{"guid": "102dbe0a-1906-482f-9749-3d3e87787087:268f3817-95bb-40d4-9847-0694dd37c33a", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2015:5015200504.1", "spisova_znacka": "29Sp/60/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 29Sp/60/2015 z 17. 9. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 17. septembra 2015, sp. zn. 29Sp/60/2015, ECLI:SK:KSZA:2015:5015200504.1", "identifikacne_cislo": "5015200504", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Erika Šobichová", "sudca_id": 1314, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-erika-sobichova-1314", "datum_vydania": "2015-09-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250q.odsek-2", "nazov": "§ 250q ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250q.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250q"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250q"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/268f3817-95bb-40d4-9847-0694dd37c33a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5015200504.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2015:5015200504.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2015:5015200504.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina\nSpisová značka: 29Sp/60/2015\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 5015200504\nDátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2015\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová\nECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5015200504.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Žiline, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Erikou Šobichovou, v právnej veci navrhovateľa:\nPOHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti odporcovi:\nOkresný úrad Ružomberok, katastrálny odbor, so sídlom Nám. A. Hlinku 74, 034 01 Ružomberok,\nza účasti účastníka konania: T. B., nar. X. X. XXXX, bytom XXX XX Q. XX, v konaní o preskúmanie\nrozhodnutia odporcu č. V 2809/14 zo dňa 11. 2. 2015, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nKrajský súd v Žiline rozhodnutie Okresného úradu Ružomberok č. V 2809/14 zo dňa 11. 2. 2015   p o\nt v r d z u j e .\n\nNavrhovateľovi a účastníkovi konania  súd náhradu trov konania   n e p r i z n á v a .\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým rozhodnutím odporca zamietol návrh na vklad zmluvy o zriadení záložného práva podľa\nust. § 31 ods. 1 a 3 katastrálneho zákona.\nV odôvodnení rozhodnutia odporca poukázal na to, že záložná zmluva bola uzatvorená medzi záložným\nveriteľom Pohotovosť, s. r. o. a záložcom zastúpeným ProHelp, združením občianskoprávnej pomoci\nBratislava na základe priloženej dohody o splnomocnení. Predmetom záložnej zmluvy je zriadené\nzáložného práva k spoluvlastníckemu podielu na tam špecifikovaných nehnuteľnostiach. Záložným\nprávom má byť zabezpečená pohľadávka záložného veriteľa - všetky pohľadávky záložného veriteľa voči\nzáložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe zmluvy o úvere č. 505800655 zo dňa 19.6.2013 uzavretej\nmedzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka, najmä na zabezpečenie\nistiny vo výške 800 € spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok\na zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere ako aj ostatných celkových nákladov v zmysle\nplatných všeobecných podmienok od omeškania až do zaplatenia. Odporca poukázal na ust. § 31 ods. 1,\n3 katastrálneho zákona, tiež na ust. § 23, §§ 52 a 53 Občianskeho zákonníka. Poukázal aj na Smernicu\nrady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, a to najmä na\nčlánok 3 ods. 1, 2 a 3 smernice. Dohoda o splnomocnení bola napísaná na predtlačenom formulári a\nbola uzatvorená v súvislosti so zmluvou o úvere uzavretou medzi účastníkom konania ako dlžníkom\na spoločnosťou Pohotovosť, s. r. o. ako veriteľom, a teda spotrebiteľ nemohol ovplyvniť podstatu\npodmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou dohodou o splnomocnení.\nSprávny orgán posúdil predloženú dohodu o splnomocnení a zmluvu o zriadení záložného práva v\nkontexte s uzatváraním i samotnej úverovej zmluvy, aj keď nie je priložená v spisovom materiáli, mal za\nto, že pokiaľ by nedošlo medzi veriteľom a dlžníkom k uzatvoreniu úverovej zmluvy, t. j. spotrebiteľskej\nzmluvy, nedošlo by ani k uzatvoreniu dohody o splnomocnení. Dohoda o splnomocnení bola vpísaná do\nformulárovej dohody a dlžník nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody, možnosť voľby splnomocniteľa\nbola obmedzená, v takomto prípade je možné konštatovať, že nie je možné považovať takúto dohodu\no splnomocnení za individuálne dohodnutú, nakoľko bola vopred navrhnutá a pripravená a ponúknutá v\n\njednom balíku pri uzatváraní úverovej zmluvy a práve preto spotrebiteľ - dlžník, záložca nebol schopný\na nemal možnosť ovplyvniť výber iného zástupcu v predmetnom prípade, čo v konečnom dôsledku\nspôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.\nZo všetkých okolností je možné vyvodiť záver, že k výberu splnomocnenca nedošlo z vôle účastníka\nkonania, ale z vôle záložného veriteľa. Vzhľadom na uvedené skutočnosti túto dohodu považoval\nsprávny orgán za neprijateľnú - nekalú podmienku, a teda považoval ju za neplatnú podľa § 53 ods. 3\nObčianskeho zákonníka. Taktiež poukázal aj na to, že hodnota zakladaných nehnuteľností vo vlastníctve\nzáložcu prevyšuje hodnotu dlhu, tým sa výrazne zasahuje do práv účastníka konania - dlžníka a ohrozujú\nsa tým dobré mravy.\n\nProti rozhodnutiu odporcu v zákonom stanovenej lehote podal opravný prostriedok navrhovateľ, pričom\nzastal názor, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami\nObčianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu. Predložené\nplnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je\núplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ\ndo tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah.\nSprávny orgán pritom musí v odôvodnení svojho rozhodnutia uviesť všetky skutočnosti, ktoré boli\npodkladom pre jeho rozhodnutie. Presnosť zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené z\nvykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému stavu a nie sú ani nepresne interpretované, ani\nskreslené či už vedome alebo nevedome. Správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia\nsa obmedzil na konštatovanie, že záložca - dlžník nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca. Takáto\nprávna úprava nespĺňa základné kritériá odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu podľa § 47 ods. 3\nSprávneho poriadku. V odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov,\na to skutkové okolnosti a právne posúdenie. Za skutkové okolnosti treba považovať skutočnosti, ktoré\nboli nepochybne zistené a ich právny význam. Pri právnom posúdení musí obsahovať konkrétny odkaz\nna právny predpis, z ktorého správny orgán vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí iba citácia\npríslušného ustanovenia, ale je potrebné aj vyložiť obsah právnej normy, aby bolo zrejmé, aký je\nvzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Ak správny orgán v odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia takto nepostupoval, je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. K rozporu\nzáujmov zástupcu so zastúpeným poukázal na to, že rozpor musí reálne existovať. Nestačí len\npotenciálna možnosť takého rozporu. Je zrejmé, že predložené plnomocenstvo je samostatným právnym\núkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho\nzmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval\nalebo ovplyvňoval jeho obsah. Predmetná námietka je teda čo do právneho posúdenia nesprávna a\nvychádza z nespoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Navrhovateľ mal ďalej za to, že dohodu o\nsplnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné zastupovanie splnomocniteľa splnomocnencom podľa\njeho názoru nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu, a teda sa naň nevzťahujú ust. § 53\nObčianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktoré\nodkazuje správny orgán v napadnutom rozhodnutí. Vo vzťahu k rozporu zmluvy o úvere s dobrými\nmravmi poukázal na to, že je logické, že s ohľadom na výrazne vyššie podnikateľské riziko sú úroky\npožadované nebankovými veriteľmi tiež vyššie ako obvyklé bankové úroky. Pre zistenie obvyklého úroku\npre tento typ pôžičky je nutné zistiť, aká výška úrokov bola požadovaná obdobnými podnikateľskými\nsubjektmi v prípade zmlúv o krátkodobej pôžičke a úvere v určitom období. Z tohto dôvodu správny orgán\nnezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých\npríloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a vec nesprávne posúdil. Z tohto dôvodu odporca vydal\nnezákonné rozhodnutie, navrhovateľ žiada rozhodnutie odporcu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.\nZároveň si uplatnil náhradu trov konania.\n\nOdporca sa k opravnému prostriedku písomne nevyjadril.\n\nÚčastník konania  sa k opravnému prostriedku písomne vyjadril, nesúhlasil s odvolaním navrhovateľa.\n\nKrajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu danom opravným\nprostriedkom navrhovateľa, pričom mal za to, že rozhodnutie odporcu je zákonné, a toto bolo potrebné\npotvrdiť pri aplikácii ust. § 250q ods. 2 O.s.p., a to z nasledovných dôvodov.\n\nPodľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR je Slovenská republika právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom\nprávneho štátu je právna istota a spravodlivosť (pozri nálezy Ústavného súdu SR napr. I.ÚS 17/99, I.ÚS\n54/02).\n\nPodľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy SR, v jej medziach a v\nrozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon.\n\nZ citovaných ustanovení Ústavy SR vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva\nna úvahu, či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava alebo zákon. Preto je povinnosťou každého\norgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas.\n\nZákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam\nv znení neskorších predpisov (ďalej len katastrálny zákon) v ust. § 4 ods. 1 zakotvuje, že práva k\nnehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom  práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamov práv\nk nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri.\n\nPodľa § 1 ods. 1 katastrálneho zákona kataster nehnuteľností (ďalej len kataster) je geometrické určenie,\nsúpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o\nvlastníkom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného\npráva, ako aj práv vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku\nvyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú, alebo majú trvať\nnajmenej päť rokov (ďalej len právo k nehnuteľnosti).\n\nKataster slúži aj ako informačný systém, najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam, na daňové účely\na poplatkové účely, na oceňovanie nehnuteľností, najmä pozemkov, na ochranu poľnohospodárskeho\npôdneho fondu a lesného pôdneho fondu, na tvorbu a ochranu životného prostredia, na ochranu\nnerastného bohatstva, na ochranu národných kultúrnych pamiatok a ostatných kultúrnych pamiatok,\nako aj chránených území a prírodných výtvorov a budovaní ďalších informačných systémov o\nnehnuteľnostiach (§ 2 katastrálneho zákona).\n\nPodľa ust. § 5 ods. 1 katastrálneho zákona vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa,\nalebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.\n\nPodľa § 28 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené      v § 1 ods. 1 sa\nzapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.\n\nPodľa § 28 ods. 2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia\nsa, alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.\n\nPodľa § 28 ods. 3 katastrálneho zákona právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného\nrozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.\n\nV zmysle § 29 citovaného zákona vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného\nrozhodnutia okresného úradu.\n\nPodľa § 30 ods. 1 katastrálneho zákona účastníkom konania o povolenie vkladu je účastník právneho\núkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa, alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti (ďalej len\núčastník konania).\n\nPodľa § 30 ods. 2 katastrálneho zákona konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania.\n\nPodľa § 30 ods. 4 katastrálneho zákona návrh na vklad sa podáva písomne a obsahuje:\na) meno, priezvisko a miesto trvalého pobytu, ak ide o účastníka konania fyzickú osobu; obchodné meno,\nnázov a sídlo, ak ide o účastníka konania právnickú osobu,\nb) označenie okresného úradu, ktorému je návrh adresovaný,\nc) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k\nnehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych úkonov, označia\nsa všetky právne úkony.\n\nPodľa § 30 ods. 5 katastrálneho zákona prílohou k návrhu na vklad je zmluva,            na ktorej základe\nmá byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach.  Ďalšími prílohami sú:\na) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k nehnuteľnosti\nnie je vpísané na liste vlastníctva,\nb) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,\nc) geometrický plán, ak sa pozemok rozdeľuje alebo zlučuje alebo pri zriadení vecného bremena k\npozemku,\nd) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa\nmusí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3,\ne) oznámenie podľa odseku 3 v papierovej podobe.\n\nPodľa § 30 ods. 6 katastrálneho zákona okresný úrad na návrhu na vklad vyznačí dátum, hodinu a\nminútu doručenia návrhu na vklad.\n\nPodľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona okresný úrad  preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje\npodstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať\ns nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo práva\nnakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či\nsa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne\nskutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.\n\nPodľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí;\ninak návrh zamietne.\n\nPodľa ust. § 31 ods. 7 katastrálneho zákona okresný úrad doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu\nvšetkým účastníkom konania. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva\nna okresnom úrade, ktorý rozhodnutie vydal, v lehote           30 dní odo dňa jeho doručenia. Ak okresný\núrad podanému odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, o odvolaní rozhodne súd.\n\nKatastrálny zákon zakotvuje tri druhy zápisov vecných a iných práv k nehnuteľnostiam do katastra\n(vklad, záznam a poznámku), pričom každý z týchto právnych inštitútov má iné právne účinky. V\nsúlade s platnou právnou úpravou Slovenskej republiky sa k nadobudnutiu vlastníckych a iných vecných\npráv k nehnuteľnostiam vyžadujú dva úkony. Prvým úkonom je uzavretie právneho úkonu medzi\núčastníkmi konania (napríklad podľa Občianskeho a Obchodného zákonníka), ktorý predstavuje tzv.\ntitul nadobudnutia práva podľa hmotného práva. Ďalším úkonom je rozhodnutie správy katastra, ako\nsprávneho orgánu podľa katastrálneho zákona, ktorým sa povoľuje vklad vlastníckeho alebo iného\nvecného práva v katastri.\n\nInštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné a vecné práva k\nnehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra.\n\nOkresný úrad, katastrálny odbor je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a je v jeho\nkompetencii rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do\nkatastra na základe vkladu práv k nehnuteľnostiam.\n\nVkladové konanie ako návrhové konanie sa začína na základe návrhu účastníka konania, pričom\nkatastrálny zákon zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého sa vkladové\nkonanie začína, ako aj exemplifikatívne prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu s\nnávrhom na povolenie vkladu predložiť.\n\nV priebehu vkladového konania okresný úrad ako správny orgán posudzuje podstatné náležitosti\npríslušného zmluvného typu, a to z hľadiska kritérií, ktoré sú uvedené v ust. § 31 ods. 1 katastrálneho\nzákona. To znamená, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom správa\nkatastra ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov posudzuje komplexne\nskutkové a právne skutočnosti (podmienky vkladu podľa ust. § 31 katastrálneho zákona), ktoré by mohli\nmať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesu je príslušné rozhodnutie o\npovolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad.\n\nPodľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho\norgánu alebo na základe dohody o plnomocenstve.\n\nPrávny vzťah zastúpenia, ak ide o dôvody jeho vzniku, vzniká buď priamo zo zákona, na základe\nrozhodnutia súdu alebo iného orgánu alebo na základe zmluvy. Podľa tohto rozlišujeme zákonné\nzastúpenie, ktoré vzniklo priamo zo zákona, alebo na základe rozhodnutia súdu, či iného štátneho\norgánu a zmluvné zastúpenie (splnomocnenie). Pri zmluvnom zastúpení rozlišujeme a) zmluvu,\nktorou sa zakladá právny vzťah zastúpenia. Občiansky zákonník nazýva takúto zmluvu dohodou\no plnomocenstve; za najfrekventovanejšie zmluvy, ktoré zakladajú právny vzťah zastúpenia, možno\npovažovať zmluvy, týkajúce sa právnej pomoci uzavretej medzi klientom a advokátom, b) právny\nvzťah zastúpenia ako vzťah medzi zástupcom a zastúpeným, ktorý je daný predmetom a obsahom\n(vzájomnými právami a povinnosťami) zastúpenia; c) plnomocenstvo ako osvedčenie o existencii\nprávneho vzťahu zastúpenia.\n\nPodľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na\nprávnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.\n\nPodľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné\nustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na\nprospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých\nobsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.\n\nPodľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení\nspotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.\n\nPodľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení\nspotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej\nčinnosti.\n\nPodľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré\nspôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa\n(ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia, alebo ak boli\nneprijateľné podmienky individuálne dojednané.\n\nPodľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa\nnepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpísaním zmluvy, ak nemohol\novplyvniť ich obsah.\n\nPodľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských\nzmluvách sú neplatné.\n\nPodľa Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,\na to konkrétne podľa čl. 3 ods. 1 zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje\nza nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán\nvzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.\n\nPodľa čl. 3 ods. 2 Smernice podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá\nvopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne\nformulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna\npodmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak\ncelkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú\nzmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne\ndohodnutá, musí o tom podať dôkaz.\n\nPodľa čl. 3 ods. 3 Smernice príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré\nsa môžu považovať za nekalé.\n\nOkresný úrad je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a rozhoduje o tom, či sú\nsplnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra        na základe vkladu\npráv k nehnuteľnostiam. Odporca je preto tým orgánom štátu, ktorý realizuje záväzky štátu vyplývajúce\nzo Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.\nPredmetná smernica bola premietnutá                 do Občianskeho zákonníka (piata hlava -  spotrebiteľské\nzmluvy) a do zákona č. 250/2007    Z. z. o ochrane spotrebiteľa (§ 3 a nasl.).\n\nV preskúmavanej veci súd zistil, že odporcovi bol podaný návrh na vklad zmluvy o zriadení záložného\npráva , ktorý bol podpisovaný navrhovateľom. Ako príloha k návrhu na vklad bola priložená zmluva o\nzriadení záložného práva, ktorá bola uzatvorená medzi záložným veriteľom - navrhovateľom a záložcom\n- účastníkom konania T. B. v zastúpení na základe dohody o splnomocnení: ProHelp - združenie\nobčianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava. Predmetom záložnej zmluvy bolo\nzriadenie záložného práva v spoluvlastníctve účastníka konania k nehnuteľnostiam špecifikovaných v\nzáložnej zmluve.\n\nZo záložnej zmluvy vyplynulo, že zmluvné strany (z bodu II. Zmluvy) sa dohodli na zriadení záložného\npráva k špecifikovaným nehnuteľnostiam v prospech záložného veriteľa - navrhovateľa na zabezpečenie\nvšetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe zmluvy o\núvere č. 505800655 zo dňa 19.6.2013 uzavretej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom\nna strane dlžníka, najmä na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi na vrátenie\nistiny úveru v sume 800,- Eur, spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a  ostatných\npohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj celkových nákladov v zmysle\nplatných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia.\n\nZ dohody o splnomocnení uzavretej medzi splnomocniteľom T. B.  a splnomocnencom ProHelp,\nzdružením občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka 18, Bratislava v zastúpení Petrom\nMamojkom, predsedom združenia, súd zistil, že táto dohoda je napísaná vo forme predtlače\n(formulára), kde splnomocnenec je v rámci predtlače už dopredu vpísaný. Účastník konania  predmetné\nsplnomocnenie podpísal dňa  19.6.2013 a splnomocnenec uvedenú dohodu o splnomocnení podpísal\ndňa 19.6.2013. Z dohody o splnomocnení súd zistil, že táto bola uzatvorená v súvislosti resp. v spojitosti\nso zmluvou o úvere uzatvorenou účastníkom konania so spoločnosťou Pohotovosť, s. r. o., Bratislava\nč. zmluvy 505800655, pričom splnomocniteľ udelil  združeniu ProHelp po osobnom prerokovaní a\npoučení o právnych úkonoch v dohode uvedených splnomocnenie 1. (bod 2. dohody) vo všetkých\nveciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode, vrátane právneho\nposúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania\ns navrhovateľom ako poskytovateľom úveru, ktoré poskytne združenie ProHelp splnomocniteľovi\nbezplatne, 2. (bod 3. dohody) na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka a\nvšetkých právnych úkonov s ňou súvisiacich v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase\nuzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú\nbližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho\nzáväzku zo zmluvy o úvere. Zároveň v bode 4 boli bližšie špecifikované nehnuteľnosti vo vlastníctve\nsplnomocniteľa.\n\nKrajský súd v Žiline poukazuje nato, že  dohoda o splnomocnení uzatvorená medzi účastníkom konania\na občianskym združením ProHelp nie je uzatvorená riadne s poukazom na to, že sa nerešpektuje\nvyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy čo sa týka výšky úveru a jeho príslušenstva a\npredmetom záložnej zmluvy, ktorý je v nepochybne ďaleko väčšej hodnote ako je výška plnenia\npovinného z úverovej zmluvy a tým sa výrazne zasahuje do práv oprávneného (účastníka konania) bez\npomenovaného právneho dôvodu a v konečnom dôsledku sa tým ohrozujú dobré mravy.\n\nSprávne odporca  skúmal platnosť dohody o splnomocnení vo vzťahu k uzatvorenej záložnej zmluve, z\nktorej následne vyplynul aj záver odporcu, že nebolo možné, aby občianske združenie ProHelp nakladalo\ns nehnuteľnosťami vo vlastníctve záložcu.\n\nKrajský súd v Žiline uvádza, že dohodu o splnomocnení uzatvorenú medzi účastníkom konania\nako splnomocniteľom a splnomocnencom ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci so sídlom\nv Bratislave je potrebné posudzovať v celom kontexte uzatvárania 1.úverovej zmluvy, 2.dohody o\nsplnomocnení a následne 3.uzatvorenia aj záložnej zmluvy s tým, že dohodu o splnomocnení uzatvorenú\n\nmedzi účastníkom konania a združením ProHelp je potrebné posudzovať v celom  kontexte s tzv.\núverovým balíkom resp. spotrebiteľským balíkom (uzatvorená zmluva o úvere medzi navrhovateľom\na účastníkom konania, dohoda o splnomocnení uzavretá medzi účastníkom konania a združením\nProHelp a následne záložná zmluva uzatvorená medzi navrhovateľom a účastníkom konania v zastúpení\nProHelp). Preto analogicky je na túto dohodu o splnomocnení potrebné nahliadať ako na spotrebiteľskú\nzmluvu z dôvodu toho, že podľa názoru súdu, pokiaľ by nedošlo k uzavretiu úverovej zmluvy medzi\nnavrhovateľom a účastníkom konania, t. j. tzv. spotrebiteľskej zmluvy, nedošlo by k uzatvoreniu ani\ndohody o splnomocnení. Nesporné je, že navrhovateľ podľa výpisu z obchodného registra má v\npredmete činnosti poskytovanie úverov z vlastných zdrojov (ide o dodávateľa - § 52 ods. 3 Občianskeho\nzákonníka), na druhej strane z listinných dôkazných prostriedkov nachádzajúcich sa v administratívnom\nspise nebolo preukázané, že by si účastník konania bral úver - pôžičku za účelom podnikateľskej činnosti\nresp. inej svojej obchodnej činnosti (ide o spotrebiteľa - § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka), išlo teda\no uzatvorenie spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Nepodstatné je,\nže zmluva o úvere sa nenachádza v administratívnom spise odporcu, keď z dohody o splnomocnení a\nzo záložnej zmluvy vyplýva, že táto bola uzavretá medzi navrhovateľom a účastníkom konania. Tzn. že\nv danom prípade je potrebné skúmať, či aj  dohoda o splnomocnení nevykazuje znaky neprijateľných\npodmienok (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka), ktoré je potrebné následne vyhlásiť za neplatné.\n\nPodľa názoru súdu, v danom prípade bola dohoda o splnomocnení vpísaná do tzv. formulárovej dohody\n(alebo predtlačenej, keď teda dlžník - záložca - účastník konania nemohol ovplyvniť obsah takejto\ndohody),  je zo strany súdu potrebné konštatovať, že v danom prípade bola obmedzená možnosť voľby\nsplnomocniteľa - záložcu - účastníka konania zvoliť si splnomocnenca - zástupcu, ktorý by za neho (za\nT. B.) uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne hájil záujmy splnomocniteľa, keď splnomocnenec\nbol už v takejto dohode o splnomocnení vopred vpísaný (určený), takže v danom prípade je možné\nhovoriť o tom, že nie je možné považovať takúto dohodu  o splnomocnení za individuálne dohodnutú,\nnakoľko táto bola vopred navrhnutá a pripravená (ponúknutá zo strany navrhovateľa účastníkovi\nkonania pri uzatváraní úverovej zmluvy), na zabezpečenie pohľadávky navrhovateľa voči účastníkovi\nkonania) a práve preto spotrebiteľ - účastník konania nebol schopný (nemal možnosť) ovplyvniť možnosť\nvýberu iného zástupcu (splnomocnenca) v predmetnom prípade (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka),\nčo v konečnom dôsledku spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných\nstrán v neprospech spotrebiteľa. Je možné podľa názoru súdu zo všetkých okolností uvedených v\npreskúmavanej veci vyvodiť, že k výberu splnomocnenca teda nedošlo z vôle účastníka konania ale z\nvôle záložného veriteľa - navrhovateľa. Z tohto dôvodu súd považuje túto dohodu o splnomocnení za\nneprijateľnú (nekalú) podmienku,  a teda  za neplatnú  podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.\n\nVzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodnutie odporcu súd potvrdil a námietky navrhovateľa z dôvodov\nuvedených v rozsudku  považoval za bezpredmetné.\n\nO náhrade trov konania rozhodoval súd podľa § 250l ods. 2 O.s.p. za použitia § 250k ods. 1 O.s.p..\nNavrhovateľ nebol úspešným účastníkom konania, preto mu náhrada trov konania nepatrí. Účastník\nkonania si náhradu trov konania neuplatnil, preto súd účastníkovi konania náhradu trov konania\nnepriznal.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia dvojmo\nprostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.\n\nPodľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach                           (§ 42 ods. 3\nO.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu                            sa napáda, v čom sa\ntoto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny                           a čoho sa odvolateľ domáha.\n\nOdvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť\nlen tým, že:\na) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,\nb) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\n\nc) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné\nna zistenie rozhodujúcich skutočností,\nd) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ne) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré\ndoteraz neboli uplatnené (§ 205a),\nf) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n\nPodľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ\nrozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:e9e602ec-81fb-4b4a-ac19-6e1f1c087f86", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.17.1999.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 17/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/99 z 22. 9. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-09-22", "citacie_n": 992, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.17.1999.1"}], "citovane_v": []}