Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Sa/1/2016 z 1. 11. 2016
Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 1. novembra 2016, sp. zn. 6Sa/1/2016, ECLI:SK:KSPO:2016:8016897550.1
Krajský súd Prešov | 6Sa/1/2016 | ECLI:SK:KSPO:2016:8016897550.1 | 2016-11-01 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky
Citované ustanovenia: zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4d8fd7ec-17d6-445a-8ae4-01747803766b
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8016897550.1

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Sa/1/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8016897550
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8016897550.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Evou Slávikovou v právnej veci navrhovateľa C. T., bytom E.
slobody XX, G. proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústredie, v Bratislave ul. 29. augusta č. 8 - 10 o
zvýšenie predčasného starobného dôchodku takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18. februára 2016 podľa § 250j ods. 2 písm.
d) O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. a § 250q ods. 2 O.s.p. a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie.

Náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.02.2016 odporkyňa podľa § 67 ods.
1, § 112 ods.1 a  § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákona“) zvýšila navrhovateľovi od 12.12.2012 predčasný starobný dôchodok na sumu 361,90
EUR mesačne. Predčasný starobný dôchodok následne podľa § 82 a § 293ce zákona ako aj opatrení
Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2012 Z.z., č. 295/2014 Z.z. a
283/2015 Z.z. ktorými sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia
úrazovej renty. Od 01.01.2013 zvýšila na sumu 373,40 EUR mesačne, od 01.01.2014 zvýšila starobný
dôchodok na sumu 382,20 EUR mesačne, od 01.01.2015 zvýšila starobný dôchodok na sumu 388,30
EUR mesačne a od 01.01.2016 zvýšila starobný dôchodok na sumu 392,30 EUR mesačne. Zároveň
konštatovala vo výroku rozhodnutia, že predčasný starobný dôchodok zvýšila aj podľa čl. 57 nariadenia
(ES) Európskeho parlamentu a rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia.

Rozhodnutie odôvodnila tým, že rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 6Sd/49/2015-26 zo dňa
28.10.2015 bolo zrušené jej rozhodnutie č. 510 323 3600 0 zo dňa 25.02.2015 o zvýšení predčasného
starobného dôchodku od 12.12.2012 podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2, §
250q ods. 2 O.s.p. a vec jej bola vrátená na ďalšie konanie. Krajský súd pri preskúmaní napadnutého
rozhodnutia sa zameral hlavne na dôvody týkajúce sa nezohľadnenia príjmu dosiahnutého z pracovnej
činnosti vykonávanej na základe dohody o pracovnej činnosti v Poľnohospodárskom družstve Jasenov
v rokoch 1986 - 1990. Uložil odporkyni v ďalšom konaní opätovne posúdiť sporné obdobie namietané
v opravnom prostriedku pre určenie sumy predčasného starobného dôchodku, vo veci opätovne
rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť v dostatočnom rozsahu a presvedčivo na základe kritérií uvedených
v § 209 zákona.

Konštatovala, že v súlade s právnym názorom krajského súdu posúdila opätovne nárok navrhovateľa na
zvýšenie predčasného starobného dôchodku. Suma predčasného starobného dôchodku sa zvýšila po
zistení vymeriavacieho základu za obdobie od 01.05.1992 do 31.12.1992 (33 252,- SK), od 01.01.1993



do 31.12.1993 (58 800,- Sk), od 01.01.1994 do 31.12.1994 (52 196,- SK) a od 01.01.1995 do 30.04.1995
(19 600,- Sk).

Argumentovala, že suma predčasného starobného dôchodku je určená podľa § 68 ods. 1 zákona
ako súčin priemerného osobného mzdového bodu obdobia dôchodkového poistenia získaného ku
dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty znížený o 0,5
% za každých začatých 30 dní od vzniku nároku na predčasne starobný dôchodok do dovŕšenia
dôchodkového veku. Priemerný osobný mzdový bod je určený ako podiel úhrnu osobných mzdových
bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v
rozhodujúcom období vyjadreného v rokoch. Rozhodujúce obdobie sa určilo v súlade s § 63 ods.
6 zákona ako kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na výplatu
dôchodku, sú to kalendárne roky 1984 - 2011. Do rozhodujúceho obdobia nepatria kalendárne roky pred
01.01.1984 ani kalendárne roky počas ktorých poistenec získal 365 (366) dní náhradnej doby, doby
štúdia, doby výkonu civilnej služby, obdobia poberania invalidného dôchodku po 31.12.2007 priznaného
a vyplácaného Sociálnou poisťovňou alebo obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť
osobný mzdový bod.

Ďalej uviedla, že osobné mzdové body v týchto kalendárnych rokoch sa zisťujú osobne za každý
kalendárny rok a to ako podiel úhrnu vymeriavacích základov, z ktorých sa platí poistné na dôchodkové
poistenie a všeobecného vymeriavacieho základu uvedeného v prílohe č. 3 zákona a v príslušných
opatreniach Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorými boli ustanovené
sumy všeobecných vymeriavacích základov za kalendárne roky po kalendárnom roku 2002. Citovala
ustanovenie § 255 ods. 3 zákona a uviedla, že navrhovateľ získal náhradnú dobu podľa § 9 zákona č.
100/1988 Zb. v kalendárnom roku 1985 6 dní, v kalendárnom roku 1986 20 dní, v kalendárnom roku 1987
3 dni, v kalendárnom roku 1988 21 dní, v kalendárnom roku 1989 14 dní, v kalendárnom roku 1992 28
dní, v kalendárnom roku 1994 41 dní, v kalendárnom roku 1995 70 dní, v kalendárnom roku 1996 49 dní,
v kalendárnom roku 1998 78 dní, v kalendárnom roku 1999 118 dní, v kalendárnom roku 2002 153 dní,
v kalendárnom roku 2003 156 dní a preto mu patria za tieto obdobia pomerná časť osobného mzdového
bodu 0,3. Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je
19,1546. V rozhodujúcom období získal navrhovateľ úhrnom 8302 dní dôchodkového poistenia, to
znamená 22,7453 rokov dôchodkového poistenia podľa § 63 ods. 1. Podiel úhrnu osobných mzdových
bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, priemerný osobný mzdový bod je
0,8422.

Ďalej uviedla, že podľa § 63 ods. 4 zákona sa k priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote
nižšej ako 1 pripočíta 16 % z rozdielu medzi hodnotou 1 a hodnotou priemerného osobného mzdového
bodu. V súlade s uvedeným je hodnota priemerného osobného mzdového bodu 0,8675. Ku dňu vzniku
nároku na predčasný dôchodok t.j. k 12.12.2012 získal navrhovateľ 15 315 dní obdobia dôchodkového
poistenia, čo na účely výpočtu predčasného starobného dôchodku je 41,9590 rokov dôchodkového
poistenia. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 12.12.2012 je podľa opatrenia Ministerstva práce
sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 526/2011 Z.z. ktorým sa určila suma aktuálnej
dôchodkovej hodnoty na rok 2012 9,8182 EUR. Suma predčasného starobného dôchodku je 350,30
EUR mesačne a je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu 0,8675 x 41,9590 rokov
obdobia dôchodkového poistenie x aktuálna dôchodková hodnota 9,8182 - 7,14753816 = 350,30 EUR
mesačne. Za 101 dní je zníženie 2,00 %.

Ďalej dôvodila zvýšenie sumy predčasného starobného dôchodku podľa § 82, § 293ce zákona ako aj
§ 1 opatrení Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorý sa podľa týchto
ustanovení postupne zvyšoval od vždy k 01.01. za roky 2013, 2014, 2015 a 2016.

Citovala ustanovenie § 68 písm. a) vyhlášky Ústrednej rady odborov č. 165/1979 Zb. podľa ktorého na
nemocenskom poistení sú za podmienok ďalej ustanovených zúčastnení pracovníci činní na základe
dohody o pracovnej činnosti, ak nie sú poistení (zabezpečení) už z dôvodu inej činnosti s výnimkou
poistenia podľa tohto oddielu. Taktiež citovala ustanovenie § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 100/1988 Zb. o
sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov podľa ktorého na dôchodkovom zabezpečení sú
zúčastnení občania, ktorí majú v dôchodkovom zabezpečení podľa tohto zákona práva a povinnosti ako
pracovníci v pracovnom pomere, najmä uvoľnení pracovníci zastupiteľských zborov, uvoľnení členovia
výborov ľudovej kontroly, sudcovia z povolania, prokurátori, advokáti, umelci, študenti, žiaci, vedeckí a



umeleckí ašpiranti, dobrovoľní pracovníci opatrovateľskej služby, občana vykonávajúci prácu na základe
dohody o pracovnej činnosti a občania poskytujúci vecné plnenie.

Argumentovala, že s prihliadnutím na predložené listiny zúčtovacie a výplatné za obdobie rokov 1986 -
1990 vystavené na pracovnú činnosť navrhovateľa v poľnohospodárskom družstve v súlade s právnym
názorom vysloveným v rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 6Sd/49/2015 zo dňa 28.10.2015 zistila
presne a úplne nasledovný stav:
V súlade s § 195 ods. 1 a 2 zákona pred vydaním rozhodnutia listom zo dňa 12.01.2016 požiadala
organizačnú zložku Sociálnej poisťovne pobočka Humenné v súlade s ustanovením § 189 zákona o
spísanie úradnej zápisnice za účelom objasnenia výkonu pracovnej činnosti navrhovateľa v bývalom
Poľnohospodárskom družstve Jasenov. Z predložených podkladov potvrdenia Obecného úradu Jasenov
č. 123/2013 zo dňa 27.02.2013, úradných zápisníc zo dňa 03.02.2016, 04.02.2016, 12.02.2016 a
15.02.2016 a na základe ústneho svedectva bývalých zamestnancov vyplýva, že popri hlavnom
pracovnom pomere pracoval navrhovateľ ako brigádnik popri hlavnom pracovnom zamestnaní v
rokoch 1986 - 1990. Podľa týchto úradných zápisníc za účelom preukázania výkonu prác v bývalom
Poľnohospodárskom družstve Jasenov za rok 1986 - 1990 boli preukázané skutočnosti, že v rokoch
1972 - 1992 bol navrhovateľ zamestnancom Mäsového priemyslu Humenné. Pracoval tam na základe
pracovnej zmluvy a na zmeny, ktoré trvali 12 hodín. Išlo o prácu v nepretržitej prevádzke.  Po každej
odrobenej 12 hod. rannej zmene nasledovalo 48 hod. voľna a po 12 hod. nočnej zmene nasledovalo
24 hod. voľna. V JRD Jasenov začal pracovať v rámci brigádnickej činnosti popri svojom hlavnom
zamestnaní v čase svojho voľna od roku 1982. Podpísal dohodu o vykonaní práce ktorú nepreukázal.
Vykonával práce za určitých podmienok, za odpracované hodiny dostal mzdu. Na družstve pracoval
v závislosti od zmien v hlavnom zamestnaní a podľa potrieb družstva. Z úradných zápisníc ďalej
vyplýva, že pracoval v stavebnej skupine, ktorá vykonávala stavebné práce podľa potrieb družstva -
oprava hospodárskych budov, stavba hangára, oprava vodovodu, zváračské práce podľa potreby. Práce
vykonával aj v živočíšnej a rastlinnej výrobe. Práce vykonával podľa situácie a momentálnej potreby.
Mzdu dostaval mesačne cez výplatné pásky, ktoré predložil len vlastným tvrdením za roky 1986 - 1990.
Iným dokladom preukazujúcim hrubé zárobky podľa § 149 vyhlášky č. 149/1988 Zb. ktorou sa vykonáva
zákon o sociálnom zabezpečení neboli predložené.

Konštatovala, že z dokladov preukazujúcich prácu brigádnika v Poľnohospodárskom družstve Jasenov
popri svojom hlavnom zamestnaní v rokoch 1986 - 1990 boli nájdené tieto doklady:
- zúčtovacie výplatné listiny za mesiac január, február, marec, máj a jún 1986
- výplatné pásky za rok 1987
- mzdový list za september 1988
- prehľad hrubých miest za október, november 1989
- výplatné pásky za január - júl 1990 a september - november 1990

Na základe uvedených dokladov konštatovala, že nie je možné určiť začiatok a koniec výkonu
práce a vyhotoviť evidenčný list dôchodkového zabezpečenia. Podmienkou započítateľnosti príjmu
a jeho zložiek do hrubého zárobku je skutočnosť, že ide o príjem zo zamestnania (pracovnej
činnosti) podliehajúcemu nemocenskému poisteniu alebo o príjem z činnosti vykonávanej v súvislosti
s takýmto zamestnaním, a že tento príjem podliehal dani zo mzdy. Obidve tieto podmienky musia byť
súčasne splnené. Pri posudzovaní ich započítateľnosti do hrubého zárobku pre účely dôchodkového
zabezpečenia, treba vždy skúmať nielen či sa obmena poskytla v priamej súvislosti so zamestnaním,
ale tiež či odmena podlieha dani zo mzdy alebo či a v akom rozsahu a na podklade ktorého ustanovenia
zákona č. 76/1952 Zb. alebo vyhlášky č. 161/1976 Zb. ktorou sa vykonáva zákon o daní zo mzdy bola od
dane zo mzdy oslobodená. Argumentovala, že samotná skutočnosť, že z príjmu sa zráža daň zo mzdy
ešte neznačí, že ide o započítateľný príjem. Odmena z takejto činnosti, ktorá nepodlieha nemocenskému
poisteniu, nie je započítateľná pre účely dôchodkového zabezpečenia i keď sa z nej daň zo mzdy zráža.
Príjem z vedľajšej činnosti, ktorá sama o sebe nepodlieha nemocenskému poisteniu sa započítava v
dôchodkovom zabezpečení len za predpokladu, ak vyplýva z činnosti, ktorá priamo a účelovo súvisela so
základným (hlavným) nemocensky poisteným zamestnaním. Za takúto činnosť sa pre účely priemerného
mesačného zárobku považuje činnosť, ktorú možno označiť za priame pokračovanie prípadne doplnok
k hlavnej činnosti, t.j. spravidla činnosť, ktorá patrí do funkčnej náplne hlavného zamestnania a ktorú
môže teda organizácia u ktorej občan pracuje na podklade pracovného pomeru oprávnene požadovať od
tohto pracujúceho. Odmeny za činnosť na podklade dohody o vykonaní práce (§ 232 ods. 3 Zákonníka



práce) nemožno v žiadnom prípade zahŕňať do započítateľných príjmov pre účely dôchodkového
zabezpečenia, pretože takáto činnosť nezakladá účasť na dôchodkovom zabezpečení.

V závere dôvodila, že na základe spísaných úradných zápisníc vyhotovených 03.02., 04.02., 12.02. a
15.02.2016 nie je možné zhodnotiť vyplatené sumy pre výpočet priemerného mzdového bodu na určenie
výšky sumy predčasného starobného dôchodku, pretože činnosť brigádnika, ktorú vykonával popri
hlavnom pracovnom procese nezakladá dôchodkové poistenie podľa § 103 ods. 2 vyhlášky Ústrednej
rady odborov č. 165/1979 Zb. o nemocenskom poistení niektorých pracovníkov a o poskytovaní dávok
nemocenského poistenia občanom v osobitných prípadoch. Týmto realizuje rozsudok Krajského súdu
v Prešove č.k. 6Sd/49/2015-26 zo dňa 28.10.2015.

Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia
odporkyne, v ktorom namietal, že odporkyňa v novom rozhodnutí neakceptovala právny názor Krajského
súdu v Prešove uvedený v rozsudku zo dňa 28.10.2015, pri výpočte dôchodku nezohľadnila predložené
potvrdenia o príjme dosiahnutom z pracovnej činnosti vykonávanej na základe dohody o pracovnej
činnosti v poľnohospodárskom družstve Jasenov v rokoch 1986 - 1990 a o príjem dosiahnutý za tieto
roky nezvýšila osobný vymeriavací základ pre výpočet predčasného starobného dôchodku. Rozhodnutie
dostatočne neodôvodnila, ale iba znovu citovala ustanovenia právnych predpisov, ktoré už uviedla v
predchádzajúcom rozhodnutí, ktoré bolo krajským súdom zrušené.

Argumentoval tým, že odporkyňa v napadnutom rozhodnutí uviedla, že suma predčasného starobného
dôchodku sa mu zvýšila po zistení vymeriavacieho základu za obdobie od 01.05.1992 do 31.12.1992
(33 252,- Sk) od 01.01.1993 do 31.12.1993 (58 800,- Sk), od 01.01.1994 do 31.12.1994 (52 196,- SK) a
od 01.01.1995 do 30.04.1995 (19 600,- Sk). Poukázal pritom na sumy vymeriavacích základov, ktoré sú
uvedené v osobnom liste dôchodkového poistenia, ktoré priložila odporkyňa k napadnutému rozhodnutiu
a uviedol, že mu nebolo jasné ako mohla odporkyňa zvýšiť vymeriavacie základy o uvádzacné sumy
a zároveň v osobnom liste dôchodkového poistenia uviesť vymeriavací základ, ktorý sa za príslušné
obdobia líšil napr. od 01.01.1993 do 31.12.1993 zvyšovala o sumu 58 800,- Sk pričom vo vymeriavacom
základe v osobnom liste dôchodkového poistenia za toto isté obdobie uviedla vymeriavací základ
27 500,- Sk. Preto požiadal odporkyňu listom zo dňa 16.03.2016 o zaslanie výpočtu z akých súm
sú zložené jednotlivé osobné vymeriavacie základy za roky 1992 - 1995. Odporkyňa v liste zo dňa
03.05.2016 uviedla, že obdobie dôchodkového poistenia od 01.05.1992 do 31.12.1995 zhodnotila v
sume zodpovedajúcej minimálnej mzde a to aj napriek tomu, že v roku 2013 predložil údaje na účely
vedenia evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia zamestnancov malých závodov podpísané
bývalým zamestnávateľom Vasiľom Čičvákom - Bistro Terasa, Obchodná 1, Strážske ako aj potvrdenie
z Úradu práce o uvoľnení zo zamestnania, na ktorom je uvedený jeho priemerný mesačný čistý zárobok
za toto obdobie vo výške 4 900,- Sk a tiež v rozpore s tým čo uviedla vo svojom rozhodnutí zo dňa
18.02.2016.

Vo vzťahu k úradnej zápisnici zo dňa 03.02.2016 vo veci svedeckej výpovede v dôchodkovej záležitosti
spísanej so zamestnankyňou Obecného úradu Jasenov p. Janou Bončíkovou, ktorá podľa údajov
uvedených v zápisnici okrem iného uviedla, že na základe týchto dokladov nie je možné určiť začiatok
a koniec výkonu práce a vyhotoviť evidenčný list dôchodkového zabezpečenia, navrhovateľ uviedol, že
zo zápisnice nie je zrejmé, či p. Bončíková je odborníčkou vo vzťahu k vystavovaniu evidenčných listov,
či túto skutočnosť uviedla z vlastného presvedčenia, alebo na podnet pracovníčky odporkyne. Zastáva
názor, že vyjadrenie svedkyne je vo vzťahu k započítaniu hrubej mzdy nepodstatné, pretože v uvedenom
prípade nejde o zisťovanie začiatku ani konca pracovného výkonu ale v započítanie hrubého zárobku
dosiahnutého v tomto období.

Ďalej namietal, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporkyňa uvádza, že Krajský súd v Prešove
sa zameral hlavne na dôvody týkajúce sa nezohľadnenia príjmou dosiahnutého z pracovnej činnosti
vykonávanej na základe dohody o pracovnej činnosti v Poľnohospodárskom družstve Jasenov v roku
1986 - 1990. Napriek tomu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia preklasifikovala dohodu o pracovnej
činnosti na dohodu o vykonaní práce a tento pojem použila v celom rozhodnutí napriek tomu, že na
družstve vykonával práce na základe dohody o pracovnej činnosti. Takúto dohodu podpísal každý rok na
začiatku roka a platil len pre ten jediný rok. Nikdy dopredu nevedel, koľko odpracuje v tom v ktorom roku
dni lebo to bola jednak podľa potrieb družstva a bolo to obmedzené aj tým, že pracoval aj na pracovnú
zmluvu v inom podniku. Odporkyňa si vo svojich vlastných vyjadreniach odporuje a to v tom, keď uvádza,



že mzdu dostával cez výplatné pásky, ktoré doložil len vlastným tvrdením za roku 1986 - 1990 avšak
iným dokladom preukazujúce zárobky podľa § 149, vyhlášky č. 149/1988 Zb. neboli predložené pričom
hneď v ďalšom odseku uvádza, že z dokladov preukazujúcich prácu brigádnika v poľnohospodárskom
družstve Jasenov boli predložené doklady ako sú zúčtovacie a výplatné listiny a výplatné pásky.

Uviedol, že v poľnohospodárskom družstve Jasenov skutočne pracoval na základe dohody o pracovnej
činnosti, z hrubej mzdy mu bola zrážaná daň zo mzdy. Družstvo tiež odvádzalo odvody na sociálne
zabezpečenie vo výške 50% z objemu vyplatených celkových hrubých miezd podľa zákona č. 172/1988
Zb. Nemôže niesť osobnú zodpovednosť za skutočnosť, že družstvo si nespĺňalo svoju zákonnú
povinnosť pri vedení evidenčných listov, ktorá mu vyplýva z § 151 písm. l) vyhlášky č. 128/1975 Zb.

Nesúhlasil s odôvodnením odporkyne, že podmienkou započítateľnosti príjmu alebo jeho zložiek do
hrubého zárobku je skutočnosť, že ide je príjem zo zamestnania (pracovnej činnosti) podliehajúci
nemocenskému poisteniu alebo príjem z činnosti vykonávanej v súvislosti s takýmto zamestnaním a
že tento príjem podliehal dani zo mzdy. Namietal, že odporkyňa toto tvrdenie neodôvodnila žiadnym
právnym predpisom, ktorý bol platný v posudzovanej dobe a uviedol ustanovenia týchto predpisov v
zmysle ktorých práce vo vedľajšom pracovnom pomere a príjem dosiahnutý z tejto činnosti hodnotený na
účely dôchodku nie je možné posudzovať podľa predpisov platných pre nemocenské poistenie. Citoval
ustanovenie § 3 ods. 2, § 3 ods. 3, § 70 ods. 1 a § 71 Zákonníka práce (zákon č. 65/1965 Zb. v znení
zákona č. 153/1969 Zb.). Argumentoval, že z vyššie citovaných ustanovení Zákonníka práce v jeho
prípade išlo o vedľajší pracovný pomer podľa § 70 a nie o vedľajšiu činnosť podľa § 71 Zákonníka
práce. Taktiež citoval ustanovenia § 232 ods. 2 a 3 Zákonníka práce a znovu zdôraznil, že nemal s
Poľnohospodárskym družstvom Jasenov uzatvorenú dohodu o vykonaní práce ale dohodu o pracovnej
činnosti.

Namietal opätovne citáciu ustanovenia § 103 ods. 2 vyhlášky Ústrednej rady odborov č. 165/1979 Zb. o
nemocenskom poistení niektorých pracovníkov a poskytovaní dávok nemocenského poistenia občanov
v osobitných prípadoch, na ktorý poukazovala odporkyňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
a argumentovala, že navrhovateľ vykonával v Poľnohospodárskom družstve Jasenov brigádnickú
činnosť. Namietal, že aj napriek skutočnosti, že Krajský súd v Prešove v rozsudku 6Sd/49/2015 zo
dňa 28.10.2015 vyslovil právny názor v ktorom uviedol, že z citovaného ustanovenia § 103 ods. 2
citovanej vyhlášky č. 165/1979 Zb. nevyplýva záver, aký uviedla odporkyňa v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia, že činnosť brigádnika popri hlavnom pomere nezakladá dôchodkové poistenie, ale je z
neho iba zrejmé čo sa považuje za brigádu.

Poukázal na právnu úpravu dôchodkového zabezpečenia platnú do roku 1988 a to ustanovenia § 3 písm.
c), § 9 ods. 1 zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení ako aj vykonávací predpis k tomuto
zákonu a to vyhlášku č. 128/1975 Zb. kde citoval § 14 ods. 1 a 2, § 46 ods. 2, § 47 ods. 1 a § 49 ods.
1 písm. b) a d) tejto vyhlášky vrátane § 96 ods. 2  a § 96 ods. 4.

S poukázaním na vyššie citované ustanovenia zákonov namietal, že odporkyňa pri rozhodovaní
nesprávne zaradila jeho dlhodobú pracovnú činnosť v poľnohospodárskom družstve pod brigádnickú
činnosť, pretože jeho pracovná činnosť v družstve bola dlhodobá, nie jednorazová, dobrovoľná,
neplatená brigáda alebo výpomoc. V družstve pracoval na základe dohody o pracovnej činnosti.
Uvedomuje si skutočnosť, že nemôže preukázať úplnú evidenciu o jeho zárobkoch za roky 1980 - 1990
a preto žiada o zohľadnenie len tej časti dosiahnutých príjmov, ktoré mu Obecný úrad v Jasenove mohol
z dostupných archívov poskytnúť a ktoré predložil odporkyni.

Poukázal na ustanovenie § 11 ods. 3 vyhlášky č. 149/1980 Zb. ktorou sa vykonáva zákon č. 100/1988
Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov z ktorého vyplýva, že hrubými zárobkami
občana, ktorý vykonáva súbežne dve alebo viac zamestnaní je súčet hrubých zárobkov zo všetkých
zamestnaní, pričom citoval aj § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 100/1988 Zb. z ktorého vyplýva, že
na dôchodkovom zabezpečení boli zúčastnení aj občania vykonávajúci práce na základe dohody o
pracovnej činnosti. Navrhol preskúmať napadnuté rozhodnutie odporkyne a žiadal o zvýšenie hrubej
mzdy (osobného vymeriavacieho základu) na účely výpočtu predčasného starobného dôchodku v
rokoch 1986 - 1990. Ďalej uviedol, že v osobnom liste dôchodkového poistenia žiadal na základe
predloženého potvrdenia údajov na účely vedenia evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia
zamestnancov malých závodov vystaveného zamestnávateľom Vasiľom Čičvákom - Bistro Terasa,



Strážske kde pracoval od 01.05.1992 do 30.04.1995 na základe potvrdenia Úradu práce, ktoré bolo
odporkyni predložené dňa 23.08.2013 o dosiahnutej hrubej mzde za toto obdobie upraviť osobný
vymeriavací základ za obdobie rokov 1992 - 1995.

K opravnému prostriedku navrhovateľa sa vyjadrila odporkyňa písomným podaním zo dňa 24.06.2016
v ktorom poukázala na tie isté dôvody, ktoré sú uvedené aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a
navrhla preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne a zákonné potvrdiť.

Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, ktorý v
prechodných ustanoveniach v § 492 ods. 1 upravuje, že konania podľa tretej hlavy piatej časti
Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
podľa doterajších predpisov.

Zákon č. 461/2003 Z.z. v prechodných ustanoveniach k úpravám účinným od 01.07.2016 v § 293dp ods.
1 upravuje, že konanie o opravnom prostriedku začaté pred 01.07.2016 sa dokončí podľa predpisov
účinných do 30.06.2016.

Z opravného prostriedku navrhovateľa je nesporné, že bol doručený odporkyni dňa 06.06.2016 teda za
účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku a že ide o konanie podľa tretej hlavy
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, t.j. konanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam
orgánov verejnej správy. Z uvedených dôvodov Krajský súd v konaní postupoval podľa doterajších
predpisov, t.j. podľa Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.).

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 2 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov
orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a
ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a
povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho
orgánu“).

Podľa § 250l ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje
súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.

Podľa § 250l ods. 2 O.s.p. pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie
druhej hlavy s výnimkou § 250a.

Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a
konanie ktoré mu predchádzalo, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom dávkového spisu
odporkyne a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa je dôvodný.

Z obsahu dávkového spisu odporkyne súd zistil, že navrhovateľovi bol priznaný predčasný starobný
dôchodok rozhodnutím č. 510 323 3600 0 zo dňa 17.01.2013. Napadnutým rozhodnutím odporkyňa
rozhodovala o zvýšení predčasného starobného dôchodku za preskúmavané obdobie.

Podľa § 67 ods. 1 zákona poistenec má nárok na predčasný starobný dôchodok a ku dňu od ktorého
žiada o jeho priznanie:
a) bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov
b) chýbajú mu najviac 2 roky do dovŕšenia dôchodkového veku
c) suma predčasného starobného dôchodku je vyššia ako 1,2 násobok sumy životného minima pre jednu
plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu

Podľa § 112 ods. 1 zákona dávka sa prizná alebo sa zvýši odo dňa od ktorého dávka alebo jej zvýšenie
patrí najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo vyplácala v nižšej sume ako
patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa
dodatočne zistí, že sa dávka:
a) priznala v nižšej sume ako patrí



b) vyplácala v nižšej sume ako patrí
c) odoprela neprávom
d) priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí

Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia vyplýva, že sumu predčasného starobného dôchodku
zvyšovala odporkyňa po zistení vymeriavacích základov za obdobie od 01.05.1992 do 31.12.1992 (33
252,- SK), od 01.01.1993 do 31.12.1993 (58 800,- Sk), od 01.01.1994 do 31.12.1994 (52 196,- SK) a
od 01.01.1995 do 30.04.1995 (19 600,- Sk).

Z obsahu osobného listu dôchodkového poistenia ktorý je prílohou napadnutého rozhodnutia zo dňa
18.02.2016 súd zistil, že vymeriavacie základy sa zásadne líšia od tých vymeriavacích základov,
ktoré odporkyňa uvádza v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. V roku 1992 uvádzala odporkyňa
vymeriavací základ 35 436,- Sk, v roku 1993 vymeriavací základ 27 150,- Sk, v roku 1994 vymeriavací
základ 29 400,- Sk, v roku 1195 od 01.01.1995 do 30.04.1995 9 800,- Sk z čoho je teda zrejmé, že tieto
údaje a odporkyňa tieto rozdiely ani v odôvodnení napadnutého rozhodnutia náležite neodôvodnila.

Ako je zrejmé z obsahu dávkového spisu odporkyňa navrhovateľovi iba v liste zo dňa 03.05.2016
uviedla, že obdobie dôchodkového poistenia od 01.05.1992 do 31.12.1995 zhodnotila v sume
zodpovedajúcej minimálnej mzde. Z akého dôvodu tak urobila a prečo neakceptovala dôkaz, ktorý je aj
obsahom dávkového spisu a to evidenčný list dôchodkového zabezpečenia vystavený zamestnávateľom
navrhovateľa Vasiľom Čičvákom - Bistro Terasa z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je vôbec
zrejmé.

Krajský súd nepovažuje za dostatočne odôvodnené a preskúmateľné odôvodnenie rozhodnutia
odporkyne vo vzťahu k spornému obdobiu, ktoré žiada navrhovateľ zhodnotiť a to vykonávanie práce v
Poľnohospodárskom družstve Jasenov v rokoch 1980 - 1990.

Navrhovateľ toto obdobie považuje za obdobie vykonávania práce na základe dohody o pracovnej
činnosti. Odporkyňa však v odôvodnení napadnutého rozhodnutia toto rozhodnutie hodnotí a pomenúva
rôznymi spôsobmi. V prvom rade výkon práce navrhovateľa v Poľnohospodárskom družstve Jasenov
hodnotí ako dohodu o pracovnej činnosti, následne ako brigádnickú činnosť, dohodu o vykonaní práce
a v závere ako vedľajšiu pracovnú činnosť.

Krajský súd už v rozsudku č.k. 6Sd/49/2015 zo dňa 28.10.2015 vyslovil záver, že aplikácia ustanovenia
§ 103 ods. 2 vyhlášky č. 165/1979 Zb. o nemocenskom poistení niektorých pracovníkov a poskytovaní
dávok nemocenského poistenia v osobitných prípadoch je skutkovo a právne irelevantná pretože
v dávkovom spise odporkyne sa nachádzajú kópie mzdových listín vystavených navrhovateľovi za
vykonanú prácu v Poľnohospodárskom družstve Jasenov, z ktorých je nesporné, že v roku 1986 dosiahol
navrhovateľ príjem 5 272,- Kčs, v roku 1987 17 062,- Kčs, v roku 1988 9 685,98 Kčs, v roku 1989
3172,82 Kčs a v roku 1990 13 091,71 Kčs. Za tieto preukázané obdobia ani v jednom z mesiacov
príslušného roka nebol príjem navrhovateľa nižší ako 120,- Kčs. Rovnako nie je možné dospieť k záveru,
že navrhovateľ v družstve pracoval príležitostne, pričom jeho práca bola vykonávaná v menšom rozsahu
ako 5 pracovných dní po sebe idúcich, pretože napr. z mzdového listu za mesiac január 1986 vyplýva,
že navrhovateľ odpracoval v danom mesiaci 505 hod., v mesiaci február 312 hod.

Ustanovenie § 103 ods. 2 vyhlášky č. 165/1979 Zb. definuje brigádu ako dobrovoľnú činnosť občanov na
akcie organizovanej príslušným orgánom alebo inou organizáciou na plnenie dôležitých úloh v záujme
spoločnosti, pritom za krátkodobú brigádu sa považuje taká účasť, ktorá v tej istej organizovanej akcii
trvá najdlhšie 6 pracovných dní po sebe idúcich alebo najviac 6 pracovných dní v kalendárnom mesiaci
(bez ohľadu na výšku zárobku za ňu) alebo za ktorú zárobok nedosiahol ani 120,- Kčs za kalendárny
mesiac (bez ohľadu na dĺžku jej trvania). Za bezplatnú brigádu sa považuje taká účasť (bez ohľadu na
dĺžku jej trvania) za ktorú sa zárobok neposkytuje; na hodnotu poskytovaného stravovania, prípadne
aj ubytovania sa neprihliada. Túto definíciu brigádnickej činnosti nemožno podriadiť pod výkon práce
navrhovateľa s prihliadnutím na rozsah vykonávanej činnosti a výšku odmeny, ktorá mu bola vyplácaná.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporkyne absentuje správna úvaha, na základe ktorej
dospela odporkyňa k záveru, že navrhovateľ vykonával v Poľnohospodárskom družstve Jasenov
brigádnickú činnosť a definícia spoločných znakov činnosti, ktorú skutočne vykonával navrhovateľ



v poľnohospodárskom družstve so znakmi, ktoré definuje ustanovenie § 103 ods. 2 citovanej
vyhlášky. Samotné vyjadrenie svedkov, ktorých odporkyňa vypočula v konaní, že navrhovateľ vykonával
brigádnickú činnosť, nemôže byť takýmto podkladom.

Odporkyňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia aplikovala ustanovenie § 68 písm. a) vyhlášky č.
165/1979 Zb. podľa ktorého na nemocenskom poistení sú za podmienok ďalej ustanovených zúčastnení
pracovníci činní na základe dohody o pracovnej činnosti, ak nie sú poistení (zabezpečení) už z
dôvodu inej činnosti, s výnimkou poistenia podľa tohto oddielu a argumentovala tým, že podmienkou
započítateľnosti príjmu alebo jeho zložiek do hrubého zárobku je skutočnosť, že ide o príjem zo
zamestnania (pracovnej činnosti) podliehajúcemu nemocenskému poisteniu alebo o príjem z činnosti
vykonávanej v súvislosti s takýmto zamestnaním a že tento príjem podliehal dani zo mzdy. Tieto dôvody
však nepodoprela žiadnymi ustanoveniami právnych predpisov na základe ktorých vyslovila takýto
názor. To znamená, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, aké ustanovenie ktorého
zákona upravuje skutočnosť, že je možné započítať, iba ten príjem, ktorý podlieha nemocenskému
poisteniu.

Čo sa považuje za dohodu o pracovnej činnosti, dohodu o vykonaní práce a za vedľajšiu činnosť
definuje Zákonník práce v ustanoveniach § 232 ods. 2 a § 232 ods. 3 a v § 71, v ktorom Zákonník
práce uvádza charakteristické znaky týchto vedľajších pracovných pomerov. V odôvodnení napadnutého
rozhodnutia odporkyne absentuje správna úvaha na základe ktorej dospela k hodnoteniu pracovnej
činnosti navrhovateľa v Poľnohospodárskom družstve Jasenov, ako dohodu o vykonaní práce alebo
dohodu o pracovnej činnosti prípadne vedľajšiu pracovnú činnosť. V tomto smere sa javí odôvodnenie
rozhodnutia odporkyne ako zmätočné a nepreskúmateľné.

Súd zdôrazňuje, že rozhodnutia orgánov verejnej správy musia spĺňať také kritériá, aby boli jasné a
zrozumiteľné nielen orgánu verejnej správy, ktorý rozhodnutie vydáva, ale predovšetkým účastníkovi
konania, ktorému je toto rozhodnutie určené.

Podľa § 209 ods. 1 zákona rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne,
ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi
predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané
náležitosti.

Podľa § 209 ods. 2 zákona rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní.
Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.

Podľa § 209 ods. 3 zákona výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho
predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa
v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne
určí pre ňu lehotu.

Podľa § 209 ods. 4 zákona v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie,
ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a
pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

Na základe vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že odporkyňa sa opätovne neriadila vyššie
citovanými ustanoveniami § 209 zákona predovšetkým, vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia a rovnako
sa neriadila ani závermi Krajského súdu v Prešove č.k. 6Sd/49/2015 zo dňa 28.10.2015.

Z uvedených dôvodov krajský súd napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p.
v spojení s § 250l ods. 2 a § 250q ods. 2 O.s.p. ako nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok
dôvodov zrušil a vrátil vec odporkyni na ďalšie konanie.

Úlohou odporkyne v ďalšom konaní bude opätovne posúdiť sporné obdobie namietané navrhovateľom
v opravnom prostriedku pre určenie zvýšenia sumy predčasného starobného dôchodku, dôsledne sa
vyrovnať s námietkami navrhovateľa uvedenými v opravnom prostriedku a vo veci opätovne rozhodnúť,
pričom rozhodnutie je potrebné dostatočne, presvedčivo a na základe kritérií uvedených v § 209 zákona



aj odôvodniť. Správny orgán je pri novom prejednaní veci viazaný právnym názorom súdu (§ 250 z
O.s.p.)

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. navrhovateľ
bol v konaní úspešný, náhradu trov konania si nežiadal a odporkyňa nemá zo zákona právo na náhradu
trov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.