Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/221/2013 z 3. 12. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 3. decembra 2013, sp. zn. 19Co/221/2013, ECLI:SK:KSTN:2013:3611200349.2 Krajský súd Trenčín | 19Co/221/2013 | ECLI:SK:KSTN:2013:3611200349.2 | 2013-12-03 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e8db3355-021a-41b3-b27f-25e85b198570 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3611200349.2 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/221/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3611200349
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3611200349.2

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: Y. L., bytom B. XX, zastúpeného Y.. Y. J., H. v O., P.
XXXX/X, proti odporkyni: W. L., bytom B. XX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva,
o odvolaní odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 31. januára 2013, č. k.
3C/10/2011-143, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o povinnosti odporkyne zaplatiť
navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 1.021,55 eur p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa v prvom výroku zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov
k pozemku parc. č. XXX/X a XXX/XX a na ňom postavenému domu s.č. XX v B., nehnuteľnosti sú
zapísané na Katastrálnom úrade O., Správa katastra L. na LV č. XXX pre katastrálne územie B., v
druhom výroku dom s pozemkom prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľa, v treťom výroku
navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporkyni 7 325 eur na výplatu jej spoluvlastníckeho podielu
v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku, vo štvrtom výroku uložil odporkyni povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania k rukám právneho zástupcu navrhovateľa v sume 1.021,55
eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a v piatom výroku uložil odporkyni povinnosť zaplatiť na
účet tamojšieho súdu trovy štátu titulom znalečného vo výške 41,38 eur do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal proti
odporkyni zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k pozemku č. parc. XXX/X a XXX/XX a
na ňom postavenému domu č. XX v B., zapísaným na Katastrálnom úrade O., Správa katastra XXX L.
na LV č. XXX pre katastrálne územie B. tak, že dom s pozemkami sa prikáže do výlučného vlastníctva
navrhovateľa a navrhovateľ bude povinný zaplatiť odporkyni sumu podľa znaleckého posudku. Súd
vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a ich právnych zástupcov a oboznámením obsahu
spisu, najmä znaleckých posudkov a zistil nasledujúci skutkový stav, že navrhovateľ a odporkyňa sú
podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v katastrálnom území B., zapísaných na LV č. XXX ako
pozemok parc. č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 460 m2, pozemok parc. č. XXX/XX
záhrada vo výmere 446 m2 a rodinný dom súp. č. XX postavený na parc. č. XXX/X, a to navrhovateľ v
podiele 3/4 a odporkyňa v podiele 1/4. Navrhovateľ aj odporkyňa navrhli prikázať nehnuteľnosti do svojho
výlučného vlastníctva, na pojednávaní dňa 31.01.2013 potom právny zástupca odporkyne ponechal
rozhodnutie o spôsobe vyporiadania nehnuteľností na súd. Zo znaleckého posudku znalca N.. I., ktorý
predložil súdu navrhovateľ, vyplýva, že všeobecná hodnota nehnuteľností bola 27.700 eur. Odporkyňa
s takto určenou hodnotou nesúhlasila, pretože sa jej zdala nízka. Z výpovede účastníkov vyplýva, že
navrhovateľ v spornom dome býva, o nehnuteľnosti sa stará. Odporkyňa býva vo P. X., do sporného
domu chodí len príležitostne. Zo znaleckého posudku znalca N.. T. č. XX/XXXX vyplýva, že všeobecná
hodnota nehnuteľností je 29.300 eur. Súd poukázal na znenia ustanovení § 136 ods. 1, § 137 ods. 1,
§ 141 ods. 1 a § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd po vykonanom dokazovaní a zhodnotení



jeho výsledkov dospel k záveru, že návrh na zrušenie podielového spoluvlastníctva je dôvodný a
keďže sa spoluvlastníci nedohodli o zrušení spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní, súd na návrh
spoluvlastníctvo zrušil. Spolu s konaním o zrušenie podielového spoluvlastníctva je spojené aj konanie
o vyporiadanie spoluvlastníctva. V posudzovanej veci súd nemohol spoločnú vec rozdeliť, pretože ide
o dom, ktorý zo stavebno-technického hľadiska nie je možné rozdeliť na viacero samostatných domov.
Prikázanie veci do svojho vlastníctva navrhol navrhovateľ. V priebehu konania aj odporkyňa vyhlásila,
že navrhuje veci prikázať do svojho výlučného vlastníctva. Súd prikázal nehnuteľnosti do výlučného
vlastníctva navrhovateľa. Prihliadal pritom na veľkosť spoluvlastníckych podielov ako aj na tú skutočnosť,
že navrhovateľ v spornom dome sústavne býva a stará sa o jeho údržbu. Odporkyňa v dome býva len
sporadicky, trvalo býva vo P. X.. Výšku náhrady za spoluvlastnícky podiel odporkyne, ktorú je navrhovateľ
odporkyni povinný vyplatiť, súd určil podľa znaleckého posudku znalca N.. T.. Rozhodol tak jednak z
dôvodu, že odporkyňa spochybnila závery posudku N.. I., ktorý posudok predložil navrhovateľ, a aj z
toho dôvodu, že posudok znalca N.. T. bol vypracovaný neskôr, a teda lepšie zodpovedá skutočnej
hodnote sporných nehnuteľností v čase vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Na spoluvlastnícky
podiel odporkyne pripadá z hodnoty nehnuteľností suma 7.325 eur, preto súd určil navrhovateľovi
povinnosť zaplatiť odporkyni 7.325 eur do jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku. O povinnosti
odporkyne nahradiť navrhovateľovi trovy konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho
poriadku. Výška plnenia, ktorú súd odporkyni priznal, závisela od znaleckého posudku, preto súd priznal
navrhovateľovi plnú náhradu trov konania. Trovy konania spočívajú v trovách právneho zastúpenia
za prevzatie a prípravu zastúpenia v sume 237,74 eur, účasť na pojednávaní dňa 03.11.2011 bez
meritórneho prejednania veci v sume 59,44 eur, účasť na pojednávaní dňa 24.01.2012 bez meritórneho
prejednania veci v sume 59,44 eur, účasť na pojednávaní dňa 28.02.2012 v sume 237,74 eur účasť na
pojednávaní dňa 31.01.2013 v sume 237,74 eur, režijný paušál 2 x 7,41 eur, 2 x 7,63 eur, 1 x 7,81 eur,
spolu v sume 37,89 eur, náhrada za stratu času za 2 polhodiny po 12,35 eur, 4 polhodiny po 12,71 eur a 2
polhodiny po 13,01 eur, spolu v sume 101,56 eur, náhrada cestovného na trase O. - L. a späť motorovým
vozidlom právneho zástupcu navrhovateľa pri vykonaní 4 pracovných ciest, pri vzdialenosti jednej cesty
tam a späť 50 km, základnej náhrade 0,182 eur/km, spotrebe 5,2 l/100 km a cene pohonných hmôt pri
jednotlivých cestách 1,387 eur/l, 1,407 eur /l, 1,407 eur /l a 1,434 eur /l v sume 51,50 eur, priznaná len
do výšky vyúčtovania (§ 153 ods. 2 O.s.p.) v sume 50 eur. Spolu súd priznal navrhovateľovi náhradu
trov právneho zastúpenia v sume 1.021,55 eur. Súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania v
sume 180 eur za znalecký posudok, ktorý predložil súdu, pretože účastník má právo len na náhradu
tých trov, ktoré sú potrebné na účelné uplatňovanie práva. Súd nenariadil navrhovateľovi predložiť
znalecký posudok ani z predloženého znaleckého posudku v meritórnom rozhodnutí nevychádzal, preto
náklady na jeho vypracovanie nepovažoval za účelné a náhradu trov za jeho vyhotovenie nepriznal.
O povinnosti odporkyne zaplatiť na účet súdu trovy štátu v sume 41,38 eur súd rozhodol podľa § 148
ods. 1, § 151 ods. 6 Občianskeho súdneho poriadku. Navrhovateľ bol v konaní v časti o zrušenie
spoluvlastníctva a v prevažnej časti konania o vyporiadanie spoluvlastníctva úspešný, okrem toho mu
bolo priznané oslobodenie od súdneho poplatku, preto je trovy konania štátu povinná zaplatiť odporkyňa.
Trovy konania štátu pozostávajú zo znalečného nekrytého zaplatenými preddavkami v sume 41,38 eur.

Proti tomuto rozsudku v časti náhrady trov konania podala v zákonnej lehote prostredníctvom právneho
zástupcu odvolanie odporkyňa. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a
navrhovateľovi trovy konania nepriznal. Zastávala názor, že navrhovateľ nemá právny dôvod na
priznanie náhrady trov konania v celom rozsahu. Navrhovateľ sa správal agresívne a nerešpektoval
skutočnosť, že odporkyňa mala záujem vlastniť predmetnú nehnuteľnosť v celosti a chcela navrhovateľa
vyplatiť v zákonnom podiele. Dodala, že navrhovateľ odporkyni pred podaním návrhu vo veci ponúkal
podstatne nižšiu sumu ako je propagovaná právnym zástupcom navrhovateľa.

K odvolaniu odporkyne sa písomne vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu navrhovateľ. Rozsudok
súdu prvého stupňa považoval za správny a žiadal ho v celom rozsahu potvrdiť. Uviedol, že keby
k nemu odporkyňa nemala nenávistný vzťah mohla a reagovala by na navrhovateľove mimosúdne
výzvy a nemusela by teraz trovy konania znášať. Navrhovateľ odporkyni od začiatku ponúkal sumu
6.925 eur, ktorá bola vypočítaná na základe znaleckého posudku N.. X. I.. Odporkyňa túto sumu
neakceptovala a preto prvostupňový súd vykonal dokazovanie znaleckým posudkom, v ktorom bol
ohodnotený podiel navrhovateľky na 7300 eur. Rozdiel medzi sumou priznanou súdom a ponúkanou
navrhovateľom považoval navrhovateľ len za nepatrný rozdiel. Právny zástupca navrhovateľa aj sudca



upozornili odporkyňu, že trovy budú vysoké, ak bude v konaní vyžiadaný znalecký posudok od súdneho
znalca.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne nie je dôvodné.

Rozsudok súdu prvého stupňa vo výrokoch I., II., III., V. odvolaním napadnutý nebol, a preto zostal v
tejto časti právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý.

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky a námietky proti výroku IV. napadnutého
rozhodnutia, ktoré boli v odvolaní vznesené odporkyňou a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými
aj právnymi závermi súdu prvého stupňa. Z daného titulu si odvolací súd osvojuje dôvody napadnutého
rozsudku v časti výroku IV., v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p.

V občianskom súdnom konaní sa o náhrade trov rozhoduje podľa zásady zodpovednosti za výsledok
alebo zodpovednosti za zavinenie alebo za náhodu. V prípade rozhodovania o náhrade trov pri
zodpovednosti za výsledok je rozhodujúcou okolnosťou miera úspechu účastníka vo veci, ktorá v
prípade, ak účastník má plný úspech, znamená, že mu súd prizná celú náhradu trov konania potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva ( § 142 ods. 1 O.s.p. ). Podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p.
ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p. aj keď mal účastník
vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v
pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo
od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom
priznaného plnenia.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa v zmysle vyššie
uvedených zásad a zákonných ustanovení postupoval správne, keď odporkyni uložil povinnosť nahradiť
navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 1.021,55 eur. Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím
súdu prvého stupňa o nepriznaní náhradu trov konania navrhovateľovi v sume 180 eur za znalecký
posudok, ktorý navrhovateľ predložil súdu, pretože účastník má právo len na náhradu tých trov, ktoré sú
potrebné na účelné uplatňovanie práva. Navrhovateľ predložil znalecký posudok bez nariadenia súdu
prvého stupňa a súd prvého stupňa ani z predloženého znaleckého posudku v meritórnom rozhodnutí
nevychádzal, preto náklady na jeho vypracovanie nepovažuje odvolací súd za účelné.

V danej veci je nesporné, že navrhovateľ mal vo veci čiastočný úspech, keď súd prvého stupňa
uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporkyni 7.325 eur na výplatu jej spoluvlastníckeho podielu v
lehote jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľ predložil súdu prvého stupňa znalecký
posudok znalca N.. I., podľa ktorého všeobecná hodnota predmetnej nehnuteľnosti bola 27.700 eur. V
návrhu na začatie konania však výslovne uviedol, že na hodnote nehnuteľností, ustálenej znaleckým
posudkom, ktorý predložil, netrvá a navrhol vykonať dokazovanie na túto okolnosť znalcom, ktorého
ustanoví súd. Odporkyňa spochybnila závery tohto posudku a súd si vyžiadal vyhotoviť znalecký
posudok súdnym znalcom N.. T., podľa ktorého všeobecná hodnota predmetnej nehnuteľnosti bola
29.300 eur. Výšku náhrady za spoluvlastnícky podiel súd prvého stupňa určil podľa znaleckého posudku
znalca N.. T., pričom mal za to, že tento posudok lepšie zodpovedá skutočnej hodnote sporných
nehnuteľností v čase vyporiadania podielového spoluvlastníctva, nakoľko bol vypracovaný neskôr ako
posudok predložený navrhovateľom od znalca N.. I.. Neúspech v pomerne nepatrnej časti veci zakladá
nárok na celú náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Podľa súdnej
praxe pomerne nepatrná časť znamená, že priznaný nárok neprevýši 5 až 10% z uplatneného nároku
vyjadreného v peniazoch. Nárok na celú náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva vzniká aj vtedy, ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy
súdu. V danom prípade znalecký posudok predložený navrhovateľom určil všeobecnú hodnotu spornej
nehnuteľnosti na 27 700 eur a znalecký posudok súdneho znalca na 29.300 eur. Odvolací súd rozdiel
medzi sumami určenými jednotlivými znaleckými posudkami považuje za nepatrný rozdiel, vzhľadom



na ktorý mal navrhovateľ neúspech v pomerne nepatrnej časti. Námietky odporkyne v odvolaní nie sú
opodstatnené v súvislosti s rozhodovaním o náhrade trov konania. Dané konanie je sporovým konaním,
pre ktoré platí ustanovenie § 142 ods. 1 - 3 O.s.p., teda výslovne je založené na zásade úspechu
účastníkov v konaní. Navrhovateľ mal vo veci len čiastočný úspech, pričom však neúspech navrhovateľa
spočíval len v pomerne nepatrnej časti, preto súd prvého stupňa správne rozhodol o náhrade trov
konania podľa § 142 ods. 3 O.s.p. tak, že na náhradu trov konania zaviazal odporkyňu.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku
o trovách konania podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 151 ods.
1 O.s.p. tak, že úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko navrhovateľ ich
priznanie nežiadal.

Záverom odvolací senát s poukazom na § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch uvádza, že toto
uznesenie prijal jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .