Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 23S/87/2016 z 13. 12. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 13. decembra 2016, sp. zn. 23S/87/2016, ECLI:SK:KSBB:2016:6016200705.1 Krajský súd Banská Bystrica | 23S/87/2016 | ECLI:SK:KSBB:2016:6016200705.1 | 2016-12-13 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: SSP, zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/247deed3-110a-4b13-bdfb-946ef6ebb808 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6016200705.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/87/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200705
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6016200705.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Drahomíry Mikulajovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej,
v právnej veci žalobcu: D.. F. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. R. V. XXXX/XX, XXX XX E., právne
zastúpený: Mgr. Ivan Petkov, advokát, Advokátska kancelária STRELÁK & PETKOV, so sídlom Na vŕšku
12, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, so sídlom Cesta na
Červený most 6, 814 06 Bratislava, IČO: 31 755 194, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. PUSR-2016/9393-2/30659/29/ZLN zo dňa 26. apríla 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .
II. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský pamiatkový úrad Bratislava (ďalej len „KPÚ“) ako prvostupňový orgán verejnej správy
rozhodnutím č. KPUBA-2016/4788-1/7780 zo dňa 02.02.2016 rozhodol tak, že vydáva rozhodnutie na
odstránenie zrealizovanej nepovolenej úpravy nehnuteľnosti v rozsahu strešnej terasy domu s adresou
I. XX v B., parcelné č. XXX/XX, k. ú. Q. F., H. B. - objekt, ktorý nie je národnou kultúrnou
pamiatkou evidovanou v ústrednom zozname pamiatkového fondu a nachádza sa na území mestskej
pamiatkovej rezervácie Bratislava v rozsahu - uzavretá drevená konštrukcia vo vzhľade záhradného
domčeka určeného na odkladanie náradia, ktorá je situovaná v priestore strešnej terasy, najneskôr v
termíne do 7 kalendárnych dní od úradného doručenia rozhodnutia.

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že žalobca je
zodpovedný za nepovolenú a uskutočnenú zmenu dotknutej časti stavby. KPÚ najskôr vydal v
predmetnej veci výzvu na vykonanie nápravy, no nedošlo k žiadnej náprave - nepovolené úpravy
neboli odstránené. Úprava terasy zrealizovaním nepovolenej drevostavby so šindľovou strechou je z
hľadiska ochrany pamiatkového fondu cudzorodým a neestetickým prvkom v danej lokalite, narušuje
architektonické riešenie strešnej krajiny v danej ulici, je vizuálne nevhodný a výrazne vnímateľný z
prístupových ciest k Bratislavskému hradu ako ústredného bodu so symbolom Bratislavy - hlavného
mesta SR.

3. KPÚ Bratislava vo svojom rozhodnutí tiež konštatoval, že je irelevantné, či možno, alebo nemožno
označiť horeuvedenú úpravu strešnej terasy ako stavebnú podľa Stavebného zákona. Z uvedených
dôvodov KPÚ Bratislava vydal v predmetnej veci rozhodnutie v zmysle ustanovenia § 31 ods. 1
Pamiatkového zákona a zotrval na náprave v plnom rozsahu podľa výrokovej časti predmetného
rozhodnutia.



4. Proti uvedenému rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy podal žalobca odvolanie
a na základe podaného odvolania rozhodoval ako druhostupňový orgán verejnej správy žalovaný,
ktorý rozhodnutím č. PUSR-2016/9393-2/30659/29/ZLN zo dňa 26.04.2016 rozhodol tak, že zmenil
rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy tak, že žalovanému uložil povinnosť do 15
kalendárnych dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vykonať na vlastné náklady nápravu
na nehnuteľnosti v pamiatkovom území tak, že zo strešnej terasy domu na I. ulici XX v B., parcelné č.
XXX/XX, k. ú. Q. F., nachádzajúcom sa v území pamiatkovej rezervácie Bratislava, bude odstránená
drevená konštrukcia vo vzhľade záhradného domčeka, ktorá tam bola umiestnená bez povolenia
príslušného orgánu štátnej správy na ochranu pamiatkového fondu.

5. V dôvodoch svojho rozhodnutia žalovaný v podstate opísal priebeh administratívneho konania pred
prvostupňovým orgánom verejnej správy.

6. Dôvod na zmenu rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy videl žalovaný v tom, že
KPÚ Bratislava vo výroku svojho rozhodnutia nesprávne určil termín na plnenie uloženej povinnosti
„do 7 kalendárnych dní od úradného doručenia tohto rozhodnutia.“ Žalovaný ako odvolací orgán tento
nedostatok odstránil tým, že vykonateľnosť rozhodnutia nasleduje až po jeho právoplatnosti a zároveň
určil lehotu na plnenie 15 dní z dôvodu, aby nevznikli pochybnosti o tom, že odvolateľ mal dostatok času
na odstránenie nepovolenej drevenej konštrukcie zo strešnej terasy predmetnej nehnuteľnosti.

7. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný zároveň reagoval na odvolacie námietky, pričom
konštatoval, že KPÚ Bratislava v správnom konaní nepochybne preukázal, že D.. F.
L. (žalobca) ako vlastník bytu č. XX na X. poschodí predmetnej nehnuteľnosti, ktorá nie je národnou
kultúrnou pamiatkou, ale je situovaná v pamiatkovej rezervácii Bratislava, umiestnil a ponechal bez
predchádzajúceho rozhodnutia alebo záväzného stanoviska KPÚ Bratislava ako príslušného orgánu
štátnej správy na ochranu pamiatkového fondu na strešnej terase predmetnej nehnuteľnosti drevenú
konštrukciu v tvare a o rozmeroch záhradného domčeka, ktorá v diaľkových pohľadoch splýva s
predmetnou nehnuteľnosťou, na ktorej je umiestnená a spôsobuje nepriaznivú vizuálnu zmenu dotknutej
časti pamiatkového územia, zmenu objemového členenia, výškového usporiadania a architektonického
riešenia exteriéru nehnuteľnosti. Drevená konštrukcia so šindľovou strechou na streche predmetnej
nehnuteľnosti je v danom pamiatkovom území cudzorodým prvkom, narušuje architektonické vnímanie
strešnej krajiny a je výrazne vnímateľná z verejného priestranstva, najmä z prístupových ciest k
Bratislavskému hradu.

8. V zákonnej lehote podal žalobca na súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného,
v ktorej navrhol zrušiť rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu a vec vrátiť
na ďalšie konanie.

9. Žalobca najmä vytýka, že napadnuté rozhodnutia vychádzajú z nesprávnych skutkových zistení a
nesprávneho právneho posúdenia veci. Tvrdenie, ktoré vzišlo z uvedených pochybností správnych
orgánov, je, že žalobca vykonal na nehnuteľnosti (konkrétne na jej terase) nepovolenú úpravu, resp.
zmenu nehnuteľnosti.

10. Žalobca uviedol, že základnou skutkovou a aj právnou otázkou je tá, či položenie samostatnej
veci (drevenej konštrukcie), ktorá navyše nie je stavbou, je premiestniteľná, kedykoľvek odstrániteľná
a nijakým spôsobom so stavbou nespojená, na strešnú terasu je úpravou nehnuteľnosti v zmysle §
32 Pamiatkového zákona, keďže sama do stavby, ani jej podstaty, možnosti využitia, veľkosti, výšky a
rozlohy nijakým spôsobom nezasahuje. Nebolo preukázané, že drevená konštrukcia nebola postavená
stavebnými prácami (žalobca túto skutočnosť v konaní popieral), zároveň nebolo preukázané, že by
drevená konštrukcia bola nejakým spôsobom napevno spojená s existujúcou stavbou, resp. že by bola
jej súčasťou (žalobca túto skutočnosť v konaní popieral), nie je možné považovať obyčajné umiestnenie
drevenej konštrukcie za zmenu stavby, v tomto prípade predmetnej nehnuteľnosti. Postavením drevenej
konštrukcie, kedykoľvek odstrániteľnej, resp. premiestniteľnej, zostávajú šírka, výška, podstata i účel
stavby ako ďalšej samostatnej veci, nedotknuté. Skutočnosti týkajúce sa spôsobu vyhotovenia drevenej
konštrukcie neboli v konaní riadne zistené, pričom je irelevantné, či ich nebolo možné zistiť objektívne
z dôvodu, že žalobca využil právo neosvedčovať sa z vlastného protiprávneho konania.



11. Žalobca v žalobe tiež vytýkal, že ochrana kultúrneho fondu nie je absolútna, a teda že zákon a ani
ústava nevylučujú možnosť zásahu do pamiatkového fondu, ak neprekračuje mieru, ktorú zákonodarca
zákonom stanoví za neprípustnú. Fotografické snímky drevenej konštrukcie, zabezpečené zo strany
prvostupňového orgánu, boli vyhotovené na miestach, z ktorých nie je možný výhľad totožný s
chránenými výhľadmi na Bratislavský hrad, či z neho, ktoré sú u vedené v zásadách, a ktoré jediné je
možné považovať za zákonom (na základe zákona) chránené.

12. Fotodokumentácia podľa názoru žalobcu nerešpektovala vizuálne prostredie chráneného pohľadu
pamiatkového územia ako celku, a teda ani nebolo dobre možné v priestupkovom konaní posúdiť
skutočnú mieru, ktorou drevená konštrukcia zasahovala do chráneného pohľadu, či vôbec do tohto
pohľadu zasahovala a ak zasahovala, či zásah ňou spôsobený bol natoľko závažný a neprimeraný, že
bolo nevyhnutné poskytnúť primeranú ochranu záujmu vyplývajúceho z Pamiatkového zákona. Mieru
negatívneho zásahu, ak nejaký vznikol, postavením drevenej konštrukcie do chráneného pohľadu, treba
vnímať prizmou zraku bežného človeka, vidiaceho chránený pohľad voľným okom a nie pohľadom, ktorý
je možné docieliť využitím funkcie „zoom“ na digitálnom fotoaparáte.

13. V danom prípade môže byť správne zisteným skutkovým stavom veci len tá skutočnosť, ktorá
umožňuje zodpovedanie otázky, či drevená konštrukcia bola skutočne rušivým a ochranu pamiatkového
fondu natoľko ohrozujúcim prvkom, že neprimeraným spôsobom zasahovala do pohľadu, ktorý je v
zásadách označený za chránený.

14. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe v podstate zopakoval dôvody svojho druhostupňového
rozhodnutia. Žalovaný zastáva názor, že keď sa umiestnením dreveného domčeka na terase domu
zmenilo objemové členenie, výškové usporiadanie, architektonické riešenie exteriéru, zmenil sa obraz
strešnej krajiny, došlo k vizuálnej zmene tejto časti pamiatkového územia, došlo tým k úprave
nehnuteľnosti, resp. k úprave stavby podľa Pamiatkového zákona, aj keď pri tom nemuselo dôjsť k
zmene stavby podľa Stavebného zákona.

15. Žalovaný zastáva názor, že napadnuté rozhodnutie vychádza zo správneho zistenia skutkového
stavu, aj zo správneho právneho posúdenia veci.

16. Pokiaľ za podstatnú skutočnosť považuje žalobca to, že neumiestnil drevenú konštrukciu na
streche domu, ale na jeho terasu, žalobca k tomuto tvrdeniu uviedol, že má za preukázané, že
drevená konštrukcia na terase domu zmenila architektonický vzhľad tejto nehnuteľnosti a zasahovala
do príslušných chránených pohľadov a strešnej krajiny pamiatkovej rezervácie takým spôsobom, že
spôsobila nepriaznivú zmenu stavu tohto pamiatkového územia a že táto nepriaznivá zmena nie je
badateľnou zmenou, ako tvrdí žalobca.

17. Žalovaný má za to, že žalobca sledoval a sleduje výlučne svoje súkromné záujmy. V tejto súvislosti
žalovaný zdôraznil, že ústavou garantované základné právo na využívanie vlastníctva nie je nadradené
ústavne garantovanému základnému právu na ochranu kultúrneho dedičstva.

18. Žalovaný sa tiež nestotožnil s tvrdením žalobcu, že umiestnenie drevenej konštrukcie na terase
domu v pamiatkovej rezervácii je badateľnou zmenou. Ide o dobre viditeľnú a dobre vnímateľnú zmenu
v chránených pohľadoch, a to nielen odborníkmi, ale aj „zrakom bežného človeka.“ Fotodokumentácia v
spise preukazuje, že táto zmena je dobre vnímateľná nielen z Bratislavského hradu (hradného kopca),
ale je vnímateľná aj z pohľadov frekventovanej Zámockej ulice smerom na Bratislavský hrad.

19. Pojednávané konané dňa 14.12.2016 súd uskutočnil v neprítomnosti žalobcu a právneho zástupcu
žalobcu, ktorý nevyužili svoje právo zúčastniť sa pojednávania a ani svoju neprítomnosť na pojednávaní
nijakým spôsobom neospravedlnili.

20. Na pojednávaní konanom dňa 14.12.2016 žalovaný zotrval na písomne podanom vyjadrení k žalobe.
Zotrval tiež na tom, že žalobou napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, že orgán
verejnej správy, tak prvostupňový, ako aj odvolací, v dostatočnom rozsahu vec správne posúdili a že
skutkový stav bol zistený úplne. Poukázal na to, že počínanie žalobcu je nebezpečným precedensom,
príkladom aj pre ostatných občanov, ktorí by mohli podobne konať, čo je však v danej lokalite nežiaduce.



Drevenica, ktorú umiestnil žalobca na strešnej terase dotknutého domu, je zjavne viditeľná, nachádza
sa v blízkosti Bratislavského hradu cca 150 metrov.

21. Podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny poriadok (ďalej len „SSP“), ak nie je ďalej
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho
poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

22. V danom prípade bolo konanie začaté podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. predo dňom
nadobudnutia účinnosti zákona č. 162/2015 Z.z., preto súd pri preskúmavaní zákonnosti postupoval
podľa § 162/2015 Z.z.

23. Správny súd, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov a po
preskúmaní veci a postupu žalovaného v rozsahu žaloby, dospel k záveru, že v danom prípade nedošlo
k porušeniu zákona, ktoré by malo mať za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia, preto žalobu
žalobcu podľa § 190 SSP zamietol.

24. Správny súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že orgány
verejnej správy postupovali v súlade so zákonom č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu.
Citované ustanovenia v odôvodnení napadnutého rozhodnutia boli správne aplikované na zistený
skutkový stav veci. Správny súd sa nestotožnil so žalobnou námietkou ohľadom nesprávneho právneho
posúdenia veci.

25. Podľa čl. 1 ods. 1 prvá veta Ústavy SR; Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny
štát.

26. Podľa čl. 1 ods. 2 Ústavy SR; Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá
medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky.

27. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR; štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v
rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

28. Podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy SR; medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách,
medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo
zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a
vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.

29. Podľa čl. 20 ods. 3 Ústavy SR; vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných
alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie
poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú
zákonom.

30. Podľa čl. 44 ods. 2 Ústavy SR; každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne
dedičstvo.

31. Podľa čl. 44 ods. 3 Ústavy SR; nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať ani
poškodzovať životné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky.

32. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu (ďalej tiež zákon č. 49/2002 Z. z.
alebo pamiatkový zákon); tento zákon upravuje podmienky ochrany kultúrnych pamiatok, pamiatkových
území, archeologických nálezov a archeologických nálezísk v súlade s vedeckými poznatkami a na
základe medzinárodných zmlúv v oblasti európskeho a svetového kultúrneho dedičstva, ktorými je
Slovenská republika viazaná.

33. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 49/2002 Z. z.; tento zákon ďalej upravuje organizáciu a pôsobnosť orgánov
štátnej správy a orgánov územnej samosprávy, ako aj práva a povinnosti vlastníkov a iných právnických
osôb a fyzických osôb a ukladanie pokút za protiprávne konanie na úseku ochrany pamiatkového fondu,
ktorý je významnou súčasťou kultúrneho dedičstva a ktorého zachovanie je verejným záujmom.



34. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 49/2002 Z. z.; pamiatkový fond je súbor hnuteľných vecí a nehnuteľných
vecí vyhlásených podľa tohto zákona za národné kultúrne pamiatky (ďalej len "kultúrna pamiatka"),
pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny. Za pamiatkový fond sa považujú aj veci, o ktorých sa začalo
konanie o vyhlásenie za kultúrne pamiatky, pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny.

35. Podľa § 9 ods. 8 zák. č. 49/2002 Z. z.; pamiatkový fond je súbor hnuteľných vecí a nehnuteľných
vecí vyhlásených podľa tohto zákona za národné kultúrne pamiatky (ďalej len "kultúrna pamiatka"),
pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny. Za pamiatkový fond sa považujú aj veci, o ktorých sa začalo
konanie o vyhlásenie za kultúrne pamiatky, pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny.

36. Podľa § 28 ods. 4 písm. b) zák. č. 49/2002 Z. z.; vlastník nehnuteľnosti, ktorá nie je kultúrnou
pamiatkou a ktorá sa nachádza v pamiatkovej rezervácii, v pamiatkovej zóne alebo v ochrannom pásme,
je povinný s nehnuteľnosťou nakladať a užívať ju tak, aby neohrozoval pamiatkové hodnoty nehnuteľnej
kultúrnej pamiatky, pamiatkovej rezervácie alebo pamiatkovej zóny.

37. Podľa § 29 ods. 1 zák. č. 49/2002 Z. z.; základná ochrana pamiatkového územia je súhrn činností
a opatrení, ktorými orgány štátnej správy a orgány územnej samosprávy v spolupráci s
vlastníkmi nehnuteľností zabezpečujú zachovanie pamiatkových hodnôt v území, ich dobrý technický,
prevádzkový a estetický stav, ako aj vhodný spôsob využitia jednotlivých stavieb, skupín stavieb, areálov
alebo urbanistických súborov a vhodné technické vybavenie pamiatkového územia.

38. Podľa § 29 ods. 2 zák. č. 49/2002 Z. z.; krajský pamiatkový úrad vypracúva zásady ochrany
pamiatkového územia, ktoré sú dokumentom na vykonávanie základnej ochrany podľa odseku 1
a sú podkladom pre územný plán. Zásady sú súčasťou územného priemetu ochrany kultúrnych
hodnôt územia, ktorý je podkladom na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie podľa osobitného
predpisu.

39. Podľa § 29 ods. 3 zák. č. 49/2002 Z. z.; zásady ochrany pamiatkovej rezervácie alebo pamiatkovej
zóny obsahujú požiadavky na primerané funkčné využitie územia, na zachovanie, údržbu a regeneráciu
historického pôdorysu a parcelácie, materiálovej a objektovej skladby, výškového
a priestorového usporiadania objektov, architektonického výrazu, prvkov uličného interiéru a uličného
parteru, historickej zelene, charakteristických pohľadov, siluety a panorámy, archeologických nálezísk,
prípadne ďalších kultúrnych a prírodných hodnôt pamiatkového územia.

40. Podľa § 30 ods. 1 zák. č. 49/2002 Z. z.; každý je povinný správať sa tak, aby svojím konaním
neohrozil základnú ochranu kultúrnych pamiatok podľa § 27 a základnú ochranu pamiatkových území
podľa § 29 a nespôsobil nepriaznivé zmeny stavu pamiatkového fondu a stavu archeologických
nálezísk.

41. Podľa § 31 ods. 1 zák. č. 49/2002 Z. z.; ak krajský pamiatkový úrad zistí, že vlastník nezabezpečuje
základnú ochranu kultúrnej pamiatky podľa § 27 alebo nehnuteľnosti v pamiatkovom
území podľa § 29, začne konanie o to, aby vlastník v určenej lehote a za určených podmienok zabezpečil
na vlastné náklady nápravu, a to najmä uvedením veci do stavu, ktorý neohrozuje zachovanie jej
pamiatkových hodnôt.

42. Pamiatkový zákon v ustanovení § 2 ods. 1 definuje pamiatkový fond ako súbor hnuteľných vecí
a nehnuteľných vecí vyhlásených podľa tohto zákona za národné kultúrne pamiatky, pamiatkové
rezervácie a pamiatkové zóny. Podľa § 2 ods. 4 pamiatkového zákona; pamiatkové územie je sídelný
územný celok alebo krajinný územný celok sústredených pamiatkových hodnôt, alebo archeologických
nálezov a archeologických nálezísk, ktorý je z dôvodu ich ochrany podľa tohto zákona vyhlásený
za pamiatkovú rezerváciu alebo pamiatkovú zónu.

43. V súlade s ustanovením § 28 ods. 4 písm. b) pamiatkového zákona vlastník nehnuteľnosti, ktorá nie je
kultúrnou pamiatkou, a ktorá sa nachádza v pamiatkovej rezervácii je povinný s nehnuteľnosťou nakladať
a užívať ju tak, aby neohrozoval pamiatkové hodnoty nehnuteľnej kultúrnej pamiatky pamiatkovej
rezervácie alebo pamiatkovej zóny. V zmysle § 29 ods. 1 pamiatkového zákona, základná
ochrana pamiatkového územia je súhrn činností a opatrení, ktorými orgány štátnej správy a
orgány územnej samosprávy v spolupráci s vlastníkmi nehnuteľností zabezpečujú zachovanie



pamiatkových hodnôt v území, ich dobrý technický, prevádzkový a estetický stav, ako aj vhodný spôsob
využitia jednotlivých stavieb, skupín stavieb, areálov alebo urbanistických súbor a vhodné technické
vybavenie pamiatkového územia. Podľa § 30 ods. 1 pamiatkového zákona, každý je povinný správať sa
tak, aby svojim konaním neohrozil základnú ochranu kultúrnych pamiatok podľa § 27 a
základnú ochranu pamiatkových území podľa § 29 a nespôsobil nepriaznivé zmeny stavy pamiatkového
fondu, stavu archeologických nálezísk.

44. Podľa § 31 ods. 1 pamiatkového zákona, ak KPÚ zistí, že vlastník nezabezpečuje základnú ochranu
kultúrnej pamiatky, podľa § 27, alebo nehnuteľnosti v pamiatkovom území podľa § 29, začne konanie o
tom, aby vlastník v určenej lehote a za určených podmienok zabezpečil na vlastné náklady nápravu, a
to najmä uvedeným veci do stavu, ktorý neohrozuje zachovanie jej pamiatkových hodnôt.

45. Niet pochýb o tom, že predmetné nehnuteľnosť, na ktorú žalobca umiestnil a ponechal uzavretú
drevenú konštrukciu v tvare a rozmeroch záhradného domčeka sa nachádza na území Pamiatkovej
rezervácie Bratislava. Vzhľadom na vyššie uvedené ustanovenia pamiatkového zákona je zrejmé, že
žalobca, ako každý iný vlastník nehnuteľnosti v pamiatkovom území je povinný s nehnuteľnosťami
nakladať a užívať ich tak, aby neohrozoval pamiatkové hodnoty konkrétneho pamiatkového územia,
pričom je povinný riadiť sa rozhodnutiami a záväznými stanoviskami KPÚ Bratislava.

46. V súlade s ust. § 11 ods. 2 písm. a) pamiatkového zákona, krajský pamiatkový úrad vykonáva
štátny pamiatkový dohľad nad stavom, využívaním a zabezpečením ochrany pamiatkového fondu,
archeologických nálezov a archeologických nálezísk. Podľa § 11 ods. 2 písm. h) pamiatkového zákona,
krajský pamiatkový úrad dohliada na dodržiavanie tohto zákona a prijíma opatrenia na odstránenie
nedostatkov pri ochrane pamiatkového fondu.

47. Keďže KPÚ Bratislava, ako príslušný orgán verejnej správy, vykonávajúci štátnu správu vo
svojom územnom obvode, ktorým je územný obvod kraja (§ 9 ods. 5 pamiatkového zákona) v rámci
dohľadu zistil, že žalobca ako vlastník bytu č. XX na 5. poschodí polyfunkčného objektu súp. č.
XXXX, postaveného na parc. č. XXX/XX, kat. úz. Q. F., nachádzajúceho sa v Mestskej pamiatkovej
rezervácii v B. na I. ul. č. XX v B., na strešnej terase tohto domu, náležiacej k spomenutému bytu,
umiestnil a ponechal uzavretú drevenú konštrukciu v tvare a rozmeroch záhradného domčeka bez
predchádzajúceho vyžiadania si z jeho strany rozhodnutia KPÚ k zmene takejto úpravy nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v pamiatkovom území, a teda bez rozhodnutia KPÚ.

48. Žalobca celú svoju argumentáciu v žalobe postavil na tom, že podľa jeho tvrdenia umiestnenie
kedykoľvek odstrániteľnej drevenej konštrukcie v tvare a veľkosti záhradného domčeka nemožno
považovať za vykonanie stavby, stavebnej zmeny alebo udržiavacích prác na nehnuteľnosti a dokonca,
že to nie je možné považovať ani za úpravu nehnuteľnosti. Žalobca tvrdí, že predmetná drevená
konštrukcia nie je stavbou.

49. Správny súd podobne ako už vo svojom skoršom rozhodnutí č. k. 23S/71/2016-89 zo dňa 19.10.2016
zastáva názor, že ak pamiatkový zákon neupravuje čo je „stavbou“, je potrebné v tejto súvislosti
analogicky aplikovať ustanovenia zákona č. 50/1976 Zb. stavebného zákona.

50. Podľa § 139b ods. 6 stavebného zákona, drobné stavby sú stavby, ktoré majú doplnkovú funkciu
pre hlavnú stavbu (napr. pre stavbu na bývanie, pre stavbu občianskeho vybavenia, pre stavbu na
výrobu a skladovanie, pre stavbu na individuálnu rekreáciu) a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné
prostredie, a to
a) prízemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a výška 5 m, napríklad kôlne, práčovne,
letné kuchyne, prístrešky, zariadenia na nádoby na odpadky, stavby na chov drobného zvieratstva,
sauny, úschovne bicyklov a detských kočíkov, čakárne a stavby športových zariadení,
b) podzemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a hĺbka 3 m, napríklad pivnice, žumpy.

51. V zmysle citovaného ustanovenia § 139b ods. 6 stavebného zákona sú drobnými stavbami napríklad
kôlne, prístrešky, zariadenia na nádoby na odpadky, stavby na chov drobného zvieratstva, sauny a iné.

52. Súd aj v tomto konkrétnom prípade dospel k záveru, že aj v prípade drevenej konštrukcie vo veľkosti
a tvare záhradného domčeka, ktorá je umiestnená na terase budovy a má doplnkovú funkciu pre hlavnú



stavbu, ide o drobnú stavbu, ktorá zmenila výškové a aj objemové členenie budovy, ktorej poskytuje
zároveň doplnkovú funkciu. Možno teda uzavrieť, že došlo k úprave pôvodnej stavby doplnením o drobnú
stavbu.

53. Podľa § 32 ods. 5 pamiatkového zákona, pred začatím novej stavby alebo úpravy pozemku
alebo stavby, ktorá nie je kultúrnou pamiatkou (ďalej len "úprava nehnuteľnosti"), ale sa nachádza
v pamiatkovom území, je vlastník takej nehnuteľnosti povinný vyžiadať si rozhodnutie krajského
pamiatkového úradu, a to predložením žiadosti o vydanie rozhodnutia o zámere úpravy nehnuteľnosti v
pamiatkovom území. Ak vlastník začne úpravu nehnuteľnosti v pamiatkovom území bez právoplatného
rozhodnutia o zámere úpravy, krajský pamiatkový úrad začne správne konanie vydaním oznámenia o
začatí úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území, ktoré doručí vlastníkovi nehnuteľnosti,
a vyzve ho, aby práce až do vydania rozhodnutia zastavil. Úpravou nehnuteľnosti nie je odstránenie
stavby v pamiatkovom území.

54. Ak teda žalobca na strešnej terase umiestnil a ponechal drobnú stavbu, ktorou došlo k úprave
pôvodnej stavby doplnením o drobnú stavbu, bez predchádzajúceho rozhodnutia alebo záväzného
stanoviska príslušného krajského pamiatkového úradu, bol namieste postup KPÚ Bratislava podľa § 31
ods. 1 pamiatkového zákona.

55. Súd nepovažoval za dôvodnú ani ďalšiu námietku žalobcu týkajúca sa zasahovania do chránených
pohľadov.

56. Žalobca predovšetkým argumentuje, že drevená konštrukcia nachádzajúca sa na terase
polyfunkčnej stavby nezasahuje do príslušných charakteristických pohľadov a nespôsobuje nepriaznivé
zmeny pamiatkového územia.

57. O tom, že predmetná drobná stavba je na strešnej terase dobre viditeľná svedčí bohatá
fotodokumentácia, ktorá je súčasťou administratívneho spisu prvostupňového orgánu verejnej správy.

58. Ako z tohto administratívneho spisu tiež vyplýva, bolo v tomto smere vykonaných viacero miestnych
ohliadok z verejných komunikácií, pri ktorých bola predmetná fotodokumentácia vyhotovená. Žalobca
hoci bol opakovane predvolávaný na miestne ohliadky, sa miestnych ohliadok z rôznych dôvodov
nezúčastňoval.

59. Z predmetnej fotodokumentácie možno už na prvý pohľad uzavrieť, že v detailnejších ale i
panoramatických pohľadoch dokumentuje, negatívnu zmenu objemového a aj výškového členenia
predmetného polyfunkčného domu a jej okolia, umiestnením nepovolenej drobnej stavby - drevenej
konštrukcie v tvare a rozmeroch záhradného domčeka na strešnú terasu.

60. Fotodokumentácia v administratívnom spise jednoznačne preukazuje, že došlo k zmene
výškového a aj objemového členenia budovy. Zmena je dobre vnímateľná nie len z Bratislavského hradu
(hradného kopca) ale aj zo Zámockej ulice, ktorá je prístupovou ulicou na Bratislavský hrad.

61. V danom prípade nejde o bagateľnú zmenu (neviditeľnú zmenu), ako sa snaží presvedčiť žalobca
súd. Opak je pravdou. Ide o dobre viditeľnú zmenu a to aj zrakom bežného človeka, o čom svedčí
skutočnosť, že prvotný podnet o nepovolenej drobnej stavbe - drevenej konštrukcie v tvare a rozmeroch
záhradného domčeka vyšiel od „bežného človeka“.

62. V zmysle článku 3 Deklarácie Národnej rady SR o ochrane kultúrneho dedičstva č. 91/2001 je
ochrana kultúrneho dedičstva verejným záujmom. Podľa článku 20 ods. 3 Ústavy SR, vlastníctvo
zaväzuje, nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných, alebo v rozpore so všeobecne záväznými záujmami
chránenými zákonmi. V súlade s článkom 44 ods. 2 Ústavy SR, každý je povinný chrániť a zveľaďovať
životné prostredie a kultúrne dedičstvo. V zmysle článku 44 ods. 3 Ústavy SR, nikto nesmie nad
mieru ustanovenú zákonom ohrozovať, ani poškodzovať životné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne
pamiatky.



63. Z citovanej právnej úpravy vyplýva, že pokiaľ je predmetom vlastníctva nehnuteľnosť v pamiatkovom
území, jej vlastník je vo výkone vlastníckeho práva obmedzený v súlade s pamiatkovým
zákonom a vlastník je povinný plniť si povinnosti v zmysle tohto zákona.

64. Súd v danom prípade dospel podobne ako žalovaný k názoru, že žalobca sledoval v tomto
konkrétnom prípade výlučne svoje osobné záujmy.

65. Ústavou garantované základné právo na využívanie vlastníctva nie je však nadradené ústavne
garantovanému základnému právu na ochranu kultúrneho dedičstva. Ochrana kultúrneho dedičstva je
verejným záujmom v zmysle čl. 3 Deklarácie Národnej rady SR o ochrane kultúrneho
dedičstva č. 91/2001. Právo na ochranu kultúrneho dedičstva prináleží každému občanovi Slovenskej
republiky. Ústava SR jednoznačne bráni vlastníkovi v bezprostrednom výkone svojho vlastníckeho práva
nad mieru ustanovenú zákonom.

66. Súd v zmysle ustanovenia § 139 ods. 2 SSP zaujal stanovisko k podstatným žalobným námietkam,
pričom za rozhodujúce považuje to, že žalobca na strešnej terase umiestnil a ponechal drobnú stavbu,
ktorou došlo k úprave pôvodnej stavby doplnením o drobnú stavbu, bez predchádzajúceho rozhodnutia
alebo záväzného stanoviska príslušného krajského pamiatkového úradu, a teda, že bol namieste postup
KPÚ Bratislava podľa § 31 ods. 1 pamiatkového zákona.

67. Súd po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia a predchádzajúceho konania, na základe
vyššie uvedeného dospel k záveru, že v medziach žaloby je rozhodnutie žalovaného v súlade
so zákonom. Žalovaný vec správne právne posúdil, pričom sa náležite vysporiadal s odvolacími
námietkami žalobcu a svoje rozhodnutia vyčerpávajúce odôvodnil a súd sa s jeho odôvodnením
v plnom rozsahu stotožnil, preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol.

68. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal, aplikujúc ustanovenie
§ 167 ods. 1 SSP a contr.

69. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednohlasne, t. j. pomerom hlasov 3:0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP
a § 439 ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť
je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca
od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť treba predložiť
v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,



b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.