Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6CoE/42/2012 z 27. 2. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 27. februára 2012, sp. zn. 6CoE/42/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3609203774.1 Krajský súd Trenčín | 6CoE/42/2012 | ECLI:SK:KSTN:2012:3609203774.1 | 2012-02-27 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 57 ods. 2 EP, § 45 ods. 1 ZRK Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/071696eb-847e-43ff-ac8a-67f9b4e1822d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3609203774.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoE/42/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3609203774
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3609203774.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25 proti povinnému: U. B., bytom X. V., B. XXX/XX, o vymoženie 618,75 Eur s príslušenstvom,
na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 16. novembra 2011,
č.k. 3Er/398/2009 - 33, jednohlasne v senáte, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného
poriadku a s poukazom na ust. § 45 ods. 1 písm. c/ a ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa 05.10.2009 domáhal proti povinnému
vykonania exekúcie pre vymoženie sumy 618,75 Eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu,
ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská
a.s., sp. zn. SR 12041/09 zo dňa 15.07.2009. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdom udelené
súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému dňa 18.12.2009. Dôvodil, že rozhodcovský rozsudok
bol vydaný na podklade zmluvy o úvere. Z obchodného registra vyplýva, že oprávnený je podnikateľ,
predmetom činnosti ktorého je okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Oprávnený pri
uzatváraní zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinným ako
fyzickou osobou -nepodnikateľom. Súd prvého stupňa preto posúdil zmluvu o úvere ako štandardnú
(adhéznu, typovú) spotrebiteľskú zmluvu a vzťah založený zmluvou o úvere ako spotrebiteľský. Z
odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená
rozhodcovskou doložkou zakotvenou v bode 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Poukázal
na skutočnosť, že rozhodcovská doložka nebola osobitne dojednaná. Dlžník ju nemohol ovplyvniť,
pretože je inkorporovaná do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. V prípade, ak chcel zmluvu
o úvere uzavrieť, musel ju akceptovať. Takýmto spôsobom sa pred vznikom akéhokoľvek sporu
s oprávneným bez primeraného dôvodu vopred vzdal svojich práv uplatniť svoje nároky alebo
brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Je treba brať na zreteľ ustanovenie § 106 O.s.p.,
ktoré pri platnej rozhodcovskej zmluve bráni konaniu pred štátnym súdom. Ak aj zmluva o úvere
poskytuje spotrebiteľovi možnosť obrátiť sa na všeobecný súd, takáto možnosť je len iluzórna,
pretože trvá len do podania návrhu na začatie rozhodcovského konania. Z rozhodovacej praxe
exekučného súdu je zrejmé, že v prípade spotrebiteľských úverov je to výlučne veriteľ, kto iniciuje
rozhodcovské konanie proti dlžníkovi - spotrebiteľovi. V prípade, ak si veriteľ vynúti od spotrebiteľa
prijatie rozhodcovskej doložky (jej včlenením do formulára zmluvy alebo do všeobecných obchodných
podmienok), nadobudne tak voči spotrebiteľovi neprimeranú výhodu v tom, že sám môže určiť,
kto s konečnou platnosťou ich spor rozhodne (rozhodcovský súd má navyše logický ekonomický
záujem na tom, aby rozhodoval takým spôsobom, aby mu veriteľ predkladal na rozhodovanie čo
najviac sporov). Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky dochádza k narušeniu smernicou
sledovanej rovnováhy medzi účastníkmi zmluvného vzťahu v neprospech spotrebiteľa. Odklon od



ochrany spotrebiteľa by mohol byť akceptovaný, ak by rozhodcovská doložka bola skutočne individuálne
dojednaná zmluvnými stranami. Keďže rozhodcovská doložka individuálne dohodnutá nebola a fakticky
ponecháva možnosť výberu riešenia sporov dodávateľovi, považuje súd takúto zmluvnú podmienku
za neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, a z tohto dôvodu v
zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatnú. Z dôvodu absolútnej neplatnosti
rozhodcovskej doložky nemôže byť na podklade takejto doložky vydaný rozhodcovský rozsudok
spôsobilým exekučným titulom. Použijúc eurokonformný výklad ustanovení na ochranu spotrebiteľa,
interpretačné pravidlo podľa ustanovenia § 54 Občianskeho zákonníka (v pochybnostiach v prospech
spotrebiteľa), rešpektujúc ustálenú judikatúru súdov vyššieho stupňa, súd prvého stupňa exekúciu v
súlade s § 57 ods. 2 Exekučného poriadku s poukazom § 45 ods. 1 písm. c/ a ods. 2 zákona o
rozhodcovskom konaní ex offo v plnom rozsahu zastavil pre rozpor exekučného titulu so zákonom.
Uviedol, že o trovách súd rozhodne samostatným uznesením.

Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil. Uviedol, že z textu uzavretej
rozhodcovskej doložky vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na tzv. alternatívne určenej právomoci
súdu na riešenie sporov. V závislosti od druhu podanej žaloby prichádzalo teda do úvahy buď
rozhodcovské konanie podľa zákona o rozhodcovskom konaní alebo konanie pred všeobecným
súdom podľa Občianskeho súdneho poriadku. Nemožno sa preto podľa jeho názoru stotožniť s
právnym názorom konajúceho súdu o výlučne danej právomoci rozhodcovského súdu. Poukázal
na písomný charakter rozhodcovského konania. Uviedol, že predmetná rozhodcovská doložka je
tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa
ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len
z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od povinného, aby spory s oprávneným riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní. Mal za to, že podľa odbornej literatúry rozhodcovská doložka v
spotrebiteľskej zmluve, ktorá je pre spotrebiteľa nevýhradná (t. j. dáva mu možnosť vždy sa pred
podaním žaloby proti dodávateľovi rozhodnúť, či ju podá na všeobecnom alebo rozhodcovskom súde)
nebude dotknutá ustanovením § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka. V danom prípade má
povinný kedykoľvek právo sa slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Zastával
názor, že z ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka v žiadnom prípade nevyplýva
úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie úplne, ale iba ho obmedziť. Je úplne nepochybné,
že tzv. alternatívne rozhodcovské doložky sú právne prípustné, a to jednak v zmysle vnútroštátneho
práva, ale aj európskeho práva. Zdôraznil, že v zmysle smernice č. 93/13/EHS sa neprípustnosť
týka len rozhodcovského konania, ktoré nespadá pod príslušné právne predpisy. Ide teda o prípady
rozhodcovských konaní ad hoc uskutočňovaných bez príslušného právneho podkladu. V danom prípade
však rozhodcovské konanie prebieha plne v súlade a na základe zákona o rozhodcovskom konaní.
Poukázal na skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok bol predmetom skúmania zo strany súdu už pri
rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi, súd v tomto konaní uznal exekučný titul za
súladný, a preto následne súdnemu exekútorovi udelil poverenie na vykonanie exekúcie.

Povinný sa k podanému odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania
odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je
potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v náväznosti na § 219 ods.
2 O.s.p., odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa
stotožňuje.

Preskúmaním odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí správne aplikoval príslušné
právne predpisy, ktoré aj správne vyložil. Správne vychádzal z ustanovenia § 57 ods. 2 Exekučného
poriadku a ustanovenia § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení
neskorších predpisov, ktoré ukladá súdu zastaviť výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné
konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 ods. 1 písm. b/ alebo
c/, t. j. ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/, b/, alebo ak rozhodcovský
rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom
nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Zo znenia ustanovenia § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.



z. explicitne vyplýva, že pri zistení dôvodov uvedených v citovanom zákonnom ustanovení, súd výkon
rozhodcovského rozsudku zastaví bez ohľadu na štádium, v akom sa výkon rozhodnutia, prípadne
exekúcia nachádza.

Pre posúdenie dôvodu na postup podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, sa súd prvého
stupňa správne zaoberal existenciou dôvodu pre uvedený postup podľa § 45 ods. 1 písm. c/ citovaného
zákona, t. j. či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré
je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že predložená zmluva o úvere zo dňa 25.06.2008, ktorou
bol založený právny vzťah medzi účastníkmi konania, vykazuje znaky spotrebiteľskej zmluvy podľa
ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia
predmetnej zmluvy, a teda ide o zmluvu (bez ohľadu na právnu formu) uzatvorenú medzi dodávateľom
(oprávnený) a spotrebiteľom (povinný). V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že v zmysle ustanovenia
§ 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka sú obchodnoprávne vzťahy len podmnožinou občianskoprávnych
vzťahov, a preto, ak v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi neexistovala špeciálna úprava ochrany
spotrebiteľa v Obchodnom zákonníku, bolo v zmysle § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka povinnosťou
účastníkov právneho vzťahu subsidiárne aplikovať ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, obsiahnuté
v Občianskom zákonníku, aj v obchodnoprávnych vzťahoch. Preto súd prvého stupňa postupoval
správne, ak na vzťah účastníkov aplikoval príslušné ustanovenia chrániace spotrebiteľa spotrebiteľa. V
zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy sa
zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Pri posudzovaní exekučného titulu z aspektov ustanovenia § 45 ods. 2 a ods. 1 písm. c/ zákona č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, preto správne súd prvého stupňa vychádzal z ustanovení
§ 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy
a smernice Rady 93/13/EHS a zisťoval, či úverová zmluva, na základe ktorej bol priznaný nárok
oprávnenému, neobsahuje takú podmienku, ktorá má nekalý charakter a je preto absolútne neplatná.
Správne pri skúmaní dospel k záveru, že rozhodcovská doložka má charakter nekalej podmienky, keďže
spôsobuje v právach a povinnostiach zmluvných strán značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa,
teda povinného (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy).
Rozhodcovskú doložku v bode 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru správne považoval súd
prvého stupňa za nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti podľa § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka v príslušnom znení.

Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o
neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, nemá ako prameň komunitárneho práva
horizontálny priamy účinok, ale existuje komunitárna povinnosť interpretovať vnútroštátne právo
komunitárne komfortným spôsobom. Smernica podľa čl. 1 písm. q/ Prílohy považuje riešenie sporov zo
spotrebiteľských zmlúv v rozhodcovskom konaní za ustanovenie neprimerané. Zákaz neprimeranosti
je tu potrebné chápať tak, že podnikateľ ako druhá zmluvná strana spotrebiteľskej zmluvy nesmie
zneužívať svoje silnejšie postavenie - dané tým, že spotrebiteľ nie je fakticky schopný presadiť akékoľvek
zmeny formulárových zmluvných podmienok, a že pri úverových zmluvách koná spotrebiteľ vlastne pod
tlakom finančnej tiesne a tak podnikateľ vlastne môže získať nefair výhody, ktorou je aj prenesenie sporu
zo sústavy nezávislých súdov na rozhodcu, s ktorým podnikateľ dlhodobo spolupracuje, poskytuje mu
zdroj príjmu, v konaní nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, sú vylúčené opravné prostriedky.

Za neprimeranú je potrebné považovať rozhodcovskú doložku aj v danej veci, ktorá je súčasťou
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré predkladal oprávnený povinnému na formulári, pričom
nebola individuálne dojednaná a jej obsah povinný ani nemohol ovplyvniť. Neobstojí ani námietka zo
strany oprávneného v tom smere, že tu existuje možnosť voľby riešiť spor z predmetnej zmluvy buď
súdnym konaním alebo rozhodcovským konaním. Odvolací súd zdôrazňuje, že spotrebiteľ vzhľadom
k tomu, že žalobcom v spotrebiteľských úveroch je spravidla veriteľ, ktorý sa domáha plnenia z



porušovania zmluvy, nemá žiadnu možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia v sporoch v prípadoch, keď
žalobu podáva veriteľ, teda oprávnený (tak ako tomu bolo aj v predmetnom prípade) a stráca právo
brániť sa voči takýmto nárokom na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. Výber osoby rozhodcu,
resp. rozhodcovského súdu pritom uskutočnil sám veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo
svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej doložky
je potom potrebné považovať takúto rozhodcovskú doložku v celosti za neprijateľnú podmienku a to
aj v náväznosti na judikatúru Európskeho súdneho dvora (C-240/98 až C-244/98, C-40/08, C-473/00,
C-243/08, C-168/05).

Odvolací súd uzatvára, že súd prvého stupňa v danom prípade správne právne posúdil rozhodcovský
rozsudok ako nulitný, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na
základe neplatnej rozhodcovskej doložky, teda nejde o spôsobilý exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2
písm. d/ Exekučného poriadku a správne exekúciu zastavil.

Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa § 219 ods.
1, 2 O.s.p. potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .