Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 25Co/551/2016 z 23. 5. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 23. mája 2017, sp. zn. 25Co/551/2016, ECLI:SK:KSNR:2017:4113237359.1 Krajský súd Nitra | 25Co/551/2016 | ECLI:SK:KSNR:2017:4113237359.1 | 2017-05-23 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e7d8dcfb-40dd-470c-9e42-13f7056ca934 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2017:4113237359.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/551/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113237359
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4113237359.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členov senátu
JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobcu: O.. O. R., nar. XX. XX. XXXX,
bytom C. J. XXX, adresa pre doručovanie T. XXX, zastúpený JUDr. Margitou Surou, advokátkou, so
sídlom Nákovná 40, Bratislava, proti žalovanej: ALSTAV SK s.r.o., so sídlom 018 21 Dolný Lieskov
2, IČO 36 841 315, zastúpený advokátskou kanceláriou: Nozdrovický, Šuvert & Co. s.r.o., so sídlom
Ferienčíkova 7, 811 08 Bratislava, IČO: 36 858 536, o určenie neplatnosti notárskej zápisnice, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 9. novembra 2015 č.k. 17C/43/2013-248, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanej vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal určenia, že
právny úkon spísaný vo forme Notárskej zápisnice N 1292/2009, Nz 38856/2009, NCRls 39455/2009,
spísaná JUDr. Martou Pavlovičovou, notárkou so sídlom Notárskeho úradu v Bratislave, Šafárikovo
námestie 4, dňa 03. 11. 2009, s vyhlásením povinnej osoby o uznaní dlhu a súhlasu s exekúciou a
vykonateľnosťou podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku medzi O.. O. R., nar. XX. XX. XXXX, trvalé
bytom XXX XX J., C. J. XXX, ako živnostníkom a osobou povinnou a spoločnosťou ALSTAV SK s.r.o..
so sídlom 018 21 Dolný Lieskov 2, IČO 36 841 315, ako veriteľom a osobou oprávnenou, je neplatný.
1.1. Za preukázaný mal skutkový stav, z ktorého zistil, že strany sporu spísali dňa 03. 11. 2009
Notársku zápisnicu, na Notárskom úrade JUDr. Marty Pavlovičovej, so sídlom Bratislava, Šafárikovo
námestie č. 4, obsahom ktorej je „Vyhlásenie povinnej osoby o uznaní dlhu a súhlase s exekúciou
a vykonateľnosťou podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku“ a dohoda, že Dohoda o urovnaní bude
tvoriť prílohu notárskej zápisnice. Predmetná Notárska zápisnica obsahuje právny záväzok, v ktorom je
vyznačená oprávnená osoba: ALSTAV SK s.r.o., so sídlom 018 21 Dolný Lieskov 2, IČO: 36 841 315,
zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Trenčín, oddiel Sro, vložka 5. 18312 a povinná osoba:
O. R., rod. R., nar.XX.XX.XXXX, r.č.XXXXXX/XXX, trvale bytom XXX XX J., C. J. XXX, predmet plnenia:
povinnosť zaplatiť sumu 39.055,74 eura (slovom tridsaťdeväťtisíc päťdesiatpäť eur a sedemdesiatštyri
centov), čas plnenia: najneskôr do 20. decembra 2009 (slovom dvadsiateho decembra dvetisíc deväť)
a povinná osoba s vykonateľnosťou a s exekúciou súhlasí. Zo spisu Okresného súdu v Pezinku č. k. 33
Rob 65/2009 bolo preukázané, že žalovaný sa svojim podaním domáhal, aby súd zaviazal žalobcu na
zaplatenie sumy vo výške 52 333,52 eur, pričom žalovaný vzal predmetný návrh späť z dôvodu, že dňa
03. 11. 2009 uzavreli strany sporu o tejto sume Dohodu o urovnaní.
1.2. Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 37, § 39 Občianskeho zákonníka
(zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), § 80 písm. c/, § 154 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku (zákon číslo 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, účinný do 30. 06. 2016, ďalej
len „OSP“), § 41 ods. 1, ods. 2 zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti



v znení neskorších predpisov, (ďalej len „Exekučný poriadok“) a § 56 ods. 1 zákona číslo 323/1992 Zb.
o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „notársky poriadok“).
1.3. Súd prvej inštancie, vzhľadom na predmet konania, sa zaoberal existenciou naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení podľa § 80 písm. c/ OSP. Po vyhodnotení dôkazov vykonaných v
rámci konania na súde prvej inštancie, dospel k záveru, že Notársky poriadok a ani hmotné právo nemá
zákonné ustanovenia, ktoré by umožnili dotknutej osobe domáhať sa neplatnosti notárskej zápisnice, ale
v sporovom konaní sa je možné domáhať určenia neplatnosti právneho úkonu, na ktorý bol v notárskej
zápisnici odkaz v súvislosti s uznaním dlhu. Ak by v exekučnom konaní došlo k vymoženiu plnenia
uvedeného v notárskej zápisnici a následne súd by v inom (sporovom) konaní určil, že hmotnoprávny
základ nie je daný, išlo by u oprávneného o bezdôvodné obohatenie. Otázku naplnenia formálnych a
materiálnych predpokladov vykonateľnosti predmetnej notárskej zápisnice skúma a posudzuje výlučne
exekučný súd. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie pre nedostatok naliehavosti právneho záujmu na
požadovanom určení neplatnosti predmetnej Notárskej zápisnice zo dňa 03. 11. 2009 v zmysle §
80 písm. c/ OSP, žalobu žalobcu zamietol a nezaoberal sa skutkovými okolnosťami a náležitosťami
uzatvárania právnych úkonov obsiahnutých v notárskej zápisnici, ktoré počas celého priebehu konania
namietal navrhovateľ, ako aj právny zástupca navrhovateľa.
1.4. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a úspešnému žalovanému priznal náhradu
trov konania, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia v sume 1068,76 eura.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním žalobca. Namietal nesprávne skutkové zistenia
súdom, nesprávny právny záver a nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, ktoré nie
je vecne správne. Nesúhlasí so záverom súdu, že žalobca nedostatočne preukázal naliehavosť
právneho záujmu, čo malo za následok zamietnutie jeho žaloby. Žalobca viackrát poukazoval na
prebiehajúce exekúcie, na zaťaženie nehnuteľností exekučným záložným právom titulom napadnutej
notárskej zápisnice. Vytýkal súdu, že nedostatočne odôvodnil, v čom žalobca nedostatočne preukázal
naliehavý právny záujem a opätovne poukazuje na to, že existencia naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení je daná, čo preukázal exekučnými konaniami na jeho nehnuteľnosti a tým, že
jeho práva sú nepriaznivo ovplyvnené. Ďalej namieta, že súd prvej inštancie vôbec nebral do úvahy
vyjadrenia žalobcu k spôsobu, akým došlo k podpísaniu notárskej zápisnice, ako priameho exekučného
titulu, neprihliadol a nebral do úvahy vyjadrenia a námietky žalobcu ohľadom plnenia zo zmluvy o dielo,
rozpočtovými nákladmi a sumou, ktorá už bola žalobcom žalovanému vyplatená, nezaoberal sa tiež
listom žalobcu zo dňa 08. 12. 2009, ktorým vyzval žalovaného na odstránenie rozporov v notárskej
zápisnici a tiež ustanovením § 43 ods. 1 Exekučného poriadku. Súd žiadnym relevantným spôsobom
neodôvodnil svoj právny názor a svoje rozhodnutie zamietnuť žalobu, nedostatočne vyhodnotil, resp.
vôbec nevyhodnotil dôkazy a výpovede, ktoré by mali alebo nemali vplyv na jeho rozhodnutie. Žalobca
je toho názoru, že zamietnutá žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý by odstránil neistotu vzťahu
strán sporu alebo by vytvoril základ pre jeho usporiadanie. Žalobca trvá na tom, že zo strany žalovaného
bol uvedený do omylu pri spisovaní notárskej zápisnice, dostatočným spôsobom preukázal dôvody, pre
ktoré je notárska zápisnica zo dňa 03. 11. 2009 ako exekučný titul absolútne neplatná a preto navrhuje,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe žalobcu vyhovel. Zároveň
si uplatnil náhradu trov konania.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - zákon číslo 160/2015 Z.z.,
ďalej len „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania
žalobcu podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 379, §
380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, za splnenia podmienok uvedených v ustanovení §
219 ods. 3 CSP, dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené a preto napadnutý rozsudok
vo veci samej ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. V predmetnej veci súd prvej inštancie rozhodol podľa procesných ustanovení zákona číslo 99/1963
Zb., Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol účinný do 30. 06. 2016. Od 01. 07. 2016 nadobudol
účinnosť zákon číslo 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.



Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.
V danej veci odvolací súd rozhodoval o odvolaní podanom žalovaným proti rozsudku súdu prvej
inštancie, v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku.

6. Predmetom konania v danej veci bola žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal určenia neplatnosti právneho
úkonu spísaného vo forme Notárskej zápisnice N 1292/2009, Nz 38856/2009, NCRls 39455/2009, ktorej
obsahom je Vyhlásenie povinnej osoby o uznaní dlhu a súhlase s exekúciou a vykonateľnosťou podľa §
41 ods. 2 Exekučného poriadku, a to Ing. O. R., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX J., C. J. XXX,
ako objednávateľom a aj ako dlžníkom a spoločnosťou ALSTAV SK s.r.o.. so sídlom Dolný Lieskov 2,
IČO 36 841 315, ako zhotoviteľom, veriteľom a osobou oprávnenou, s odkazom na pripojenú Dohodu
o urovnaní.
6.1. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol s odôvodnením o nepreukázaní naliehavého
právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení s tým, že dohoda oprávnenej a povinnej osoby s
vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu nemá hmotnoprávnu povahu a táto dohoda
nemá sama osebe za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností účastníkov právneho
vzťahu. Notársky poriadok a ani hmotné právo nemá zákonné ustanovenia, ktoré by umožnili dotknutej
osobe domáhať sa neplatnosti notárskej zápisnice, ale v sporovom konaní sa je možné domáhať
samostatným návrhom určenia neplatnosti právneho úkonu, na ktorý bol v notárskej zápisnici odkaz v
súvislosti s uznaním dlhu. Pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti notárskej
zápisnice preto žalobu žalobcu zamietol.
6.2. S rozsudkom súdu prvej inštancie nesúhlasil žalobca, namietajúc v podanom odvolaní,
nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku, ako aj správne nevyhodnotenie dôkazov, ktoré
predkladal a jeho vyjadrení a tvrdení v danej veci s tým, že opakovane iba všeobecne poukázal na
existenciu naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti notárskej zápisnice.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

8. Odvolací súd, rozhodujúc o odvolaní podanom žalobcom, preskúmal v danej veci tak napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie, konanie, ktoré mu predchádzalo a tiež dôvody odvolania a skonštatoval,
že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil a na ich závere vec
aj správne právne posúdil. Následne vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, s ktorým sa odvolací súd
v plnom rozsahu stotožnil a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Zároveň odvolací súd konštatuje,
že súd prvej inštancie rozsudok aj v dostatočnej miere a správne tak po právnej, ako aj skutkovej stránke
odôvodnil, s ktorým odôvodnením sa v plnom rozsahu stotožnil a preto na správnosť týchto dôvodov
ďalej, podľa § 387 ods. 2 CSP, iba poukazuje.

9. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd iba dodáva, že osvedčenie o právnej
skutočnosti vydané notárom na žiadosť účastníka, je listinou, na ktorej sa nachádza iba záznam o
ním uvedených skutočnostiach. Takéto osvedčenie, resp. v danej veci vyhlásenie, nie je právnym
úkonom, Notársky poriadok, vzhľadom na povahu tohto osvedčenia a na podstatu činnosti notára
vydávajúceho osvedčenie, či vyhlásenie, nemá osobitné ustanovenie, ktoré by umožňovalo osobe
tvrdiacej o sebe, že bola vydaným vyhlásením dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil
jeho neplatnosť. Rovnako ani hmotné právo (Občiansky zákonník, Obchodný zákonník) nemá zákonné
ustanovenia, ktoré by umožňovali dotknutej osobe domáhať sa (ne)platnosti osvedčenia vydaného
notárom. V hmotnom práve sa nachádzajú len zákonné ustanovenia, ktoré upravujú platnosť právneho
úkonu. Žaloba o neplatnosť vyhlásenia o právne významnej skutočnosti vydaného notárom vo forme
notárskej zápisnice nemá teda oporu v príslušných právnych predpisov a účastník sa preto nemôže
s úspechom domáhať určenia neplatnosti takéhoto vyhlásenia. Pri osvedčovaní notár nezasahuje do
deja, účastníka nepoučuje a ani nedozerá na to, či obsah nastávajúcej skutočnosti alebo urobeného



vyhlásenia je v súlade so zákonom. Rovnako tak nezodpovedá za to, či sa pred ním urobené vyhlásenie
(ne)prieči zákonu. Už samotné vedomie účastníka o tom, že notár na jeho žiadosť uskutočňuje záznam
o ním uvedených skutočnostiach, by ho malo viesť k tomu, aby ním urobené vyhlásenie zodpovedalo
príslušným právnym predpisom. Význam osvedčenia spočíva v tom, že príslušná notárska zápisnica
je dôkazom o tom, že úkon (vyhlásenie) bol urobený, akým spôsobom a kedy sa tak stalo, pričom
pravdivosť toho, čo sa osvedčuje alebo potvrdzuje platí dovtedy, kým nie je dokázaný opak. Zo samotnej
podstaty činnosti notára, spočívajúcej v osvedčovaní právne významných skutočností je zrejmé, že
žaloba o neplatnosť takého vyhlásenia vydaného notárom, do úvahy neprichádza.
9.1. Za situácie, že súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobca na požadovanom určení neplatnosti
notárskej zápisnice, obsahujúcej vyhlásenie o uznaní dlhu a odkazujúcej na Dohodu o urovnaní
uzatvorenú medzi stranami sporu a účastníkmi tohto vyhlásenia, nemá naliehavý právny záujem na
požadovanom určení, nakoľko vyhlásenie o právnej skutočnosti v notárskej zápisnici nie je právnym
úkonom, ale iba záznamom o účastníkmi tvrdených skutočnostiach, nemal inú možnosť, ako žalobu
žalobcu z tohto dôvodu zamietnuť. Odvolací súd sa s týmto záverom v plnom rozsahu stotožnil.
10. Odvolateľ v podanom odvolaní namieta nedostatočné odôvodnenie nedostatku naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení. Odvolací súd sa s touto námietkou žalobcu nestotožnil a
po preskúmaní napadnutého rozsudku skonštatoval, že súd prvej inštancie dostatočným spôsobom
svoje rozhodnutie odôvodnil. Odvolací súd iba poznamenáva, že v niektorých prípadoch nedostatočné
odôvodnenie rozsudku môže mať za následok jeho nepreskúmateľnosť. V tejto súvislosti poukazuje na
stálu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to rozhodnutie sp.zn. 3Cdo 118/2016,
v ktorom dovolací súd uviedol, že: „nepreskúmateľnosť rozhodnutia bola už dávnejšou judikatúrou
najvyššieho súdu (R 111/1998) považovaná za procesnú vadu („inú vadu konania“), nezakladajúcu
prípustnosť dovolania. Správnosť takého nazerania na právne dôsledky nepreskúmateľnosti potvrdili
viaceré rozhodnutia ústavného súdu o sťažnostiach proti tým rozhodnutiam najvyššieho súdu, ktoré
zotrvali na právnych záveroch súladných s R 111/1998 (viď napríklad rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 364/2015,
II. ÚS 184/2015 a III. ÚS 288/2015). Ústavný súd v náleze z 30. januára 2013 sp. zn. III. ÚS 551/2012
konštatoval, že „sa väčšinovým názorom svojich senátov priklonil k tej judikatúre najvyššieho súdu, ktorá
prijala záver, že nedostatok riadneho odôvodnenia rozsudku nezakladá vadu konania podľa § 237 O.s.p.,
ale len tzv. inú vadu konania podľa § 241 ods. 2 písm. b/ OSP“. Obdobne argumentoval ústavný súd v
uznesení zo 14. januára 2015 sp. zn. III. ÚS 1/2015 a tiež v uznesení z 26. augusta 2015 sp. zn. I. ÚS
364/2015. Na rokovaní občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo 3. decembra
2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia
zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ OSP. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie
rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o
skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ OSP“. Toto stanovisko,
ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky
pod R 2/2016.
10.1. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že obsah spisu nedáva žiadny podklad pre to, aby
sa na daný prípad uplatnila druhá veta tohto stanoviska, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety
a týka sa výlučne len celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu
neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny
systém” (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej,
že mala za následok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003).“
10.2. Uvedené stanovisko sa vzťahuje aj vady konania pred súdom prvej inštancie, na ktoré odvolací
súd musí prihliadať aj bez návrhu. Občiansky súdny poriadok upravoval odňatie možnosti konať pred
súdom v ustanovení § 221 ods.1 písm. f/ OSP, teraz v ustanovení § 365 ods. 1 písm. b/ CSP a po ich
zistení umožňuje odvolaciemu súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP napadnuté rozhodnutie zrušiť.
Odvolací súd nezistil žalobcom namietanú vadu konania, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie
obsahovalo náležitosti § 157 ods. 2 OSP, obsahovalo dôvody a úvahy, na základe ktorých v danej veci
rozhodol a námietku žalobcu, týkajúcu sa nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia, vyhodnotil ako
účelovú a neopodstatnenú.
10.3. Odvolateľ v podanom odvolaní ďalej namieta, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal ním
predloženými dôkazmi a nebral do úvahy jeho tvrdenia o spôsobe spísania notárskej zápisnice, o
uvedení do omylu pri spisovaní notárskej zápisnice, o jeho výzve žalovanému o opravu notárskej
zápisnice, nezaoberal sa zmluvou o dielo, rozpočtovými nákladmi, sumou, ktorá bola žalovanému
vyplatená a tiež sa vôbec nezaoberal ustanovením § 43 ods. 1 Exekučného poriadku. K týmto dôvodom
odvolací súd iba poznamenáva, že predpokladom úspešnosti určovacej žaloby (čo je aj predmet tohto



konania) je jednak vecná legitimácia a existencia naliehavého právneho záujmu. Naliehavý právny
záujem, resp. jeho existencia či neexistencia v konkrétnom prípade, je procesným predpokladom
prípadnej úspešnosti či neúspešnosti určovacej žaloby, ktorý bude daný spravidla vtedy, ak by bez
tohto určenia bolo žalobcovo právo ohrozené, alebo ak by sa bez tohto požadovaného určenia
stalo jeho právne postavenie neistým. Naopak v prípadoch, keby požadované určenie existencie, či
neexistencie práva, či právneho vzťahu medzi účastníkmi, malo charakter iba prejudiciálnej otázky k
inému sporu medzi stranami sporu, nebude daný naliehavý právny záujem na takomto určení. Ak súd
zamietne určovaciu žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, je vylúčené, aby sa zároveň
zaoberal vecou samou. V danom prípade súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu pre absenciu
jeho naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení (žalobca sa nemohol domáhať určenia
neplatnosti notárskej zápisnice z vyššie uvedených dôvodov), skutočnosťami tvrdenými žalobcom vo
veci samej, sa už zaoberať nemal a nemohol. Z tohto dôvodu preto aj túto námietku žalobcu v podanom
odvolaní, odvolací súd vyhodnotil ako účelovú a neopodstatnenú.

11. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

12. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací podľa ustanovení § 396 a § 262 ods. 1
CSP, úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. O výške trov odvolacieho
konania rozhodne podľa § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).