Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 8CoE/492/2014 z 6. 5. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 6. mája 2015, sp. zn. 8CoE/492/2014, ECLI:SK:KSTN:2015:3814215755.2 Krajský súd Trenčín | 8CoE/492/2014 | ECLI:SK:KSTN:2015:3814215755.2 | 2015-05-06 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/331c8195-d159-41f1-b9c9-134f3a8fccc5 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3814215755.2 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8CoE/492/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814215755
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Čekanová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3814215755.2

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Advocate s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141 a Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom
Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti povinnému: X. X., bytom B., XX. augusta XX/XX, štátny
občan Slovenskej republiky, o vymoženie sumy 903,15 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 17. septembra 2014, č.k. 16Er/3282/2014-7, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekučné konanie zastavil. Svoje rozhodnutie odôvodnil s
poukazom na § 103, § 104 ods. 1, § 159 ods. 3, § 167 ods. 2 a § 251 ods. 4 O.s.p. Uviedol, že oprávnený
sa návrhom spísaným do zápisnice dňa 24.05.2014 domáhal proti povinnému vykonanie exekúcie pre
vymoženie 903,15 Eur, na základe rozhodcovského rozsudku, sp. zn. SR 4493/06 zo dňa 20.10.2006,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.11.2006 a vykonateľnosť dňa 09.11.2006. Z úradnej činnosti
mal súd prvého stupňa preukázané, že exekúcia vedená pod sp. zn. 16Er/274/2007 (EX 327/2007)
v prospech oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., proti povinnému: X. X., bola zastavená uznesením
Okresného súdu Prievidza, č.k. 16Er/277/2007-24 zo dňa 04.10.2012 podľa § 57 ods. 2 Ex. por. z dôvodu
rozporu exekučného titulu so zákonom, a toto uznesenie v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského
súdu v Trenčíne, č.k. 3CoE/347/2012-42 zo dňa 23.01.2013, nadobudlo právoplatnosť dňa 11.02.2013.
Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením, č.k. 1 CoE/12/2013 zo dňa 10.07.2013, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 18.09.2013 odmietol dovolanie oprávneného proti uzneseniu Krajského
súdu Trenčín, č.k. 3CoE/347/2012-42. Súd prvého stupňa dôvodil, že z uvedeného je zrejmé, že
exekučné konanie vedené pod sp. zn. 16Er/274/2007 sa viedlo na podklade toho istého exekučného
titulu ako toto exekučné konanie a vo vzťahu k tým istým účastníkom konania, pričom zhodný je
aj vymáhaný nárok oprávneného, resp. časť nároku oprávneného voči povinnému. Keďže v tomto
exekučnom konaní, sp. zn. 16Er/3282/2014 je podkladom pre vymoženie pohľadávky oprávneného proti
povinnému ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s ktorým už súd vo svojom skoršom rozhodnutí,
č.k. 16Er/274/2007-24 zo dňa 04.10.2012 jednoznačne konštatoval, že nie je spôsobilým exekučným
titulom, súd prvého stupňa je toho názoru, že za týchto podmienok ide o prekážku rozhodnutej veci, a
toto exekučné konanie je potrebné zastaviť podľa § 104 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom právneho zástupcu
odvolanie oprávnený z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. b), f) O.s.p., § 205 ods. 2 písm.
a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. d) O.s.p. V predmetnej exekučnej veci oprávnený podal návrh na
vykonanie exekúcie a súdny exekútor následne požiadal príslušný exekučný súd o vydanie poverenia.
Oprávnený legitímne očakával, že exekučný súd pristúpi k legálnemu postupu, ktorý je určený § 44 ods.
2 a nasl. Ex. por. V tejto fáze exekučného konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom
návrhu na vydanie poverenia, pričom prípustnými výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie



exekúcie, alebo vydanie uznesenia o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia so všetkými predpísanými
náležitosťami vrátane odôvodnenia, pričom Ex. por. voči tomuto uzneseniu pripúšťa podanie odvolania.
Napriek tomu exekučný súd o návrhu na vydanie poverenia nerozhodol, ale bez zákonného oprávnenia
rozhodol uznesením o zastavení exekučného konania. Oprávnený poukázal na uznesenie Najvyššieho
súdu SR, sp. zn. 7Cdo 108/2012 zo dňa 23.01.2013. V danom prípade exekučný súd nesprávne aplikoval
§ 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 prvá veta a § 103 O.s.p., pretože v exekučnom konaní nie je
možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie podľa
§ 57 ods. 2 Ex. por. v spojení s § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní aplikovať zásadu res
iudicata. Exekučné konanie nemá vo svojom predmete vec, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť.
Predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej
veci. Exekučné konanie nemá meritum veci, o ktorom by sa rozhodovalo, ale predstavuje len proces.
Akékoľvek skončenie exekučného konania, preto nie je spôsobilé vytvoriť prekážku rozhodnutej veci.
Zákonodarca nepochybne nemal v úmysle, aby táto vada konania bola uplatňovaná použitím § 251
ods. 4 O.s.p., keďže obdobnú vadu konania, litispendenciu Ex. por. vo svojom § 36 ods. 3 obsahuje. Ak
by táto vada konania mala byť aplikovaná prostredníctvom § 251 ods. 4 O.s.p., nebolo by potrebné ju
zakotviť priamo v Ex. por. Vyššie uvedeným postupom a napadnutým rozhodnutím exekučný súd porušil
právo účastníkov konania na spravodlivý proces, ktoré je chránené čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj čl. 6
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a súčasne odňal účastníkom konania možnosť
konať pred súdom, a to najmä tým, že v exekučnom konaní nebolo rozhodované o návrhu na vydanie
poverenia, pričom pri negatívnom rozhodnutí má oprávnený právo na podanie odvolania voči tomuto
rozhodnutiu. Exekučný súd prekročil svoju právomoc a v danej fáze neprípustným spôsobom rozhodol
o zastavení exekučného konania. Rozhodnutie a postup súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia prípustnosti aplikácie prekážky rozhodnutej veci v exekučnom konaní. Žiadal odvolací súd,
aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť z týchto dôvodov:

V predmetnej veci sa oprávnený návrhom, spísaným do zápisnice na exekútorskom úrade JUDr.
Rudolfa Krutého, PhD. dňa 24.05.2014, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie
sumy 903,15 Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. zo
dňa 20.10.2006, sp. zn. SR 4493/06, ktorý podľa vyznačenej doložky mal nadobudnúť právoplatnosť
dňa 06.11.2006 a vykonateľnosť dňa 09.11.2006.

Z obsahu spisového materiálu zároveň vyplýva, že oprávnený sa v konaní pod sp. zn. 16Er/274/2007
návrhom zo dňa 20.02.2007 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy
903,14 Eur s príslušenstvom, a to na podklade vyššie uvedeného exekučného titulu - rozhodcovského
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. zo
dňa 20.10.2006, sp. zn. SR 4493/06. V uvedenej exekučnej veci Okresný súd Prievidza uznesením,
č.k. 16Er/274/2007-24 zo dňa 04.10.2012 exekúciu zastavil, nakoľko z dôvodu absolútnej neplatnosti
rozhodcovskej doložky nemôže byť na podklade takejto doložky vydaný rozhodcovský rozsudok
spôsobilým exekučným titulom. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.02.2013 v spojení s
potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 3CoE/347/2012-42 zo dňa 23.01.2013.

V zmysle § 251 ods. 4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa Exekučného poriadku sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).



Podľa § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Odvolací súd konštatuje, že zmyslom existencie prekážky právoplatne rozhodnutej veci je to, aby súd
nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol súd, prípadne iný orgán, ktorého
rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa zaraďuje do kategórie
neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho
(iné rozhodnutie súdu v prípade existencie prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V tejto
súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 103 O.s.p., podľa ktorého
kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať
vo veci (podmienky konania). V ustanovení § 104 ods. 1 O.s.p. je ďalej zakotvené, že ak ide o taký
nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení
O.s.p. teda vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej
povinnosti a kedykoľvek za konania.

Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky
prekážky rei iudicatae dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky:

1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté;

2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi;

3. a o tej istej veci.

Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. je nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky,
ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového (nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj
dôsledky existencie nedostatku podmienok konania. Ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného
konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia § 103 a §
104 O.s.p. v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p. Keďže Exekučný poriadok neobsahuje žiadne špeciálne
ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie
aplikovať ustanovenie § 159 ods. 3 O.s.p., ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne
rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu je nevyhnutné
posúdiť, čo sa rozumie rozhodnutím vo veci samej v exekučnom konaní.

Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý je
predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku. V exekučnom konaní je predmetom konania
žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný
dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v exekučnom
konaní rozhodlo o neprípustnosti exekúcie ako celku, bez špecifikácie jej časti, či určitých spôsobov
vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej.

Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie v predmetnej exekučnej veci, súd prvého stupňa už o totožnom nároku oprávneného,
uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu, medzi tými
istými účastníkmi exekučného konania, právoplatne rozhodol, a to uznesením č.k. 16Er/274/2007-24 zo
dňa 04.10.2012, ktorým súd exekúciu zastavil. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.02.2013
v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 3CoE/347/2012-42 zo dňa
23.01.2013. Nakoľko uvedeným uznesením o zastavení exekúcie bolo právoplatne rozhodnuté o
právnom nároku oprávneného, ktorý bol priznaný v predmetnom rozhodcovskom rozsudku, pričom
skutkové okolnosti vedúce k záveru o nespôsobilosti tohto exekučného titulu zostali nezmenené,



ide meritórne rozhodnutie, ktoré založilo prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Vzhľadom na túto
skutočnosť odvolací súd v zhode so súdom prvého stupňa zastáva právny názor, že uznesenie súdu
prvého stupňa č.k 16Er/274/2007-24 zo dňa 04.10.2012 v spojení s uznesením tunajšieho krajského
súdu č.k. 3CoE/347/2012-42 zo dňa 23.01.2013, založilo prekážku veci rozhodnutej, a teda pokiaľ v
totožnej veci podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie, v takomto exekučnom konaní nemožno
pokračovať, a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách exekučného konania rozhodne súd prvého stupňa po právoplatnosti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .