Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 14Co/72/2011 z 7. 6. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 7. júna 2012, sp. zn. 14Co/72/2011, ECLI:SK:KSPO:2012:8307213135.1 Krajský súd Prešov | 14Co/72/2011 | ECLI:SK:KSPO:2012:8307213135.1 | 2012-06-07 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam Citované ustanovenia: § 80 OSP, § 39 OZ, § 132 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4f3bba06-7dd0-4d01-97da-6779a8a374d4 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8307213135.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 14Co/72/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8307213135
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8307213135.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: HORPEX s.r.o., so sídlom Milotice nad Opavou 107, Česká
republika, IČ: 277 91 670, právne zastúpeného JUDr. Petrom Barňákom, advokátom, Ul. Kukorelliho
58, Humenné, proti žalovaným: 1/ Energy Snina, a.s., Strojárska 4435, 069 01 Snina, IČO: 35 940 832,
právne zastúpenému spoločnosťou HMG & PARTNERS, s.r.o., Štefanovičova 12, 811 04 Bratislava,
IČO: 35 885 459, 2/ VIHORLAT s.r.o. Snina, Strojárska 20, 069 23 Snina, IČO: 36 475 319, o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, o neúčinnosť zmlúv a iné,
o odvolaní žalovaného v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 5C/224/2007 - 685 zo
dňa 7.7.2011, zhodou hlasov členov senátu takto

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie proti výroku rozsudku, ktorým bola vylúčená žaloba o určenie neplatnosti kúpnej
zmluvy č. 42/P/SPM/2005 zo dňa 5.8.2005 a o určenie neplatnosti dohody o prechode práv týkajúcich sa
emisných kvót oxidu uhličitého na samostatné konania, ako aj o tom, že o trovách konania súd rozhodne
v konečnom rozhodnutí.

Z r u š u j e rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bolo vyhovené žalobe o určenie vlastníckeho
práva a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom určil vlastníctvo žalovaného v 2. rade k stavbám
(označeným vo výroku rozsudku súp. číslami, popisom stavby i parcelnými číslami pozemkov, na ktorých
sú postavené) a k pozemkom (označeným vo výroku rozsudku parc. číslom, druhom pozemku a jeho
výmerou), vedeným v LV č. XXXX v k. ú. D., ktoré boli predmetom žalovanými uzavretej kúpnej zmluvy
zo dňa 5. 8. 2005 a Dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve zo dňa 3.10.2005, zavkladovanými Správou katastra
v Snine dňa 6. 10. 2005 pod č. V 817/2005, ktoré boli pôvodne zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. D..

Zároveň zamietol:
- žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností uzavretej žalovanými dňa 5.8.2005
s Dodatkom č. 1 k tejto zmluve zo dňa 3.10.2005 s povoleným vkladom pod č. V 817/2005,
- žalobu o určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy z 5.8.2005 s Dodatkom č. 1 zo dňa 3.10.2005 o prevode
vlastníctva nehnuteľnosti,
- žalobu o určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy č. 42-P/SPM/2005 uzavretej žalovanými 5.8.2005 o
prevode hnuteľných vecí,
- žalobu o určenie neúčinnosti dohody o prechode práv týkajúcich sa emisných kvót oxidu uhličitého
uzavretú žalovanými.

Ďalším výrokom súd žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy č. 42/P/SPM/2005 uzavretú medzi
žalovanými 5.8.2005 a dohody o prechode práv týkajúcich sa emisných kvót oxidu uhličitého vylúčil na
samostatné konanie.



Súčasne vo výroku rozhodnutia súd uviedol, že o trovách konania rozhodne v konečnom rozhodnutí
vo veci samej.

V dôvodoch rozhodnutia súd uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že zmluvou
o postúpení pohľadávok, uzavretou 13.8.2007 žalobcom ako postupníkom s postupcom SLOVENSKÉ
ENERGETICKÉ STROJÁRNE, a.s., boli žalobcovi postúpené pohľadávky proti žalovanému v 2. rade
podľa faktúr č. 1090003896 (8.687.000,- Sk + úroky z omeškania vo výške 2.812.365,- Sk) a č.
10800000247 (32.292,95 Sk). Tieto nároky žalobca uplatnil v priebehu tohto konania proti označenému
žalovanému aj na súde a v konaní vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 15Rob/340/2009
mu tieto nároky vo výške 289.427,48 eur s prísl. boli priznané platobným rozkazom zo dňa 12.10.2009,
právoplatným 5.11.2009. V priebehu tohto konania žalobca sa stal veriteľom žalovaného v 2. rade aj
na pohľadávky nadobudnuté od postupcu DAHANAX s.r.o. Ostrava vo výške 196.204,14 eur (podľa
zmluvy z 26.2.2010) a od postupcu Trigacom a.s. Brno vo výške 1.042.496,64 eur s prísl. (priznané
platobným rozkazom v konaní vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 15Rob/136/2009).
Žalobca ako veriteľ týchto pohľadávok nemal možnosť na uspokojenie týchto svojich nárokov. Žalovaný
v 2. rade pred súdom písomne vyhlásil, že nemá žiaden majetok, ktorým by mohol uspokojiť žalobcu.
Tieto skutočnosti vyplývajú aj z vyjadrenia súdneho exekútora JUDr. Róberta Tutka, ktorý uviedol, že
proti žalovanému v 2. rade viedol exekúcie pre uspokojenie pohľadávok viacerých veriteľov. Pri týchto
exekúciách ostali neuspokojení viacerí veritelia. Eviduje nevymožené pohľadávky proti označenému
žalovanému vo výške 2.700.000,- eur. V súčasnej dobe žalovaný v 2. rade neeviduje žiaden majetok,
z ktorého by boli uspokojené súdnym exekútorom vymáhané pohľadávky. Pohľadávky žalobcu vznikli
z obchodného styku, a to ešte pred uzavretím kúpnej zmluvy uzavretej žalovanými dňa 5.8.2005 a
Dodatku č. 1 k nej z 3.10.2005. Kúpnou zmluvou žalovaný v 2. rade prevádzal do vlastníctva žalovaného
v 1. rade nehnuteľností. Vklad vlastníckeho práva bol povolený Správou katastra Snina dňa 6.10.2005
pod V 817/2005. V zmluve dohodnutá cena nehnuteľností predstavovala sumu 25.950.000,- Sk (stavby
22.950.000,- Sk a pozemky 3.000.000,- Sk). Podľa odborného posudku Znaleckej a poradenskej
kancelárie s.r.o. Banská Bystrica č. 3/2010 z 11.8.2010 všeobecná hodnota prevádzaných stavieb a
pozemkov, ktoré tvorili predmet zmluvy uzavretej žalovanými, bola ku dňu realizácie prevodu v rozsahu
od 170.000.000,- Sk do 190.000.000,- Sk. Aj keď žalovaný doložil stanovisko Slovenskej sporiteľne, a.s.
z 23.8.2005 o súhlase uvedenej banky so zrušením záložného práva, ak kúpna cena nehnuteľností bude
minimálne 48.000.000,- Sk, tento dôkaz nie je preukázaním všeobecnej hodnoty nehnuteľností v čase
predaja. Z toho vyplýva, že pri uzavretí tejto zmluvy došlo k značnému podhodnoteniu predmetu kúpy.
V právnom štáte nie je možné, aby v situácii, keď určitý subjekt dlží veriteľom viac ako niekoľko desiatok
miliónov korún, previedol prostredníctvom kúpnej zmluvy majetok za neprimeranú čiastku mimo dosah
veriteľov, lebo je to nepoctivé a nespravodlivé. Dojednaním kúpnej ceny 25.950.000,- Sk sa stanovili
neprimerané podmienky, ktoré boli objektívne neprimerané pre predávajúceho, ale aj pre veriteľov,
čo samo o sebe spôsobuje rozpor zmluvy s dobrými mravmi. Ak je hrubý nepomer, nevyváženosť
medzi právami účastníkov vzťahu, tak princíp zmluvnej spravodlivosti preváži nad princípom zmluvnej
slobody, a to čo je dojednané, je neplatné. Súd v tomto smere citoval ust. § 34, § 37, § 39, § 40
ods. 1 a § 46 Obč. zák.. Požiadavke určitosti toho, čo je predmetom prevodnej zmluvy o prevode
vlastníctva nehnuteľností je aj zákonom žiaduca individualizácia nehnuteľností v písomnom právnom
úkone takým určitým spôsobom, aby bolo aj tretím osobám nepochybne zrejmé, ktoré nehnuteľnosti
sú jeho predmetom. Posudzovaniu obsahu zmluvy v súdnom konaní z hľadiska skúmania jej určitosti
nebráni ani to, že rozhodnutím správy katastra bol vklad vlastníckeho práva podľa takejto zmluvy
povolený. V predmetnej veci súd dospel k záveru, že obsah kúpnej zmluvy v označení predmetu kúpy
je vyjadrený tak nejasne, že ani pomocou výkladu v zmysle výkladových pravidiel daných v ust. §
35 ods. 2, 3 Obč. zák. nie je možné ustáliť, čo presne bolo predmetom kúpy a predaja. Obsah vôle
zmluvných strán je vyjadrený tak neurčito, že bez príloh, na ktoré zmluva odkazuje a zároveň príloh,
ktoré vôbec nie sú súčasťou a netvoria so zmluvou technicky spojenú časť, nemožno vady prejavu
vôle odstrániť a ostávajú neurčité a nezrozumiteľné. Súd zdôraznil, že nehnuteľnosti označené v kúpnej
zmluve z 5.8.2005 nie sú totožné s tými nehnuteľnosťami, ktoré boli vtedy vedené na LV č. XXXX k.
ú. D.. Ak majú byť predmetom kúpnej zmluvy iné pozemky ako sú v tom čase vedené na príslušnom
LV, súčasťou kúpnej zmluvy musí byť aj geometrický plán, ktorý by tento predmet kúpy dostatočne
individualizoval. Geometrické plány a prílohy by mali byť neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, lebo zmluva
na ne odkazuje. K zmluve bol robený Dodatok s tým, že oproti pôvodnej zmluve, v ktorej bolo uvedené
20 stavieb a 94 pozemkov, v Dodatku z 3.10.2005 je už uvedených 23 stavieb a 73 pozemkov. Opäť
došlo k rozdielom pri označovaní stavieb v porovnaní s LV č. XXXX. Oproti obsahu LV č. XXXX sa
uvádzajú pozemky v celkovom počte 8 parciel, ktoré nie sú vedené na LV č. XXXX. V Dodatku č. 1 sa



pozemky ako predmet kúpy označujú odkazom na identifikáciu podľa v ňom označených geometrických
plánov. Tieto plány však neboli a nie sú súčasťou ani prílohou kúpnej zmluvy. V pôvodnej kúpnej
zmluve z 5.8.2005 sa pri predmete kúpy spomínajú 4 geometrické plány. V Dodatku č. 1 sa už uvádza
8 geometrických plánov. Geometrické plány, ktoré mali tvoriť podklad pre realizáciu prevodu, nie sú
ani úradne overené. Zo spisového materiálu, ktorý predložila Správa katastra v Snine vyplýva, že
geometrické plány sú len autorizačne overené geodetom, ale úradne overené nie sú. Tieto nejasnosti
nevedela súdu vysvetliť ani svedkyňa - informovaná zástupkyňa Katastrálneho úradu v Prešove. Táto
však potvrdila, že geometrické plány netvorili a netvoria prílohu č. 3 kúpnej zmluvy a Dodatku a neboli a
ani nie sú pevne zviazané so zmluvou. Ak listina o prevode nehnuteľností pozostáva z niekoľkých listov
papiera, musí byť všetko to, čo bolo podpísané, vrátane jej príloh nielen obsahovo, ale aj vizuálne, teda
technicky spojené s využitím zošitia a číslovaním strán, tak ako je to uplatňované napr. v notárskych
listinách. V posudzovanej kúpnej zmluve sa odkaz na nepripojené geometrické plány nenachádza a
nedoložil ho s prvopisom zmluvy ani jeden z účastníkov konania. Preto v zmluve sú nedostatočne
označené pozemky a stavby, čo spôsobuje, že zmluvné prejavy účastníkov ohľadom jej predmetu nie
sú dostatočne určité a zrozumiteľné. Nedostatok technickej jednoty zmluvy o prevode nehnuteľností
by mohol byť odstrániteľným nedostatkom pri doplnení chýbajúcich náležitostí zmluvy pri prevode
nehnuteľností a to doplnkom obsahujúcim podpisy zmluvných strán na tej istej listine, ktorý je dostatočne
určitý. V danom prípade však ani pri doplnení identifikácie nehnuteľností pred vkladovým konaním,
nedošlo k odstráneniu neurčitosti a nezrozumiteľnosti predmetu kúpy tak, aby tvorili technickú jednotu
listiny (identifikácia geometrických plánov absolútne chýbala) a preto súd zmluvy hodnotil ako absolútne
neplatný právny úkon. Otázku absolútnej neplatnosti zmluvy súd posudzoval ako predbežnú, preto
zamietol žalobu o neplatnosť zmluvy o predaji nehnuteľností, pretože niet naliehavého právneho záujmu
na takomto určení neplatnosti zmluvy. Súčasne však súd vyhovoval žalobe o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam v prospech pôvodného vlastníka - žalovaného v 2. rade. Žalobca sa podanou žalobou
domáhal aj určenia neúčinnosti právneho úkonu a to zmluvy z 5.8.2005, ale keďže súd túto zmluvu
vyhodnotil ako absolútne neplatnú, a odporovať možno len platnému právnemu úkonu, žalobu o určenie
neúčinnosti tejto zmluvy zamietol. Citoval v tomto smere ust. § 42a ods. 5 písm. a/, b/, c/ Obč. zák..
Keďže žalobca v konaní nepreukázal, že by zmluva o prevode hnuteľných vecí a dohoda o prechode
práv týkajúcich sa emisných kvót oxidu uhličitého bola robená s úmyslom ukrátiť veriteľa a že by tento
úmysel bol známy žalovanému v 1. rade, súd žalobu o určenie právnej neúčinnosti týchto zmlúv zamietol.
Žalobca sa však domáhal aj určenia neplatnosti týchto zmlúv. Túto časť žalobného návrhu súd vylúčil z
dôvodu hospodárnosti na samostatné konanie, keďže rozhodnutie o tejto časti žaloby vyžaduje ďalšie
dokazovanie. Zároveň súd zdôraznil, že v konečnom rozhodnutí rozhodne aj o náhrade trov celého
konania.

Proti rozsudku včas podal odvolanie žalovaný v 1. rade. Odvolanie podáva proti výroku rozsudku súdu
prvého stupňa, ktorým bolo určené vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v prospech žalovaného v 2.
rade, a proti výroku rozsudku, ktorým bola na samostatné konanie vylúčená žaloba o určenie neplatnosti
kúpnej zmluvy č. 42/P/SPM/2005, uzavretej 5.8.2005 a o určenie neplatnosti dohody o prechode práv
týkajúcich sa emisných kvót oxidu uhličitého a tiež proti výroku rozsudku o trovách konania.

Poukazuje na to, že sú dané odvolacie dôvody, tak ako vyplývajú z ust. § 205 ods. 2 písm. a/, b/, c/,
d/, f/ O.s.p.. Závadnosť postupu súdu prvého stupňa spojeného s odňatím možnosti konať účastníkovi
pred súdom spočíva podľa jeho názoru v tom, že súd prvého stupňa neodôvodnil nevykonanie ním
navrhnutých dôkazov výsluchom žalovaného v 2. rade, či ďalších dôkazov, ktoré uviedol v podaní z
21.4.2011. Súd sa nevyporiadal ani s ďalšími jeho tvrdeniami uvedenými v tomto podaní. Naliehavý
právny záujem žalobcu na určení vlastníckeho práva nebol daný už v čase podania žaloby. Ani na
opakované námietky žalovaného v 1. rade súd otázky neexistencie naliehavého právneho záujmu po
podaní žaloby neskúmal. Mal tak však urobiť už z úradnej povinnosti na začiatku konania. Súd prvého
stupňa prieťahmi v konaní spôsobil to, že žalobca, ktorý v čase podania žaloby mal len jednu neuplatnenú
pohľadávku voči žalovanému v 2. rade, ktorá sa mu navyše neskôr premlčala, mohol v priebehu konania
nadobudnúť špekulatívne voči žalovanému v 2. rade viacero pohľadávok, z existencie ktorých následne
súdu odvodil naliehavý právny záujem žalobcu na určení vlastníckeho práva. Nevykonaním žalovaným
v 1. rade navrhnutých dôkazov súd neúplne zistil skutkový stav veci a napokon aj realizované dôkazy
nesprávne vyhodnotil a preto dospel k nesprávnemu skutkovému záveru. Rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pri závere o cene nehnuteľností, ktoré boli
predmetom prevodu, bola Znaleckou a poradenskou kanceláriou s.r.o. zvolená zlá metóda ohodnotenia
majetku. Ceny pozemkov boli stanovené plošne, hoci viac ako polovica pozemkov slúži ako odkalisko,



resp. uhoľná skládka a toto má vplyv na cenu nehnuteľností. Primeranosť ceny, ktorá bola dohodnutá
v zmluve, bola odvodená aj od všetkých ďalších skutočností, ktoré so zmluvou súviseli. Súčasne
sa uzatváralo viacero zmlúv, ktoré boli previazané. Žalovaný v 1. rade preberal aj zamestnancov
žalovaného v 2. rade, ako aj ich nároky vyplývajúce z pracovných zmlúv, vrátane odstupného,
nevyplatených miezd a podobne. Žalovaný v 1. rade bol nútený zabezpečovať dodávky energie pre
Mesto Snina. Nehnuteľnosti, ktoré nadobúdal do vlastníctva, nemohol využiť na iný ako určený účel. V
cene nehnuteľnosti bolo potrebné zohľadňovať aj potrebu investícií do technológie a areálu. Žalovaný
v 1. rade musel pokračovať v zásobovaní Mesta Snina, no technológie v stave, v akom ich prevzal
boli zastarané a niektoré ich časti bolo možné používať len do konca roku 2007. Žalovaní uzatvárali
zmluvu o prevode vlastníckeho práva k vybraným nehnuteľnostiam, ktoré sa týkali divízie „energetika“.
S predmetnou zmluvou o prevode nehnuteľností sa uzatvárali aj ďalšie zmluvy, ktorými malo dôjsť k
prevodu vlastníckeho práva k vybraným aktivitám tak, aby bol aj naďalej možný chod divízie energetika
a prevádzkovanie týchto aktivít. Cenou nehnuteľností bolo potrebné zohľadniť ich výlučnú účelovosť.
Pričom žalovaný zdôrazňuje aj to, že stavby, ktoré boli predmetom prevodu, slúžia len na zakrytie
hnuteľných vecí - technológií a pozemky, ktoré sa pod nimi nachádzajú, sú z prevažnej časti zastavané
práve technológiami a rozvodmi. Náklady na ich uvedenie do stavu spôsobilého na iné užívanie sa
rovnajú samotnej cene, ak túto neprevyšujú. Zmluva o prevode nehnuteľností tak bola previazaná aj so
zmluvou o prevode hnuteľných vecí, ktorá bola podmienkou platnosti zmluvy o prevode nehnuteľností.
Pri posudzovaní primeranosti ceny nehnuteľností bolo potrebné zohľadniť aj cenu uvedenú v zmluve
o prevode hnuteľných vecí a zohľadniť aj potrebu investícií do technológií a areálu. Odvolateľ v
tomto smere poukazuje aj na to, čo vyplynulo z výsluchu svedka p. Kušníra. Odvolateľ tvrdí aj to, že
dohodnutím ceny za prevod nehnuteľností medzi žalovanými nedošlo k ukráteniu veriteľov žalovaného
v 2. rade v čase uzavretia zmluvy o prevode nehnuteľností. Žalobca v čase uzavretia zmluvy o prevode
nehnuteľností nebol veriteľom žalovaného. Prvú z pohľadávok nadobúdal až zmluvou zo dňa 13.8.2007,
t.j. až dva roky po predmetnom prevode nehnuteľností. Ďalšie špekulatívne nadobúdanie pohľadávok
voči predĺženému a „nevyrábajúcemu“ žalovanému v 2. rade žalobcom, vyvoláva u žalovaného v 1. rade
dôvodné pochybnosti o pohnútke konania žalobcu, či o tom, či takéto konanie je v súlade s dobrými
mravmi. Odvolateľ nesúhlasí ani so skutkovými právnymi závermi súdu prvého stupňa o nedostatočnej
určitosti predmetu kúpy, ani s tým, že kúpna zmluva nespĺňala požiadavky na technickú jednotnosť
listiny. Žalovaní uzavreli zmluvu a potom aj Dodatok, ktorým precizovali predmet prevodu a to vzhľadom
na uskutočnené sceľovanie pozemkov, ktoré vychádzalo a bolo potvrdené príslušnými geometrickými
plánmi. Odvolateľovi nie je známe, v čom súd vidí rozdiely v označení stavieb pri porovnaní špecifikácii
stavieb v zmluve, ako aj u Dodatku s príslušným listom vlastníctva č. XXXX, ktorý bol prílohou týchto
dokumentov, ak je zrejmé, že ich označenie je totožné. Konštatovanie súdu prvého stupňa v dôvodoch
jeho rozhodnutia je v tomto smere nezrozumiteľné. Zmluvným stranám bolo známe, že predmetom
prevodu je všetko, čo je potrebné k prevádzkovaniu divízie energetika. Už zmluvný text pôvodný,
ktorý sa týkal prevodu hnuteľných i nehnuteľných vecí, svedčil aj vôli strán, že prípadné nezrovnalosti
sa zaviazali odstrániť. Medzi žalovanými bola po celý čas zhoda v tom, čo je predmetom prevodu
a teda, že zmluva je určitá. Dodatok k zmluve bol vyhotovený vzhľadom na požiadavky príslušnej
správy katastra a prebiehajúce konanie o zápise vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Strany
v záujme si splniť svoje povinnosti z kúpnej zmluvy pristúpili k uzavretiu Dodatku, v ktorom doplnili
niektoré údaje týkajúce sa prevádzaných nehnuteľností a realizovali taktiež úpravu predmetu zmluvy v
dôsledku scelenia pozemkov. Nemožno akceptovať skutkový záver súdu prvého stupňa, že príslušné
geometrické plány neboli overené príslušným katastrálnym úradom. Z obsahu spisu predloženého
katastrálnym úradom vyplýva, že príslušné geometrické plány, na základe ktorých došlo k zmene (zániku
či zlúčenia) niektorých pozemkov, sú autorizované a takisto overené príslušným katastrálnym úradom.
Takýto záver vyplynul aj z výsluchu svedkyne - pracovníčky katastrálneho úradu, ktorá zreteľne a
viackrát vo svojej výpovedi uviedla, že tvrdenia žalobcu o tom, že príslušné geometrické plány neboli
úradne osvedčené, nie sú pravdivé. Tento svedok vyvrátil tvrdenia žalobcu aj o neurčitosti vymedzenia
parciel. Svedkyňa uviedla, že predmetom prevodu môžu byť aj novovzniknuté parcely, ak tieto vznikli na
základe geometrického plánu a tento je k zmluve priložený. Nemožno súhlasiť ani s tou časťou dôvodov
rozhodnutia súdu prvého stupňa, keď sa konštatuje, že pracovníčka katastrálneho úradu nevedela
vysvetliť, prečo sú v spise uložené pracovné verzie geometrických plánov. Svedok pritom uviedol, že je
to zrejme z dôvodu, aby sa originály nestratili, pričom doplnila, že sa jedná o bežnú prax katastra, pretože
tento pracuje s množstvom ďalších listín, ktoré sú nápomocné pri rozhodovaní o návrhu. Z výpovede
tejto svedkyne je jasné, že kataster po oboznámení sa s predloženými dokumentmi, slúžiacimi na vklad
vlastníckeho práva, nemal vôbec pochybnosti o tom, akých nehnuteľností sa prevod týka a tiež nemal
žiadne pochybnosti o určitosti tohto úkonu. Možno preto jednoznačne konštatovať, že určitosť ohľadne



predmetu prevodu bola známa nielen zmluvným stranám, ale aj tretím osobám. Pri výklade prejavu vôle
je potrebné použiť jednotlivé výkladové pravidlá, na ktoré Občiansky zákonník výslovne odkazuje. Je
potrebné tak prihliadať aj k okolnostiam, ktoré prejav vôle sprevádzajú - k tomu čo právnemu úkonu
predchádzalo a k následnému správaniu (pravidlo sprievodných okolností). Závery súdu prvého stupňa
o nedostatočnej určitosti predmetu prevodu, aj závery o tom, že dohodnutá kúpna cena je v rozpore s
dobrými mravmi, nemajú tak oporu vo vykonaných dôkazoch a sú založené aj na nesprávnom právnom
posúdení vecí. Ak súd prvého stupňa konštatoval neurčitosť zmluvy, nezaoberal sa ani prípadnou
čiastočnou neplatnosťou zmluvy o prevode nehnuteľností. Identifikácia stavieb a pozemkov, ktoré neboli
identifikované cez geometrické plány, bola určitá aj v tom, že zodpovedala vtedajším zápisom v LV.
Prevod týchto pozemkov, či stavieb nebol postihnutý ani tým dôvodom neplatnosti pre neurčitosť ako
to urobil súd prvého stupňa, keď konštatuje potrebnú individualizáciu na geometrické plány, ktoré mali
byť úradne overené a tvoriace technickú jednotu s ďalším textom listiny o prevode nehnuteľností.
Podľa konštantnej judikatúry, ani len samotný prípadný výrazný nepomer medzi dojednanou cenou a
obvyklou cenou nemôže spôsobovať absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy v dôsledku rozporu s dobrými
mravmi. Prípadná neprimeranosť kúpnej ceny nemôže byť hodnotená ani ako relatívna neplatnosť,
pretože v tomto prípade, keďže neexistuje všeobecne záväzný právny predpis, ktorý by cenu predmetu
kúpy reguloval, nie je možné poukazovať ani na rozpor s ust. § 589 Obč. zák.. Ak sa argumentuje aj
všeobecnou cenou nehnuteľnosti, pri hodnotení primeranosti predmetnej transakcie, je treba brať zreteľ
aj na stanoviská Slovenskej sporiteľne, a.s. a Slovenergy a.s., dvoch najväčších veriteľov žalovaného
v 2. rade, ktorí sa vyjadrovali k posúdeniu adekvátnosti tejto transakcie z dôvodu, že žiaden iný veriteľ
sa z daného majetku, ktorý tvoril predmet kúpy, nemohol uspokojovať a ani tento majetok speňažovať
skôr, ako by boli uspokojené ich pohľadávky ako záložných veriteľov.

Žalovaný v 1. rade preto navrhuje, aby odvolací súd v napadnutej časti zrušil rozsudok súdu prvého
stupňa a vrátil mu vec na ďalšie konanie, alternatívne zmenil tak rozsudok, že žalobu zamietne a zaviaže
žalobcu na náhradu trov konania pred súdom prvého stupňa i na náhradu trov odvolacieho konania.

Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu označil námietky žalovaného v 1. rade za nedôvodné.
Poukazuje na to, že aktívne legitimovaným na podanie žaloby na určenie neplatnosti zmluvy, resp.
žaloby o určenie vlastníckeho práva je nielen účastník tejto zmluvy, ale každý subjekt, na ktorého
právne postavenie by deklarovanie tejto neplatnosti súdom mohlo mať priaznivý dopad. Žalobca je
veriteľom žalovaného, a to viacerých pohľadávok, ktoré sa opierajú o exekučné tituly na základe súdnych
rozhodnutí Okresného súdu v Humennom sp. zn. 15Rob/340/2009 a sp. zn. 15Rob/136/2009. Ide o
pohľadávky, ktoré vznikli z obchodného styku ešte pred uzavretím napádanej kúpnej zmluvy a existujú
ako neuspokojené aj v dobe vydania súdneho rozhodnutia. Tieto pohľadávky existovali aj v čase podania
žaloby na začiatku súdneho konania, preto je tvrdenie žalovaného v 1. rade o neexistencii naliehavého
právneho záujmu už v čase podania žaloby neopodstatnené. Tvrdenie o prieťahu súdneho konania
je opodstatnené do tej miery, že ho neustále spôsoboval žalovaný v 1. rade svojimi neúčasťami na
súdnych pojednávaniach a nepredkladaním tvrdených listinných dôkazov. Žalovaný v 2. rade potvrdil
písomným vyhlásením, že nemá žiaden majetok, ktorým by mohol uspokojiť žalobcu ako veriteľa.
Toto potvrdil aj súdny exekútor JUDr. Róbert Tutko. Vyhovením žalobe si môže žalobca ako veriteľ
zlepšiť dobytnosť svojich pohľadávok voči žalovanému v 2. rade. Podhodnotením predmetu kúpy a
dojednaním nízkej ceny došlo k poškodeniu veriteľov žalovaného v 2. rade, pretože za predmet kúpy
tento nezískal primerané protiplnenie. Odvolateľ poukazuje na nesprávne zvolenú metódu ohodnotenia
majetku. Vypočutí svedkovia C. J., Ing. E. T. a Ing. G. T. nevedeli vysvetliť súdu, akým spôsobom sa
dospelo k stanoveniu kúpnej ceny nehnuteľností. Iba svedok Ing. G. T., štatutárny zástupca žalovaného
v 1. rade, tvrdil, že cena za odpredaj nehnuteľností bola vypočítaná výnosovou metódou. Táto metóda je
však nepoužiteľná pri stanovení hodnoty nehnuteľností. Túto metódu je možné použiť len pri stanovení
hodnoty pri predaji podniku podľa § 476 - 488 Obch. zák.. V danom prípade však o takýto predaj
nešlo. Predávala sa nehnuteľnosť podľa príslušných ustanovení Obč. zák.. Na absolútnu neplatnosť
právneho úkonu musí súd prihliadať z úradnej povinnosti. Neurčitosť predmetu kúpnej zmluvy je už
v tom, že v základnej kúpnej zmluve z 5.8.2005 sú uvedené v prílohe geometrické plány, ktoré však
nie sú súčasťou tejto kúpnej zmluvy. Nehnuteľnosti označené v kúpnej zmluve nie sú totožné ani s
nehnuteľnosťami, ktoré boli zapísané na LV č. XXXX k. ú. D.. Pokiaľ ide o nehnuteľnosti - stavby, je
rozpor v označení stavieb v porovnaní s označením na označenom LV a to budovy pod poradovým
číslom 1, 2, 4, 7 a 14. Pozemky uvedené v kúpnej zmluve z 5.8.2008 pod polož. č. 39, 40, 41, 42,
91, 92, 93 a 94 neboli zapísané na LV č. XXXX. Jedná sa o pozemky v približnej výmere 19 ha a v
kúpnej zmluve sú označené ako parc. č. 5907/329, 5907/330, 5907/331, 5907/333, 5907/336, 5907/337,



5907/338, 5907/339. Tieto parcely v čase realizácie zmluvy neboli zapísané na LV č. XXXX a kataster ich
neevidoval. Žalobca súhlasí aj s ďalšou konštatáciou v dôvodoch rozhodnutia týkajúcou sa označovania
parciel v zmluve i v geometrických plánoch i obsahu Dodatku č. 1 k zmluve. Zdôrazňuje, že označenie
nehnuteľností v kúpnej zmluve určitým zrozumiteľným a nezameniteľným spôsobom patrí k podstatným
náležitostiam kúpnej zmluvy. Geometrický plán, ak má tvoriť jedinú listinu s kúpnou zmluvou, musí
byť aj úradne overený, potvrdený katastrálnym úradom a musí byť súčasťou zmluvných prejavov tej
časti zmluvy, ktorou sa určuje predmet prevodu. Ak sa v zmluve odkazuje na nepripojené geometrické
plány, potom sú zmluvné prejavy účastníkov ohľadom jej predmetu nedostatočne určité a zrozumiteľné.
Zmluvné strany Dodatkom č. 1 ku kúpnej zmluve z 3.10.2005 menili predmet kúpy v označení stavieb
aj pozemkov. Ani v tomto Dodatku neodstránili nedostatky v nejasnom a neurčitom označení predmetu
kúpy. Neurčitosť a nezrozumiteľnosť je takým nedostatkom písomnej formy zmluvy, ktorý spôsobuje
jej absolútnu neplatnosť. Navrhuje preto, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne
správne potvrdil a zaviazal žalovaných zaplatiť trovy konania do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný v 2. rade vyjadrenie k podanému odvolaniu nepodal.

Odvolací súd prejednal podané odvolanie bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Preskúmal
napadnutý rozsudok i konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 ods.
1, 3 O.s.p.. Pretože odvolaním neboli napadnuté výroky rozsudku súdu prvého stupňa, ktorými bola
zamietnutá žaloba o neplatnosť kúpnej zmluvy V 817/2005, žaloba o určenie neúčinnosti tejto kúpnej
zmluvy, aj žaloba o určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy z 5.8.2005 o prevode hnuteľností i neúčinnosti
dohody o prechode práv týkajúcich sa emisných kvót oxidu uhličitého, v týchto výrokoch rozhodnutie
súdu prvého stupňa nadobudlo právoplatnosť a nebolo oprávnením ani povinnosťou odvolacieho súdu
v týchto odvolaním nenapadnutých výrokoch rozsudku rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať
(§ 159 ods. 1, 2, § 206 ods. 2 O.s.p.).

Prieskumnej právomoci odvolacieho súdu nemohlo podliehať ani rozhodnutie súdu prvého stupňa,
ktorým bola žaloba o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy č. 42/P/SPM/2005 zo dňa 5.8.2005 i o
určenie neplatnosti dohody o prechode práv týkajúcich sa emisných kvót oxidu uhličitého vylúčená na
samostatné konanie. Rozhodnutie súdu, ktorým pri aplikácii § 112 ods. 2 O.s.p. vylúči niektorú vec na
samostatné konanie, má charakter rozhodnutia o vedení konania. Podľa § 202 ods. 3 písm. a/ O.s.p.
odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu, ktorým sa upravuje vedenie konania. Ak súd prvého stupňa
teda rozhodol o vylúčení označených vecí na samostatné konanie a zároveň upravil, že až v konečnom
rozhodnutí rozhodne o náhrade všetkých trov konania, proti týmto výrokom uznesenia súdu prvého
stupňa nie je prípustné odvolanie a z tohto dôvodu odvolací súd nemal inú možnosť, len odvolanie
žalovaného v 1. rade proti týmto výrokom rozsudku súdu prvého stupňa odmietnuť v zmysle ust. § 218
ods. 1 písm. c/ O.s.p..

Predmetom vecného prieskumu odvolacím súdom tak zostal výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým
bolo rozhodnuté o určení vlastníckeho práva žalovaného v 2. rade k nehnuteľnostiam uvedeným vo
výroku rozsudku súdu prvého stupňa. V rámci prieskumu tohto výroku rozsudku súdu prvého stupňa
odvolací súd bol viazaný dôvodmi podaného odvolania, nad rámec ktorých nebol oprávnený ani povinný
rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať. Výnimkou sú len prípadné vady konania pokiaľ mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Po takomto preskúmaní napadnutého výroku rozsudku súdu
prvého stupňa odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného v 1. rade je možné vyhovieť.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Na základe podanej žaloby súd prvého stupňa preskúmaval obsah kúpnej zmluvy uzavretej žalovanými
dňa 5.8.2005 a Dodatku č. 1 k uvedenej kúpnej zmluve, ktorou boli prevádzané nehnuteľností, ktoré
boli pôvodne vedené na LV č. XXXX pre k. ú. D. ako vlastníctvo žalovaného v 2. rade. Zmluva o kúpe
nehnuteľností z 5.8.2005 bola doplňovaná Dodatkom č. 1 z 3.10.2005, z obsahu ktorého vyplýva, že
čl. II. uvedeného Dodatku vyslovene upravoval, že to, čo bolo uvedené v čl. 3 zmluvy z 5.8.2005 sa
nahrádza novým znením pod bodom 1.1, kde ako predmet prevodu sú uvedené aj stavby - budovy,
ktorých špecifikácia je zároveň uvedená v prílohe č. 1a zmluvy. V Dodatku sa vyslovene pod bodmi 1 -



23 uvádzajú stavby s označením súpisného čísla, s označením parcelného čísla pozemku, na ktorom
sú tieto stavby postavené a aj druh či charakter stavby.

Z obsahu spisu vyžiadaného súdom zo Správy katastra Snina č. V - 817/05 je aj list vlastníctva č. XXXX,
ktorý bol použitý pre vkladové konanie. Správa katastra potvrdila na uvedenom liste vlastníctva, ktorého
fotokópia je obsahom spisu, že je tento list vlastníctva totožný s originálom uloženým na Správe katastra
Snina. Porovnaním obsahu tohto listu vlastníctva v časti A - majetková podstata (stavby) s obsahom
Dodatku ku kúpnej zmluve uzavretého 3.10.2005 vyplýva, že stavby, tak ako sú uvedené v uvedenom
čl. II. Dodatku k zmluve pod súp. č. 4435, č. 4436, č. 4407, č. 4326, č. 4406, č. 4427, č. 4440, č. 4424,
č. 4314, č. 4414, č. 4450, č. 4434, č. 4417, č. 4416, č. 4445, č. 4449, č. 4415, č. 4324, č. 4280, č. 4281,
č. 4325, č. 4437 a č. 4451, sú v tomto Dodatku zapísané tak, ako to zodpovedalo zápisu týchto stavieb
v uvedenom liste vlastníctva pod poradovými číslami v časti A - majetková podstata (stavby) č. 79, 80,
81, 52, 50, 51, 71, 85, 68, 38, 58, 95, 78, 61, 60, 90, 94, 58, 48, 4, 5, 49, 82, 96. Aj údaj o tom, na akom
pozemku s označením parcelného čísla zodpovedá údajom vyplývajúcim z uvedeného listu vlastníctva.
Takýto popis nehnuteľností obsahuje aj príloha č. 1a k zmluve, resp. k Dodatku k zmluve. Stavby, ktoré
mali byť predmetom prevodu podľa zmluvy, sú v čl. II. Dodatku pod bodom 1.1 označené poradovými
číslami od 1 - 23. Súd prvého stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia poukazuje na to, že označenie
stavieb v porovnaní s LV č. XXXX pod bodmi 1, 2, 4, 7 a 14 nezodpovedá údajom v predmetnom
liste vlastníctva. Takýto záver však nemá oporu v obsahu Dodatku i označeného LV. Stavby, ktoré boli
predmetom prevodu, ich súpisné čísla a údaj na akom pozemku sú postavené, zodpovedá tomu, ako
boli tieto stavby vedené v liste vlastníctva č. XXXX. Popis nehnuteľností s týmto súpisným číslom i s
údajom, na akom pozemku sú postavené, je uvedený v zmluve, aj v spomenutej prílohe č. 1a.

V čl. II. bod 1-2 Dodatku k zmluve sú špecifikované pozemky, ktoré tvoria predmet prevodu s tým, že aj
bližšia špecifikácia týchto pozemkov je prílohou č. 1c zmluvy. Z obsahu tohto Dodatku a pripojenej prílohy
1c vyplýva, že zodpovedajúco skutočnostiam, ktoré vyplývajú z vyššie uvedeného listu vlastníctva č.
XXXX v zmluve i prílohe č. 1c sú uvedené pozemky č. 1224/42 (pod A7 majetkovej podstaty), č. 5896/3
(pod A8), č. 5898/3 (A9), č. 5907/100 (A106), č. 5907/101 (A107), č. 5907/102 (A108), č. 5907/103
(A109), č. 5907/104 (A110), č. 5907/105 (A111), č. 5907/106 (A112), č. 5907/107 (A113), č. 5907/108
(A114), č. 5907/109 (A115), č. 5907/210 (A138), č. 5907/211 (A139), č. 5907/212 (A140), č. 5907/224
(A152), č. 5907/225 (A153), č. 5907/243 (A171), č. 5907/244 (A172), č. 5907/245 (A173), č. 5907/246
(A174), č. 5907/247 (A175), č. 5907/248 (A176), č. 5907/261 (A189), č. 5907/262 (A190), č. 5907/263
(A191), č. 5907/264 (A192), č. 5907/266 (A30), č. 5907/267 (A195), č. 5907/268 (A196), č. 5907/269
(A197), č. 5907/27 (A34), č. 5907/270 (A198), č. 5907/271 (A199), č. 5907/272 (A200), č. 5907/28 (A35),
č. 5907/4 (A12), č. 5907/45 (A52), č. 5907/46 (A53), č. 5907/47 (A54), č. 5907/48 (A55), č. 5907/5 (A13),
č. 5907/52 (A58), č. 5907/55 (A61), č. 5907/56 (A62), č. 5907/58 (A64), č. 5907/6 (A14), č. 5907/60 (A66),
č. 5907/66 (A72), č. 5907/67 (A73), č. 5907/74 (A80), č. 5907/87 (A93), č. 5907/89 (A95), č. 5907/99
(A105), č. 5914/3 (A202), č. 5915/3 (A203), č. 5916/2 (A204), č. 5920/1 (A205), č. 5920/2 (A206), č.
5993/10 (A208), č. 5993/9 (A207), č. 6383/4 (A9).

Označenie týchto pozemkov teda zodpovedá obsahu údajov o týchto pozemkoch vedených v liste
vlastníctva č. XXXX v čase realizácie predmetnej kúpnej zmluvy v znení jej Dodatku z 3.10.2005.
Identifikácia týchto nehnuteľností v predmetnej zmluve zodpovedala tým požiadavkám, ktoré sú na
individualizáciu prevádzaných pozemkov žiaduce, či už z hľadiska potreby určitosti podľa Občianskeho
zákonníka, či podľa príslušných noriem upravujúcich katastrálne konanie. Takto sú tieto prevádzané
nehnuteľností uvedené v časti A - majetková podstata (parcely registra C) pod uvedenými poradovými
číslami. Okrem týchto pozemkov, totožných s údajmi v liste vlastníctva č. XXXX, boli predmetom prevodu
podľa Dodatku č. 1 k zmluve aj parcela č. 5907/329 zastavané plochy a nádvoria o výmere 46521 m2,
parc. č. 5907/330 zastavané plochy a nádvoria o výmere 24592 m2, pričom z obsahu zmluvy vyplýva, že
tieto dve nehnuteľnosti boli vytvorené geometrickým plánom č. 34823131-68/2005. Ďalej boli predmetom
prevodu parcela č. 5907/331 zastavané plochy a nádvoria o výmere 98483 m2, pričom z obsahu spisu
vyplýva, že táto parcela bola vytvorená geometrickým plánom č. 34823131-69/2005.

Ďalej predmetom prevodu bola parcela č. 5907/333 zastavané plochy a nádvoria o výmere 292 m2
vytvorená geometrickým plánom č. 34823131-75/2005.

Obsah geometrického plánu 34823131-69/2005 zodpovedá zániku tých parciel, ktoré v pôvodnej zmluve
boli označené s výmerou 0 ako zanikajúce. V Dodatku ku kúpnej zmluve už tieto zanikajúce parcely



nie sú označené ako predmet prevodu. Sú však ako predmet prevodu označené už parcely vytvorené
vyššie označenými geometrickými plánmi. Podobne predmetom prevodu boli aj parcela č. 5907/336
zastavané plochy a nádvoria o výmere 28682 m2 vytvorená geometrickým plánom č. 34823131-78/2005,
parcela č. 5907/337 zastavané plochy a nádvoria o výmere 1162 m2 vytvorená geometrickým plánom
č. 34823131-79/2005, či parcela č. 5907/338 zastavané plochy a nádvoria o výmere 3392 m2 vytvorená
geometrickým plánom č. 34823131-80/2005. Tieto geometrické plány sú označené už v pôvodnej
zmluve o prevode nehnuteľností v čl. 3 a Dodatku č. 1. Okrem týchto nehnuteľností je predmetom
prevodu aj spomenutá parcela č. 5907/339 s výmerou 8741 m2, ktorá je v pôvodnej zmluve označená
tak, že bude upresnená podľa nového geometrického plánu. Podľa spisu o vkladovom konaní k tomuto
konaniu bol pre ten účel predložený aj geometrický plán č. 34823131-80/2005, podľa ktorého táto parcela
bola vytvorená.

Z obsahu uvedeného spisu Správy katastra Svidník a napokon aj z výsluchu svedkyne JUDr. L. D.
(v rozsudku aj v zápisnici o pojednávaní zrejme omylom napísané priezvisko uvedenej pracovníčky
katastrálneho úradu V.), z ktorých vyplýva, že označené geometrické plány boli aj úradne osvedčené. Ak
sa vo vkladovom spise nachádzajú aj pracovné verzie geom. plánov bez úradného overenia, vysvetlila
toto označená svedkyňa. Nepochybne však obsahom katastrálneho spisu sú aj označené geometrické
plány, z ktorých vyplýva, že geometrický plán č. 34823131-68/2005 bol úradne overený Správou katastra
Snina, pracovníkom Ing. S. G. dňa 29.7.2005 pod č. 214/2005. Podobne úradne overené boli aj ďalšie
geometrické plány s koncovými číselnými označeniami 69/05 dňa 29.7.2005 pod č. 215/05, s koncovými
číslami 80/2005 dňa 17.8.2005 pod č. 239/05, č. 79/05 dňa 17.8.2005 pod č. 240/05, č. 78/05 dňa
17.8.2005 pod č. 238/05, či č. 75/05 dňa 29.7.2005 pod č. 216/05. Ak súd prvého stupňa urobil záver o
tom, že pre účely prevodu neboli predložené geometrické plány úradne overené, tak takýto záver nemá
oporu v označených vykonaných dôkazoch.

Minimálne v označení stavieb i tých pozemkov, ktorých označenie v zmluve zodpovedalo nepochybne
vtedajším údajom v katastri nehnuteľnosti, sa neurčitosť, či nejasnosť zmluvy nedá konštatovať. Ak
sa spomínajú v ďalšom texte pozemky, ktoré neboli s takýmto označením ako sú pojaté do Dodatku
vedené v liste vlastníctva a zmluvné strany v súvislosti s touto zmluvou predložili na vkladové konanie
aj geometrické plány, ktoré sú uvedené v poznámkach pri týchto parcelách, ktoré sa takýmto spôsobom
vytvárali, či zanikali, je vecou výkladu v zmysle výkladových pravidiel daných v ust. § 35 ods. 2, 3 Obč.
zák., či možno ustáliť, čo bolo predmetom kúpy a predaja. Súhlasiť treba so súdom prvého stupňa v
tom, že podľa súdnej praxe nestačí, že zmluvným stranám je jasné, čo je predmetom zmluvy, ak to
nie je objektívne poznateľné osobám, ktoré zmluvnou stranou nie sú. Posudzovaniu určitosti predmetu
prevodu podľa vyššie uvedených geometrických plánov sa súd prvého stupňa nevenoval. Neskúmal ich
obsah a aj napriek tomu, že z výpovede svedkyne - pracovníčky katastrálneho úradu vyplynulo to, že
aj im ako správnemu orgánu (teda jednému z možných tretích osôb, ktorý objektívne poznal alebo mal
možnosť poznať obsah predmetu prevodu) bolo zrejmé, čo je predmetom prevodu, súd prvého stupňa
uzavrel, že zmluva je neurčitá. Súhlasiť treba s odvolateľom aj v tom, že ak prípadne by dospel súd
k záveru o dôvode neplatnosti týkajúceho sa len časti zmluvy, potom by prichádzal do úvahy postup
o čiastočnej neplatnosti zmluvy. Relevantným je to, či to, čo je uvedené v identifikácii prevádzanej
nehnuteľnosti označenej parcelným číslom, druhom pozemku a výmerou, je aj dostatočne určitým pre
strany, ale aj pre prípadne tretie osoby, ktoré zmluvnou stranou nie sú.

Súd prvého stupňa v dôvodoch rozhodnutia nevysvetlil ani dôvod prečo sa odchýlil od názoru
vysloveného Najvyšším súdom SR v rozsudku 3SžoKS 55/2006 z 5.10.2006, ktoré riešilo otázku
technickej jednoty zmluvy o prevode nehnuteľností. Z dôvodov uvedeného rozhodnutia vyplýva, že
podmienky platnosti zmluvy o prevode nehnuteľností ustanovuje hmotnoprávny predpis - Občiansky
zákonník a nie Katastrálny zákon ako právny predpis správneho práva, z ktorého sa aplikujú
procesné ustanovenia týkajúce sa katastrálneho konania. Podmienky platnosti právnych úkonov
nemôžu byť vykladané extenzívne oproti hmotnoprávnej dikcii zákona. Technickú jednotu zmluvy o
prevode nehnuteľností ako právneho úkonu uzavretého podľa Občianskeho zákonníka a príloh podľa
Katastrálneho zákona nemožno hodnotiť ako podmienku platnosti právneho úkonu. Ak sa súd prvého
stupňa pri robení záverov o platnosti zmluvy zdôraznil, že zmluva a geometrické plány, ktoré by mali
tvoriť jej súčasť, nie sú technicky spojené, netvoria jednotu a toto je dôvod neplatnosti zmluvy, tak potom
tento dôvod nezodpovedá vyššie uvedenému názoru Najvyššieho súdu SR v spomenutom rozhodnutí
a súd prvého stupňa v dôvodoch rozhodnutia nevysvetlil, prečo sa od tohto názoru Najvyššieho súdu
SR odklonil.



Odvolací súd súhlasí so súdom prvého stupňa v tom, že odporovať právnemu úkonu možno len
vtedy, keď je tento právny úkon platný. Súhlasiť treba aj s tým, že naliehavý právny záujem na určení
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam podľa § 80 písm. c/ O.s.p. môže mať aj osoba, ktorá nebola
alebo nie je vlastníkom nehnuteľností, ktorá nechce byť zapísaná ako vlastník nehnuteľností v katastri,
ale je osobou, pre ktorú je určenie vlastníckeho práva nutné z hľadiska uplatnenia jeho vykonateľných
pohľadávok cestou súdneho výkonu rozhodnutia predajom týchto nehnuteľností. Predpokladom preto
však je aj to, že nemôže uspokojenie vymáhateľných pohľadávok týmto spôsobom dosiahnuť iným
procesným prostriedkom, napr. žalobou odporovacou podľa § 42a Obč. zák.. Podľa tohto sa veriteľ
môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony pokiaľ ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej
pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval,
je voči nemu neúčinný potiaľ, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo
odporovaným úkonom ušlo z dlžníkovho majetku.

Uvedené skutočnosti treba mať na zreteli, ak žalobca argumentuje tým, že zmluva je neplatná, pretože
bola dohodnutá neprimeraná cena. Ak súd prvého stupňa neprimeranosť ceny zobral ako argument
rozhodujúci pre určenie neplatnosti tejto zmluvy, tak odvolací súd súhlasí s odvolateľom, že zmluvne
dohodnutá cena nehnuteľností nie je dôvodom absolútnej neplatnosti. Mohla by za určitých okolností
byť posúdená ako odporujúci právny úkon v zmysle ust. § 42a Obč. zák.. V predmetnej veci však žaloba
odporujúca predmetnú kúpnu zmluvu bola právoplatne zamietnutá. Žalobca odvolanie proti tomuto
výroku rozhodnutia nepodal. Treba súhlasiť so stanoviskom, na ktoré poukázal odvolateľ, ak poukázal
na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR 22Cdo 1993/2001, podľa ktorého ani samotná skutočnosť, že vec
bola predaná za podstatne nižšiu cenu než obvyklú, teda cenu, ktorá by bola dosiahnutá pri predajoch
rovnakého, prípadne obdobného majetku v obvyklom obchodnom styku v tuzemsku ku dňu uzavretia
zmluvy (ďalej len „všeobecná cena“), nie je dôvodom neplatnosti zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi,
prípadne z iného dôvodu uvedeného v § 39 Obč. zák.. Cena pri prevode nehnuteľností nie je upravená
cenovým predpisom, preto neprichádza do úvahy ani aplikácia ust. § 40a Obč. zák. o rozpore dohodnutej
ceny so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Týmito skutočnosťami sa súd prvého stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia nezaoberal. V tejto
súvislosti odvolací súd má na zreteli to, že v súlade so zásadou dvojinštančnosti občianskeho súdneho
konania odvolací súd preskúmava správnosť zistení súdu prvého stupňa a z nich vyvodeného právneho
posúdenia veci. Ak pritom dospeje k záveru, že pre správne rozhodnutie sú potrebné také podstatné
skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa neobstaral, prípadne, ktoré obstaral, avšak vzhľadom na
pochybenie v procesnom postupe majúcom za následok odňatie možnosti žalovanému konať pred
súdom na ne pri rozhodovaní neprihliadal, musí odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa
zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Ak by odvolací súd odoprel účastníkom možnosť prieskumu
správnosti tých skutkových zistení, ktoré neboli v konaní na súde prvého stupňa považované za právne
významné, avšak zo strany odvolacieho súdu by boli posúdené ako rozhodujúce, porušil by uvedenú
zásadu občianskeho súdneho konania (viď aj rozsudok NS SR 3Cdo 26/2008 z 21.1.2009).

Z uvedených dôvodov podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/, ods. 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu
prvého stupňa vo výroku, ktorým bolo žalobe o určenie vlastníckeho práva vyhovené, zrušil a vrátil mu
vec na ďalšie konanie.

Podľa § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvého stupňa je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

V ďalšom konaní sa súd prvého stupňa bude musieť vyporiadať s vyššie uvedenými skutočnosťami
týkajúcimi sa určitosti zmluvy o prevode nehnuteľností. Bude sa potrebné vyporiadať predovšetkým
s tými skutočnosťami, ktoré sa týkajú označenia prevádzaných nehnuteľností podľa údajov ako boli
zaznamenané v čase realizácie úkonu príslušnou správou katastra a napokon bude potrebné sa
vyporiadať aj s tým, či sú určité a jasné označenia tých prevádzaných pozemkov, ktoré boli uvedené
identifikačnými údajmi podľa spracovaných geometrických plánov, ktoré sú obsahom spisu Správy
katastra Snina V 817/2005. Napokon súd prvého stupňa posúdi zistenia týkajúce sa týchto zmluvných
prejavov aj z pohľadu vyššie vyslovených právnych názorov týkajúcich sa technickej jednoty listiny o
prevode nehnuteľností, či vplyvu na platnosť právneho úkonu z pohľadu dohodnutej ceny.



Podľa § 224 ods. 3 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.