{"guid": "104d0777-9b0f-49c4-b319-359368dd44fa:6e8d6b6b-b158-43b2-aa39-8b0a19c9d961", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2013:5911203314.2", "spisova_znacka": "7CoP/72/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7CoP/72/2013 z 19. 11. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 19. novembra 2013, sp. zn. 7CoP/72/2013, ECLI:SK:KSZA:2013:5911203314.2", "identifikacne_cislo": "5911203314", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Sojka, PhD.", "sudca_id": 549, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-sojka-phd-549", "datum_vydania": "2013-11-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6e8d6b6b-b158-43b2-aa39-8b0a19c9d961", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5911203314.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2013:5911203314.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2013:5911203314.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7CoP/72/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5911203314
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5911203314.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a
členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Amálie Paulerovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
deti: L. U., nar. XX.XX.XXXX a T. U., nar. X.X.XXXX, deti rodičov: matky T. U., nar. X.XX.XXXX, bytom
G., M. R. P. X, právne zastúpená JUDr. Margitou Kováčovou, advokátkou, so sídlom v X., Z. XX a otca L.
U., nar. X.X.XXXX, bytom G., J. V. XXXX/X, maloleté deti zast. kolíznym opatrovníkom - Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny v Ružomberku, o návrhu otca na zákaz styku matky s maloletými deťmi, na
odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k. 7P/31/2011-505 zo dňa 16. júla 2013,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu     p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov     n e m á     p r á v o     na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh otca na zákaz styku matky s maloletými deťmi.
Následne styk matky s deťmi upravil tak, že táto je oprávnená sa s deťmi stretávať každý párny týždeň v
mesiaci v čase od piatku 18.00 hod. do nedele 15.00 hod., počas vianočných sviatkov každý párny rok
od 24.12. - 18.00 hod. do 25.12. - 18.00 hod., každý nepárny rok Silvester od 31.12. - 17.00 hod. do 1.1.
nasledujúceho roka - 18.00 hod. s tým, že otec je povinný v určený čas deti pripraviť a matke odovzdať
pred bytom otca v čase začatia stretnutia, kde matka odovzdá deti v čase ukončenia stretnutia otcovi.
Rozhodnutie o úprave styku rodičov s maloletými deťmi je v prejednávanej veci v poradí druhým
rozhodnutím, keď prvý rozsudok, ktorým bolo rozhodnuté o zverení maloletých detí do starostlivosti
otcovi, bol vo výroku o úprave styku zrušený a vec bola vrátená prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Ten vychádzajúc zo záverom zrušujúceho uznesenia krajského súdu vec opätovne prejednal a rozhodol.
Pri svojom rozhodovaní prihliadal na vykonané dokazovanie, zdôrazňujúc najmä závery znaleckých
posudkov vyhotovených v rámci predmetného konania znalkyňami Mgr. I. H. a PhDr. W. L.. Z ich záverov
vyplýva, že neodporučujú obmedzenie a zákaz styku otca alebo matky s maloletými deťmi. Vychádzal
z toho, že matka prejavuje snahu a záujem kontaktovať sa s deťmi, naráža na ich odmietavý postoj,
miestami až arogantný a nevhodný, čo však možno pripísať nezvládnutej výchove. V danom prípade
podľa názoru prvostupňového súdu nejde len o záujem matky byť v pravidelnom osobnom kontakte s
deťmi, ale v prvom rade je v záujme  detí, aby sa s matkou kontaktovali. Z celého ich postoja, ako aj
zo správ psychologických vyšetrení a znaleckých posudkov ustálil, že tieto majú prirodzene vytvorený
citový vzťah k matke, ktorý nebol ničím narušený, žili s ňou v spoločnej domácnosti, jej starostlivosť
nebola žiadnym spôsobom spochybnená a je neprirodzené, že v období posledného jeden a pol roka
radikálne zmenili svoj postoj k matke. Maximálny výchovný vplyv na detí má práve otec, ktorému deti
boli zverené do osobnej starostlivosti a ktoré jeho správanie kopírujú. Vyslovil domnienku, že súčasná
situácia je len dozvukom konfliktov medzi rodičmi maloletých detí a nemôže byť riešená formou zákazu



styku. Poukázal na to, že ním uvedená úprava styku je v súlade s návrhom otca, ako aj s návrhom
súdnej znalkyne Mgr. I. H..
O trovách konania rozhodol s poukazom na § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov
právo na ich náhradu nepriznal.

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec, ktorý sa domáhal
jeho zmeny tak, že matke bude dočasne zakázané stretávať sa s maloletými deťmi. Namietal
nevykonateľnosť prvostupňového rozhodnutia  za aktuálnych podmienok. Uviedol, že nie je schopný
maloleté deti presvedčiť, aby k matke chceli ísť. Dokáže ich zbaliť a zabezpečiť, aby matke otvorili
dvere, avšak nemôže ich nútiť k nej  ísť. Takéto násilné správanie iba zväčšuje ich odpor voči matke
a narúša vzájomné vzťahy. Úprave vzťahu detí a matky nepomohlo ani súdom nariadené výchovné
opatrenie, ktoré malo presne opačný účinok a vzťah detí s matkou ešte viac zhoršilo. Za „nespravodlivú“
označil formuláciu vo výroku rozsudku, kde sa konštatuje, že matka je „oprávnená“ a otec je „povinný“.
Prakticky to znamená, že matka nemá žiadne povinností voči deťom súvisiacim so stretávaním, nemusí
v stanovený termín vôbec prísť a ani sa ospravedlniť. Na jeho strane je však povinnosť detí na stretnutie
pripraviť. V závere odvolania citoval vyjadrenia psychológov a znaleckých posudkov na podporu svojich
tvrdení.

Kolízny opatrovník vo vyjadreniu k odvolaniu otca poukázal na to, že obidvaja rodičia majú svoje
povinností a zodpovednosť za výchovu detí a ich všestranný vývoj. V súdnom konaní bolo vychádzané
zo záverov znaleckých posudkov Mgr. I. H. a PhDr. W. L., otec však v odvolacom konaní predložil ďalší
znalecký posudok vypracovaný znalkyňou Mgr. I. H., ktorý sa vo svojich záveroch oproti posudkom
vyhotovených v predmetnom konaní líši.
Matka vo vyjadrení poukazovala na to, že odmietavý postoj detí k jej osobe je výsledkom pôsobenia otca,
čo bolo konštatované aj v znaleckom posudku PhDr. W. L.. Detí jeho správanie kopírujú a identifikujú sa
s ním. Ďalej poukázala na to, že neboli preukázané jej pochybenia vo vzťahu k starostlivosti o maloleté
detí, ani  okolnosti, ktorými by boli tieto z jej strany ohrozované. Otec maloleté deti neustále traumatizuje
a vodí ich po lekároch. Spochybnila závery znaleckého posudku, ktorý priložil otec k odvolaniu.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu danom v ust. § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. a
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. za súčasnej aplikácie § 156 ods. 3
O.s.p. rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p.

Odvolací súd sa v zásadných a rozhodujúcich zisteniach a záveroch stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, a preto sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov rozsudku
okresného súdu a na zdôraznenie vecnej správnosti len doplnil/zopakoval niektoré podstatné
skutočností/argumenty. Zároveň v tomto smere prihliadol na konkrétne námietky odvolateľa.

Obvyklým spôsobom výkonu rodičovských práv a povinností rodiča, ktorý nemá maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti je okrem iného aj osobný styk tohto rodiča s maloletým dieťaťom. Tento styk
sa uskutočňuje predovšetkým v záujme dieťaťa; zabezpečuje čiastočnú spoluúčasť toho rodiča na jeho
výchove v intenciách ust. § 30 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého rozhodujúcu úlohu vo výchove
dieťaťa majú rodičia.
Ustanovenie § 26 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 ZoR počítajú s tým, že sa rodičia maloletého dieťaťa,
ktorí spolu nežijú, môžu o úprave styku dohodnúť. Iba vtedy, pokiaľ sa rodičia sami nedohodnú o takomto
styku, prípadne dohodnú spôsobom, ktorý je v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa, upraví styk
súd. Ak je podľa okolností prípadu uskutočňovanie styku rodiča s maloletým dieťaťom v rozpore s
požadovaným účelom, súd styk v zmysle § 25 ods. 3 v spojení s § 38 ZoR obmedzí (pozastaví) alebo
zakáže.

Námietky otca týkajúce sa nevykonateľnosti a „nespravodlivosti“ výroku napadnutého rozsudku,
nepovažoval odvolací súd za opodstatnené. Samotný výrok napadnutého rozsudku je dostatočne určitý
a je z neho zrejmá časová aj miestna realizácia styku matky s maloletými deťmi. Jeho formulácia o
práve matky stretávať sa s maloletými deťmi a povinnosti otca tieto na styk pripraviť, je úplne v súlade
s oprávneniami a povinnosťami rodičov vyplývajúcich zo Zákona o rodine.  V zmysle ustanovení o
úprave styku rodičov s maloletými deťmi vyplýva  právo rodiča na styk s maloletými deťmi, ktoré je druhý
rodič povinný akceptovať. Nie je možné prisvedčiť otcovi, že formuláciou výroku napadnutého rozsudku
okresným súdom matke, je neprimeraným spôsobom umožnená realizácia styku. Pokiaľ matka styk tak,



ako bol upravený, realizovať nebude, prihliadajúc na konkrétne dôvody, pre ktoré t styk nerealizovala,
vzniká jej prípadná zodpovednosť za škodu spôsobenú na strane povinného rodiča.

Ďalšie námietky otca týkajúce sa vecnej správnosti napadnutého rozsudku, najmä jeho poukazovanie
na rozpor úpravy styku so záujmami maloletých detí, nepovažoval krajský súd za opodstatnené.
Predmetnými námietkami, ako aj negatívnym postojom detí k matke, ktorý bol v rámci prvostupňového
konania zistený, sa okresný súd dôsledne zaoberal. Pri svojom rozhodovaní sa opieral o závery
znaleckého dokazovania vykonaného v prejednávanej veci, v ktorom znalkyne po dôslednom vyšetrení
všetkých zúčastnených osôb vrátane matky maloletých detí ustálili, že nie je v záujme maloletých
detí úplne zakázať styk s matkou. Pokiaľ otec následne v rámci odvolacieho konania predložil „ďalší“
znalecký posudok, ktorého závery sú opačné, na jeho závery krajský súd neprihliadal. V prvom rade je
nutné zdôrazniť, že tento znalecký posudok bol vyhotovený bez toho, aby bola vo veci posudzovaná
znalcami aj matka maloletých detí, prípadne vykonaná jej konfrontácia s maloletými tak, ako to
bolo robené v rámci znaleckého dokazovania nariadeného súdom. Znalkyne pri svojich záveroch v
súdnoznaleckých posudkoch vychádzali aj z listín a z informácii a vyjadrení, na ktoré otec poukazoval
v rámci podaného odvolania. Napriek ich obsahom dospeli k záveru, že nie je v záujme maloletých detí
úplne zakázať styk s matkou. V tejto súvislosti sa krajský súd v celom rozsahu stotožňuje s názorom
prvostupňového súdu, že antagonistický postoj maloletých k matke je výsledkoch nezhôd medzi rodičmi
maloletých. Títo by si mali uvedomiť, že takéto negatívne nastavenie má nepriaznivý vplyv práve na
deti, ktoré to veľmi citlivo vnímajú a prenášajú do vzájomných vzťahoch. Zákazom styku detí s matkou a
ponechaním iba „vplyvu otca“ nemožno dospieť k záveru, že by sa ich vzťah k matke pozitívne upravil.
Maloleté deti podľa názoru odvolacieho súdu musia mať možnosť zistiť sami svojou skúsenosťou, aká
je matka a vytvoriť si s ňou vzájomný vzťah.

Zároveň krajský súd zdôrazňuje, že skoršie výchovné opatrenie prvostupňového súdu je ďalej v platnosti
a aj pomocou jeho realizácie je predpoklad riadneho styku maloletých detí s matkou.

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. Ide o konanie,
ktoré možno začať aj bez návrhu. V tom prípade žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7P/31/2011", "guid": "f30ba872-dc80-4dda-9ba9-67c12fbf4f3d:3d6421ee-7895-4c29-88ff-7f7537e2ae71", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}