Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 16Co/158/2013 z 29. 9. 2013
Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 29. septembra 2013, sp. zn. 16Co/158/2013, ECLI:SK:KSPO:2013:8708206838.1
Krajský súd Prešov | 16Co/158/2013 | ECLI:SK:KSPO:2013:8708206838.1 | 2013-09-29 | Uznesenie
Citované ustanovenia: OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1a1ececb-ea39-4150-adc6-e3aeba86d4ad
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8708206838.1

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16Co/158/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8708206838
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8708206838.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: Rímskokatolícka cirkev, farnosť Mlynica, ul. Tatranská č.
9, 059 91 Veľký Slavkov, IČO: 31999760, proti žalovaným 1/ Obec Mlynica, Mlynica č. 75, 059 91 Veľký
Slavkov, IČO: 00326429, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Marcel Mašan, s.r.o., Školská 257, 059
91 Veľký Slavkov, IČO: 36858935, pracovisko Hviezdoslavova 2, Poprad a 2/ SPP - distribúcia, a.s.,
Mlynské nivy 44/b, Bratislava 825 11, IČO: 35910739, zast. Mgr. Miroslavom Hanecom, advokátom,
Dolné Rudiny 3, Žilina, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a o určenie vlastníckeho práva k pozemkom
v k. ú. Mlynica s prísl., o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Poprad zo
dňa 15. 5. 2013 č. k. 10C 158/2008-152 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e  uznesenie vo výroku o trovách konania účastníkov a v rozsahu zrušenia  v r a c i a  vec
súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil. Ďalším výrokom nariadil vrátiť žalobcovi
zaplatený súdny poplatok a ďalším výrokom vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 25. 7. 2008 podal žalobca proti obom žalovaným, ktorou sa
domáhal prvým petitom určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanými v 1. a 2. rade
a druhým petitom žaloby určenia, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností ním špecifikovaných v k. ú.
J.. Prvostupňový súd vyzýval žalobcu na doplnenie a opravu petitov žaloby, na základe čoho žalobca v
priebehu konania zobral žalobu čiastočne späť o druhý petit žaloby a v tejto časti žiadal konanie zastaviť.
O zastavení konania v časti o druhý petit žaloby zo dňa 25. 7. 2008 rozhodol uznesením, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 10. 5. 2013. Súčasne však žalobca doplnil zostávajúcu žalobu o nový druhý petit žaloby
a to určením vlastníckeho práva o nehnuteľnosti, ktoré špecifikoval v rozsahu,  to v k. ú. J.. Takisto trval
na doterajšom prvom petite žaloby.

Prvostupňový súd uviedol, že predtým, než rozhodol o pripustení zmeny žaloby po doplnení doterajšieho
prvého petitu žaloby o navrhovaný druhý petit žaloby po jeho spresnení žalobcom, žalobca zobral svoj
návrh v celosti späť, písomným podaním zo dňa 10. 5. 2013 predtým, než súd začal konať v merite veci.
Konštatoval, že v takomto prípade sa súhlas žalovaných v 1. a 2. rade k späťvzatiu žaloby nevyžaduje.
Právne poukázal na ust. § 96 O.s.p. a uviedol, že na základe tejto úpravy konanie zastavil, k čomu sa
súhlas žalovaných nevyžaduje, pretože v konaní sa doteraz nepojednávalo. O vrátení súdneho poplatku
rozhodol podľa zákona č. 71/1992 Zb. a o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p.
Uviedol, že síce obaja žalovaní si uplatnili náhradu trov konania za právne zastúpenie, avšak dospel k
záveru, že nie je daný dôvod na použitie § 146 ods. 2 O.s.p. V danom prípade nemožno viniť žalobcu,
žeby zavinil zastavenie konania, pretože spor bol vyvolaní z uplatnenia reštitučných nárokov, v ktorých
bol žalobca úspešný a k uzavretiu napádanej kúpnej zmluvy medzi žalovanými v 1. a 2. rade došlo po



uplatnení reštitučného nároku žalobcom a pred úspešným vydaním predmetu reštitúcie. Žalobca zobral
žalobu späť bez toho, aby doterajší priebeh konania nasvedčoval, pre ktorú zo zúčastnených strán sa
javí výsledok konania priaznivejší.

Proti tomuto rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný v 1. rade. Uviedol,
že súd dospel k nesprávnym právnym záverom a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Je názoru,
že súd mal žalovanému v 1. rade priznať náhradu trov konania v zmysle § 146 ods. 2 O.s.p. Žalobca
totiž nesie procesné zavinenie na zastavení konania a tým na účelne vynaložených trovách, ktoré
vznikli žalovanému v tomto procese. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené
neskorším správaním žalovaného, potom nie je dosť možné dobre nachádzať súvislosť, a teda ani
procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke. V takomto prípade nesie
zodpovednosť na zastavení konania sám žalobca, čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre. Je nesporné,
že v danej veci bolo konanie zastavené v dôsledku späťvzatia žaloby. Je to procesný a dispozitívny
úkon, ktorý patrí žalobcovi. Späťvzatie žaloby je prejavom jeho vôle, s ktorým procesné normy spájajú
ukončenie súdneho konania. Ak žalobca zoberie žalobu späť a nejedná sa o prípad podľa § 146 ods.
2 vety druhej O.s.p., z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je
povinný nahradiť žalovanému trovy konania. Vnútorná pohnútka žalobcu vedúca k späťvzatiu žaloby ho
nezbavuje jeho procesnej zodpovednosti. Nie je pritom vylúčené, aby súd súčasne došiel i k záveru,
že sú splnené predpoklady na aplikáciu ust. § 150 O.s.p. Použitie tohto ustanovenia, resp. dôvody k
tomu vedúce prvostupňový súd nezdôvodňoval ani nepoužil. Preto je názoru, že mal žalovanému v 1.
rade priznať náhradu trov právneho zastúpenia v zmysle vyúčtovania. Navrhol odvolaciemu súdu, aby
zmenil napadnuté uznesenie a priznal mu náhradu trov konania ako bola vyúčtovaná a uplatnil si aj trovy
odvolacieho konania.

Proti uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný v 2. rade. Uviedol, že súd
aplikáciu § 146 ods. 2 O.s.p. vylúčil, že ide o spor vyvolaní z uplatnených reštitučných nárokov, v ktorých
bol žalobca úspešný a k uzavretiu napadnutej kúpnej zmluvy došlo po uplatnení reštitučného nároku.
Dospel až k záveru, že späťvzatie bolo urobené bez toho, aby doterajší priebeh konania nasvedčoval, pre
ktorú zo zúčastnených strán sa javí výsledok sporu priaznivejší. Takýto záver je nesprávny, zmätočný.
Súdom tvrdená skutočnosť nebola vôbec skúmaná a preukázaná. Tvrdenia žalobcu boli popierané v
písomnom podaní. Aj keby takáto skutočnosť bola preukázaná, nie je podľa platnej právnej úpravy
dôvodom na nepriznanie trov konania. Prvostupňový súd neuviedol, na základe čoho dospel k záveru,
že ide o spor vyvolaní z uplatnených reštitučných nárokov, neuviedol ani príslušný reštitučný zákon,
neskúmal kto mal byť v danom prípade povinnou osobou, ktorá bola povinná rešpektovať zákaz prevodu
a neskúmal ani, či sporný pozemok bol, prípadne mohol byť predmetom vrátenia. Daný spor nie je
vyvolaný z uplatnených reštitučných nárokov aj preto, že konania súvisiace s vydaním nehnuteľností sú
oslobodené od súdnych poplatkov a v danom konaní bol súdny poplatok riadne zaplatený. Ak žalobcovi
nebol vydaný predmetný pozemok, mohol svoje nároky uplatniť na súde v lehote podľa zákona č. 282/93
Z. z. Ak  jeho právo zaniklo, potom už nejde o spor súvisiaci s reštitúciou. S ohľadom na to, čoho sa
žalobca domáhal, ako s návrhom disponoval, je zodpovedný a nesie zodpovednosť aj za trovy, ktoré
zavinil. Preto z procesného hľadiska zásadne platí, že ak žalobca vezme návrh späť a nejde o prípad
podľa § 146 ods. 2 druhá veta, je povinný nahradiť žalovanému trovy konania. Rozhodnutie o trovách
konania je zmätočné, uplatnil si náhradu trov prvostupňového konania a odvolacieho konania.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O.s.p.,
vec prejednal v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je
nepreskúmateľné a odvolanie žalovaných v 1. a 2. rade dôvodné.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Z obsahu celého spisu je zrejmé, že v danom prípade žalobca podal žalobu ešte v roku 2008, na
základe ktorej súd prvého stupňa vykonával úkony, dotazoval zúčastnené strany, účastníkov konania a
príslušné orgány, v súvislosti s týmto uplatneným nárokom, ktorý žalobca špecifikoval vo výroku svojho



rozhodnutia. V priebehu konania sa (ako to vyplýva z obsahu spisu), žalobca neskôr rozhodol písomným
podaním zo dňa 10. 5. 2013 zobrať žalobu späť v celom rozsahu bez uvedenia dôvodu. Zároveň žiadal,
aby ho súd nezaviazal na náhradu trov konania, keďže išlo o žalobu dôvodne podanú z uplatneného
reštitučného nároku.

Odvolací súd má za to, že skutočnosť, či išlo o žalobu dôvodne uplatnenú z reštitučného nároku alebo
nie, prvostupňový súd v napadnutom rozhodnutí riadne neodôvodnil aj napriek tomu, že síce uviedol,
že nie je možné viniť za zastavenie konania žalobcu, pretože bol vyvolaný z uplatnených reštitučných
nárokov, vo svojom rozhodnutí však neuviedol, z ktorých skutočností vychádzal, pri takomto závere
vychádzal, ktoré dôkazy v súvislosti s týmto vyhodnotil a posúdil. Nepoukázal ani na právne zdôvodnenie
uplatneného nároku. Preto jeho odôvodnenie rozhodnutia v tomto smere je nepreskúmateľné, neúplné
a predčasné.

Z obsahu spisu však jednoznačne vyplýva, že došlo k späťvzatiu žaloby v celom rozsahu a bolo na súde
túto okolnosť procesne vyhodnotiť. Tak, ako správne  žalovaní v 1. a v 2. rade uviedli, ak žalobca vezme
žalobu späť a nejedná sa o prípad podľa § 146 ods. 2 vety druhej O.s.p., z procesného hľadiska zásadne
platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť žalovanému trovy konania. V takomto
prípade súd vyslovene skúma iba procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných
stranách a je povinný ju vyhodnotiť v zmysle § 146 ods. 2 O.s.p.

V danom prípade sa súd príslušným ustanovením procesne nezaoberal, ani využitie tohto ustanovenia
nevyhodnotil. Pokiaľ iba poukázal, že nie je daný dôvod na použitie tohto ustanovenia, jeho záver je
predčasný, resp. neúplný. Nie je vylúčené, aby súd došiel aj k záveru, že sú splnené predpoklady aj na
aplikáciu ust. § 150 O.s.p., avšak svoje rozhodnutie musí riadne odôvodniť a zdôvodniť v zmysle ust.
§ 157 ods. 2 O.s.p.

Keďže nateraz takéto zdôvodnenie rozhodnutia o trovách konania účastníkov z dôvodov, ktorých
nepriznal žalovaným v 1. a 2. rade, absentuje, je rozhodnutie súdu  v týchto otázkach nepreskúmateľné.

S poukazom na vyššie uvedené preto odvolací súd napadnuté uznesenie v zmysle § 221 ods. 1 písm.
f) O.s.p. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní súd prvého stupňa vykoná dokazovanie v naznačenom smere a vo veci nanovo
rozhodne.

V novom konaní rozhodnej aj o trovách odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.