Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Cob/111/2018 z 30. 12. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 30. decembra 2018, sp. zn. 2Cob/111/2018, ECLI:SK:KSKE:2018:7113217914.3 Krajský súd Košice | 2Cob/111/2018 | ECLI:SK:KSKE:2018:7113217914.3 | 2018-12-30 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Obchodné záväzkové vzťahy Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f6c1eea8-7317-49ba-b7cb-fedc5f706b18 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7113217914.3 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/111/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113217914
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7113217914.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov
senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Janky Kočišovej v žalobkyne: I. Č., nar. XX.XX.XXXX,
bytom F. XX, XXX XX V., zast.: BOHUNICKÝ & Co. s.r.o., Lermontovova 16, 811 05 Bratislava, IČO:
47 876 034, proti žalovanému v I. rade: Tercium s.r.o., Masarykova 4, 040 01 Košice, IČO: 36 211 168,
žalovanému v II. rade: TERCIUM KOŠICE, n.o., Turgenevova 16, 040 01 Košice, IČO: 45 739 102,
obaja zast.: JUDr. Martin Fabián, advokát, Štúrova 20, 040 01 Košice, IČO: 35 549 840, v konaní o
určenie neplatnosti Dohody o prevode práv a povinností zo dňa 3.9.2012 a o určenie, že Tercium s.r.o.
je zriaďovateľom Súkromnej strednej školy ekonomickej Tercium, o odvolaní žalovaných a žalobkyne
proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 19.2.2018, č.k. 31Cb/87/2013-310 takto

r o z h o d o l :

I.P o t v r d z u j e rozsudok v jeho prvom výroku.

II.M e n í rozsudok v jeho treťom výroku, t.j. vo výroku o trovách konania tak, že v konaní o určenie
neplatnosti Dohody o odovzdaní práv a povinností zo dňa 3.9.2012 uzatvorenej medzi Tercium s.r.o.
so sídlom Masarykova 4, 040 01 Košice, IČO: 36 211 168, zapísanej v Obchodnom registri Okresného
súdu Košice I, oddiel Sro, vložka číslo 12947/V ako prevádzajúcim a Tercium Košice n.o. so sídlom
Turgenevova 16, 040 01 Košice, IČO: 45 739 102, zapísanom v registri neziskových organizácií
poskytujúcich všeobecne prospešné služby, vedenom Okresným úradom Košice pod č. OVVS/21/2012
ako nadobúdateľom má nárok na náhradu trov konania žalobkyňa v rozsahu 100%.

III.V konaní o určenie zriaďovateľstva t.j. v konaní, ktoré bolo zastavené, majú nárok na náhradu trov
konania žalovaní v rozsahu 100%.

IV.Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom určil, že dohoda
zo dňa 3.9.2012 uzatvorená medzi Tercium s.r.o. so sídlom Masarykova 4, 040 01 Košice, IČO. 36
211 168, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I, oddiel Sro, vložka číslo 12947/V
ako prevádzajúcim a Tercium Košice n.o. so sídlom Turgenevova 16, 040 01 Košice, IČO. 45 739
102, zapísaná v registri neziskových organizácií poskytujúcich všeobecne prospešné služby, vedenom
Okresným úradom Košice pod č. OVVS/21/2012 ako nadobúdateľom je neplatná; konanie v časti
o určenie, že Tercium s.r.o. so sídlom Masarykova 4, 040 01 Košice, IČO: 36 211 168, zapísaná
v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I, oddiel Sro, vložka číslo 12947/V je zriaďovateľom
Súkromnej strednej odbornej školy ekonomickej Tercium so sídlom Lermontovova 1, 040 01 Košice,
IČO: 35 547 031 zastavil; a rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.



2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala vyššie uvedeného určenia, a to z dôvodu, že
uzavretá Dohoda je v rozpore s dobrými mravmi, porušuje ustanovenia spoločenskej zmluvy o založení
spoločnosti a ustanovenia zák. č. 513/1991 Zb. v platnom znení (Obchodný zákonník), ktoré upravujú
zákaz konkurencie, v dôsledku čoho je podľa § 39 zák. č. 40/1964 Zb. v platnom znení (Občiansky
zákonník) absolútne neplatná.

3. Pretože na pojednávaní konanom dňa 19.2.2018 vzala žalobkyňa späť žalobu v časti o určenie,
že Tercium s.r.o. je zriaďovateľom Súkromnej strednej odbornej školy ekonomickej Tercium, s ktorým
späťvzatím žalovaní vyslovili súhlas, podľa § 145 ods. 2 C.s.p. konanie v tejto časti zastavil.

4. Na úvod je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie vo veci už rozhodol rozsudkom zo dňa 10.2.2014,
č.k. 31Cb/87/2013-91 tak, že žalobu zamietol z dôvodu, že na požadovanom určení žalobkyňa nemá
naliehavý právny záujem. Na základe odvolania žalobkyne bol rozsudok zrušený a vec vrátená súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie pre existenciu odvolacieho dôvodu podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p.
(procesný predpis účinný v čase rozhodovania odvolacieho súdu). V zrušujúcom uznesení vyslovil
odvolací súd právny názor, že na vyslovení neplatnosti dohody žalobkyňa má naliehavý právny záujem,
pretože určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje povahu príslušného právneho
vzťahu.

5. Súd prvej inštancie následne po vrátení veci odvolacím súdom vo veci rozhodol rozsudkom
č.k. 31Cb/87/2013-171 dňa 27.6.2016 tak, že žalobu zamietol a uložil žalobkyni povinnosť nahradiť
žalovaným v 1/ a 2/ rade trovy konania vo výške 665,31 eur, nakoľko dospel k záveru, že predmetná
dohoda netrpí žiadnou zo žalobkyňou vytýkaných vád, ktoré by spôsobili jej neplatnosť.

6. Na základe odvolania žalobkyne bol rozsudok súdu prvej inštancie zrušený a vec mu vrátená na ďalšie
konanie pre naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 369 ods. 1 písm. b), c) C.s.p..

7. Po vrátení veci súd prvej inštancie z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I z oddielu
Sro, vložky č. 12947/V zistil, že spoločníčkami žalovaného v 1/ rade sú Ing. E. U. s vkladom 3.319,39 eur
a žalobkyňa s vkladom 3.319,39 eur. Konateľmi sú Ing. Y. U. a žalobkyňa, pričom za spoločnosť konajú
a písomnosti zakladajúce práva a povinnosti podpisuje každý z konateľov samostatne. Predmetom
činnosti spoločnosti je (mimo iného) aj organizovanie kurzov, školení a seminárov.

8. Z výpisu z registra neziskových organizácií zistil, že žalovaný v 2/ rade vznikol dňa 3.9.2012, jeho
zakladateľom je Ing. E. U., V. XX, V.-západ, štatutárnym orgánom (riaditeľom) je Ing. Y. U., V. XX, V.-
západ s poskytovaním všeobecne prospešných služieb - vzdelávanie, výchova a rozvoj telesnej kultúry;
tvorba, rozvoj, ochrana, obnova a prezentácia duchovných a kultúrnych činností.

9. Zo zakladacej listiny zo dňa 5.7.2002 vyhotovenej podľa § 19 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. v platnom
znení (Občiansky zákonník) zistil, že zakladateľ - Tercium s.r.o., Turgenevova 16, Košice, na základe
rozhodnutia MŠSR č. 879/2001-45 o zaradení Súkromnej strednej odbornej školy Tercium do siete
stredných škôl s účinnosťou od 1.9.2002 zakladá Súkromnú strednú odbornú školu Tercium, so sídlom
Galaktická 9, 040 01 Košice.

10. Z Dodatku č. 1 k tejto zakladacej listine zo dňa 29.1.2004 mal za preukázané, že sa zmenila
adresa zakladateľa Tercium s.r.o. z Turgenevova 16, Košice na Masarykova 4, Košice a doplnila sa ním
zakladacia listina (Dodatok podpísaný Ing. Y. U.). Adresa Súkromnej strednej odbornej školy Tercium,
bola zmenená Dodatkom č. 2 k zakladacej listine zo dňa 27.4.2007 (podpísaným Ing. Y. U.) a k zmene
názvu školy zo Súkromná stredná odborná škola Tercium, Lermontovova 1 na Súkromná stredná
odborná škola ekonomická Tercium došlo Dodatkom č. 3 zo dňa 12.1.2009 (za zriaďovateľa podpísala
Ing. I. S.).

11. Ďalej zistil, že Tercium s.r.o., Masarykova 4, Košice a Tercium n.o., Turgenevova 16, Košice,
uzatvorili dňa 3.9.2012 Dohodu o odovzdaní práv a povinností, ktorou Tercium s.r.o. postúpilo všetky
práva a povinnosti zriaďovateľa vo vzťahu k Súkromnej strednej odbornej škole ekonomickej Tercium,
Lermontovova 1, Košice na Tercium Košice, n.o.. Za Tercium s.r.o. Dohodu podpísal Ing. Y. U. ako
konateľ spoločnosti a za Tercium Košice, n.o. rovnako Ing. Y. U. ako riaditeľ tejto neziskovej organizácie.



12. Mal za preukázané, že rozhodnutím MŠVVaŠ SR zo dňa 16.10.2002 č. 2012-15161/46766:2-916,
právoplatným 31.10.2012 došlo k zmene siete škôl a školských zariadení Slovenskej republiky, ktorá
zmena spočívala v zmene zriaďovateľa Súkromnej strednej odbornej školy Tercium - Lermontovova 1,
Košice z pôvodného zriaďovateľa právnickej osoby Tercium, s.r.o. , Masarykova 4, Košice na nového
zriaďovateľa - právnickú osobu Tercium Košice, n.o., Turgenevova 16, Košice.

13. Z úplného znenia spoločenskej zmluvy spoločnosti Tercium s.r.o. zo dňa 5.3.2003 zistil, že valné
zhromaždenie rozhoduje (okrem iného) o koncepcii podnikateľskej činnosti a jej zmenách (čl. 11.2 písm.
a)); že konatelia rozhodujú o všetkých otázkach, ktoré nie sú podľa spoločenskej zmluvy, zákona alebo
rozhodnutím valného zhromaždenia vyhradené valnému zhromaždeniu samostatne (čl. 18.1) a že na
konateľa a spoločníkov sa nevzťahuje zákaz konkurencie uvedený v § 136 Obchodného zákonníka (čl.
18 ods. 5).

14. Zo zápisnice z mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti Tercium s.r.o. zo dňa 27.11.2012
mal za preukázané, že jeho predmetom bola otázka podania informácií o finančnom stave spoločnosti, v
rámci ktorého bodu bola prednesená na Ing. U. ohľadne obchodných aktivít spoločnosti otázka týkajúca
sa obchodovania s drevom, ku ktorej neboli poskytnuté riadne odpovede, nakoľko Ing. U. nemal so
sebou potrebné doklady. Ďalším bodom programu bola žiadosť žalobkyne o poskytnutie informácie
o dôvodoch zmeny zriaďovateľa SSOŠE Tercium, na ktorú bolo odpovedané, že je to výhodnejšie z
pohľadu prijímania 2% dane z príjmov a zároveň bolo konštatované, že Tercium, n.o. nepodá žiadosť
o zmenu zriaďovateľa na Tercium s.r.o..

15. Z výsluchu konateľa žalovaného v 1/ rade a štatutárneho orgánu žalovaného v 2/ rade Ing. Y. U.
zistil, že zmena zriaďovateľstva bola potrebná, nakoľko Tercium s.r.o. už nevykonávala 7, 8 rokov žiadnu
činnosť, bola už pripravovaná už do konkurzu alebo na likvidáciu. Zmeny ako konateľ spoločnosti urobil
v súlade so zákonom.

16. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 137 C.s.p., § 3 ods. 1, § 39 OZ, § 13, § 133, § 5,
§ 6, § 265, § 135a, § 136 ods. 1 Obchodného zákonníka a zák. č. 596/2003 Z.z. a dospel k záveru,
že žaloba je dôvodná.

17. Pokiaľ ide o preukázanie naliehavého právneho záujmu na podaní tejto žaloby, vychádzal z právneho
názoru uvedeného v uznesení Krajského súdu v Košiciach zo dňa 19.2.2015 sp.zn. 2Cob/94/2014-123,
kde odvolací súd ustálil, že žalobkyňa má na podaní tejto žaloby naliehavý právny záujem, pretože
určovacia žaloba viac než iné právny prostriedky vystihuje povahu príslušného právneho vzťahu. Súd
prvej inštancie argumentoval, že dohoda o odovzdaní práv a povinností, ktorej vyslovenia neplatnosti
sa žalobkyňa domáha je dokladom, na základe ktorého (okrem potvrdenia vo vzťahu k novému
zriaďovateľovi v zmysle § 16 ods. 2) príslušné ministerstvo zmenilo sieť škôl a zariadení, ktorá zmena
spočívala v zmene zriaďovateľa SSOŠE z pôvodného zriaďovateľa - Tercium s.r.o., Masarykova 4,
Košice na nového zriaďovateľa - Tercium n.o., Turgenevova 16, Košice, keďže spravuje sieť škôl (§ 14
ods. 6 písm. a) zák. č. 596/2003 Z.z.).

18. Súd prvej inštancie vychádzajúc z právneho názoru uvedeného v zrušujúcom uznesení odvolacieho
súdu zo dňa 31.8.2017 dospel k záveru, že napádaná dohoda nie je absolútne neplatnou podľa § 39 OZ
pre obchádzanie zákona, pretože možnosť previesť zriaďovateľstvo k škole právny poriadok pripúšťa,
výsledok tohto právneho úkonu (zmena zriaďovateľa) je v súlade s účelom daných typov zmlúv.

19. Neplatnosť Dohody nezakladá ani tvrdenie žalobkyne, že mala byť spôsobená porušením povinností
konateľa ustanovených v § 135 ods. 1 a § 135a) Obchodného zákonníka. Ak by totiž aj konateľ porušil
niektoré z vyššie uvedených povinností, uvedené zakladá jeho povinnosť nahradiť takýmto svojim
konaním (rozumej porušením svojich povinnosti konateľa) vzniknutú škodu, nespôsobuje neplatnosť
právneho úkonu, pri ktorom svoje povinnosti porušil (§ 135a ods. 2, 5 Obchodného zákonníka). Uvedené
platí aj pre porušenie zákazu konkurencie, kde navyše § 65 ods. 2 Obchodného zákonníka umožňuje
spoločnosti (okrem náhrady škody) aj žiadať od zodpovednej osoby vydanie majetkového prospechu z
obchodu uskutočneného v rozpore so zákazom konkurencie alebo prevedenie celého obchodu ako aj
nárokov s ním súvisiacich priamo na spoločnosť. Porušenie zákazu konkurencie teda nemá za následok
neplatnosť právneho úkonu, pretože Obchodný zákonník pre uvedený prípad upravuje osobitné sankcie.



20. Pokiaľ ide o tvrdené porušenie § 134 Obchodného zákonníka, súd prvej inštancie vychádzajúc z
právneho záveru odvolacieho súdu dospel k záveru, že ak by aj konateľ vykonal právny úkon, na ktorý bol
povinný vyžiadať si súhlas valného zhromaždenia, resp. ostatných konateľov a tento súhlas nebol daný,
je daný právny úkon platný a zaväzuje spoločnosť v plnom rozsahu. Toto porušenie nespôsobuje teda
neplatnosť právneho úkonu, ale zakladá právo spoločnosti uplatniť si voči konateľovi regresné nároky.

21. Následne sa zaoberal skutočnosťou, či je Dohoda absolútne neplatnou podľa § 39 OZ pre rozpor s
dobrými mravmi a dospel k záveru, že konanie, ktoré jej uzavretiu predchádzalo, atribúty tejto neplatnosti
napĺňa.

22. V konaní bolo totiž nepochybne preukázané, že valné zhromaždenie žalovaného v 1/ rade,
predmetom ktorého by bol súhlas žalovaného v 1/ rade s uzatvorením Dohody sa nekonalo, pričom tento
súhlas bol potrebný podľa čl. 11 ods. 2 písm. a) Spoločenskej zmluvy, v ktorej bolo ustanovené, že valné
zhromaždenie rozhoduje o koncepcii podnikateľskej činnosti a jej zmenách. Bolo preukázané, že nebol
daný súhlas druhého konateľa (žalobkyne) s uzatvorením Dohody.

23. V konaní bolo preukázané, že v rozhodnom čase boli medzi spoločníčkami žalovaného v 1/ rade
značné rozpory. Vyhodnotiac výsluch strán mal za to, že korešpondenčná adresa bola Ing. U. zmenená
práve vzhľadom na jeho obavu, že druhá konateľka žalovaného v 1/ rade (žalobkyňa) využije všetky
zákonné prostriedky týkajúce sa zvrátenia rozhodnutia Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu
Slovenskej republiky č.: 2012-15161/46766:2-916 zo dňa 16.10.2012.

24. Postupom podľa § 191 C.s.p. dospel k záveru, že Dohoda o odovzdaní práv a povinností zo dňa
3.9.2012 je absolútne neplatným právnym úkonom pre rozpor s dobrými mravmi a to preto, pretože
bola podpísaná tou istou osobou za oboch jej účastníkov (Ing. U.) bez súhlasu valného zhromaždenia
žalovaného v 1/ rade s jej uzatvorením (aj keď tento súhlas bol potrebný), bez súhlasu žalobkyne ako
druhého konateľa žalovaného v 1/ rade, existujúce rozpory medzi spoločníčkami žalovaného v 1/ rade,
pri účelovo zmenenej korešpondenčnej adrese žalovaného v 1/ rade zhodnou s adresou žalovaného
v 2/ rade a s prihliadnutím na majetkovú hodnotu zriaďovateľstva SSOŠE. Takéto konanie predstavuje
právne neprijateľné konanie, keď k uzavretiu právneho úkonu došlo z iných dôvodov ako je dosiahnutie
jeho hospodárskeho cieľa a hlavným motívom osôb tvoriacich právny úkon bolo poškodiť, či znevýhodniť.

25. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p., s tým, že v konaní o určenie
neplatnosti Dohody bola úspešná žalobkyňa.

26. K zastaveniu konania došlo zavinením žalobkyne (keď žalobu v tejto časti vzala späť) v tejto časti
teda boli úspešní žalovaní.

27. Proti rozsudku - jeho prvému a tretiemu výroku podali včas odvolanie žalovaní, z dôvodov podľa §
365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p..

28. Opätovne uvádzajú, že na podaní určovacej žaloby nie je naliehavý právny záujem žalobkyne, a to z
dôvodu, že k zmene zriaďovateľa Súkromnej strednej odbornej ekonomickej školy Tercium z pôvodného
zriaďovateľa - Tercium s.r.o. na nového zriaďovateľa Tercium Košice, n.o. nedošlo na základe Dohody
o odovzdaní práv a povinnosti zo dňa 3.9.2012, ale na základe rozhodnutia Ministerstva školstva, vedy,
výskumu a športu Slovenskej republiky, č. 2012-15161/46766:2-916 zo dňa 16.10.2012, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 31.10.2012 a stalo sa aj vykonateľným. Ak teda súd rozhodol, že Dohoda o odovzdaní
práv a povinností zo dňa 3.9.2012 je neplatná, takéto rozhodnutie je bez ďalšieho právneho významu,
pretože predmetné rozhodnutie „ex lege“ neznamená neplatnosť rozhodnutia Ministerstva školstva,
vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, č. 2012-15161/46766:2-916, na základe ktorého došlo k
zmene zriaďovateľa, pretože predmetné rozhodnutie je možné zrušiť len v súlade s platnými právnymi
predpismi o správnom konaní.

29. V ďalšom odvolateľ uvádza, že nie sú splnené ani zákonom stanovené podmienky pre určenie
neplatnosti Dohody pre rozpor s dobrými mravmi. Ak žalobca v konaní tvrdil, že Dohoda o odovzdaní
práv a povinností zo dňa 3.9.2012 zákon obchádza, pretože svojimi dôsledkami smerovala k výsledku
previesť zriaďovateľstvo SSOŠE tak, aby sa z právnej dispozície spoločnosti s ručením obmedzeným
dostalo do majetkovej dispozície subjektu, ktorého zakladateľom je výlučne manželka Ing. U., pričom



týmto konaním bola žalobkyňa právnou cestou zbavená nakladania a rozhodovania s inou majetkovou
hodnotou, dôvodí, že prevodom zriaďovateľstva žalobca nemohol byť a ani nikdy nebol právnou
cestou zbavený nakladania a rozhodovania s inou majetkovou hodnotou, pretože zriaďovateľstvo nikdy
nepatrilo žalobkyni, ale obchodnej spoločnosti, kde bola žalobkyňa len spoločníčkou s obchodným
podielom 50% rovnako ako Ing. E. U. a zároveň predmetné zriaďovateľstvo nie je majetkovou hodnotou.

30. Zdôraznil skutočnosť, že v konaní nebolo žiadnym právne relevantným spôsobom preukázané, že
zriaďovateľstvo je inou majetkovou hodnotou a zároveň ani o akú konkrétnu majetkovú hodnotu sa má v
danom prípade jednať. Nedošlo teda k žiadnemu objektívnemu zmenšeniu majetku spoločnosti Tercium
s.r.o. a skutočnosť, že by tak malo byť, nebola vykonaným dokazovaním preukázaná.

31. V ďalšom napáda záver súdu prvej inštancie, že k uzavretiu predmetnej dohody došlo z iných
dôvodov ako bolo dosiahnutie hospodárskeho cieľa právneho úkonu a hlavným motívom osôb tvoriacich
právny úkon je poškodiť, prípadne znevýhodniť. Takýto záver nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.
V tejto časti je podľa názoru odvolateľa predmetné rozhodnutie nepreskúmateľné.

32. Na základe uvedeného navrhuje, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobu zamietol.

33. Žalobkyňa navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

34. Proti výroku o trovách konania podala včas odvolanie aj žalobkyňa, a to z dôvodu uvedeného v §
365 ods. 1 písm. h) C.s.p..

35. Tvrdí, že súd prvej inštancie mal právo na náhradu trov konania strán sporu posudzovať vo vzťahu k
prvému a druhému výroku individuálne, pretože napriek tomu, že ide o nároky, ktoré skutkovo vzájomne
súvisia, sú od seba oddeliteľné a možno ich uplatniť aj samostatne v dvoch rôznych súdnych konaniach.
Tvrdí teda, že žalobkyni patrí za konanie v časti, v ktorej sa rozhodlo prvým výrokom rozsudku, náhrada
trov konania ako strane úspešnej v konaní. Vzhľadom na to, že túto časť konania je potrebné posudzovať
samostatne, je potrebné posudzovať mieru úspechu žalobkyne iba v rozsahu konania, o ktorej sa
rozhodlo týmto výrokom, teda žalobkyňa mala v konaní v časti, v ktorej sa rozhodlo prvým výrokom
rozsudku plný úspech, patrí jej preto nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

36. Vo vzťahu k druhému výroku rozsudku bolo potrebné nárok na náhradu trov konania posudzovať
z hľadiska zodpovednosti za zavinenie, nakoľko súd návrh žalobkyne v tejto časti nezamietol, teda
nerozhodoval o jeho dôvodnosti, ale procesným úkonom zastavil konanie v dôsledku späťvzatia žaloby
v tejto časti žalobkyňou.

37. V tejto súvislosti odvolateľka uviedla, že žalovaným v konaní nevznikli také trovy, ktoré by im neboli
vznikli, ak by predmetom konania bol iba nárok, o ktorom sa rozhodlo v prvej časti výroku rozsudku.
Všetky trovy, ktoré žalovaní vynaložili by presne v rovnakom rozsahu vynaložili i vtedy, ak by žalobkyňa
uplatnila iba nárok, o ktorom sa rozhodlo v prvej časti výroku rozsudku. Argumentuje, že žalovaní v
priebehu konania neuhrádzali žiadne súdne poplatky a počet uskutočnených úkonov právnej služby by
žalovanými bol uskutočnený tiež v prípade, ak by predmetom konania boli len skutočnosti, o ktorých
sa rozhodlo prvým výrokom rozsudku. Z uvedeného dôvodu majú teda žalovaní nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 0%.

38. Na základe uvedeného sa domáha, aby odvolací súd v treťom výroku, t.j. vo výroku o trovách konania
rozsudok zmenil a priznal (pokiaľ ide o prvý výrok), nárok na náhradu trov konania žalobkyni v rozsahu
100% a pokiaľ ide o druhý výrok, nárok na náhradu trov konania žalovaným v rozsahu 0%.

39. Žalovaní navrhli rozsudok vo výroku o nároku na náhradu trov konania potvrdiť ako vecne správny.

40. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolania žalobkyne i žalovaných
ako podané včas, oprávnenými osobami, proti rozhodnutiam, proti ktorým je odvolanie prípustné, bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust.
§ 379 CSP a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné, odvolanie žalovaných
nedôvodné.



41. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal skutočnosťou, či dôvody uvádzané odvolateľmi sú
prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolatelia ako odvolací dôvod
uvádzajú dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. f), t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

42. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym
posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný
právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie
správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o
tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

43. Ďalší odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a
ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré
vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.

44. K odvolaniu žalovaných odvolací súd udáva:

45. K otázke existencie naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti Dohody sa odvolací súd
už vyjadroval v svojom zrušujúcom uznesení zo dňa 19.2.2015 č.k. 2Cob/94/2014-123, kde vyslovil,
že tento je na strane žalobkyne daný, pretože určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky
vystihuje povahu daného právneho vzťahu. Odvolací súd nikde netvrdil, že by rozhodnutie o neplatnosti
Dohody „ex lege“ znamenalo neplatnosť rozhodnutia Ministerstva školstva, vedy a výskumu SR zo
dňa 16.10.2012, avšak je nepochybne jedným z rozhodujúcich dokladov, na základe ktorého príslušné
ministerstvo zmenilo sieť škôl a školských zariadení, ktorá zmena spočívala v zmene zriaďovateľstvo
SSOŠE, keďže ono spravuje sieť škôl. Z tohto právneho názoru vychádzal súd prvej inštancie, tak, ako
mu to ukladá § 391 ods. 2 CSP.

46. Rozhodnutím vydaným v tomto konaní teda súd určil, že dvojstranný právny úkon, vyžadovaný
príslušnými právnymi predpismi pre žiadanú zmenu je absolútne neplatným právnym úkonom podľa §
39 OZ, čo znamená, že práva a povinnosti z neho vôbec nevznikli, teda hľadí sa naň, akoby vôbec
nebol uzavretý. Povedané inak, jedna z podmienok na to, aby Ministerstvo zmenilo sieť škôl a školských
zariadení nebola splnená, čo ale nespôsobuje automaticky neplatnosť rozhodnutia ministerstva.

47. K argumentom odvolateľa pokiaľ ide o majetkovú hodnotu zriaďovateľstva je potrebné uviesť,
že pri posudzovaní toho, či ide o právny úkon neplatný podľa § 39 OZ pre rozpor s dobrými
mravmi je skutočnosť, či zriaďovateľstvo malo alebo nemalo nejakú majetkovú hodnotu, resp. či je
majetkovou hodnotou nie najvýznamnejším hľadiskom, ktoré by neplatnosť zakladalo. Bez ohľadu
na to, či, resp. aká bola majetková hodnota sú totiž nepochybne okolnosti a spôsob, akými bola
Dohoda uzatvorená v rozpore s poctivým a čestným konaním. Neexistencia zákonom stanovených



podmienok (súhlas valného zhromaždenia, súhlas druhého konateľa) síce nespôsobujú jej neplatnosť
(viď zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu), nepochybne ale také konanie nemožno chápať ako
korektné. Prihliadnuc na zmenenie korešpondenčnej adresy (keď žalobkyňa z tohto dôvodu reálne
nemala možnosť oboznámiť sa s rozhodnutím Ministerstva školstva, vedy a výskumu a podať voči
nemu opravný prostriedok), nemožno dospieť k inému záveru ako tomu, že úmyslom žalovaných bolo
vylúčiť ju z otázky rozhodovania o zmene zriaďovateľstva. Je pritom bez právneho významu, či by jej
prítomnosť, resp. dodržané postupy podľa OBZ a spoločenskej zmluvy viedli k inému výsledku (pokiaľ
ide o Dohodu) Podstatné je, že cieľom konania žalovaných bolo ju znevýhodniť a poškodiť, pokiaľ ide o
možnosť participovať na rozhodnutí o zmene zriaďovateľstva.

48. Na základe uvedeného bolo rozhodnutie ako vecne správne potvrdené (§ 387 ods. 1 CSP).

49. K odvolaniu žalobkyne proti výroku o trovách konania odvolací súd udáva:

50. V konaní boli uplatnené žalobou dva nároky. Uvedené znamená, že pri rozhodovaní o náhrade
trov konania sa postupuje pri každom nároku samostatne, teda o nároku na náhradu trov konania sa
rozhodne dvoma samostatnými výrokmi.

51. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie (pokiaľ ide o trovy konania) vyplýva, že rozhodoval
podľa §255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania, keď v konaní
o určenie neplatnosti Dohody mala nárok na náhradu rov konania úspešná žalobkyňa, v konaní o určenie
zriaďovateľstva žalovaní, keďže žalobkyňa späťvzatím žaloby v tejto časti zavinila zastavenie konania.

52. Súd prvej inštancie rozhodol jedným výrokom, teda, ako vyplýva z vyššie uvedeného, nepostupoval
správne, pretože žalobou boli uplatnené dva samostatné nároky.

53. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd výrok o trovách konania podľa § 388 CSP zmenil tak,
že v konaní o určenie neplatnosti má nárok na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP úspešná
žalobkyňa v rozsahu 100%. V konaní o určenie zriaďovateľstva majú nárok na náhradu trov konania
žalovaní v rozsahu 100% podľa § 256 ods. 1 CSP, pretože žalobkyňa procesne zavinila zastavenie
konania, keď vzala návrh na začatie konania v tejto časti späť.

54. Odvolací súd zdôrazňuje, že rozhoduje o nároku na náhradu trov konania, ktorý majú (vzhľadom na
plný úspech žalobkyne a späťvzatie celého druhého uplatneného nároku) strany sporu v rozsahu 100%.
Námietky uvádzané žalobkyňou v odvolaní možno prípadne zohľadniť pri určovaní účelnosti uplatnených
trov.

55. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 s použitím § 255 ods. 2 CSP,
pretože žiadna zo strán sporu nebola v svojom odvolaní úspešná.

56. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie,
ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo



f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).



V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).