Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 10CoPr/12/2015 z 11. 5. 2016
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 11. mája 2016, sp. zn. 10CoPr/12/2015, ECLI:SK:KSBA:2016:1113214115.1
Krajský súd Bratislava | 10CoPr/12/2015 | ECLI:SK:KSBA:2016:1113214115.1 | 2016-05-11 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Neplatnosť skončenia pracovného pomeru
Citované ustanovenia: § 63 ods. 1 písm. b) ZP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/399c14ea-6c09-4577-8922-69fab1f48936
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1113214115.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10CoPr/12/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113214115
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1113214115.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a
členov senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci navrhovateľa: C.. Ľ. Y.,
O.. XX. XX. XXXX, V. E. Č.. XXX, E., zastúpený advokátom: JUDr. Ján Čarnogurský, Dostojevského rad
č. 1, Bratislava, proti odporcovi: Rada pre vysielanie a retransmisiu, IČO: 30 844 151, Nám. SNP č. 12,
Bratislava, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou, na odvolanie navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 19. mája 2015, č. k. 14Cpr/5/2013 - 151, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa   p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal určenia, že
skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 06. 11. 2012 je neplatné. Svoje rozhodnutie odôvodnil
právne ust. § 1 ods. 4, § 61 ods. 2, § 63 ods. 1 písm. b) § 79 ods. 1, článkom 9 Zákonníka práce a
vecne nedôvodnosťou návrhu, keď mal vykonaným dokazovaním preukázané, že na základe prijatej
organizačnej zmeny odporcom, došlo k zrušeniu pracovného miesta navrhovateľa, vedúceho odboru
ekonomiky, z dôvodu ktorého sa stal nadbytočným s tým, že mal v konaní preukázanú príčinnú súvislosť
medzi organizačnou zmenou a počtom zamestnancov po nej, keď na pracovné miesto navrhovateľa
nebol prijatý žiadny zamestnanec. Uviedol, že pracovný pomer navrhovateľa u odporcu vznikol na
základe pracovnej zmluvy zo dňa 02. 01. 2006 s tým, že pracoval ako vedúci odboru Ekonomiky a
vonkajších vzťahov s miestom výkonu práce v sídle odporcu v Bratislave a od 01. 07. 2009 bol zaradený
ako vedúci odboru Ekonomiky, pričom dňa 06. 11. 2012 odporca schválil nové znenie Organizačného
poriadku, ktorý nadobudol účinnosť dňa 06. 11. 2012 a nakoľko sa stal navrhovateľ vzhľadom na
organizačnú zmenu nadbytočným, odporca mu dňa 06. 11. 2012 doručil výpoveď z pracovného pomeru
podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Nestotožnil sa s námietkou navrhovateľa, že Organizačný
poriadok odporcu zo dňa 06. 11. 2012,  mal nadobudnúť účinnosť až nasledujúci deň, t. j. 07. 11.
2012 (podľa § 1 ods. 4 Zákonníka práce, § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka) z dôvodu, že prijatie
Organizačného poriadku je rozhodnutím odporcu a nemohlo sa jednať o právnu skutočnosť, keďže je
len na vôli odporcu, kedy príjme organizačnú zmenu, ktorá môže viesť k zníženiu počtu zamestnancov
za účelom efektivity práce s tým, že v konaní bolo nesporné, že došlo k zrušeniu pracovného miesta
navrhovateľa (vedúci odboru Ekonomiky) a na základe prijatej organizačnej zmeny sa stal nadbytočným.
Súd prvého stupňa k námietke navrhovateľa, že mu odporca neponúkol vhodné pracovné miesto alebo
pracovné miesto na kratší pracovný úväzok uviedol, že dané tvrdenia v konaní preukázané neboli s
tým, že z výpovede svedkyne C.. K. M. vyplynulo, že na zrušené dve pracovné miesta vrátane miesta
navrhovateľa, nebol nikto prijatý. K argumentácii navrhovateľa, že v priebehu výpovednej doby bol do
pracovného pomeru prijatý C.. P. V., ktorý nastúpil ako účtovník a mal vykonávať niektoré pracovné



činnosti, ktoré vykonával navrhovateľ súd prvého stupňa uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo
preukázané, že pracovný pomer C.. P. V. bol založený pracovnou zmluvou zo dňa 15. 10. 2012 a vznikol
dňa 02. 01. 2013, avšak nešlo o totožné pracovné miesto s miestom navrhovateľa, ale o novovytvorené
pracovné miesto - samostatný odborný referent - účtovník. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil
právne ust. § 142 ods. 1 a vecne úspechom odporcu v konaní, ktorému trovy konania nepriznal, nakoľko
mu nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že napadnuté
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ako aj z dôvodu, že súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 205 ods. 2 písm.
d), f) O. s. p., a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a jeho návrhu vyhovieť. Uviedol, že odporca prijal
dňa 06. 11. 2012 rozhodnutie o organizačnej zmene, na základe ktorej došlo k zlúčeniu dvoch odborov -
Ekonomiky a Komunikácie s verejnosťou a vytvoril sa nový odbor - Útvar riaditeľa kancelárie a v rovnaký
deň, t. j. 06. 11. 2012 mu bola daná výpoveď z pracovného pomeru pre uvedené organizačné zmeny
bez toho, aby mu bolo ponúknuté náhradné miesto s odôvodnením, že iné pracovné miesto odporca
nemá, pričom k rozhodnutiu o organizačnej zmene došlo v deň doručenia výpovede, t. j. v čase, keď
rozhodnutie o organizačnej zmene ešte nebolo účinné a poukázal na ust. § 1 ods. 4 Zákonníka práce
a § 122 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého lehota určená podľa dní začína dňom, ktorý
nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok, z čoho vyplýva, že odporca mu dal výpoveď
z dôvodu rozhodnutia o organizačných zmenách, ktoré však v deň doručenia výpovede ešte po celý
deň neexistovalo a nemalo právnu účinnosť. Navrhovateľ  v dôvodoch svojho odvolania uviedol, že v
konaní nebolo sporným, že mu odporca pred výpoveďou náhradné miesto neponúkol tvrdiac, že žiadne
nemal, ako ani skutočnosť, že v dobe výpovede mal odporca v roku 2012 plánovaných 36 funkčných
pracovných miest pre zamestnancov vo výkone práce vo verejnom záujme, rovnako v roku 2013 a v roku
2014 mal plánovaných 33 funkčných miest pre zamestnancov vo výkone práce vo verejnom záujme,
avšak po celý čas zamestnával 30 pracovníkov, resp. po jeho prepustení 29 pracovníkov s tým, že na
všetky plánované miesta mal požadovanú kvalifikáciu, nakoľko absolvoval Vysokú školu ekonomickú
a postgraduál (VŠ II. stupňa), t. j. odporca náhradné miesta k dispozícii mal, avšak mu ich neponúkol.
Uviedol, že aj svedkyňa C.. K. M. na pojednávaní dňa 15. 04. 2015 uvedený počet plánovaných a
obsadených pracovných miest potvrdila, avšak odporca si návrh plánu rozpočtu na rok 2014 a 2015
určenom pre NR SR a Ministerstvo financií a rozdielom medzi obsadenými a plánovanými miestami
vysvetlil tak, že pracovnú náplň pre neobsadené miesta rozdelil na obsadené miesta a rovnako mzdové
fondy určené na neobsadené miesta s tým, že týmito mzdovými fondmi sú odmeňovaní pracovníci za to,
že musia vynakladať zvýšené pracovné úsilie pri vykonávaní práce aj za pracovníkov, ktorých miesta nie
sú obsadené, keď rozhodnutie o organizačnej zmene zo dňa 06. 11. 2012 tento stav neriešilo a naopak
došlo k prehĺbeniu rozdielu medzi skutočne obsadenými miestami a plánovanými miestami napriek
tomu, že odporca mal pridelené mzdové prostriedky aj na neobsadené miesta, čím obchádzal mzdové
predpisy, pričom ktorékoľvek z plánovaných pracovných miest a neobsadených, mu odporca mohol
ponúknuť. Uviedol, že odporca svoju argumentáciu, že nemal preňho žiadne voľné pracovné miesto
oprel iba o skutočnosť, že tieto neobsadené pracovné miesta nemal zakreslené v „pavúku“ plánovaných
pracovných miest, avšak mzdové prostriedky mal pridelené aj na neobsadené pracovné miesta, teda
na všetky plánované pracovné miesta.

Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že nakoľko súd prvého stupňa dospel
k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť
z dôvodu jeho vecnej správnosti. K tvrdeniu navrhovateľa v podanom odvolaní, že výpoveď, ktorú
mu doručil je neplatná z dôvodu, že mu bola doručená v ten istý deň, ako nadobudla účinnosť
prijatá Organizačná zmena, ktorá je právnou skutočnosťou a s ktorou je spájané plynutie lehôt s
tým, že na platnosť výpovede sa vyžadovalo jej doručenie v deň po účinnosti Organizačnej zmeny
uviedol, že nakoľko organizačná zmena nie je právnym úkonom (udalosťou rozhodujúcou pre počítanie
lehôt), ale hmotnoprávnym predpokladom pre právny úkon, ktorým bola výpoveď, nie je ani možné
posudzovať jej platnosť, keď sa súd môže zaoberať iba otázkou, či také rozhodnutie bolo prijaté a či
ho prijal zamestnávateľ (judikát ČR 6 Cdo 69/2014 a 21 Cdo 1105/2001). Poukázal na skutočnosť, že
stanovenie účinnosti organizačnej zmeny je plne v kompetencii subjektu oprávneného na jej prijatie
a v posudzovanej veci bola účinnosť Organizačného poriadku, ktorý zakotvoval organizačnú zmenu,
stanovená na deň jeho prijatia, pričom navrhovateľ sa snaží prepojiť deň ako najmenšiu časovú
jednotku pre účely plynutia a počítania lehôt s účinnosťou hmotnoprávneho predpokladu pre výpoveď
z pracovného pomeru, ktorý však žiadne lehoty nepredpokladá, nekonštatuje, neodôvodňuje, ani s



nimi nijako inak nepočíta s tým, že navrhovateľ dokonca v odvolaní tvrdil, že organizačná zmena
dňa 06. 11. 2012, kedy bola prijatá, neexistovala, v priebehu konania popieral len jej účinnosť, avšak
konštatoval jej platnosť, keď jeho tvrdenia sa vymykajú logickému mysleniu, právne relevantnému
posúdeniu. K tvrdeniu navrhovateľa, namietajúceho existenciu voľných pracovných miest, ktoré mu
mal pri daní výpovede ponúknuť, odvolávajúc sa na údaj o počte pracovných miest stanovených v
rozpise záväzných ukazovateľov štátneho rozpočtu uviedol, že tento údaj nie je možné považovať za
relevantný vo vzťahu k počtu reálne vytvorených pracovných miest a vôbec ho nie je možné považovať
za fixný počet zamestnancov organizácie, nakoľko závisí iba od jej rozhodnutia odvíjajúceho sa od
jej aktuálnych potrieb a možností, či pracovné miesta uvedené v rozpise záväzných ukazovateľov
štátneho rozpočtu vytvorí s tým, že v momente dania výpovede navrhovateľovi, nedisponoval žiadnym
voľným pracovným miestom, ktoré by mu mohol ponúknuť a skutočnosť, že údaj o počte pracovných
miest stanovených Rozpisom záväzných ukazovateľov štátneho rozpočtu, ktorý mu zasiela každoročne
Ministerstvo financií SR vyjadruje „ročný priemerný evidenčný počet zamestnancov prepočítaný“, takže
nie je možné tento údaj považovať za relevantný vo vzťahu k počtu reálne vytvorených pracovných
miest, ani za fixný počet zamestnancov organizácie a naplnenie, resp. nenaplnenie tohto počtu, ako aj
rozdelenie finančných prostriedkov na mzdy zamestnancov je plne v kompetencii organizácie samotnej,
teda či organizácia vytvorí pracovné miesta v počte uvádzanom v Rozpise záväzných ukazovateľov
štátneho rozpočtu závisí len od rozhodnutia odvíjajúceho sa od jej aktuálnych potrieb a možností. K
tvrdeniu navrhovateľa v odvolaní, že mu mal ponúknuť miesto vedúceho odboru riaditeľa kancelárie
uviedol, že Organizačný poriadok na žiadnom mieste neuvádza menný zoznam vedúcich pracovníkov
jednotlivých organizačných zložiek a je logické, že novovytvorený Útvar riaditeľa kancelárie bude
organizačne podliehať práve vedeniu riaditeľa kancelárie, čo vyplýva aj z jeho názvu a túto skutočnosť
navrhovateľ aj sám dokonca pred súdom prvého stupňa uviedol, pričom tento stav existoval od prvého
momentu účinnosti organizačnej zmeny a trvá v nezmenenom stave doposiaľ, keď vedúcim Útvaru
riaditeľa kancelárie bol a aj je, riaditeľ kancelárie Rady. Nestotožnil sa ani s argumentáciou navrhovateľa,
že disponoval kvalifikáciou v zásade na ktorúkoľvek pracovnú pozíciu, nakoľko ekonomické vzdelanie
navrhovateľa ho fakticky kvalifikuje len na pracovné pozície ekonomického odboru, na ktorom do
momentu výpovede pracoval, a ani s obvinením navrhovateľa z obchádzania mzdových predpisov,
ktoré nemá žiadny reálny základ a ostáva len v rovine vyfabulovaných tvrdení, keď navrhovateľ vlastne
z takéhoto konania obviňuje sám seba, keďže v spomínanom období bola rozpočtová agenda v
kompetencii útvaru, ktorého vedením bol poverený práve on.

Odvolací súd prejednal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. l O. s. p. bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., keďže pre nariadenie pojednávania
neboli dané zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 214 ods. 1 O. s. p. (nebolo potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie, súd nerozhodol bez nariadenia pojednávania, nejde o konanie
vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem) a
rozsudok verejne vyhlásil dňa 12. mája 2016 podľa § 211 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O. s. p., pričom o
termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, ich právni zástupcovia, upovedomení zákonným
spôsobom.

Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa odvolací súd potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny a
odvolací súd sa stotožnil v celom rozsahu aj s jeho odôvodnením, na ktoré poukazuje (§ 219 ods. 1, 2
O. s. p.). Prvostupňový súd správne vyhodnotil zistený skutkový stav a tento aj správne právne posúdil.

V posudzovanej veci medzi účastníkmi nebolo sporným, že medzi navrhovateľom ako zamestnancom a
odporcom ako zamestnávateľom, bola dňa 02. 01. 2006 uzavretá pracovná zmluva a dňa 01. 07. 2009
Dodatok k nej, na základe ktorého bola zmenená v časti: druh práce a navrhovateľ sa stal vedúcim
Odboru ekonomiky a zároveň nebolo sporným, že dňa 06. 11. 2012 odporca schválil nové znenie
Organizačného poriadku Kancelárie rady pre vysielanie a retransmisiu s účinnosťou od 06. 11. 2012, na
základe ktorého došlo k zrušeniu pracovného miesta navrhovateľa, ktorý sa stal nadbytočným.

Podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba
z dôvodov, ak sa zamestnance stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa
alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu
zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.



Podľa citovaného zákonného ustanovenia podmienkou platnosti výpovede danej z uvedeného dôvodu
je, že zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný
čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce (§ 63 ods. 2 písm. a/ Zákonníka
práce) a zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ
ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej
príprave na túto inú prácu (§ 63 ods. 2 písm. b/ Zákonníka práce). Splnenie tejto ponukovej povinnosti
musí preukázať zamestnávateľ, to znamená, musí tvrdiť a preukázať, že zamestnancovi pred daním
výpovede ponúkol inú pre neho vhodnú prácu, resp. tvrdiť a dokázať, že ponuková povinnosť objektívne
neexistovala. Ak však zamestnávateľ uvádza, že v čase výpovede nemal možnosť zamestnanca ďalej
zamestnávať, lebo nemal v mieste výkonu práce žiadne voľné pracovné miesto, je pre posúdenie otázky
splnenia jeho ponukovej povinnosti určujúce zistenie, či v rozhodnom čase v mieste výkonu  práce boli
pracovné miesta voľné alebo či boli obsadené. V takomto prípade je na zamestnávateľovi, aby tvrdil a
preukázal, že ku dňu výpovede všetky pracovné miesta boli obsadené inými zamestnancami. Splnenie
bremena tvrdenia na strane zamestnanca zasa predpokladá, že zamestnanec označí konkrétne
pracovné miesta, ktoré boli ku dňu výpovede v mieste jeho výkonu práce voľné.

Predpoklady použitia výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce teda sú:
existencia organizačnej zmeny (písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o tejto
zmene), nadbytočnosť zamestnanca, príčinná (objektívne jestvujúca) súvislosť medzi organizačnou
zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca.

O nadbytočnosť zamestnanca ide vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej
zamestnávať prácami dohodnutými v pracovnej zmluve. Dôvody tejto nemožnosti musia spočívať v
tom, že zamestnávateľ ďalej nepotrebuje práce vykonávané zamestnancom, a to buď vôbec, alebo v
pôvodnom rozsahu. Uvedený stav môže byť daný vnútornými organizačnými zmenami alebo znížením
celkového počtu zamestnancov. Zákon umožňuje zamestnávateľovi, aby reguloval počet svojich
zamestnancov a ich kvalifikačné zloženie tak, aby zamestnával len taký počet zamestnancov a v takom
kvalifikačnom zložení, ktoré zodpovedá jeho potrebám. V prípade posudzovania dôvodnosti použitia
tohto výpovedného dôvodu sa skúma, či organizačná zmena spôsobila nadbytočnosť zamestnanca.
O výbere zamestnanca, ktorý je nadbytočný, rozhoduje výlučne zamestnávateľ, a súd nie je v zásade
oprávnený v tomto smere rozhodnutie zamestnávateľa preskúmavať, nakoľko je povinný skúmať, či
sú splnené ostatné podmienky vymedzujúce daný výpovedný dôvod. I keď súd v konaní o návrhu na
určenie neplatnosti výpovede danej z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce neskúma
platnosť rozhodnutia zamestnávateľa o organizačnej zmene (také rozhodnutie nie je právnym úkonom
v zmysle § 34 Občianskeho zákonníka, platí tu subsidiárna pôsobnosť Občianskeho zákonníka), ale iba
skutočnosťou (faktickým úkonom), ktorá je hmotnoprávnym predpokladom pre samotný právny úkon
(skončenie pracovného pomeru), zaoberá sa ním ako jedným z predpokladov, ktoré zákon ustanovuje
pre platnosť výpovede, a to vzhľadom na okolnosti, ktoré tu boli v čase skončenia pracovného pomeru
výpoveďou.

V posudzovanej veci bola právne podstatnou skutočnosť, či si odporca voči navrhovateľovi splnil
ponukovú povinnosť v zmysle citovaného ust. § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, ktorej splnenie
je hmotnoprávnou podmienkou výpovede zo strany zamestnávateľa, pričom jej splnenie, ešte pred
daním výpovede, musí v konaní preukázať zamestnávateľ (odporca). Ak zamestnávateľ neponúkne
zamestnancovi pred daním výpovede prechod na inú pre neho vhodnú prácu, hoci tak urobiť môže, nie
je splnená ponuková povinnosť a výpoveď je preto neplatná. Inou pre zamestnanca vhodnou prácou sa
rozumie práca zodpovedajúca zdravotnému stavu, schopnostiam a pokiaľ možno i jeho kvalifikácii. Ide
teda o prácu, ktorú je zamestnanec schopný vzhľadom na svoj zdravotný stav, schopnosti i kvalifikáciu
vykonávať, pričom vhodnou prácou nie je taká práca, ktorú zamestnanec nie je schopný vykonávať
vzhľadom na svoj zdravotný stav, pre svoje obmedzené schopnosti alebo pre nedostatok kvalifikácie,
pokiaľ ju nemôže získať predchádzajúcou prípravou.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že odporca pred výpoveďou neponúkol navrhovateľovi žiadne
pracovné miesto z dôvodu, že voľným pracovným miestom pre navrhovateľa nedisponoval s tým, že
z dokazovania vykonaného prvostupňovým súdom vyplynulo, že odporca pred prijatím organizačnej
zmeny dňa 15. 10. 2012 uzavrel s C.. P. V. pracovnú zmluvu s dňom nástupu 02. 01. 2013 na dobu
neurčitú, s dohodnutým druhom práce - samostatný odborný referent - účtovník v mieste výkonu práce



odporcu v Bratislave s Dodatkom č. 1 zo dňa 02. 01. 2013, ktorým bol zmenený druh práce na samostatný
odborný referent útvaru riaditeľa kancelárie.

Neobstojí preto námietka navrhovateľa, že odporca mal náhradné pracovné miesta, keď počet
plánovaných pracovníkov bol u odporcu vyšší ako bol ich skutočný počet, a teda mal aj mzdové
prostriedky na daný počet plánovaných miest (36) a navyše spĺňal aj kvalifikačné predpoklady na
všetky plánované miesta, keďže v konaní pred súdom prvého stupňa bolo vykonaným dokazovaním
preukázané, že organizačnou zmenou bolo zrušené celé oddelenie Ekonomiky, na ktorom pracovali
okrem navrhovateľa ďalší traja pracovníci, z ktorých ešte jednému bolo zrušené jeho pracovné miesto
a dve pracovníčky - sekretárka a mzdárka prešli pod útvar riaditeľa kancelárie, ktorý sa organizačnou
zmenou vytvoril (výpoveď svedka Ľ. M.) s tým, že aj výpoveď svedkyne C.. K. M. preukázala, že po
prijatí organizačnej zmeny dňa 06. 11. 2012 došlo k zrušeniu dvoch pracovných miest, vrátane miesta
navrhovateľa, na ktoré nebol nikto prijatý, a ani práca navrhovateľa nebola na nikoho prevedená, keďže
zamestnanec C.. P. V. bol prijatý do pracovného pomeru na druh práce, samostatný odborný referent -
účtovník, t. j. jeho pracovné miesto nebolo totožné s pracovným zaradením navrhovateľa.

K tvrdeniu navrhovateľa, že odporcom prijatý Organizačný poriadok dňa 06. 11. 2012 mal nadobudnúť
účinnosť až dňa 07. 11. 2012 (§ 1 ods. 4 Zákonníka práce a § 122 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a preto
je výpoveď, ktorú mu odporca dal dňa 06. 11. 2012 neplatná považuje odvolací súd za potrebné uviesť,
že súd prvého stupňa dospel k správnemu právnemu záveru, že organizačná zmena nie je právnym
úkonom, ale len hmotnoprávnym predpokladom pre právny úkon - danie výpovede navrhovateľovi, a
keďže nejde o právny úkon, nie je možné ho preskúmať z hľadiska platnosti na súde, ktorý môže
posudzovať iba otázku, či také rozhodnutie bolo prijaté a či ho prijal zamestnávateľ.

Základnou hmotnoprávnou podmienkou platnosti výpovede je prijatie rozhodnutia o organizačných
zmenách, ktoré musí obsahovať dátum jeho prijatia, ako aj dátum, od ktorého je organizačná zmena
účinná. Dátum prijatia organizačnej zmeny musí vždy predchádzať dňu podania výpovede, takže
rozhodnutie o organizačných zmenách nesmie byť prijaté až po podaní výpovede. Naopak dátum
účinnosti organizačnej zmeny môže zamestnávateľ určiť tak, aby sa zhodoval s predpokladaným dňom
plynutia výpovednej doby. V prípade, ak účinnosť organizačnej zmeny nastane skôr ako stihne uplynúť
výpovedná doba, je daná prekážka v práci na strane zamestnávateľa a zamestnanec až do uplynutia
výpovednej doby nemusí chodiť do práce, nakoľko jeho pracovné miesto je už zrušené, za tento čas ale
zamestnancovi patrí náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku.

V posudzovanej veci prijal organizačnú zmenu odporca ako zamestnávateľ dňa 06. 11. 2012, ktorý
stanovil jej účinnosť na deň prijatia, t. j. 06. 11. 2012, čo vyplýva z Organizačného poriadku Kancelárie
Rady pre vysielanie a retransmisiu zo dňa 06. 11. 2012, o organizačnej zmene bol navrhovateľ
informovaný po jej prijatí, čo aj sám potvrdil, keď ho okolo obeda zavolali do pracovne riaditeľa a oznámili
mu rozhodnutie o organizačnej zmene, pričom zasadnutie odporcu, na ktorom bolo schválené nové
znenie Organizačného poriadku Kancelárie Rady pre vysielanie a retransmisiu sa konalo dňa 06. 11.
2012 o 09,30 hod., takže odporca splnil aj tento predpoklad platnosti výpovede z dôvodu organizačných
zmien, keďže prijal rozhodnutie o organizačnej zmene, ktorým sledoval zníženie stavu zamestnancov
za účelom efektívnosti práce.

Súd prvého stupňa zamietnutím návrhu ako neopodstatneného z dôvodu preukázania základných
predpokladov platnosti výpovede z dôvodu organizačných zmien, a to existencie rozhodnutia odporcu o
organizačnej zmene, nadbytočnosťou navrhovateľa a príčinnou súvislosťou medzi prijatou organizačnou
zmenou a nadbytočnosťou navrhovateľa, rozhodol vecne správe a preto odvolací súd, plne sa
stotožňujúc s jeho právnym názorom, napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1,
2 O. s. p.).

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O. s.
p. a ich náhradu odporcovi, úspešnému v odvolacom konaní nepriznal, nakoľko návrh na ich priznanie
nepodal (§ 151 ods. 1 O. s. p.)

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov).



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.