Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/91/2012 z 24. 9. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 24. septembra 2012, sp. zn. 14Co/91/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6710214676.1 Krajský súd Banská Bystrica | 14Co/91/2012 | ECLI:SK:KSBB:2012:6710214676.1 | 2012-09-24 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 52 ods. 2 OZ, § 53 ods. 1 OZ, § 53 ods. 2 OZ, § 53 ods. 4 OZ, § 53 ods. 4 písm. a) OZ, § 53 ods. 4 písm. k) OZ, § 54 ods. 1 OZ, § 54 ods. 2 OZ, § 545 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5f32ba72-845d-4459-8cc5-b3c0bb67361f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6710214676.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/91/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6710214676 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6710214676.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a členov senátu Mgr. Emy Novodomcovej a JUDr. Petra Priehodu v právnej veci žalobcu BKS-leasing, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 48, Bratislava, IČO: 31 644 333, zastúpeného Mgr. Miroslavom Rybanským, advokátom, Grösslingova 10, Bratislava proti žalovanému Y. G., nar. X.X.XXXX, bytom R. ul. XXX, H., štátnemu občanovi SR, zastúpeného Centrom právnej pomoci, kancelária Banská Bystrica, Kukučínova 24, Banská Bystrica, o zaplatenie 1 654,80 Eur s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, č.k. 14C/31/2011-147, zo dňa 3.11.2011 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 1 654,80 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1 654,80 Eur od 31.3.2010 do zaplatenia a trovy konania 771,50 Eur na účet Mgr. Miroslava Rybanského, advokáta, Advokátska kancelária so sídlom Grösslingova 10, 811 09 Bratislava, keď súd žalovanému na zaplatenie povoľuje splátky v sume 80,- Eur mesačne, splatné vždy do 25. dňa v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Výroku rozsudku okresného súdu, ktorým žalobu v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1 654,80 Eur za obdobie od 13.3.2010 do 30.3.2010 zamietol, sa n e d o t ý k a . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým rozsudkom vyhovel návrhu žalobcu, keď žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť mu istinu 1 654,80 Eur s úrokom z omeškania 9% ročne od 31.3.2010 až do zaplatenia. Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že na základe zmluvy poskytol žalobca žalovanému úver na nákup ojazdeného osobného motorového vozidla vo výške 4 647,15 Eur, ktorý sa zaviazal splácať po 199,83 Eur počnúc dňom 24.9.2007, s tým že posledná splátka mala byť zaplatená do 20.8.2010. Súdom priznaná istina pozostáva z neuhradenej časti splátky č. 22 vo výške 69,76 Eur a neuhradených celých splátok č. 23 až 26 po 199,83 Eur, predčasná splatnosť celého úveru nastala ku dňu 15.11.2009, ktorého dňa mu bolo doručené i odstúpenie žalobcu od zmluvy a predčasné ukončenie zmluvného vzťahu. Ďalej súd priznal žalobcovi zaplatenie zvyšných 10 nezaplatených splátok bez poistenia po 182,13 Eur, nákladov spojených s predajom predmetu zmluvy vo výške 310,59 Eur, nákladov na odobratie predmetu zmluvy v sume 404,91 Eur, náhradu poistných nákladov v sume 70,80 Eur, poplatkov spojených s úkonmi na dopravnom inšpektoráte 204,69 Eur, nákladov na vypracovanie znaleckého posudku 79,- Eur, poistného po 17,70 Eur za obdobie november 2009-február 2010, napokon súd priznal žalobcovi aj zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 331,41 Eur. Okresný súd vyslovil právny záver, že ak žalobca svoju pohľadávku z titulu zmluvy o úvere si zabezpečil tak zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva ohľadne motorového vozidla, ako i ďalším zabezpečovacím prostriedkom a to zmluvnou pokutou, nejde o neprijateľnú podmienku v zmluve, lebo zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva, že by zabezpečenie záväzku nebolo možné aj dvomi rôznymi zabezpečovacími inštitútmi. Žalobca dojednaním obidvoch zabezpečovacích inštitútov sledoval zachovanie platobnej disciplíny u žalovaného, ktorý nepreukázal súdu dôvody, pre ktoré prestal s riadnym splácaním splátok úveru, pričom žalobca využil len práva vyplývajúce mu zo zmluvných dojednaní, preto nejde o šikanózny výkon práva. Okresný súd dojednanie o zmluvnej pokute nepokladal za dojednanie v rozpore s dobrými mravmi a teda ani za neprijateľnú absolútne neplatnú podmienku. Moderačné právo podľa § 545a O.z. súd nevyužil, lebo nešlo o neprimerane vysokú zmluvnú pokutu oproti významu a dohode zabezpečovanej povinnosti, ktorým bolo splatenie úveru vo výške 4 647,15 Eur. Námietku žalovaného týkajúcu sa finančného vyporiadania aj ohľadom ťažného zariadenia a autorádia okresný súd nepovažoval za dôvodnú, lebo žalovaný neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že v čase odobratia motorového vozidla bolo vybavené uvedeným zariadením. Za dôvodný považoval okresný súd nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania 9% len od 31.3.2010, od ktorého dňa sa žalovaný dostal do omeškania, pretože predčasné ukončenie zmluvy s finančným vyrovnaním mu bolo doručené 15.3.2010 a žalobca požadoval vyčíslenú pohľadávku uhradiť do 14 dní. Súd priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania, pretože neúspech mal v pomerene nepatrnej časti žalovaného príslušenstva. Za účelné a preukázané trovy konania súd priznal žalobcovi náhradu zaplateného súdneho poplatku 99,- Eur a trov právneho zastúpenia v sume 672,50 Eur. Rozsudok okresného súdu odvolaním napadol žalovaný, lebo na základe nesprávnych skutkových zistení rozhodnutie okresného súdu nemožno považovať za správne. Žalovaný namietal, že nebol vlastníkom motorového vozidla, nakoľko podľa zmluvy o autoúvere zo dňa 24.9.2007 bolo len vo výpožičke. Okresný súd sa nevyporiadal ani s jeho obranou, lebo žalobca nepreukázal dôvodnosť nákladov spojených s predajom predmetu zmluvy, ostatných nákladov na odobratie predmetu zmluvy, poistných nákladov, poplatkov spojených s úkonmi na dopravnom inšpektoráte, vypracovanie znaleckého posudku. Podľa žalovaného ide o fiktívne náklady vykonávané zápočtom vzájomných pohľadávok medzi žalobcom a jeho ďalším zmluvným partnerom. Náklady za odobratie vozidla vo výške 404,91 Eur žalobcovi nevznikli, lebo vozidlo u žalovaného v mieste jeho bydliska prevzal zástupca žalobcu a preto vozidlo nebolo potrebné prevážať. Za nedôvodné považoval žalobca aj náklady na dopravnom inšpektoráte, lebo tieto nebolo potrebné vynakladať, nakoľko majiteľom motorového vozidla bol žalobca. Žalovaný trval na námietke, že zo strany žalobcu ide o šikanózny výkon práva, ak uzavreli zmluvu jednak o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, na základe ktorej odpredal motorové vozidlo a získal hodnotu 2 436,98 Eur a ak na základe dojednania o zmluvnej pokute mu prináleží ešte aj suma 331,41 Eur. Tieto nároky žalobcu sú podľa žalovaného v rozpore s § 53 ods. 5 O.z.. Žalovaný poukazoval na skutočnosť, že zmluvu o autoúvere i ďalšie dohody žalobca nepripravoval spolu s odporcom, lebo tieto boli už vopred naformulované a on ako spotrebiteľ ich obsah nemohol ovplyvniť. Nakoľko žalovaný bol na základe rozhodnutia Centra právnej pomoci oslobodený od platenia súdnych poplatkov súd mal o náhrade trov konania rozhodnúť tak, že žiadnemu z účastníkov sa náhrada trov neprizná. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu tak, že návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietne. Žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania neprizná. Krajský súd, ako súd odvolací vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p., rozsudok okresného súdu z jeho vecne správnych dôvodov podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil v napadnutej časti. Rozsudok okresného súdu v časti, ktorou návrh bol zamietnutý s poukazom na § 206 ods. 2/,3/ O.s.p. zostal nedotknutý. Krajský súd zistil, že prvostupňový súd po vykonanom dokazovaní navrhnutého účastníkmi ustálil skutkový stav, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal. Zo skutočností zistených v prvostupňovom konaní bolo možné vyvodiť záver, že navrhovateľ je oprávnený uplatňovať nároky vzniknuté zo záväzkových vzťahov založených zmluvami. Argumentácia žalovaného uvedená v dôvodoch odvolania bola prednesená v podstate už pred prvostupňovým súdom a s týmito námietkami sa prvostupňový súd v plnom rozsahu vysporiadal. Žalovaný za účelom kúpy ojazdeného motorového vozidla od I. S. dňa 24.9.2007 požiadal žalobcu o financovanie obstarania motorového vozidla formou úveru. Na základe uvedenej žiadosti účastníci konania uzavreli toho istého dňa Zmluvu o Autoúvere č. LZK/07/10033 na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver 4 647,15 Eur (140 000,- Sk). Uvedený úver žalovaný použil na vyplatenie kúpnej ceny v prospech I. S., s ktorým uzavrel kúpnu zmluvu č. KZK/07/10033 tiež 24.9.2007. Podľa čl. V. bodu 5.1 žalovaný vlastnícke právo k motorovému vozidlu nadobudol momentom podpísania zmluvy a protokolu o odovzdaní a prevzatí. Podľa preberacieho protokolu tvoriaceho prílohu kúpnej zmluvy žalovaný motorové vozidlo od predávajúceho prebral v Banskej Bystrici dňa 24.9.2007 o 13,00 hod.. Z uvedených dôvodov preto odvolacia námietka odvolateľa, že motorové vozidlo má len vo výpožičke, nebola dôvodná. Okresný súd sa vysporiadal i s obranou žalovaného pokiaľ namietal výšku nákladov vyúčtovaných žalobcom po odstúpení od zmluvy o úvere v dôsledku neplnenia si záväzku žalovaného . Výška uvedených nákladov bola žalobcom riadne prezentovaná, okrem nákladov za vypracovanie znaleckého posudku pre odpredaj motorového vozidla, dôvodne bola priznaná žalobcovi aj náhrada provízie za predaj vozidla vo výške 310,59 Eur. Prebratie vozidla od žalovaného v mieste jeho bydliska v H. bolo realizované subdodávateľskou spoločnosťou Global Sales Solutions s.r.o., Strážnická 3 Bratislava, ktorá si vyúčtovala a bola jej preplatená i náhrada 118,50 Eur kilometrovného za prevoz vozidla, náhrada 19,04 Eur za administratívne práce spojené s predajom vozidla a za overenie dokladov náhrada vo výške 19,75 Eur. Za odhlásenie vozidla vznikli náklady vo výške 47,40 Eur. Z finančného vyrovnania predčasne ukončenej zmluvy o autoúvere z 26.2.2010, ktoré bolo žalovanému doručené 15.3.2010 bolo nepochybne preukázané, že v jeho prospech žalobca zaúčtoval aj predajnú cenu jemu odobratého vozidla v celkovej výške 2 436,98 Eur. Ani odvolací súd nepovažuje dojednanie zmluvnej pokuty v danej veci za odporujúce dobrým mravom a preto nemožno takéto dojednanie posudzovať ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj ďalšiu odvolaciu námietku žalovaného, lebo s prihliadnutím na povahu a výšku záväzku žalovaného, ktorý na seba prezval uzavretím zmlúv, kumulácia zabezpečovacích prostriedkov tak, ako sa to stalo aj v danom prípade, nie je zákonom vylúčená. Pretože rozhodnutie okresného súdu v napadnutej časti je náležite odôvodnené a podložené skutkovými i právnymi argumentmi, ktoré sa krajskému súdu nejavia ako svojvoľné či nesprávne, rozhodol, že námietky žalovaného sú zjavne nepodložené a preto nebolo možné akceptovať ním podané odvolanie. Za vecne správne treba považovať aj rozhodnutie prvostupňového súdu o náhrade trov prvostupňového konania, lebo neúspech žalobcu sa týkal len časti nepriznania úrokov z omeškania z prisúdenej istiny za obdobie necelého polmesiaca marca 2010. Okresný súd o trovách konania správne aplikoval ust. § 142 ods. 3 O.s.p. a keďže neúspech žalobcu bol len v nepatrnej časti, dôvodne mu priznal plnú náhradu trov konania. O náhrade trov odvolacieho konania nebolo rozhodnuté, lebo ani jeden z účastníkov konania nárok na ich náhradu postupom podľa § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov X:X. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.