v prípade preukázania dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného rodiča,
ktorým môže byť napríklad výrazné zhoršenie zdravotného stavu znemožňujúceho doterajší výkon
práce, skončenie pracovného pomeru z organizačných dôvodov a podobne, teda dôvody, ktoré povinný
rodič nemôže ovplyvniť. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že rodič, ktorý má vyživovaciu povinnosť k
dieťaťu, ktoré nie je schopné samé sa živiť, je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak,
aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Námestovo č.k.
6P/50/2015-55 zo dňa 11.09.2015 bolo manželstvo rodičov maloletej rozvedené, maloletá bola na čas
po rozvode zverená do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal platiť na jej výživu sumou 300,-
Eur mesačne, z toho bežné výživné vo výške 200,- Eur a 100,- Eur na tvorbu úspor. Uvedený rozsudok
nadobudol právoplatnosť 12.10.2015. S poukazom na to, že rodičia ohľadom úpravy práv a povinností
k maloletej na čas po rozvode uzavreli rodičovskú dohodu, súd bližšie neskúmal ich majetkové pomery.
V súčasnej dobe sa príjem matky nezmenil, naďalej je zamestnaná ako učiteľka v ZŠ  a MŠ v Oravskej
Polhore, kde má mesačný príjem vo výške 755,49 Eur a prídavky na maloletú vo výške 23,52 Eur. Jej
náklady sa však podstatne zvýšili o jednorazové výdavky na maloletú (absolvovanie vodičského kurzu
vo výške 400,- Eur, výlet do Švajčiarska vo výške 300,- Eur).

Otec maloletej zdôvodňoval svoj návrh tým, že vzhľadom na to, že sa po rozvode psychicky
zrútil a mesiac v kuse požíval alkoholické nápoje, musel od 16.12.2015 do 19.01.2016 absolvovať
protialkoholickú liečbu v Psychiatrickej nemocnici Philippa Pineta v Pezinku. Z tohto dôvodu sa mu
prestalo dariť v práci a preto od 01.02.2016 prerušil živnosť. Hoci ju má prerušenú do 01.08.2016,
plánuje ju zrušiť, nakoľko sa nechce vrátiť do prostredia, kde sa požíva alkohol. V súčasnej dobe je
od 01.04.2016 zamestnaný u svojho brata, kde má mesačný príjem vo výške 607,36 Eur. V období od
01.02.2016 do 01.04.2016 bol dobrovoľne nezamestnaný a peniaze mu poskytoval jeho brat.
Súd je toho názoru, že návrh otca na zníženie výživného nie je dôvodný. Hoci otec maloletej tvrdil,
že sa po rozvode psychicky zrútil, nezvládal situáciu a mesiac v kuse požíval alkohol a preto musel
absolvovať protialkoholickú liečbu, súd poukazuje na lekársku správu z ktorej jednoznačne vyplýva,
že sa jedná o pacienta s viacročným požívaním alkoholu, s rozvinutou somatopsychickou závislosťou
a  sociálnym dopadom. Aj táto skutočnosť má podstatný význam pre toto konanie, nakoľko nutnosť
absolvovania protialkoholickej liečby nevznikla bez zavinenia otca maloletej a rovnako aj s tým spojená
jeho  neschopnosť riadne vykonávať prácu. V súčasnej dobe však otcovi nebráni v pokračovaní živnosti
žiadna závažná skutočnosť, iba to, že sa snaží vyhnúť prostrediu, v ktorom sa požíva alkohol. V zmysle
vyššie citovaného zákonného ustanovenia je však otec maloletej povinný usmerňovať svoje pracovné
a životné aktivity tak, aby plnenie jeho vyživovacej povinnosti voči maloletej nebolo ohrozené.
Súd preto s poukazom na tieto skutočnosti zamietol návrh ako nedôvodný.
O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku tak, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko konanie sa mohlo začať aj bez návrhu.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie navrhovateľ - otec
maloletého dieťaťa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Navrhoval odvolaciemu súdu rozsudok
okresného súdu v prípade, ak nie sú splnené podmienky na jeho zrušenie, zmeniť tak, že návrhu
navrhovateľa na zníženie výživného vyhovie a navrhovateľa ako otca maloletej zaviaže na plnenie
výživného vo výške 75,- Eur mesačne. Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uvádzal, že okolnosti ako psychické
problémy, protialkoholická liečba a skončenie vykonávania podnikateľskej činnosti, ktoré bez jeho
zavinenia spôsobili zmenu jeho majetkových pomerov, predstavujú naplnenie hmotnoprávnej podmienky
pre rozhodnutie o zmene vyživovacej povinnosti v predmetnom konaní. Prezentované skutočnosti



predstavujú takú zmenu pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu pôvodného rozhodnutia o výške vyživovacej
povinnosti.
V konaní o rozvode manželstva a úprave práv k mal. dcére vedenom na Okresnom súde Námestovo
č. k. 6P/50/2015-55 súd v časti rozhodovania o výške výživného pre mal. dieťa vychádzal z vôle
bývalých manželov dohodnúť sa na výške výživného bez toho, aby sa zaoberal majetkovými pomermi
navrhovateľa. V danom čase neskúmal výšku príjmov a výdavkov navrhovateľa ani výšku výdavkov
mal. dcéry. Z uvedeného dôvodu nie je možné porovnať vtedajšie príjmy navrhovateľa s jeho súčasnými
príjmami. Faktom však je, že po tom, ako v živote navrhovateľa došlo k závažnej zmene pomerov, kedy
sa navrhovateľ v snahe neskĺznuť opätovne do alkoholovej závislosti musí vyhýbať prostrediu, ktoré
ho k alkoholu láka a ktoré prostredie je úzko spojené s výkonom jeho predchádzajúcej živnosti, nie je
schopný plniť výživné v takej výške, na akú je zaviazaný pôvodným rozsudkom okresného súdu, t. j.
vo výške 300,- Eur mesačne.
Nestotožnil sa s názorom súdu, že si svoj aktuálny stav zavinil sám v snahe vyhnúť sa
plneniu vyživovacej povinnosti, kedy sú v odôvodnení rozsudku uvádzal, že nutnosť absolvovania
protialkoholickej liečby a s tým spojená práceneschopnosť vznikla zavinením navrhovateľa. Uvedený
názor súdu absolútne odmieta. Nepopiera, že pred rozhodnutím súdu o rozvode a o vyživovacej
povinnosti k maloletej užíval alkohol, avšak toto užívanie bolo v miere únosnej a porovnateľnej s
užívaním alkoholu u iných osôb. Takéto občasné užívanie alkoholu prešlo do závislosti až následkom
stresu, ktorý bol vyvolaný rozvodom, pričom tento stres spôsobil psychický kolaps navrhovateľa a vyústil
do chorobnej závislosti na alkohole. Táto závislosť ním nebola vyvolaná zavinene, bola vyústením jeho
psychickej labilnosti z dôvodu prežívania stresu v období po rozvode. Popieral tvrdenie, že by mal záujem
vyhnúť sa svojej vyživovacej povinnosti. Toto tvrdenie odmieta s poukazom na skutočnosť, že si našiel
nové zamestnanie. Nevyhýba sa zárobkovej činnosti, snaží sa zarobiť si peniaze tak, aby mal z čoho
žiť, aby si mohol plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Napriek tomu má za to, že aktuálna výška jeho
vyživovacej povinnosti je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi neprimerane vysoká.
Ďalej uvádzal, že v súčasnosti pracuje a má priemerný čistý mesačný príjem vo výške 607,36 Eur.
Výdavky maloletej v zmysle vyjadrenia matky predstavujú sumu okolo 250,- Eur mesačne. Matka
maloletej má príjem vo výške 755,49 Eur. Matka s dcérou v súčasnosti žijú v tom istom rodinnom dome
ako navrhovateľ.
S poukazom na uvedené príjmy a výdavky navrhovateľa a matky maloletej, ako aj vzhľadom na výdavky
mal. dcéry je možné konštatovať, že výška vyživovacej povinnosti navrhovateľa určená napadnutým
rozsudkom je po zmene pomerov na strane navrhovateľa neprimeraná.
Navrhovateľ sa na výživnom maloletej podieľa nielen tým, že má platiť výživné, ale aj tým, že
znáša náklady na prevádzku a kúrenie domu, v ktorom žijú s jej matkou. Má za to, že návrh na
zníženie výživného bol podaný odôvodnene a jeho zamietnutím došlo zo strany súdu prvej inštancie k
vydaniu nesprávneho rozhodnutia, v ktorom súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam.
Zaviazať rodiča prispievať v rámci vyživovacej povinnosti na tvorbu úspor je možné len v prípadoch, kedy
to odôvodňujú pomery povinného rodiča. Tvorba úspor dieťaťa nemá prednosť pred právom povinného
rodiča na život v dôstojných podmienkach.

3. K odvolaniu navrhovateľa proti rozsudku okresného súdu podala písomné vyjadrenie matka dieťaťa,
ktorá navrhovala potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie, a teda návrh na zníženie výživného zamietnuť.
Vo svojom vyjadrení uviedla, že tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé a tendenčné v snahe vyhnúť sa
vyživovacej povinnosti v rozsahu, v akom sa dobrovoľne zaviazal v rodičovskej dohode vedomý si svojich
finančných možností, pričom návrh na zníženie výživného podal len 4 mesiace po tom, ako rodičovskú
dohodu uzavrel. Tvrdenia uvádzané navrhovateľom v návrhu, ako aj v odvolaní navrhovateľom považuje
za nepravdivé. Navrhovateľ v konaní o rozvod manželstva, v rámci ktorého uzavrel rodičovskú dohodu,
sa sám vyjadril, že ako živnostník dosahuje mesačný príjem cca. 1.450,- Eur - 1.600,- Eur a cez víkendy
chodieva na fušky. Má iba jedinú vyživovaciu povinnosť k dcére W., iné vyživovacie povinnosti nemá. V
konaní o rozvod manželstva sa dobrovoľne zaviazal platiť výživné na dieťa vo výške 300,- Eur poznajúc
svoje príjmy, výdavky, pracovné možnosti a potreby dieťaťa. Výživné vo výške 300,- Eur plne zodpovedá
a je primerané potrebám a veku dcéry, ktorá jej bola zverená do osobnej starostlivosti. Výška výživného
je opodstatnená aj tým, že bývalý manžel okrem výživného sa na starostlivosti a výchove o dcéru iným
spôsobom ako platením výživného nepodieľa, nekupuje jej žiadne darčeky ani k Vianociam, meninám,
nikdy sa o dcére neinformoval. V poslednom období dcéru telefonátmi stresuje, dostal ju do takých
situácií, ktorým by žiadne dospievajúce dieťa nemalo byť vystavené. Obidve ich prostredníctvom SMS
správ slovne hrubo vulgárne uráža. Dcére písal o testoch DNA a iné nezmysly. Agresívne sa voči nej



ako aj dcére správa nielen prostredníctvom SMS správ, ale aj osobne, z ktorého dôvodu obidve zažívajú
psychický teror. Od 01.07.2016 nežijú v spoločnom dome. Bývalý manžel ostať v dome sám, s dcérou
ich vyhodil. Bývajú v jednej izbe v rodičovskom dome, ktorý patrí jej sestre a v ktorom býva aj matka.
Rodinný dom má 3 obytné miestnosti a sestra má tiež svoju rodinu. V októbri alebo novembri 2016 sa
sťahujú s dcérou do nájomného 2-izbového bytu v Námestove s výškou nájomného 300,- Eur + energie
40,- Eur. V dôsledku toho sa im zvýšili výdavky na bývanie a tiež výdavky na cestovné.
Zrušenie živnosti zo strany navrhovateľa bolo účelové, čo priznal po návrate z absolvovaného, riadne
neukončeného protialkoholického liečenia. Tvrdenie navrhovateľa, že jeho závislosť vznikla po rozvode,
je absolútne neprijateľné. Závislosť na alkohole v priebehu niekoľkých mesiacov nevzniká, ale vzniká
dlhodobým požívaním alkoholických nápojov. Požívanie alkoholických nápojov zo strany navrhovateľa
bolo aj dôvodom rozvodu manželstva.
Bývalý manžel neabstinuje aj po návrate z protialkoholického liečenia, naďalej požíva alkohol. Zamestnal
sa vo firme INFINITY STONES, s.r.o., ktorej majiteľom je jeho brat, s ktorým robia dlhé roky a po zrušení
živnosti pokračuje v práci, ktorú vykonával na živnosť. Pohybuje sa v tom istom prostredí, pracuje na
stavbách v rovnakom kolektíve, dokonca s rovnakou partiou chlapov. Je ubytovaný na rovnakej ubytovni.
Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov, pričom momentálna situácia je taká, že
otec dieťaťa, ktorý zavinil rozpad manželstva svojím alkoholizmom, sám býva v spoločnom dome a ony
s dcérou nemajú bývanie a bývajú provizórne. Dcéra W. od 01.09.2016 navštevuje 3. ročník gymnázia.
Tvrdila, že bývalý manžel má finančné prostriedky, o čom svedčí skutočnosť, ktorú uvádzal navrhovateľ,
že mali uzavretú dohodu o majetkovom vyporiadaní. Dohoda bola, že jej vyplatí 45.000,- Eur ako
vyrovnávací podiel zo spoločného domu, na ktorý si dal vypracovať znalecký posudok a ešte v máji 2016
ju kontaktovali zo Slovenskej sporiteľne.

4. Kolízny opatrovník dieťaťa vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa proti rozsudku okresného
súdu uviedol, že otec dieťaťa sa výlučne vlastným zavinením dostal do zlej finančnej situácie a táto
skutočnosť nemôže byť vyhodnotená v neprospech dieťaťa. Z vyjadrenia otca na súdnom pojednávaní
vyplynulo, že po absolvovaní protialkoholickej liečby, ktorú ukončil v mesiaci január 2016, abstinuje,
čiže na jeho strane v čase podania návrhu na zníženie výživného už neboli žiadne závažné okolnosti,
ktoré by ho obmedzovali vykonávať prácu, ktorú vykonával v čase poslednej úpravy rodičovských práv
a povinností, kde súd schválil rodičovskú dohodu, ktorej súčasťou bola výška výživného na dieťa.

5. V dôsledku podaného odvolania bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní odvolaciemu
Krajskému súdu v Žiline. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že pokiaľ súd prvej inštancie
rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Zb. v znení zmien a
doplnkov), tento stratil účinnosť ku dňu 30.6.2016 v dôsledku nadobudnutia účinnosti nových civilných
procesných kódexov, a to zák. č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a zák. č.
161/2015 Z.z. - Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). Odvolací súd bol potom povinný pri
svojom procesnom postupe a rozhodovaní aplikovať uvedenú novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 CSP)
s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP).
6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej
správnosti.

7. Podľa § 2 ods. 2 CMP na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

9. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len   na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť  na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

10. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v



odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

11. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné
pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. §
220 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho
viedlo k vydaniu napadnutého rozhodnutia, vyporiadal sa s rozhodujúcimi skutočnosťami. Odvolateľ v
podanom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa okresný súd nevysporiadal a ktoré by
boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne závery. Odôvodnenie rozhodnutia
súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd.

12. V priebehu odvolacieho konania dcéra navrhovateľa a matky nadobudla plnoletosť, z ktorého dôvodu
je nutné s dieťaťom konať ako s účastníčkou konania, keďže nadobudla spôsobilosť na právne úkony.

13. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácie
odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdil ako vecne správny.

14. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396 CSP v spojení
s ust. § 52 CMP s tým, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

15. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie   n i e    j e   prípustné.

Poučenie o dovolaní:  Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).



Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4P/15/2016", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}