{"guid": "104fcf22-3b0b-4970-8e7e-058a881d4785:3efec0d7-db18-4599-9697-da1fdea09da9", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1110235929.1", "spisova_znacka": "3Cob/100/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/100/2016 z 24. 1. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 24. januára 2017, sp. zn. 3Cob/100/2016, ECLI:SK:KSBA:2017:1110235929.1", "identifikacne_cislo": "1110235929", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Silvia Hýbelová", "sudca_id": 129, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-silvia-hybelova-129", "datum_vydania": "2017-01-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3efec0d7-db18-4599-9697-da1fdea09da9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1110235929.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2017:1110235929.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2017:1110235929.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/100/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110235929
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1110235929.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek
senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci žalobcu UNIQA poisťovňa,
a.s., Lazaretská 15, Bratislava, IČO: 00 653 501, proti žalovanému 1/ KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s.
Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31 595 545, žalovanému 2/ Jozef Bohunský
AUTODOPRAVA BOHUNSKÝ, Dolná ulica 78/35, Krakovany, IČO: 33 999 333, o zaplatenie 605,72 EUR
s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.
k. 33Cb/169/2010-107 zo dňa 4.11.2015, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 33Cb/169/2010-107 zo
dňa 4.11.2015 v napadnutej vyhovujúcej časti týkajúcej sa žalovaného 1/ p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva voči žalovanému 1/ nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že konanie v časti zaplatenia úrokov z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 605,72 EUR od 7.8.2009 do 10.8.2009 zastavuje. Žalovaným 1/2/ uložil
povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 605,72 EUR spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9 % ročne do 22.8.2009 do zaplatenia ako i trovy konania v sume 36,- EUR, to všetko do troch
dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti zaplatenia úrokov z omeškania súd návrh zamietol.

2.
V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 605,72
EUR bez príslušenstva a náhrady trov konania z dôvodu, že poistenému, W.. Š., bola spôsobená
škoda na jeho motorovom vozidle tak, že pri vchádzaní na parkovisko Tesca Piešťany do neho z boku
nacúval vodič, I. J. C.l., ktorý sa pri vychádzaní z boxu nepresvedčil, či môže vycúvať. Žalobca po
posúdení poistnej udalosti priznal a vyplatil poistenému poistné plnenie, ktoré si ako náhradu škody vo
výške vyplateného poistného plnenia uplatňuje v tomto konaní. Žalobca rozšíril svoj návrh o úroky z
omeškania vo výške 9 % ročne od 7.8.2009 do zaplatenia a súd navrhovanú zmenu pripustil. Nakoľko
však žalobca svoj návrh v časti zaplatenia úrokov z omeškania od 7.8.2009 do 10.8.2009 vzal späť z
dôvodu, že oznámenie o ukončení šetrenia poistnej udalosti zo strany žalovaného 1/ bolo žalobcovi
oznámené až 10.8.2009 a žalovaní 1/2/ so späťvzatím súhlasili, súd s poukazom na § 93 ods. 1, a 3,
O.s.p. konanie v tejto časti zastavil. Súd na základe vykonaného dokazovania, zisteného skutkového
stavu a príslušných ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ,,OZ“), zákona
č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla, zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len ,,ObZ“) skonštatoval, že
medzi stranami nebolo sporné, že dňa 19.6.2009 došlo k dopravnej nehode na parkovisku pri Tescu v



Piešťanoch, pri ktorej došlo k stretu dvoch motorových vozidiel zn. Peugeot 307, R.: G. a zn. Renault
Clio, EČV: G.. Motorové vozidlo zn. Renault Clio bolo v čase nehody havarijne poistené u žalobcu, ktorý
po oznámení škodovej udalosti zo strany poisteného, W.. I. Š., vykonal obhliadku poškodenia vozidla,
likvidáciu poistnej udalosti a priznal a vyplatil svojmu poistenému na účet sumu 605,72 EUR na základe
faktúry vystavenej spoločnosťou CORRIDA CARS, s.r.o., Piešťany. Vyplatením poistného plnenia sa tak
žalobca stal v zmysle § 813 OZ aktívne vecne legitimovaným na uplatnenie nároku v tomto konaní. Súd
uviedol, že z výpovede svedkov mal preukázané, že nehoda bola spôsobená vyššie uvedeným vozidlom
zn. Peugeot, ktoré v čase nehody riadil I. J. C.., syn žalovaného 2/. Uvedené vyplývalo nielen zo správy
o nehode vyplnenej a podpísanej oboma účastníkmi nehody bezprostredne po nehode, kedy si je človek
najlepšie vedomý akým spôsobom viedol motorové vozidlo, ale aj z výpovede svedka, W.. I. Š.. Taktiež
svedok J. nebol nútený takúto správu podpísať, pričom na pojednávaní potvrdil, že údaje uvedené v
nej sú pravdivé, sám zakresľoval plánik nehody, ale zároveň uviedol, že si nehodu nepamätá. Súd však
jeho výpoveď v tejto časti považoval za nedôveryhodnú, nakoľko si odporovala. Svedok najprv uviedol,
že asi cúval z boxu a určite sa pozrel a následne tvrdil, že druhé vozidlo nemusel vidieť. Nehodu si vraj
nepamätal napriek tomu, že ju oznámil otcovi a ten mal o nej lepšiu vedomosť ako on sám. Svedok si
ďalej zároveň nehodu nepamätal ale pamätal si, že údaje v správe o nehode (kde bolo uvedené, akým
spôsobom k nej došlo) boli pravdivé. Súd tiež uviedol, že žalovaný 2/ najskôr namietal, že k nehode
došlo cúvaním oboch vozidiel, k čomu dospel na základe tvrdení syna a na základe fotodokumentácie,
ale následne svoju výpoveď zmenil a nárok poškodeného uznal, a teda uznal aj zavinenie vodiča, I. J.
ml.. Súd tak s poukazom na tvrdenia svedkov nad rámec uviedol, že nevidí dôvod, prečo by po nehode
nemohli zostať vozidlá v takej polohe ako na fotografiách, keďže vozidlo zn. Renault Clio mohlo v snahe
vyhnúť sa vozidlu zn. Peugeot, určiť smer jazdy dopredu vpravo, t. j. intuitívne ďalej od miesta nehody v
snahe vyhnúť sa zrážke. Súd zároveň podotkol, že na fotkách neboli vozidlá pri sebe ako pri náraze, ale
je zrejmé, že sa s nimi hýbalo aj po nehode. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie žalovanému 2/
ako prevádzkovateľovi motorového vozidla zn. Peugeot, ktorým bola spôsobená dopravná nehoda, uložil
v súlade s § 427, 428 a 431 OZ povinnosť zaplatiť regresný nárok žalobcu na náhradu škody v sume
605,72 EUR, ktorá zo strany žalovaných nebola namietaná. Z totožných dôvodov a v spojení s § 4 ods. 2,
písm. a/ zákona č. 381/2001 Z. z. túto povinnosť sú uložil aj žalovanému 1/, a to spoločne a nerozdielne
so žalovaným 2/, nakoľko žalobca má právo požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. K uplatnenému
úroku z omeškania súd uviedol, že žalovaný 1/ ukončil vyšetrovanie poistnej udalosti dňa 6.8.2009, čo
vyplýva z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 6.8.2009. Nasledujúcim dňom tak začala v zmysle § 11
ods. 5, zákona č. 381/2001 Z. z. plynúť 15-dňová lehota na poskytnutie poistného plnenia žalobcovi.
Splatnosť žalobcovej pohľadávky tak nastala dňa 21.8.2009 a žalovaní sa nasledujúcim dňom 22.8.2009
dostali do omeškania. Ku dňu omeškania bola základná úroková sadzba ECB 1 %, čo po pripočítaní 8
percentuálnych bodov predstavuje úrok z omeškania vo výške 9 %. S poukazom na uvedené tak súd
uviedol, že návrh v časti zaplatenia úrokov z omeškania od 11.8.2009 do 21.8.2009 ako nedôvodný
zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2, O.s.p. s poukazom na procesné zavinenie
zastavenia konania žalobcom a vo zvyšnej časti o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3, O.s.p.,
pričom žalobca mal neúspech iba v nepatrnej časti.

3.
Proti rozsudku v časti týkajúcej sa povinnosti zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu spolu s úrokom z
omeškania a trovami konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný 1/ z dôvodu podľa
§ 205 ods. 2, písm. c/ a f/ O.s.p. Poukázal na skutočnosť, že súd pri rozhodovaní vychádzal najmä zo
správy o nehode a z výpovede svedka, W.. I. Š., čo znamená, že predmetná povinnosť nebola žalovaným
uložená na základe toho, že by v rámci vykonaného dokazovania bolo jednoznačne a bez akýchkoľvek
pochybností preukázané, že škoda vzniknutá na motorovom vozidle vznikla v dôsledku prevádzky
motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného 1/. Poukázal na § 427 OZ, podľa
ktorého je zodpovednosť prevádzateľa motorového vozidla za škodu zodpovednosťou objektívnou, a
teda jej vznik si vyžaduje splnenie troch základných predpokladov, a to osobitná povaha prevádzky
motorového vozidla, vznik škody a kauzálny nexus medzi prvými dvoma podmienkami. Žalovaný 1/
poukázal na § 15 zákona č. 381/2001 Z.z., v súvislosti s ktorým uviedol, že z hľadiska preukázania
uplatneného nároku nie sú dostačujúce len tvrdenia žalobcu a vodičov oboch motorových vozidiel o
spomínanej príčinnej súvislosti vyjadrenej v správe o nehode bez predloženia ďalších dôkazov, ktoré by
tvrdené skutočnosti jednoznačne preukázali. Podľa žalovaného 1/ samotnú správu o nehode nemožno
považovať za dokument preukazujúci zodpovednosť vodiča vozidla poisteného u žalovaného 1/, ktorého
podpis taktiež nemôže byť dôkazom toho, že nehoda sa stala tak, ako bolo uvedené v predmetnej správe,
nakoľko účastník dopravnej nehody na základe okolností ovplyvňujúcich jeho konanie často sám nevie



posúdiť okolnosti dopravnej nehody. V súvislosti s tým žalovaný 1/ poukázal na výpoveď žalovaného
2/ uskutočnenú na pojednávaní dňa 4.11.2015. Zároveň zdôraznil, že k výsluchu I. J. ml. došlo až 6
a pol roka po nehode, a preto je logické, že nemal vedomosť o detailnom priebehu škodovej udalosti.
Vzhľadom na uvedené preto žalovaný 1/ uviedol, že postupoval správne, keď nárok navrhovateľa
zamietol a navrhol, aby odvolací súd  napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh žalobcu zamietne a
žalobcovi uloží povinnosť uhradiť žalovanému 1/ vzniknuté trovy konania.

4.
K odvolaniu žalovaného 1/ sa písomne vyjadril žalobca. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval
za správne a obranu žalovaného 1/ za účelovú a nemajúcu oporu ani v § 427 OZ v spojení s § 4 ods.
2, písm. b/ zákona č. 381/2001 Z. z.. Ďalej uviedol, že súd si okrem žalobcom zaslaných dokladov
sám zabezpečil aj výsluch oboch vodičov ako aj žalovaného 2/. Žalobca sa nestotožnil s tvrdením
žalovaného 1/, že neboli splnené podmienky podľa § 427 OZ a opätovne poukázal na skutočnosti o
priebehu škodovej udalosti. V súvislosti s tým, že strany na pojednávaní zhodne uviedli, že nemajú
ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, považoval žalobca za kontraproduktívne tvrdenie žalovaného
1/, že nebolo dostatočne preukázané tvrdenie strán sporu ako i účastníkov nehody o príčinnej súvislosti
medzi osobitnou povahou prevádzky a vzniknutou škodou. Žalovaný 2/ však z vlastnej vôle vzal svoju
výpoveď späť, netrval na znaleckom dokazovaní, ktoré chcel súd nariadiť a uznal nárok poškodeného.
Na základe uvedeného žalobca zastával názor, že súd vec riadne prešetril a správne rozhodol, a preto
navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil v celom rozsahu.

5.
Podľa § 470 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,C.s.p.“), ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových
tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Na lehoty, ktoré
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však
zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase. Konanie začaté do
30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30.
júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo.

6.
Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 ods. 1, C.s.p. bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je
vecne správny.

Podľa § 387 ods. 1, C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa § 387 ods. 2, C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7.
Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 1/ nie je dôvodné, súd
prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci, ktorú následne i správne právne posúdil, a preto
sa odvolací súd stotožnil so závermi ako aj s odôvodnením napadnutého rozsudku. S obsahu spisu je
zrejmé, že žalovaný 1/ v odvolaní namietal skutočnosti uvádzané ním už v priebehu konania, s ktorými
sa však súd prvej inštancie dostatočne vysporiadal. Odvolací súd preto považuje odvolanie za účelové,
resp. z hľadiska namietaných skutočností za neopodstatnené, nakoľko má preukázané, že jednotlivé
tvrdenia žalovaného 2/, resp. jeho syna ako účastníka dopravnej nehody si v podstatných okolnostiach
odporovali, nakoľko žalovaný 2/ o skutočnostiach týkajúcich sa škodovej udalosti vedel len na základe
fotodokumentácie a toho, čo sa dozvedel od syna. Ten ako účastník dopravnej nehody napriek tomu, že
potvrdil, že údaje uvedené v správe o nehode, ktorá obsahovala jeho podpis, sú pravdivé a zakresľoval
aj plánik nehody tvrdil, že si podrobnosti nepamätá, že nevie či naozaj došlo k nárazu, v akej pozícii bolo
vozidlo poškodeného a podobne. Odvolací súd považuje za dôležité zdôrazniť, že žalovaný 2/ napokon



priamo na pojednávaní pred súdom prvej inštancie uznal nárok poškodeného, vzal svoju výpoveď späť
a netrval ani na nariadení znaleckého dokazovania, na základe čoho možno skonštatovať, že tým, čo
tvrdil v priebehu konania si nebol dostatočne istý a nevedel vylúčiť ani preukázať, že uplatnený nárok
žalobcu nie je dôvodný. Odvolací súd tak na základe vyššie uvedeného a so skutočností zistených z
obsahu spisu dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené podmienky pre vznik zodpovednosti
žalovaného 2/, resp. jeho syna za škodu, ku ktorej došlo z dôvodu, že svojim vozidlom cúvajúcim z boxu
parkoviska nedal prednosť vozidlu poškodeného. Uplatnený nárok žalobcu tak odvolací súd považuje
za opodstatnený, rovnako ako aj priznané úroky z omeškania v zákonnej výške a vecne správne je aj
rozhodnutie o náhrade trov konania. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
podľa § 387 ods. 1, C.s.p. ako vecne správne potvrdil stotožňujúc sa i s jeho odôvodnením.

8.
O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, C.s.p.  v spojení s
§ 262 ods. 1, a § 255 ods. 1, C.s.p., nakoľko žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný. O výške
náhrady trov odvolacieho konania bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 C.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "33Cb/169/2010", "guid": "13e7f1ec-18db-4d3f-90ae-148bf8a21a8c:fbc43b99-bf57-41f2-a268-c99a426811ea", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}