Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/258/2014 z 6. 4. 2016
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 6. apríla 2016, sp. zn. 1Cob/258/2014, ECLI:SK:KSBA:2016:1211218512.1
Krajský súd Bratislava | 1Cob/258/2014 | ECLI:SK:KSBA:2016:1211218512.1 | 2016-04-06 | Rozsudok
Oblasť práva: Obchodné právo – Náhrada škody
Citované ustanovenia: OSP, § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5bd2d260-ea32-413d-bc23-6be60742584c
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1211218512.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/258/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211218512
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1211218512.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členov
senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci navrhovateľa: B.T. Transport
s.r.o., Piaristická 6, 911 01 Trenčín, IČO: 36 331 171, zast.: advokátska kancelária agner & partners,
s.r.o., Špitálska 10, 811 08 Bratislava, IČO: 36 722 758 proti odporcovi: Union poisťovňa, a. s., Bajkalská
29/A, 813 60 Bratislava, IČO: 31 322 051 o zaplatenie sumy 25.742,63 eur s prísl. a o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 54Cb/245/2011-337 zo dňa 1.4.2014 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 54Cb/245/2011-337 zo dňa 1.4.2014
p o t v r d z u j e.

Odporcovi súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol. Súčasne uložil navrhovateľovi
povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov prvostupňového konania.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 27.7.2011
domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu na  zaplatenie istiny vo výške 25.742,63
eur z titulu poistnej zmluvy.

Navrhovateľ v návrhu uviedol, že dňa 24.4.2010 došlo k poistnej udalosti, a to k odcudzeniu časti tovaru
z ložnej plochy motorového vozidla. Poistnú udalosť navrhovateľ oznámil odporcovi dňa 6.5.2010. K
oznámeniu priložil prepravný príkaz a potvrdenie od policajtov o nahlásení poistnej udalosti. Na základe
poistnej udalosti vznikol navrhovateľovi nárok na poistné plnenie zo strany odporcu vo výške 36.775,19
eur, ktorá predstavuje celkovú výšku škody po odrátaní spoluúčasti vo výške 5 %. Dňa 8.2.2010 zaslal
odporca k predmetnej  poistnej udalosti stanovisko, v ktorom uviedol, že v poistnej udalosti uplatní postih
vo výške 70 % z vyčíslenej škody. Odporca zdôvodnil uplatnenie 70 % postihu zdôvodnil nasledovne:
- v zmysle uzavretej poistnej zmluvy č. 1138250 - Prílohy č. 2, čl. 1 ods. 1 sa odchylne od čl. 4 ods.
2 VPPZCD dojednalo, že poistenie sa vzťahuje aj na zodpovednosť poisteného za škodu vzniknutú v
dôsledku čiastočnej straty zásielky,
- podľa čl. 2 ods. 2 písm. a) Prílohy č. 2 je poistený povinný parkovať s naloženými motorovými vozidlami
na strážených parkoviskách, inak zaistených miestach, na vyhradených miestach čerpacích staníc a
hraničných priechodov a v priestoroch pre colné odbavenie,
- podľa informácii odporcu, vodič údajne po vykonaní nakládky opustil prevádzkové priestory, kde bolo
vozidlo naložené a odstavil naložené vozidlo mimo areál firmy Borghi v nestráženom a otvorenom
priestore, čím malo byť porušené ustanovenie čl. 2 ods. 2 písm. a) Prílohy č. 2.



Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané, že navrhovateľ ako poistený uzavrel
dňa 27.11.2009 s odporcom ako poistiteľom poistnú zmluvu č. 1138250, ktorej predmetom bolo poistenie
zodpovednosti medzinárodného cestného dopravcu. Ďalej mal za preukázané aj to, že po naložení
tovaru vodič opustil areál BORGHI INTERNATIONAL, a to aj napriek skutočnosti, že si bol vedomý,
že v jazde nemôže pokračovať, nakoľko mal vyčerpaný povolený čas vedenia motorového vozidla. Po
naložení vozidla vodič vozidlo zaparkoval vo voľnom areáli v rámci komplexu Auto porto Abbadia di
Satura, kde v nočných hodinách dňa 24.4.2010 došlo k poistnej udalosti - k odcudzeniu časti tovaru z
vozidla.

Vzniknutá škoda, ktorú si uplatňuje navrhovateľ voči odporcovi predstavuje sumu vo výške 36.774,89
eur. Odporca uplatnil voči navrhovateľovi postih vo výške 70 % z poistného plnenia, a preto poukázal
sumu vo výške 11.032,56 eur navrhovateľovi. Rozdiel sumy si navrhovateľ uplatňuje voči odporcovi v
tomto konaní.

Prvostupňový súd sa stotožnil s argumentáciou odporcu, že areál Auto porto nie je inak zaisteným
miestom, nakoľko mal z výpovede svedka U. a z predloženej fotodokumentácie preukázané, že areál
Auto porto Abbadia di Satura, kde došlo k poistnej udalosti, bol oplotený len z jednej strany, vybavený
vstupnými a výstupnými bránami, ktoré však boli uzatvorené až po poistnej udalosti. Z výpovede vodiča
mal súd prvého stupňa ďalej za preukázané, že areál nebol strážený ani bezpečnostnou službou, a z toho
dôvodu nemožno považovať areál za inak zaistené miesto, a to aj napriek skutočnosti, že inak zaistené
miesto nie je definované vo všeobecných poistných podmienkach zodpovednosti cestného dopravcu.

Poukázal aj na skutočnosť, že vodič nevyužil možnosť, ktorá mu vyplýva z čl. 8 Európskej dohody o
práci osádok vozidiel v medzinárodnej cestnej doprave, predĺžiť si nepretržitý čas vedenia motorového
vozidla, keďže nemohol zastať na vyhovujúcom mieste.

V neposlednom rade poukázal na výpoveď vodiča vozidla, ktorý sám uviedol, že miesto, na ktorom
zaparkoval vozidlo, sa jemu samému nejavilo bezpečným miestom.

Záverom súd prvého stupňa poukázal na ustanovenie čl. 2 ods. 1 Prílohy č. 2 k poistnej zmluve, podľa
ktorého je poistený (o. i.) povinný zámky dverí uzamknúť a aktivovať  zabezpečovacie zariadenie vždy,
keď sa vzdiali z vozidla alebo keď vo vozidle trávi čas povinného odpočinku. Keďže z výpovede svedka
bolo súdu preukázané, že po zistení poistnej udalosti plachta ani dvere na vozidle neboli poškodené, z
toho dôvodu nemožno posudzovať, že došlo k poistnej udalosti odcudzením.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti prvostupňový súd návrh navrhovateľa zamietol. O trovách konania
rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ z dôvodov podľa § 205 ods.
2 písm. a), d) a f) O.s.p. K záverom súdu prvého stupňa uviedol, že vodič navrhovateľa neopustil
areál BORGHI INTERNATIONAL dobrovoľne, ale bol z neho vykázaný, pričom s ohľadom na čas
vedenia motorového vozidla nemohol v jazde pokračovať, nakoľko mal vyčerpaný povolaný čas vedenia
motorového vozidla. Skutočnosť, že vodič nemohol ostať stáť s motorovým vozidlom v areáli BORGHI
INTERNATIONAL potvrdil priamo vodič p. U. vo svojej svedeckej výpovedi.

Ďalej uviedol, že nie je pravdou, že vodič navrhovateľa zaparkoval vozidlo vo voľnom areáli v rámci
komplexu Auto porto Abbadia di Satura. Zo svedeckej výpovede vodiča U. vyplynulo, že areál Auto
porto mal vstupnú bránu, kde bolo viacero firiem, bola to ulica široká 4 metre, plot bol po pravej strane
a nebolo možné sa dostať z ľavej strany autom. Bránu po udalosti otvárali a zatvárali securité, podľa
všetkého securité mali v areáli chodiť pravidelne a strážiť celý objekt, areál bol osvetlený a vozidlo
bolo zaparkované pod neónom. V každom prípade vodič navrhovateľa mohol vyhodnotiť stav areálu s
ohľadom na aktuálnu situáciu a nemohol predvídať, či sa brána zatvára alebo nie a či si securité splnia
svoje povinnosti a bránu zatvoria.

Navrhovateľ ďalej vytýkal súdu prvého stupňa, že sa vôbec nevysporiadal s údajným právom odporcu
na postih, ani akým spôsobom odporca stanovil jeho výšku ani s tým, či odporca vôbec mohol takýmto
spôsobom znížiť poistné plnenie. Prezentoval názor, že v prípade, ak vznikne právo na postih, je
povinnosť vyplatiť poistné plnenie v plnej výške. Namietal, že prvostupňový súd nevzal do úvahy, že



výška uplatneného postihu je neoprávnená a absolútne nezdôvodnená. Vo všeobecnosti totiž výška
postihu má byť adekvátna miere prípadného porušenia povinnosti. V danom prípade však nedošlo k
žiadnemu porušenia povinností, nakoľko vodič navrhovateľa konal s odbornou starostlivosťou a urobil
všetko preto, aby k poistnej udalosti nedošlo. Navrhovateľ v žiadnom prípade nesúhlasí s tvrdením, že
je jednostranným právom likvidátora, akú výšku postihu uplatní. Keďže výška postihu bola sporná a
prvostupňový súd k nej nezaujal žiadne stanovisko, má navrhovateľ za to, že v konaní došlo k vade a
rozsudok je nesprávny.

Navrhovateľ nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa, že areál Auto porto nie je inak  zaistený
miestom. Opätovne poukázal na výpoveď svedka U., z ktorej vyplynulo, že areál Auto porto mal vstupnú
bránu, kde bolo viacero firiem, firma BORGHI INTERNATIONAL bola napravo, areál bol oplotený, vodič
ostal stáť v areáli, kde za ním približne vo vzdialenosti 200 metrov boli odstavené osobné aj nákladné
vozidlá, miesto bolo celý čas osvetlené, bola tam brána, ktorú uzavreli potom ako sa stala krádež. Z
uvedených faktov navrhovateľ vyvodzuje, že areál bol inak zaisteným miestom a z hľadiska bezpečnosti
bol zaistený. Podľa názoru navrhovateľa súd nesprávne vyhodnotil výpoveď vodiča navrhovateľa, keď
uviedol, že z jeho výpovede mal za preukázané, že areál nebol strážený ani bezpečnostnou službou.
Uvedené nebola pravda, nakoľko vodič navrhovateľa výslovne uviedol, že po poistnej udalosti prišli
securité  a bránu uzatvorili, že boli dvaja, mali uniformy, na aute mali nápis securité a podľa všetkého
ich úlohou bolo strážiť areál Auto porto.

Vytýkal tiež prvostupňovému súdu, že sa nevysporiadal s otázkou, čo je „inak zaistené miesto“ a
len konštatoval, že inak zaistené miesto nie je definované vo všeobecných poistných podmienkach
zodpovednosti cestného dopravcu. Navrhovateľ pritom poukazoval, že v kontexte predzmluvných
rokovaní bolo práve obsiahnutie daného pojmu - inak zaistené miesto v prílohe č. 2 poistnej zmluvy
dôsledkom dohody s odporcom, že poistenie sa bude vzťahovať aj na parkovanie na nestrážených
miestach. To znamená, že inak zaistené miesto bolo nestrážené miesto.

K argumentácii súdu, že vodič nevyužil možnosť, ktorá mu vyplýva z čl. 8 Európskej dohody o práci
osádok vozidiel v medzinárodnej cestnej doprave predĺžiť nepretržitý čas vedenia motorového vozidla
navrhovateľ uviedol, že vodič navrhovateľa nemohol postupovať podľa uvedeného článku, keďže dané
právo možno vo všeobecnosti využiť len v prípade, ak vodič objektívne nemôže zastaviť a nie je možné
ho využiť v prípade, ak vodič môže zastaviť, resp. stojí, a to ešte na mieste zaistenom. Uvedené nemožno
použiť len z dôvodu, že by to bolo lepšie pre prípad poistnej udalosti, resp. v snahe nájsť lepšie miesto.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhovateľ navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa zmenil tak, že návrhu na začatie konania v celom rozsahu vyhovie.

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 5.8.2014 uviedol, že skutočnosť, či vodič
navrhovateľa opustil areál BORGHI INTERNATIONAL dobrovoľne alebo v ňom len nemohol zostať, je
pre posúdenie veci irelevantná. Relevantné je, že v čase odcudzenia tovaru stál na verejnej komunikácii,
ktorá prechádzala cez priemyselný areál a že toto miesto nebolo ani strážené ani uzavreté ani nejakým
iným obdobným spôsobom zaistené, čo potvrdil svedok U.. Ďalej uviedol, že navrhovateľ opiera svoje
odvolanie o domnienky svedka U., čo vyplýva z formulácie „podľa všetkého“, a teda ide len o dohady,
ktoré navyše boli vyvrátené listinným dôkazom - správou talianskej spoločnosti Studio arecco s.n.c., v
ktorej je uvedené, že areál nebol ani strážený, ani uzavretý.

K argumentu navrhovateľa, že súd sa nezaoberal skutočnosťou, či odporca mohol znížiť poistné plnenie
a že právo na postih a zníženie poistného plnenia sú dva samostatné nároky, odporca uviedol, že v
danom prípade išlo o poistenie zodpovednosti za škodu, z ktorého má v zmysle § 822 v spojení s §
823 Občianskeho zákonníka poistený právo, aby poisťovateľ za neho nahradil škodu poškodenému.
Žalobným návrhom však navrhovateľ uplatnil nárok na zaplatenie poistného plnenia priamo poistenému,
nie za poisteného poškodenému, a to z dôvodu, že navrhovateľ poškodenému škodu sám uhradil.
Ustanovenie § 825 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého poisťovateľ nemôže znížiť náhradu, ktorú za
poisteného vypláca poškodenému, sa na tento prípad nevzťahuje, nakoľko poisťovateľ vyplácal poistné
plnenie priamo poistenému a nie poškodenému a zníženie poistného plnenia tzv. postih uplatnil teda
odporca ako poisťovateľ priamo proti poistenému - navrhovateľovi.



Podľa názoru odporcu vodič navrhovateľa nekonal s odbornou starostlivosťou, keď sa nepresvedčil,
či sa areál, v ktorom parkuje motorové vozidlo naložené tovarom - meďou -  zatvára, zamyká, či je
strážený a či je vstup a výstup kontrolovaný. Navrhovateľ tým, že motorové vozidlo bolo zaparkované
na komunikácii vedúcej cez priemyselný areál, bez akéhokoľvek uzavretia brány, bez stráženia, porušil
dohodnuté povinnosti parkovať s naloženým vozidlom na stráženom parkovisku, inom zaistenom mieste,
na vyhradených miestach čerpacích staníc a na hraničných prechodov alebo priestorov pre colné
odbavenie uvedené v článku 2 ods. 2 písm. a) prílohy č. 2 k poistnej zmluve, pričom porušenie tejto
povinnosti zakladá právo na zníženie poistného plnenia.

Na základe uvedených skutočností odporca navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa potvrdil.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie navrhovateľa podľa
§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel
k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu, pričom zistil, že súd prvého stupňa dostatočným spôsobom
zistil skutkový stav a vyvodil z neho i správny právny záver.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré
považuje za vecne správne a v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p.

Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné:

Odvolací súd poukazuje na čl. 2 písm. a) Prílohy č. 2 k poistnej zmluve č. 11 3 8250, podľa ktorého
„poistený je ďalej povinný vybaviť vozidlá tak, aby čas povinného odpočinku v súlade s Európskou
dohodou o práci osádok vozidiel v medzinárodnej cestnej doprave mohla osádka vozidla tráviť vo
vozidle, parkovať s naloženými motorovými vozidlami na strážených parkoviskách, inak zaistených
miestach, vyhradených miestach čerpacích staníc a hraničných prechodov a v priestoroch pre colné
odbavenie.

Z uvedeného článku vyplýva pre poisteného povinnosť zabezpečiť, aby osádka motorového vozidla
mohla tráviť čas povinného odpočinku (o. i.) na inak zaistených miestach. Skutočnosť, že v danom
prípade musel po naložení tovaru vodič motorového vozidla opustiť areál BORGHI INTERNATIONAL,
nezbavuje poisteného vyššie uvedenej povinnosti, a preto tvrdenie navrhovateľa o nedobrovoľnom
opustení areálu BORGHI INERNATIONAL je irelevantne.

V tejto súvislosti je tiež podstatný článok 8 bod 1 (a) Európskej dohody o práci osádok vozidiel v
medzinárodnej cestnej doprave, v zmysle ktorého nepretržitý čas vedenia nesmie byť nikdy dlhší ako
štyri hodiny okrem prípadov, keď vodič nemôže dôjsť na vyhovujúce miesto zastávky alebo na miesto
určenia; v týchto prípadoch možno čas vedenia predĺžiť až o tridsať minút.

Nie je zrejmé, ako dospel navrhovateľ k názoru, že „vodič nemohol postupovať podľa citovaného článku,
pretože dané právo možno vo všeobecnosti využiť len v prípade, ak vodič objektívne nemôže zastaviť
a nie je možné ho využiť v prípade, ak vodič môže zastaviť, resp. stojí a to ešte na mieste zaistenom“,
keďže podľa mienky odvolacieho súdu takýto záver z predmetného článku 8 nevyplýva.

Odvolací súd ďalej uvádza, že to bol navrhovateľ, ktorý mal preukázať, že areál, v ktorom odstavil
motorové vozidlo bolo inak zaisteným miestom. Podľa názoru navrhovateľa v danom prípade išlo o inak
zaistené mieste, nakoľko z výpovede svedka p. U. vyplynulo, že areál Auto porto mal vstupnú bránu,
kde bolo viacero firiem, bola to ulica široká 4 metre, plot bol po pravej strane a nebolo možné sa dostať z



ľavej strany autom. Bránu po udalosti otvárali a zatvárali securité, podľa všetkého securité mali v areáli
chodiť pravidelne a strážiť celý objekt, areál bol osvetlený a vozidlo bolo zaparkované pod neónom.

Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa konštatuje, že areál komplexu Auto porto Abbadia di
Satura nespĺňal kritéria inak zaisteného miesta, čo vyplýva zo správy spoločnosti Studio Arecco s.n.c.,
v ktorej je uvedené „voľný areál v rámci komplexu Autoporto Abbadia di Satura je vybavený vstupnými/
výstupnými bránami, ktoré sú však vždy otvorené (cez deň a v noci); ide o súkromný priestor vo vnútri
komplexu Autoporto, kde sú brány vždy otvorené, a to bez stráženia a bez systému stráženia cez video“.
Na základe uvedených skutočností nie je možné prijať záver, že motorového vozidlo bolo zaparkované
na inak zaistenom mieste.

Navrhovateľ ďalej vytýkal súdu prvého stupňa, že sa nevysporiadal s údajným právom odporcu na postih,
ani akým spôsobom odporca stanovil jeho výšku ani s tým, či odporca vôbec mohol takýmto spôsobom
znížiť poistné plnenie. Súčasne prezentoval názor, že v prípade, ak vznikne právo na postih, je povinnosť
vyplatiť poistné plnenie v plnej výške.

K uvedenej námietke odvolací súd uvádza, že nebolo povinnosťou súdu prvého stupňa skúmať, či postih
vo výške 70% je alebo nie je adekvátny, pretože bolo na navrhovateľovi, aby uniesol dôkazné bremeno
a preukázal, že jeho nárok je v celosti dôvodný.

Pokiaľ navrhovateľ opiera svoj nárok o § 825 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého poistiteľ nemá
právo znížiť podľa ustanovenia § 799 ods. 3 náhradu, ktorú za poisteného vypláca poškodenému;
sumu, o ktorú poistiteľ takto nemohol svoje plnenie znížiť, je povinný mu uhradiť poistený, odvolací súd
poznamenáva, že ustanovenie § 825 Občianskeho zákonníka nie je na daný skutkový stav aplikovateľné.
Citované zákonné ustanovenie upravuje situáciu, kedy svoje nároky zo vzniknutej škody uplatňuje
poškodený voči poistiteľovi. Uvedený záver vyplýva jednak z terminológie, keď § 825 Občianskeho
zákonníka používa pojem „náhrada, ktorú za poisteného vypláca poistiteľ poškodenému“, pričom v
prejednávanej veci je uplatnený nárok na poistné plnenie, ktoré má byť uhradené poistenému. Aplikácia
predmetného zákonného ustanovenia nemá v danej veci ani racionálny základ, pretože podľa výkladu
naznačeného navrhovateľom by odporca bol povinný uhradiť navrhovateľovi uplatnenú sumu, ktorú
nemôže v zmysle § 825 Občianskeho zákonníka znížiť a následne by si odporca mohol sumu, o ktorú
nemohol svoje plnenie znížiť, vymáhať od navrhovateľa.

Keďže navrhovateľ v konaní nepreukázal svoj nárok na zaplatenie zvyšnej časti vzniknutej škody
(odporca uplatnil voči navrhovateľovi postih vo výške 70% z poistného plnenia) z dôvodu porušenia
povinností poisteného, rozhodol súd prvého stupňa správne, keď návrh navrhovateľa na zaplatenie
poistného plnenia zamietol.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1, 2
O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142
ods. 1 O.s.p., v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože si
náhradu trov konania neuplatnil.

Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.