Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 23Tos/36/2016 z 25. 4. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 25. apríla 2016, sp. zn. 23Tos/36/2016, ECLI:SK:KSTN:2016:3116010082.1 Krajský súd Trenčín | 23Tos/36/2016 | ECLI:SK:KSTN:2016:3116010082.1 | 2016-04-25 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo – Majetok Citované ustanovenia: § 250 ods. 1 zákona č. 140/1961 Zb., § 250 ods. 3 písm. b) zákona č. 140/1961 Zb., § 66 ods. 1 TZ, § 66 ods. 2 TZ, § 193 ods. 1 písm. c) TP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/52c0034f-5eef-4499-b70f-530607a2d540 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3116010082.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23Tos/36/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116010082
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3116010082.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr.
Beáty Javorkovej a JUDr. Ondreja Samaša na neverejnom zasadnutí konanom dňa 26. apríla 2016
prejednal sťažnosť odsúdeného

L. P.

nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom obec D., ul. B. č. XXX t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v
ÚVTOS Trenčín,

ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č. k. 6Pp/9/2016 zo dňa 15.02.2016 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

L. v súčasnej dobe vykonáva trest odňatia slobody uložený mu trestným rozkazom Okresného súdu
Topoľčany, sp. zn. 2T/64/2007 zo dňa 26.05.2011 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Nitra sp.
zn. 1 To/31/2012 zo dňa 23.01.2013, pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods.1, ods. 3 písm. b) Tr.
zák. účinného do 01.01.2006, vo výmere 7 rokov a 6 mesiacov, so zaradením do II. nápravno-
výchovnej skupiny. Predpokladaný koniec trestu pripadá na deň 03.06.2018. Zároveň má ešte doposiaľ
nevykonané tresty odňatia slobody uložené mu Okresným súdom Trenčín sp. zn. 2T128/2011 vo výmere
1 rok, Okresným súdom Banská Bystrica sp. zn. 2T1/2014 vo výmere 18 mesiacov a Okresným súdom
Partizánske v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Trenčín, sp. zn. 23 To65/2014 vo výmere 30
mesiacov, kde koniec trestov je predpokladaný na deň 01.05.2022.

Uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 6Pp/9/2016 zo dňa 15.02.2016 bol návrh odsúdeného o
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody podľa § 415 ods. 1 Tr. por. s poukazom na
§ 66 ods.1, 2 Tr. zák. zamietnutý.

Proti tomuto uzneseniu hneď po jeho vyhlásení podal odsúdený sťažnosť. V písomných dôvodoch
sťažnosti prostredníctvom svojej obhajkyne namietal, že od odsúdeného sa očakáva polepšenie a
predpoklad, že v prípade podmienečného prepustenia na slobodu bude viesť riadny život. V tomto
prípade možno konštatovať, že tieto podmienky odsúdený spĺňa. Odsúdený si je vedomý svojho
protiprávneho konania, zo všetkých síl sa snažil preukázať svoj kritický postoj k trestnej činnosti.
Odsúdený bol preradený na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Odsúdený
riadne plnil tzv. „program zaobchádzania“. Počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody bol
štyrikrát disciplinárne odmenený. Počas výkonu trestu odňatia slobody odsúdený nebol disciplinárne



potrestaný. Súd prvého stupňa argumentuje najmä tým, že sa odsúdený v minulosti opakovane
dopúšťal trestnej činnosti. Uvedené je síce pravda, avšak v súčasnosti je dôležité zamyslieť sa nad
budúcim spôsobom života odsúdeného. Jeho syn chce pomôcť otcovi, aby viedol riadny život.
P. A. prejavil vážny záujem o svojho otca aj tým, že v deň verejného vyhlásenia napadnutého
uznesenia sa osobne zúčastnil prejednania žiadosti odsúdeného. Syn odsúdeného A. P. prikladá k
odôvodneniu doplnenie jeho čestného vyhlásenia. Odsúdený sa práve na slobode chce pričiniť aspoň
ku stabilizácii jeho už tak veľmi podlomeného zdravia, ktoré sa mu zo dňa na deň zhoršuje. Odsúdený
vo výkone trestu upadá aj po psychickej stránke. Z hodnotenia ústavu síce vyplýva, že odsúdený bol
odporúčaný k podmienečnému prepusteniu na slobodu s dohľadom a rovnako aj na zmenu pomerov
odsúdeného. Uvedené hodnotenie ústav odôvodnil opakovanými súdnymi trestaniami odsúdeného
a sociálnym neukotvením. V súčasnosti však odsúdený má na slobode svojho syna s priateľkou,
ktorí chcú odsúdenému vybudovať riadne rodinné zázemie a pomôcť odsúdenému so zaradením
do spoločnosti a vedeniu riadneho života. Podstatnou skutočnosťou je aj návrh prokurátora, ktorý
taktiež navrhol súdu vyhovieť žiadosti odsúdeného, podmienečne ho prepustiť a určiť mu primeranú
skúšobnú dobu s probačným dohľadom. V tomto prípade, ak by súd zrušil napadnuté uznesenie a
podmienečne by prepustil odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody s tým, že by odsúdenému
nariadil probačný dohľad, pomohlo by to na jednaj strane samotnému odsúdenému a na strane druhej
aj spoločnosti minimalizovať riziká opakovania trestnej činnosti. Odsúdený sa až v čase po skončení
verejného zasadnutia dozvedel, že jedným z prísediacich členov senátu bol pán T. P., dlhoročný známy
odsúdeného a bývalý príslušník Preventívno- bezpečnostnej služby. Všetko bolo v poriadku, až pokiaľ
medzi nimi nevznikol konflikt. Z toho dôvodu sa aj prestali stretávať. Nepriateľský vzťah a s tým spojené
správanie pána P. k odsúdenému podľa tvrdenia odsúdeného súviselo s uvedeným konfliktom, na
základe ktorého sa „rozišli v zlom“, čo v čase konania verejného zasadnutia vedel aj pán P.. Odsúdený
preto namieta postup súdu, ktorým boli porušené ustanovenia o konaní, pán T. P. mal byť v zmysle
§ 31 Tr. por. vylúčený z vykonávania úkonov v tomto konaní, nakoľko je tu jednoznačná pochybnosť
o jeho nezaujatosti pre pomer k odsúdenému. Odsúdený má 6ž rokov, je ťažko zdravotne postihnutý,
má vážne poškodený zrak. V úvode, ani počas celého verejného zasadnutia, na ktorom bol odsúdený
prítomný, nebol schopný dobre rozpoznať osoby prísediace v senáte, ktoré sedeli za sudcovským
stolom vo veľkej pojednávacej miestnosti. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie
prvostupňového súdu a rozhodol tak, že odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody podmienečne
prepustí a určí mu primeranú skúšobnú dobu, nariadi odsúdenému probačný dohľad, prípadne
uloží odsúdenému primerané povinnosti a obmedzenia, alternatívne aby odvolací súd zrušil napadnuté
uznesenie prvostupňového súdu a uložil prvostupňovému súdu, proti ktorého rozhodnutiu sťažnosť
smeruje, aby vo veci znovu konal a rozhodol v prospech odsúdeného. Aj syn odsúdeného prejavil vôľu a
odhodlanie, že v prípade podmienečného prepustenia je pripravený svojmu otcovi pomáhať viesť riadny
život, a to predovšetkým na žalostný zdravotný stav jeho otca, ktorého nevidel viac než 22 rokov, no
dokázal sa cez to všetko preniesť a akceptovať to. Je s otcom v intenzívnom, takmer každodennom
kontakte približne 5 mesiacov. Je pripravený mu pomôcť žiť riadny, usporiadaný a slušný život, pomáhať
mu v zlepšovaní jeho zdravotného stavu a vytvárať podmienky, aby sa zaradil do spoločnosti, ako platný
občan dodržujúci zákony, morálne hodnoty a etiku.

Keďže sťažnosť bola podaná včas a osobou oprávnenou, krajský súd v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por.
preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré tomuto predchádzalo a
dospel k záveru, že podaná sťažnosť nie je dôvodná.

Krajský súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa je zákonné a správne. V dôvodoch uznesenia sa súd podrobne zaoberal okolnosťami, ktoré ho
viedli k zamietajúcemu rozhodnutiu, a tieto si aj krajský súd v celom rozsahu osvojil.

Podľa § 66 ods. 1 Tr. zák., môže súd odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený
vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od
neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, pri rozhodovaní
o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest
vykonáva.

Z hodnotenia na odsúdeného, ktoré je podrobne uvedené v dôvodoch napadnutého uznesenia,
ale najmä z jeho záveru vyplýva, že odsúdený preukazuje splnenie podmienok na podmienečné
prepustenie a ústav ho odporúča podmienečne prepustiť. Odsúdený si žiadosť o podmienečné



prepustenie podal v zákonom určenej lehote. Ako teda správne skonštatoval prvostupňový súd formálna
podmienka na podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody splnená bola. Z
hodnotenia ústavu zároveň aj vyplynulo, že riziko sociálneho zlyhania u odsúdeného je stredne vysoké
a jeho resocializačná prognóza je menej priaznivá. Odsúdený bol opakovane súdne trestaný a správne
preto prvostupňový súd dospel k záveru, že nie je dostatočná záruka, že bude viesť na slobode riadny
život. Táto záruka nie je zvýšená ani následným záujmom syna odsúdeného o jeho osobu, či ochotou
poskytnúť mu zázemie, keď v doterajšom živote odsúdeného nevedel ovplyvniť jeho chovanie, sám
skonštatoval v prehlásení, že niekoľko rokov neboli v kontakte. Materiálna podmienka na podmienečné
prepustenie teda splnená nebola, ako to správne prvostupňový súd skonštatoval.

Krajský súd nemá pochybnosti o objektivite spracovaného posudku na odsúdeného, preto sa stotožnil
aj so záverom posudku, že riziko sociálneho zlyhania u odsúdeného je stredne vysoké. Odhliadnuc od
hodnotenia, krajský súd považuje za potrebné uviesť, že L. P. je osobou 18-krát súdne trestanou a
na jeho osobu už bolo pôsobené viacerými podmienečnými aj nepodmienečnými trestami odňatia
slobody, ktoré absolútne neviedli k jeho náprave, neodradili ho od páchania ďalšej trestnej činnosti.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti týkajúce sa osoby odsúdeného, má aj krajský súd pochybnosti o
tom, že by náprava odsúdeného a naplnenie účelu trestu, tak ako to vyžaduje Trestný zákon, mohli
byť dovŕšené aj jeho prípadným podmienečným prepustením na slobodu. Navyše má nevykonané ešte
ďalšie tresty odňatia slobody, ktorých ukončenie je predpokladané až na deň 01.05.2022.

K ním namietanému zloženiu senátu prvostupňového súdu je potrebné uviesť, že odsúdený má právo
v zmysle § 31 ods.4 Tr. por. namietať zaujatosť členov senátu bez meškania, len čo sa o dôvodoch
vylúčenia dozvedel. Namietanie zo strany odsúdeného ex post, teda po vykonanom verejnom
zasadnutí, najmä s poukazom na okolnosť, že bol s členom senátu P.. v dennodennom kontakte, napriek
tomu ho na verejnom zasadnutí nespoznal, nie je jednak námietkou zaujatosti podanou bezodkladne,
o ktorej teda súd podľa § 32 ods. 4 Tr. por. nerozhoduje, ale vyznieva aj ako tvrdenie účelovo a
nevierohodne.

Z uvedených dôvodov sa preto krajský súd stotožnil s výrokom napadnutého uznesenia súdu prvého
stupňa, ktorým bol návrh odsúdeného na podmienečné prepustenie zamietnutý a jeho závery uvedené
v jeho odôvodnení si v celom rozsahu osvojil a s týmito sa stotožnil. Sťažnosť odsúdeného preto
nepovažoval za dôvodnú a túto podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon sťažnosť nepripúšťa.