{"guid": "1030a814-9bc2-4ac0-a7b2-53a284acac8f:db2d25c4-b089-4c97-8ef3-1919b58098ef", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2014:3510200269.1", "spisova_znacka": "3CoE/8/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 3CoE/8/2014 z 28. 1. 2014", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 28. januára 2014, sp. zn. 3CoE/8/2014, ECLI:SK:KSTN:2014:3510200269.1", "identifikacne_cislo": "3510200269", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Bianka Gelačíková", "sudca_id": 1294, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-bianka-gelacikova-1294", "datum_vydania": "2014-01-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/db2d25c4-b089-4c97-8ef3-1919b58098ef", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3510200269.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2014:3510200269.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2014:3510200269.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3CoE/8/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3510200269
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3510200269.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska
5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava,
IČO: 36 613 843, proti povinnému: I. C., bytom T. XX, R. K. nad C., o vymoženie 1.167,11 Eur s
príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom,
č.k. 2Er/22/2010-13 zo dňa 10. apríla 2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa   p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 2 Ex. por., § 53 ods.
1,4, § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka a § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že poverením tamojšieho súdu zo dňa 19.01.2010
bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie pre vymoženie 1.167,11 Eur s príslušenstvom
na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku sp. zn. EP 71369/09 Rozhodcovského
súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore s.r.o., v Košiciach dňa 04.09.2009. Zistil, že v
predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo Zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty
č. XXXXXXXX uzatvorenej dňa 22.12.2005 medzi právnym predchodcom oprávneného ako veriteľom
a povinným ako dlžníkom, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi úverový rámec vo
výške 1.095,40 Eur, ktorý sa dlžník zaviazal splácať v mesačných splátkach vo výške 33.19 Eur, pričom
predmetná zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty bola uzatvorená v zmysle § 497 a
nasl. Obchodného zákonníka. Zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty uzatvorená medzi
právnym predchodcom oprávneného a povinným spĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských
zmlúv, ktorých základnou črtou je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vyhotovený priestor
na ich dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich uzavretím. Súčasťou tejto zmluvy sú tiež
všeobecné zmluvné podmienky, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred a
pre veľký počet spotrebiteľov. Súd prvého stupňa zistil, že v obchodných podmienkach pre vydanie a
používanie kreditných platobných kariet vydávaných právnym predchodcom oprávneného, ktoré tvoria
súčasť predmetnej zmluvy, v článku XI. bode 59. je obsiahnutá neprijateľná podmienka - rozhodcovská
doložka v zmysle ust. § 53 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá
mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi
zvoliť iný spôsob rozhodovania prípadného sporu než v rozhodcovskom konaní, ak dodávateľ ešte pred
spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne
nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol
len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným zmluvným podmienkam, a
teda aj rozhodcovskému konaniu, aj ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Neprijateľná rozhodcovská doložka
sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom.
Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými
mravmi je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Súd prvého stupňa musel zastaviť exekúciu v



celom rozsahu, nakoľko exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu, ktorý svoju právomoc
odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa podľa §
57 ods. 2 Ex. por. v spojení s § 45 ods. 2 zák. č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní exekúciu ex offo
zastavil. O trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením po ich vyčíslení súdnym exekútorom
a po predložení dokladov preukazujúcich dôvodnosť vynaložených nákladov a účelnosť vykonaných
úkonov exekučnej činnosti.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal včas odvolanie oprávnený, ktorý mal za to, že súd v
prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril zákon č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Uviedol, že právoplatný
rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu Slovenskej
republiky, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po
uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. Poukázal
na skutočnosť, že z ustanovenia § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní vyplýva, že ak sú
splnené dôvody podľa § 45 citovaného zákona, exekučný súd je oprávnený a povinný konanie len
zastaviť a nie nevydať poverenie. Zastával názor, že súd, ktorý koná vo veci exekúcie je príslušný
konať iba ako exekučný súd, z čoho vyplýva, že exekučný súd nie je vecne príslušný konať vo veci
ako súd vyššej inštancie. Poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 40/08. Podľa Súdneho
dvora zásada procesnej autonómie nemôže vyžadovať, aby vnútroštátny súd kompenzoval nielen
opomenutie procesného charakteru spotrebiteľa, ktorý nepozná svoje práva, ale tiež, aby exekučný
súd úplne nahradil celkovú pasivitu spotrebiteľa v spore pred rozhodcami, ak sa spotrebiteľ nezúčastní
na rozhodcovskom konaní a nepodá ani žalobu o neplatnosť rozhodcovského rozsudku. Dôvodil, že
z európskeho práva zo súčasného právneho stavu nemožno vyvodzovať záver, podľa ktorého by
exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý
síce vedel o svojich právach, ale neuplatnil si ich. Rovnako z uvedeného vyplýva, že komunitárne
právo neukladá vnútroštátnemu exekučnému súdu žiadne iné priame povinnosti preskúmavať vecnú
správnosť rozhodcovského rozsudku okrem prípadu, že by bola narušená zásada rovnocennosti.
Zároveň namietal, že novelizovaným ustanovením § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nespravujú
nároky vzniknuté pred 01.01.2008 a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov vzniknutých pred
01.01.2008 (§ 879 Občianskeho zákonníka). To znamená, že pokiaľ pred dňom 01.01.2008 bola
uzavretá zmluva o úvere, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred 01.01.2008 z tejto zmluvy
posudzovať podľa ust. § 52 až 54 Občianskeho zákonníka. Právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej
pred 01.01.2008 sa v súlade s § 261 ods. 1 písm. b/ Obchodného zákonníka spravujú Obchodným
zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov. Postupom a rozhodovaním súdu takto dochádza k
neoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného na súdnu ochranu a porušovaniu princípov
právnej istoty. Zároveň dal do pozornosti súdu dôvodovú správu k ustanoveniu § 53 ods. 4 písm.
r/ Občianskeho zákonníka. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
26.09.2011 sp. zn. 3 M Cdo 11/2010. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odvolací súd vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.
2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť
podľa §  219 ods. 1 O.s.p.

Súd prvého stupňa dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto
správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

Správny bol záver súdu prvého stupňa, ktorý predmetnú zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej
karty považoval za spotrebiteľskú zmluvu. Námietka oprávneného, že v preskúmavanom prípade
nešlo o spotrebiteľskú zmluvu a v súvislosti s tým poukázal na právnu úpravu zmluvy o úvere ako
tzv. absolútneho obchodu, odvolací súd uvádza, že v danom prípade nemohli vzniknúť pochybnosti
o spotrebiteľskom charaktere uzatvorenej zmluvy (zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej
karty), pretože oprávnený poskytol povinnému úver v rámci vykonávania svojej obchodnej činnosti, túto
finančnú službu prijal povinný ako spotrebiteľ, pri uzatváraní zmluvy o vydaní a používaní kreditnej
platobnej karty bol jednoznačne v pozícii slabšej zmluvnej strany a nemal možnosť osobitne vyjednať



rozhodcovskú doložku, ktorá bola súdom prvého stupňa správne posúdená ako nekalá. Odvolací
súd v tejto súvislosti poukazuje na zákon č. 150/2004 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky
zákonník a ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.04.2004, teda pred uzatvorením predmetnej zmluvy o
vydaní a používaní kreditnej platobnej karty a zakotvil do právneho poriadku Slovenskej republiky
inštitút spotrebiteľských zmlúv. Aj keď predmetný zákon zmluvy uzatvorené podľa iných zákonov ako
Občiansky zákonník za spotrebiteľské priamo neoznačuje, dospel odvolací súd k záveru, že uvedená
právna úprava nemá taxatívny charakter (ustanovenie § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení
účinnom ku dňu uzatvoreniu predmetnej zmluvy), a preto bola súdom prvého stupňa aplikovaná správne.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Takéto ustanovenia sú tzv. neprijateľnými podmienkami a ako také ich Občiansky zákonník označuje
za neplatné. Na základe takejto interpretácie dospel odvolací súd k záveru, že Občiansky zákonník
poskytoval ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami aj pred 01.01.2008.

Preskúmaním obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že v posudzovanej exekučnej veci sa
vymáha plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, kde súd prvého stupňa poverením č. 5304 009559 zo
dňa 19.01.2010 poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vykonaním exekúcie na vymoženie
1.167,11 eur s príslušenstvom, na podklade rozhodcovského rozsudku, sp.zn. EP 71369/2009 zo dňa
04.09.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.10.2009 a vykonateľnosť dňa 23.10.2009.

Odvolací súd poznamenáva, že správny bol záver oprávneného v tom, že            doručený rozhodcovský
rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať, má v zmysle ustanovenia     § 35 zákona č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní, pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný
rozsudok súdu. Žalobou podanou na príslušnom súde sa preto účastník rozhodcovského konania môže
domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku (§ 40 ods. 1 písm. a/ až j/ zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní). Vykonateľný tuzemský rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom,
v zmysle ktorého exekučný súd už v štádiu preskúmania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a predmetného exekučného titulu rozhodne o tom, či súdneho
exekútora poverí na vykonanie exekúcie alebo žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne.

Poverenie na vykonanie exekúcie, ktoré bolo v preskúmavanej exekučnej veci vydané však samo o sebe
ešte neznamená, že súdny exekútor pohľadávku reálne vymôže. Exekučný súd je totiž v exekučnom
konaní zo zákona oprávnený a povinný preskúmať rozhodcovský rozsudok z hľadísk vymedzených v §
45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Toto zákonné ustanovenie umožňuje exekučnému
súdu preskúmať aj materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku. Ak zistí naplnenie niektorého z
dôvodov uvedených v § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, je povinný exekučné
konanie zastaviť bez ohľadu na to, v akom štádiu sa exekučné konanie nachádza. Vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, vydanie upovedomenia o začatí exekučného konania,
či vydanie exekučného príkazu a samotné uskutočňovanie exekúcie jednotlivými spôsobmi uvedenými
v § 63 Ex. por. sú z tohto pohľadu právne irelevantné. Ustanovením § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní tak nie je vylúčená možnosť exekučného súdu zastaviť exekúciu za splnenia
predpokladov uvedených v § 57 Ex. por. Toto ustanovenie v sebe zakotvuje osobitný prieskumný
inštitút, t.j. prieskumnú právomoc exekučného súdu, resp. súdu rozhodujúceho vo veci výkonu exekúcie.
S poukazom na uvedené, je preto zrejmé, že aj po preskúmavaní žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu podľa ustanovenia § 44 ods. 2
Ex. por. so zákonom a poverení súdneho exekútora po tomto preskúmavaní, má exekučný súd právo a
aj povinnosť exekúciu zastaviť, ak sú na to splnené podmienky.

Občiansky zákonník síce až od 01.01.2008 v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka za
neprijateľné označil aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, avšak táto okolnosť nie je dôvodom
na iné vyhodnotenie takejto neprijateľnej podmienky u zmlúv uzatvorených pred 01.01.2008. Výpočet
neprijateľných podmienok (ustanovení v zmluvách) uvedený v § 53 ods. 3 Obč. zákonníka v znení
účinnom ku dňu uzavretiu predmetnej zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty, ktorý
sa v danej veci použije, totiž nie je taxatívny, a preto sa môže spotrebiteľ domáhať ochrany aj pred



inými, než tam uvedenými podmienkami, ktoré je možné považovať za neprijateľné a ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To je akási
všeobecná (generálna) klauzula, podľa ktorej sa predovšetkým bude posudzovať určitá podmienka, či
môže byť neprijateľná.

Odvolací súd uvádza, že dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve možno
z ústavnoprávneho hľadiska pripustiť len za predpokladu, že podmienky ustanovenia rozhodcu
a dohodnuté podmienky procesného charakteru budú účastníkom konania garantovať rovnaké
zaobchádzanie, čo vo vzťahu spotrebiteľ - dodávateľ znamená zvýšenú ochranu slabšej strany, t.j.
spotrebiteľa a že dohodnuté procesné pravidlá budú garantovať spravodlivé konanie. Rozhodcovské
konanie nie je konaním súdneho typu. Tento záver sa potom odráža v celkovo prísnejšom nazeraní
na rozhodcovské doložky a ich náležitosti tak, aby nepredstavovali neprimerané podmienky v
spotrebiteľských zmluvách.

Rozhodcovská doložka v preskúmavanej veci tak, ako bola dojednaná, naplňuje znak neprimeraných
podmienok, nakoľko vyvoláva nerovnováhu medzi účastníkmi konania a táto nerovnováha dosahuje
zvýšenú intenzitu (čo do práv a povinností) a vo svojom dôsledku vedie k značnej procesnej nevýhode
účastníka konania - povinného. Nevyhnutnosť ochrany spotrebiteľa je daná nerovným postavením vo
vzťahu spotrebiteľ - dodávateľ, vyplývajúci z nerovnováhy vyjednávacej sily, nerovnomernosti znalostí
(u dodávateľa je väčšia skúsenosť s predajom výrobkov, produktov, či služieb, doprevádzaná i lepšou
znalosťou práva) a z ekonomickej neúmernosti zdrojov (vo veciach spotrebiteľských úverov je to
spotrebiteľ, ktorý pre nedostatok finančných prostriedkov žiada o úver u veriteľa - v danom prípade u
právneho predchodcu oprávneného, ktorý má úverovanie v predmete podnikania).

Exekučný súd v danom prípade neprekročil medze svojich právomocí a žiadne práva oprávneného
neporušil, ak dospel k záveru, že dôvod k zastaveniu exekúcie je daný, pretože vydaný rozhodcovský
rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom, a preto odvolací súd  uznesenie súdu prvého stupňa
ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2Er/22/2010", "guid": "b9b43b5a-6cfd-4112-971e-c3578e317899:3b72e80c-ad18-45fc-af7b-e69f1e4066e1", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "0503a0db-e8cb-4cfb-a0cc-679c282a92dd:28a5f795-8ff6-4f70-b007-211d58754f2a", "ecli": null, "spisova_znacka": "2Er/22/2010", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Skalica sp. zn. 2Er/22/2010 z 20. 11. 2018", "sud": "Okresný súd Skalica", "datum_vydania": "2018-11-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/0503a0db-e8cb-4cfb-a0cc-679c282a92dd:28a5f795-8ff6-4f70-b007-211d58754f2a"}], "citovane_v": []}