Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 8CoE/14/2013 z 29. 4. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 29. apríla 2013, sp. zn. 8CoE/14/2013, ECLI:SK:KSNR:2013:4406205151.1 Krajský súd Nitra | 8CoE/14/2013 | ECLI:SK:KSNR:2013:4406205151.1 | 2013-04-29 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: OSP, § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP, EP, § 41 ods. 1 EP, § 41 ods. 2 písm. c) EP, § 41 ods. 3 EP, § 36 ods. 5 EP, NP, § 47 NP, OZ, § 22 ods. 1 OZ, § 22 ods. 2 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/fba96a8f-9c89-41c9-b5fd-60f2d91cee9e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2013:4406205151.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoE/14/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4406205151
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hušeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4406205151.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci v prospech oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti povinnému: N. C., nar. X.XX.XXXX, bytom T., H. XXX/X, pre
vymoženie 337,25 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové
Zámky č. k. 14Er/426/2006 - 25 zo dňa 10. mája 2012, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie exekučného konania z a m i e t a.

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom
na ustanovenia § 41 ods. 1, 2 písm. c/, § 57 ods. 1, 2, § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov
v znení neskorších predpisov, § 22 ods. 1, 2, § 39 Občianskeho zákonníka. V odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči povinnému
vykonania exekúcie vo výške 337,25 Eur, na základe exekučného titulu - notárskej zápisnice spísanej
notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom, so sídlom v Partizánskom, ulica generála Svobodu 1069/4 dňa
10.09.2005 pod č. N 4377/2005, NZ 41984/2005. Súd prvého stupňa dňa 27.03.2006 udelil poverenie
na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi Ing. Bc. Karolovi Nagyovi. Návrhom na zmenu exekútora
zo dňa 07.06.2007 oprávnený žiadal zmenu súdneho exekútora z Ing. Bc. Karola Nagya na súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Uznesením č.k. 14Er/426/2006-14 zo dňa 02.07.2007 súd prvého
stupňa vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora a poveril vykonaním exekúcie JUDr.
Rudolfa Krutého. Súd prvého stupňa preskúmaním exekučného titulu - notárskej zápisnice zistil, že
jej obsahom je vyhlásenie účastníka o uznaní právneho záväzku a súhlas s vykonateľnosťou a s
exekúciou. Mgr. Tomášovi Kušnírovi malo byť udelené plnomocenstvo na spísanie notárskej zápisnice
ako exekučného titulu povinnou osobou pri uzavretí Zmluvy o úvere zo dňa 05.01.2005. Splnomocnenie
(predtlačený text o určení vopred konkrétnej osoby - zástupcu) udelené Mgr. Tomášovi Kušnírovi je
súčasťou Zmluvy o úvere č. 4022135 zo dňa 05.01.2005 a bolo vopred pripravené oprávneným. Ide
o predtlačený formulár, ktorý je súčasťou zmluvy o úvere, táto je vyplnená ručne pri jej uzavretí, kde
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť dlžníkovi úver v sume 464,71 eur a dlžník sa zaväzuje zaplatiť sumu
zvýšenú o poplatok vo výške 371,77 eur v desiatich mesačných splátkach po 83,65 eur počnúc dňom
20.01.2005 na účet oprávneného. Ďalej konštatoval, že predtlačený formulár Zmluvy o úvere, ktorého
obsah nemohol povinný žiadnym spôsobom ovplyvniť preukazuje, že Mgr. Tomáš Kušnír pred uzavretím
uvedenej zmluvy jednal so spoločnosťou oprávneného (veriteľa), nakoľko tento opakovane vystupuje aj v
ďalších exekúciách ako splnomocnenec povinných, teda ide o osobu, ktorú si povinný slobodne nezvolil,
ale ide o zástupcu vopred určeného oprávneným, čo podľa názoru súdu je v rozpore so zákonom (§
22 Občianskeho zákonníka) a takáto notárska zápisnica, kde ako splnomocnený zástupca povinného
vystupuje zástupca oprávneného na základe predtlačenej plnej moci, je nespôsobilý exekučný titul.



Plnomocenstvo udelené povinným v zmluve o úvere nemá náležitosti zodpovedajúce § 31 Občianskeho
zákonníka, a to presné vymedzenie jeho rozsahu, obsahuje len právo, ktoré môže vzniknúť v budúcnosti,
teda ide o právo, ktoré v čase uzavretia dohody nie je ešte známe a nemožno s ním disponovať.
Uvedené plnomocenstvo neobsahuje presné špecifikovanie jeho dlhu (neobsahuje údaj o výške dlhu
povinného), ktorý má splnomocnenec za jeho osobu uznať a predmetné plnomocenstvo ako súčasť
zmluvy o úvere je nejasné a neurčité. Súd prvého stupňa s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR
z 12. mája 2011, č. k. IV. ÚS 183/2011-16 exekúciu zastavil, nakoľko plnomocenstvo udelené povinným
Mgr. Tomášovi Kušnírovi v zmluve o úvere je neplatným právnym úkonom. Záverom uviedol, že v
priebehu exekučného konania má všeobecný súd povinnosť ex officio skúmať, či sú splnené všetky
predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný
titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať. V tejto súvislosti poukázal aj na ustálenú judikatúru
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a to na rozsudok sp. zn. 3Cdo/164/1996 zo dňa 27.01.2007,
publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 z ktorého vyplýva, že súdna exekúcia
môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej aj materiálnej. Ak
bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí
byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. Vzhľadom na to, že oprávnený podal návrh na
vykonanie exekúcie podkladom ktorého bol exekučný titul - notárska zápisnica, ktorý nespĺňal znaky
materiálnej a formálnej vykonateľnosti, súd prvého stupňa predmetnú exekúciu zastavil.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie v celom rozsahu zrušil. Namietal, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci a odňal
účastníkovi možnosť konať pred súdom, že súd nezistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité
dokazovanie a rozhodnutie súd prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Uviedol, že v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku exekučný súd preskúmal súlad exekučného
titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nepozornosti. Ak právny poriadok osobitne upravuje nástroje
právnej kontroly a zodpovednostné mechanizmy ochrany práv subjektov, musí ich exekučný súd
rešpektovať a nemôže ich nahrádzať vlastnou činnosťou. Ďalej namietal, že Zákon o notároch a
notárskej činnosti presne vymedzuje, kedy je notár povinný odmietnuť vykonanie požadovaného úkonu.
Právny poriadok formuluje obligatórny zákonný príkaz, ktorý je adresovaný notárovi a nemôže byť vinou
dezinterpretácie alebo extenzívnosti interpretácie prenášaný na exekučný súd. V opačnom prípade
by dochádzalo k zásahu do princípu právnej istoty a princípu ochrany dôvery subjektov práva v
právny poriadok. Mal za to, že nie exekučný súd, ale práve notár napráva takéto situácie napríklad
v prípade neúmerne vysokých úrokov v zmluvách o pôžičke, neúmerne vysokých zmluvných pokút
alebo neprimeraných plnení. Skonštatoval, že ak notár neodmietne vykonať úkon, zaniká právomoc
všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými mravmi. Chýbajúcu zákonnú
úpravu revízneho postupu nemôže nahrádzať svojimi rozhodnutiami exekučný súd. Namietal, že
všeobecný súd nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s
platnými predpismi. Vzhľadom na to, že platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok
všeobecného súdu, exekučný súd s ňou musí nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu.
V opačnom prípade by porušil zásadu rovnosti a neprípustne uplatnil rozdielny procesný postup v
prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným
súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného
v rámci činnosti notára. Zdôraznil, že exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah
notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom a to ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní,
v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky
exekučného titulu. Ďalej uviedol, že ak sa všeobecný súd nestotožní s ústavne súladnou interpretáciou
ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku uvedenou v argumentácii oprávneného žiadal, aby
všeobecný súd postupom podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b) OSP prerušil konanie a podal
Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade ustanovenia § 44 ods. 2 veta prvá a
druhá Exekučného poriadku s článkom 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky a to pre rozpor
s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok.
Namietal aj tú skutočnosť, že exekučný súd konal pri revízii notárskej činnosti mimo rámec zverenej
právomoci a taktiež porušil princíp legality, ako aj zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov
konania, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Ďalej dospel k záveru,
že odlišné zaobchádzanie so žalobcom nemožno ospravedlniť jeho iným postavením, pretože takýto
dôvod je priamo Ústavou SR s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd špecifikovaný
ako dôvod zakázaného odlišného zaobchádzania. Poukázal na skutočnosť, že exekučný súd rozhodol



na základe normatívnej úpravy, ktorá nemá povahu prameňa práva a preto sa ňou nemohol riadiť.
Porušením princípu rovnosti zbraní bol oprávnený uvedený exekučným súdom do takého postavenia,
ktoré bolo podstatne nevýhodnejšie ako postavenie iných strán konania a iných osôb v porovnateľnom
postavení. Namietal, že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli
podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení. Oprávnený nemal možnosť
ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia a nebol oboznámený s tým, že exekučný súd vedie konanie, v
ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach. Namietal, že exekučný súd rozhodnutím vylúčil akúkoľvek
možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci. Ďalej namietal, že plnomocenstvo
nie je zmluvným ustanovením, a preto nemožno naň aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných
podmienok. Pokiaľ by povinný zmenil názor a chcel zamedziť tomu, aby zástupca v jeho mene spísal
notársku zápisnicu podľa ním udeleného plnomocenstva, povinný mohol plnomocenstvo v zmysle
ustanovenia § 33b ods. 1 písm. b) OZ kedykoľvek odvolať. Tiež dodal, že žiadne z ustanovení zmluvy
nestanovuje, že povinný nemôže po udelení plnomocenstva sám dlh uznať vo forme notárskej zápisnice
ako exekučného titulu. Poznamenal že zástupca povinného žiadny spôsobom neprekročil udelené
plnomocenstvo, keďže bol na základe plnomocenstva oprávnený uznať dlh vo forme notárskej zápisnice.
V závere konštatoval, že súd poverenie na vykonanie exekúcie už vydal, teda zistil súlad žiadosti o
udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom. Mal za to, že
súd môže podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vykonať revízny postup vo vzťahu k
exekučnému titulu v limitoch vytvorených ústavne konformnou interpretáciou ustanovenia § 41 ods. 2
Exekučného poriadku len v spojení s revíziou práve podaného návrhu na vykonanie exekúcie, ktorého
je prílohou. Ak exekučný súd uskutočňuje revíziu exekučného titulu po tomto čase, koná v rozpore s
princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok, čím
taktiež porušuje základné práva účastníkov exekučného konania (najmä právo na súdnu ochranu, právo
na spravodlivý proces, právo vlastniť majetok, právo na pokojné užívanie majetku.

Povinný ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

Napadnuté uznesenie vydal vyšší súdny úradník. Zákonný sudca sa vyjadril, že nemieni odvolaniu
oprávneného vyhovieť.

Oprávnený dňa 30.08.2012 doručil súdu prvého stupňa podanie označené ako návrh na prerušenie
konania postupom podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. c) OSP a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ
a doplnenie právnej argumentácie k podanému odvolaniu, ktorým navrhol, aby odvolací súd prerušil
predmetné exekučné konanie a v zmysle článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil
prejudiciálne otázky v tomto znení:

1) Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa,
ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do
výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky
plynúcej z tejto zmluvy?

2) Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré
aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS
zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého
stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 OSP, § 214 ods. 2 OSP a dospel k
záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť ako vecne správne podľa § 219 ods.
1 OSP.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie začalo dňa 01.02.2006, kedy bol súdnemu
exekútorovi Ing. Bc. Karolovi Nagyovi, so sídlom Exekútorského úradu Galanta, Mierové nám. č. 4
doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - notárskej zápisnice
spísanej na Notárskom úrade JUDr. Ondreja Ďuriača, so sídlom v Partizánskom, ulica generála Svobodu



1069/4 dňa 10.09.2005 pod č. N 4377/2005, NZ 41984/2005, NCRLs 41421/2005, v ktorej Mgr. Tomáš
Kušnír na základe splnomocnenia s povinným v zmluve o úvere č. 4022135 zo dňa 05.01.2005 uznal dlh
voči oprávnenému v celkovej výške 24.453,-Sk. Podľa notárskej zápisnice úver a poplatok predstavujú
sumu 20.160,-Sk, pričom táto suma sa bude úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od
25.04.2005 do zaplatenia. Celý tento dlh pozostáva z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru,
trov právneho zastúpenia a trov za spísanie notárskej zápisnice. Dňa 27.03.2006 súd prvého stupňa
udelil súdnemu exekútorovi Ing. Bc. Karolovi Nagyovi poverenie na vykonanie exekúcie. Podaním, ktoré
bolo doručené súdu prvého stupňa dňa 11.06.2007 oprávnený požiadal súd prvého stupňa o zmenu
súdneho exekútora z Ing. Bc. Karola Nagya na JUDr. Rudolfa Krutého. Súd prvého stupňa uznesením
č.k. 14Er/426/2006-14 zo dňa 02.07.2007 vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora a
poveril vykonaním exekúcie JUDr. Rudolfa Krutého. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý svojim podaním
doručeným súdu prvého stupňa dňa 04.10.2011 doručil podanie označené ako splnenie povinnosti podľa
§ 30 ods. 3 Exekučného poriadku. Následne súd prvého stupňa obsadený vyšším súdnym úradníkom
vydal napadnuté uznesenie.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu ak priznáva
právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok, a v ktorých je vyznačená oprávnená
osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici
s vykonateľnosťou súhlasila.

Podľa § 41 ods. 3 Exekučného poriadku, ak záväzok v notárskej zápisnici podľa odseku 2 písm. c) vznikol
z právneho úkonu predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, môže sa exekúcia týkať
iba sumy predstavujúcej poskytnuté peňažné prostriedky a úrokov z omeškania. Inak sa záväzok v
notárskej zápisnici nemôže týkať zmluvných pokút.

Podľa § 47 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti, notárska zápisnica musí obsahovať

a) miesto, deň, mesiac a rok spísania notárskej zápisnice,

b) meno, priezvisko a sídlo notára,

c) meno, priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia, trvalé bydlisko účastníkov, ich zástupcov, svedkov,
dôverníkov a tlmočníkov,

d) vyhlásenie účastníkov, že sú spôsobilí na právne úkony,

e) údaj o tom, ako bola preukázaná totožnosť účastníkov a svedkov, najmä druh a číslo platného
preukazu totožnosti účastníka,

f) ak je účastníkom právnická osoba, údaj o tom, ako bola preukázaná jej existencia a oprávnenie v jej
mene konať,

g) obsah právneho úkonu,

h) údaj o tom, že zápisnica bola po prečítaní účastníkmi schválená,

i) podpisy účastníkov alebo ich zástupcov, a ak boli priznaní tiež svedkov, dôverníkov a tlmočníkov; ak
podpisuje notársku zápisnicu za právnickú osobu ako účastníka fyzická osoba, oprávnená v jej mene
konať, pripojí na svoj podpis za....... odtlačok úradnej pečiatky notára a jeho podpis.

Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho
mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.



Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania po preskúmaní uznesenia súdu prvého stupňa
dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového
stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil, preto odvolací súd sa v
danej právnej veci v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa,
na tieto ako na svoje vlastné pre ich správnosť len poukazuje a opakovať ich preto nebude v súlade
s § 219 ods.2 OSP.

Odvolací súd pre úplnosť len dodáva, že je povinnosťou exekučného súdu v každom štádiu exekučného
konania skúmať, či exekučný titul je v súlade so zákonom a teda aj to, či prehlásenia v nej vôbec učinil
povinný, resp. za neho tieto učinila oprávnená osoba. V prípade zistenia, že exekúcia bola nesprávne
nariadená t.j. na základe exekučného titulu, ktorý neobsahuje zákonom stanovené náležitosti sa musí
exekučný súd zaoberať otázkou jej ďalšej prípustnosti, resp. neprípustnosti a následného zastavenia
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, pretože jej ďalšie pokračovanie by sa
priečilo zásadám exekučného konania. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na ustanovenie §
22 ods. 2 Občianskeho zákonníka podľa ktorého sa vyžaduje, aby záujmy zástupcu neboli v rozpore
so záujmami zastúpeného. V prípade reálneho zistenia, že právne úkony osôb boli učinené v rozpore
s príslušným ustanovením, v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, tieto spôsobujú ich
absolútnu neplatnosť a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli.
Odvolaciemu súdu je z vlastnej činnosti známe, že advokát Mgr. Tomáš Kušnír opakovane zastupoval i
samotného oprávneného (na základe splnomocnenia od 02.01.2003), pričom úmysel povinného udeliť
tomuto advokátovi splnomocnenie bol mu vnútený oprávneným priamo v zmluve o úvere. Ide tak o
úkon neplatný pre rozpor so zákonom a dobrými mravmi v dôsledku čoho, notárska zápisnica nespĺňa
formálne náležitosti v tom, že neobsahuje prehlásenie označenej povinnej osoby. Povinný pod hrozbou
zaplatenia zmluvnej pokuty sa (v bode 07. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru) zaviazal, že
žiadnym konaním neznemožní veriteľovi zabezpečenie jeho záväzku spísaním notárskej zápisnice ako
exekučného titulu (vzdal sa vopred práva na odvolanie splnomocnenia), keď s tým spojenú odmenu
advokáta a notára (podľa bodu 06.) uhrádzal priamo veriteľ - oprávnený s tým, že tieto náklady budú
tvoriť súčasť celkového záväzku dlžníka - povinného. Uvedené jasne svedčí tomu, že splnomocnenie
povinného pre advokáta Mgr. Tomáša Kušníra bolo mu nanútené a bolo proti jeho záujmom, keď Mgr.
Kušnír plnil výhradne pokyny a záujmy oprávneného, bez kontaktu s povinným (pred spisovaním uznaní
do notárskej zápisnice) a za priamu odmenu vyplácanú mu oprávneným.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219
ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.

Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie
nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno
podať návrh na obnovu exekučného konania.

Odvolací súd s poukazom na uvedené dospel k záveru, že návrh oprávneného na prerušenie
exekučného konania v zmysle § 109 ods. 1 písm. c) OSP z dôvodu predloženia oprávneným
vyššie uvedených prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie, je potrebný ako nedôvodný
zamietnuť. Odvolací súd mal za to, že Exekučný poriadok v § 36 ods. 5 zakotvuje zásadu, že
exekučné konanie je možné prerušiť iba vtedy, ak to stanový osobitný zákon. Keďže v danom prípade
takýto osobitný predpis neexistuje a Exekučný poriadok výslovne vylučuje prerušenie exekučného
konania odvolací súd návrh oprávneného ako nedôvodný zamietol. Výnimka z uvedeného pravidla
neprerušiteľnosti exekučného konania je obsiahnutá v z.č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii.

Záverom odvolací súd dodáva, že skutočnosti, ktoré uvádza oprávnený vo svojom návrhu na prerušenie
konania boli už riešené aj judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a to tak, že súdna exekúcia
môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej.



Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená,
musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená a taktiež v rozhodnutí Ústavného súdu
Slovenskej republiky pod sp. zn. IV. ÚS 285/2010 - 12 zo dňa 30.08.2010. Vzhľadom k týmto dôvodom
odvolací súd vo vzťahu k návrhu oprávneného na prerušenie konania prijal záver, že v tomto konaní
sa nepreukázala potreba výkladu komunitárneho práva Súdnym dvorom Európskej únie, pretože táto
otázka komunitárneho práva nie je pre riešenie daného prípadu relevantná. Odvolací súd aj z týchto
dôvodov návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.