Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 10CoE/55/2019 z 30. 10. 2019 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 30. októbra 2019, sp. zn. 10CoE/55/2019, ECLI:SK:KSTT:2019:2509209861.1 Krajský súd Trnava | 10CoE/55/2019 | ECLI:SK:KSTT:2019:2509209861.1 | 2019-10-30 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 57 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/62d131fe-6e05-4624-8601-2817b5283249 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2509209861.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10CoE/55/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2509209861
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2509209861.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členiek
senátu JUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Terézie Mecelovej v exekučnej veci oprávnenej: Slovenská
republika, za ktorú koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO:
00 151 866, proti povinnej: neb. Z. P., nar. XX. B. XXXX, zomr. XX. A. XXXX, naposledy bytom
S., za účasti súdneho exekútora JUDr. Ing. Romana Liščáka, Námestie Sv. Michala 5, Hlohovec,
zastúpeného súdnym exekútorom: JUDr. Lukáš Liščák, Námestie Sv. Michala 5/A, Hlohovec, o 33,19
eur s príslušenstvom, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany z 10.
júla 2019 č. k. 7Er/2572/2009-12, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie súdneho exekútora o d m i e t a .

II. Oprávnenej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol o zastavení exekúcie a náhradu trov exekúcie
súdnemu exekútorovi nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil právne ustanovením § 57 ods. 1 písm. b/, h/, §
58 ods. 1, § 196, § 197 ods. 1, § 199, § 200 ods. 1, 2 a 5, § 243h ods. 1 E. p. (Exekučný poriadok č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov), § 88 ods.
1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31. augusta 2008. Vecne ho odôvodnil
tým, že súdny exekútor navrhol zastavenie exekúcie z dôvodu úmrtia povinnej, voči ktorej bolo dedičské
konanie zastavené pre nemajetnosť. Súd prvej inštancie však rozhodol o zastavení exekúcie, ktorej
podkladom bol exekučný titul, vykonateľný 31. júla 2007, v dôsledku uplynutia trojročnej prekluzívnej
lehoty, v rámci ktorej možno vykonať rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok. Prekluzívna lehota
v posudzovanej veci uplynula dňom 31. júla 2010. Rozhodnutie o trovách exekúcie, a to nepriznanie
náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi, odôvodnil súd prvej inštancie tým, že povinná zomrela a
dedičské konanie po nej bolo zastavené rozhodnutím Okresného súdu Piešťany z 30. januára 2017,
právoplatným 18. februára 2017 sp. zn. 6D/462/2016 a súčasne konštatujúc nemožnosť zaviazať k
tejto náhrade ani oprávnenú, keďže exekúcia bola zastavená z dôvodu, ktorý vylučuje uloženie tejto
povinnosti oprávnenej.

2. Proti tomuto uzneseniu podal súdny exekútor odvolanie, ktorým navrhol napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie zrušiť. Súdny exekútor odvolanie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením a
nesprávnym zistením skutkového stavu veci. Pri rozhodovaní o trovách exekúcie účastníkom konania
je poverený exekútor (§ 37 ods. 1 veta druhá E. p.). V predmetnom exekučnom konaní sa nejedná o
preklúziu. Exekúcia bola nariadená pred uplynutím trojročnej prekluzívnej lehoty, tak ako to vyžaduje
legislatíva. Súdny exekútor poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 6 MCdo 12/2012. Nepriznanie nároku na náhradu trov exekúcie súd prvej inštancie odôvodnil
skutočnosťou, že povinnosť hradiť trovy nie je možné uložiť povinnej, ani oprávnenej. Týmto výrokom
došlo k porušeniu ustanovení § 196, § 199, § 200 ods. 1 E. p. Exekučný súd nerešpektoval skutočnosť, že



súdny exekútor má v zmysle uvedených ustanovení nárok na trovy exekúcie. Medzera v právnej úprave
nemôže mať za následok porušenie základného práva garantovaného v ústave Slovenskej republiky.
Exekútor nemá možnosť vybrať si, či exekúciu bude vykonávať, alebo nie. Pohľadávka nezanikla, dôvod
na zastavenie exekúcie nastal až nemajetnosťou povinnej.

3. Podľa § 243h ods. 1 vety prvej E. p. (prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. apríla 2017)
ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa
dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

4. Podľa § 9a ods. 1 E. p. ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú
ustanovenia CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov).

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP (zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti.

6. Podľa § 58 ods. 6 E. p. v znení zákona č. 299/2013 Z. z. (účinného od 1. novembra 2013) proti výroku
o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nebolo možné podať mimoriadne dovolanie (pričom
takýmto znením došlo k nahradeniu ustanovenia zakotvujúceho, že proti výroku o náhrade trov konania
v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné).

7. Možnosť vecného prejednania odvolania v exekučnej veci odvolacím súdom je viazaná na objektívny
stav prípustnosti odvolania proti príslušnému rozhodnutiu súdu, ako aj na subjektívne oprávnenie
účastníka napadnúť rozhodnutie odvolaním, čiže oprávnenie vyplývajúce z postavenia odvolateľa ako
účastníka konania a tiež jeho dotknutia napádaným rozhodnutím súdu.

8. Nová procesná úprava predstavovaná CSP účinným od 1. júla 2016 nemá ustanovenie, ktoré by bolo
ekvivalentom pôvodného ust. § 202 ods. 2 O. s. p. (Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb. v znení
neskorších predpisov, účinný do 30. júna 2016) upravujúcom neprípustnosť odvolaní proti uzneseniam
vydaným v exekučnom konaní, koncepcia založená na neprípustnosti odvolaní bola zachovaná z toho
dôvodu, že v súčasnosti účinný CSP odvolania proti uzneseniam (t. j. vydaným v civilnom procese) v
zásade nepripúšťa a uvádza len taxatívny výpočet uznesení, proti ktorým odvolanie prípustné je, pričom
uznesenia vydané v exekučnom konaní do takéhoto výpočtu nepatria. Ak teda Exekučný poriadok
v prípade konkrétneho rozhodnutia prípustnosť odvolania nezakladá, odvolanie je neprípustné (na
uvedené nemá vplyv, či odvolanie podá, osoba na to oprávnená - účastník konania).

9. Vo vzťahu k prvému výroku napadnutého rozhodnutia je potrebné uviesť, že účastníkom konania je
oprávnený a povinný, pričom súdny exekútor je účastníkom konania len v časti rozhodovania o náhrade
trov exekúcie (§ 37 ods. 1 E. p.). Uvedeným výrokom bolo rozhodnuté vo vzťahu k procesným právam
a povinnostiam oprávnenej i povinného, ktoré sa netýkali súdneho exekútora a nešlo o takú procesnú
situáciu, ktorej povaha by svedčila tomu, že mu treba pre tento úsek konania priznať postavenie
účastníka (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 74/2012). Z dôvodu,
že súdny exekútor nebol účastníkom konania v časti rozhodovania o zastavení exekúcie (bez ohľadu na
zákonný dôvod zastavenia exekúcie), odvolanie ním podané (proti rozhodnutiu o zastavení exekúcie),
bolo odvolaním podaným neoprávnenou osobou, v dôsledku čoho muselo byť odvolanie súdneho
exekútora odmietnuté.

10. Ak z ustanovení E. p. (§ 58 E. p. v relevantnom znení) nemožno vyvodiť, že by bolo prípustné
odvolanie proti uzneseniu súdu, ktorým rozhodol o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa § 57
E. p. a takéto rozhodnutie v prejednávanej veci vydal sudca, je zrejmé, že odvolanie smerujúce voči
výroku napadnutého uznesenia, snažiace sa o zmenu spôsobu vysporiadania sa súdom prvej inštancie
s otázkou náhrady trov exekúcie, nebolo prípustné a muselo byť odmietnuté.

11. Podľa § 386 CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo podané
neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo d)
nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.



12. Odvolací súd preto o odvolaní po prejednaní veci bez pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario),
rozhodol podľa § 386 písm. b/, c/ CSP odmietnutím odvolania proti rozhodnutiu o zastavení exekúcie,
z dôvodu podania odvolania neoprávnenou osobou a odvolania podaného proti výroku o náhrade trov
exekúcie, z dôvodu, že proti nemu odvolanie nebolo prípustné.

13. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré
vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania
protistrane.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Výsledok odvolacieho konania podaním odvolania, ktoré nebolo prípustné proti napadnutému
rozhodnutiu (v časti o náhrade trov exekúcie a súčasne bolo podané neoprávnenou osobou v časti o
zastavení exekúcie), zavinil súdny exekútor, oprávnenej však nebola náhrada priznaná, pretože jej v
odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy (majúce sa nahradiť) nevznikli, žiadne si neuplatnila a je
v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že
sa jej náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 28. februára 2018 sp. zn. 7 Cdo 14/2018).

14. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.



Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.