{"guid": "102bf8b5-368e-436c-bc76-ab4b7d61e260:9cf95963-ca27-4fc1-92a2-6a5204ca0be4", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2019:2018200293.1", "spisova_znacka": "43Sa/21/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 43Sa/21/2018 z 20. 10. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 20. októbra 2019, sp. zn. 43Sa/21/2018, ECLI:SK:KSTT:2019:2018200293.1", "identifikacne_cislo": "2018200293", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Alexander Mojš", "sudca_id": 540, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-alexander-mojs-540", "datum_vydania": "2019-10-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-6", "nazov": "§ 191 ods. 6 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-203.odsek-2", "nazov": "§ 203 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-203.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-203"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-212.odsek-4", "nazov": "§ 212 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-212.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-212"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-177.odsek-1", "nazov": "§ 177 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-177.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-177"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-134.odsek-2.pismeno-d", "nazov": "§ 134 ods. 2 písm. d) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-134.odsek-2.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-134"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-139.odsek-2", "nazov": "§ 139 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-139.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-139"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-6.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 6 ods. 2 písm. c) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-6.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-6"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-203", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-212", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-177", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-134", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-139", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-6"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9cf95963-ca27-4fc1-92a2-6a5204ca0be4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2018200293.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2019:2018200293.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2019:2018200293.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 43Sa/21/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2018200293
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2018200293.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom v právnej veci žalobkyne: Ing.
F. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom A. O. XX/XX, XXX XX X., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, so
sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, vo veci žaloby o preskúmanie zákonnosti opatrenia
žalovanej číslo: 34088-6/2018-BA zo dňa 31. júla 2018 takto

r o z h o d o l :

I. Súd opatrenie žalovanej Sociálnej poisťovne - ústredie č. 34088-6/2018-BA zo dňa 31. júla 2018  z r
u š u j e   a vec jej vracia na ďalšie konanie.

II. Žalobkyni sa právo na náhradu trov konania  n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 9.10.2018 sa žalobkyňa domáhala preskúmania opatrenia žalovanej
Sociálnej poisťovne - ústredie č. 34088-6/2018-BA zo dňa 31. júla 2018 označeného ako „Vyjadrenie
k oneskorene podanému odvolaniu“, ktorým sa žalovaná vyjadrila k žalobkyňou podanému odvolaniu,
ktoré považovala za oneskorene podané, a z toho dôvodu sa odvolaním nezaoberala a nevydala o ňom
rozhodnutie.

2. Odvolanie, ktorého včasnosť, resp. oneskorenosť je predmetom napadnutého opatrenia, podala
žalobkyňa proti rozhodnutiu žalovanej č. 34088-4/2018-BA zo dňa 9. mája 2018, pričom týmto
rozhodnutím žalovaná zamietla návrh na obnovu konania ukončeného právoplatným rozhodnutím
č. 56135-2/2016-BA zo dňa 10. novembra 2016. V samotnom konaní Sociálna poisťovňa, pobočka
Trnava predpísala žalobkyni, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, za obdobie júl 2009 - jún 2010
poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové
sporenie, poistné na invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity. Žalobkyňa v žalobe
opísala spôsob doručovania rozhodnutia č. 34088-4/2018-BA zo dňa 9. mája 2018 a uviedla, že
žalovaná predmetné rozhodnutie doručovala prostredníctvom pošty a poštového doručovateľa, pričom
na oznámení o uložení zásielky bolo uvedené, že odberná lehota na vyzdvihnutie zásielky je 18
kalendárnych dní. K faktickému prevzatiu zásielky žalobkyňou prišlo dňa 22. mája 2018, teda v rámci
18 dňovej odbernej lehoty. Proti rozhodnutiu, ktoré tvorilo obsah zásielky podala odvolanie dňa 21. júna
2018. Nakoľko žalovaná výkladom ustanovenia § 212 ods. 4 posledná veta zákona č. 461/2003 Z. z. o
sociálnom poistení (ďalej ako „zákon o sociálnom poistení“) považovala za deň doručenia rozhodnutia
21. mája 2018, odvolanie žalobkyne posúdila ako oneskorene podané, čo jej oznámila napadnutým
opatrením.

3. Žalobkyňa v žalobe poukazuje na konkurenciu spôsobov doručovania rozhodnutia, a to faktického
prevzatia zásielky v odbernej lehote a náhradného doručovania podľa § 212 ods. 4 posledná veta
zákona o sociálnom poistení. Žalovaná uprednostnila náhradné doručenie, čím podľa žalobkyne konala



v rozpore s princípom právnej istoty a ústavne nekonformným spôsobom. Žalobkyňa poukázala na
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/101/2015 zo dňa 30.3.2016, ktoré konkurenciu faktického
a fiktívneho doručovania rieši. S ohľadom na argumentáciu v žalobe navrhla žalobkyňa napadnuté
opatrenie žalovanej zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie.

4. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 27.11.2018 zopakovala svoju argumentáciu
použitú už v napadnutom opatrení, keď uviedla, že rozhodnutie č. 34088-4/2018-BA zo dňa 9. mája 2018
bolo žalobkyni zaslané do vlastných rúk na adresu trvalého pobytu. Žalovaná poukázala na ustanovenie
§ 212 ods. 4 posledná veta zákona o sociálnom poistení, z ktorého vyvodila, že účinky doručenia nastanú
na tretí deň od uloženia písomnosti na pošte bez ohľadu na skutočnosť, či si adresát uloženú písomnosť
vyzdvihne po uplynutí troch dní alebo nevyzdvihne vôbec, t.j. vyzdvihnutie zásielky adresátom po troch
dňoch od uloženia už nemá vplyv na účinky doručenia. Žalovaná poukázala na rozhodnutia Krajského
súdu v Žiline sp. zn. 25Sa/7/2018 zo dňa 24.4.2018, potvrdené rozhodnutím Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 9Sžsk/76/2018 zo dňa 26.9.2018, podľa ktorého sa zásielka považuje za doručenú dňom,
kedy prišlo k fikcii doručenia a následné prevzatie zásielky je bez právneho významu. Podľa žalovanej
je doručenka relevantným dôkazom, ktorým sa preukazuje doručenie písomnosti, pričom Sociálna
poisťovňa vychádza z údajov v nej uvedených. Z doručenky rozhodnutia č. 34088-4/2018-BA zo dňa
9. mája 2018 vyplývajú dva neúspešné pokusy o doručenie rozhodnutia - dňa 17. mája 2018 a 18.
mája 2018, následné uloženie na pošte a prevzatie písomnosti dňa 22. mája 2018. Podľa žalovanej
bol však pre začatie plynutia lehoty na podanie odvolania rozhodujúci deň 21. mája 2018, t.j. dátum
doručenia v súlade § 212 ods. 4 posledná veta zákona o sociálnom poistení. Nakoľko pri počítaní
lehoty na podanie odvolania postupovala žalovaná použijúc fikciu doručenia, považovala odvolanie
žalobkyne za oneskorene podané a také odvolanie nie je povinná preskúmať. Preto iba listom oznámila
žalobkyni, že odvolaním napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a generálny riaditeľ nie je
oprávnený rozhodnúť o oneskorene podanom odvolaní. Žalovaná zároveň namietla, že list označený
ako „Vyjadrenie k oneskorene podanému odvolaniu“ nemožno považovať za rozhodnutie, ktoré by bolo
preskúmateľné súdom. Svoj názor podporila rozhodnutiami súdov, napr. rozhodnutím Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 1Sžso/24/2015 zo dňa 17.9.2015, podľa ktorého sa oznámenie, ktorým Sociálna poisťovňa
iba informuje žalobcu, že na oneskorene podané odvolanie nebude prihliadať, nemožno považovať za
rozhodnutie, nakoľko sa ním nemenia ani nerušia práva a povinnosti žalobcu, ani sa nedotýka jeho
práv a právom chránených záujmov. Aj z toho podľa žalovanej vyplýva, že napadnutá písomnosť -
list označený ako „Vyjadrenie k oneskorene podanému odvolaniu“ nepodlieha správnemu súdnemu
prieskumu. Naviac žalovaná namieta, že s ohľadom na § 7 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho
súdneho poriadku (ďalej ako „SSP“), predmetom súdneho prieskumu nemôže byť ani rozhodnutie č.
34088-4/2018-BA zo dňa 9. mája 2018, nakoľko ide o rozhodnutie orgánu, ktorý rozhodol v prvom stupni
a nebolo voči nemu podané riadne odvolanie. Vzhľadom na argumenty žalovanej zhrnuté vyššie navrhla
žalovaná, aby správny súd žalobu odmietol.

5. K vyjadreniu žalovanej podala žalobkyňa repliku, ktorá bola tunajšiemu súdu doručená dňa 24.1.2019,
kde zopakovala svoju argumentáciu zo žaloby, opätovne poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3Sžo/101/2015 zo dňa 30.3.2016 a označila aj ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR,
ktoré konkurenciu fiktívneho a reálneho doručenia riešili v tom zmysle, že treba dať prednosť doručeniu
faktickému, teda reálnemu - rozhodnutia sp. zn. 3Sžf/29/2016 zo dňa 23.11.2017; 6Sžo/81/2015 zo
dňa 21.1.2017. K námietke žalovanej, že napadnutá písomnosť nie je rozhodnutím, ktorá by podliehala
prieskumu správneho súdu, žalobkyňa uviedla, že napadnutú písomnosť označila ako opatrenie, pričom
v zmysle § 3ods. 1 písm. c) SSP ide o taký správny akt, ktorý správnemu prieskumu podlieha.

6. Žalovaná sa k replike, ktorá jej bola doručená s výzvou na vyjadrenie dňa 12.2.2019, nevyjadrila.

7. Krajský súd v Trnave prejednal vec bez nariadenia pojednávania, keď účastníci konania nepožiadali
o nariadenie pojednávania a správny súd nepovažoval nariadenie pojednávania za potrebné postupom
podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s ust. § 107 ods. 2 SSP, keď vo veci verejne vyhlásil rozsudok  dňa
21.10.2019, pričom zistil, že žaloba bola podaná dôvodne.

8. Správny súd upozorňuje, že ustanovenie, ktoré je predmetom konania, teda ustanovenie   § 212 ods.
4 posledná veta zákona o sociálnom poistení, bolo počas konania na správnom súde zmenené zákonom
č. 317/2018 Z. z. S účinnosťou od 1.1.2019 je teda účinná iná právna úprava uvedeného ustanovenia.



Kde sa v rozhodnutí odkazuje na ustanovenie        § 212 ods. 4 posledná veta zákona o sociálnom
poistení, má sa na mysli právna úprava účinná v čase rozhodovania žalovanej.

9. Podľa § 2 ods. 1 ods. 2 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené
záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu
verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa
môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

10. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

11. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

12. Podľa § 134 ods. 2 písm. d) SSP správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o
veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba.

13. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

14. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými
bodmi.

15. Podľa § 212 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje
doručením rozhodnutia, ak tento zákon neustanovuje inak. Deň doručenia rozhodnutia je deň jeho
oznámenia.

16. Podľa § 212 ods. 3 prvá veta zákona o sociálnom poistení, rozhodnutie sa účastníkovi konania
oznamuje doručením rozhodnutia do vlastných rúk alebo poštou ako doporučená zásielka s doručenkou
a poznámkou \"do vlastných rúk\".

17. Podľa § 212 ods. 4 zákona o sociálnom poistení účinného v čase vydania napadnutého opatrenia
- do 31.12.2018, ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci
sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde
znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ
uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne
písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa
adresát o uložení nedozvedel.

18. Medzi účastníkmi konania je sporným začiatok plynutia lehoty na podanie odvolania. Pokiaľ žalovaná
počítala začiatok plynutia lehoty podľa uplatnenej fikcie doručenia, teda použila ustanovenie § 212
ods. 4 posledná veta zákona o sociálnom poistení, žalobkyňa odvodzuje začiatok plynutia odvolacej
lehoty odo dňa, kedy rozhodnutie skutočne prevzala. Pri uplatnení fikcie doručenia pritom lehota na
podanie odvolanie uplynula dňa 20. júna 2018, a nakoľko žalobkyňa podala odvolanie dňa 21. júna 2018,
žalovaná ho posúdila ako podané oneskorene.

19. Predtým, ako správny súd posúdil konkurenciu reálneho a fiktívneho doručovania, zaoberal sa
námietkou žalovanej, podľa ktorej napadnutá písomnosť - list s označením „Vyjadrenie k oneskorene
podanému odvolaniu“ č. 34088-6/2018-BA zo dňa 31.7.2018, nie je predmetom správneho súdneho
prieskumu, nakoľko sa nejedná o rozhodnutie, ktoré by spôsobovalo dotyk na právach a právom
chránených záujmoch žalobkyne, alebo jej ukladalo povinnosti. K tomu správny súd jednoznačne
uvádza, že napadnutá písomnosť spĺňa požiadavky kladené na akt správneho orgánu nazvaný
„opatrenie orgánu verejnej správy“ v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP. Práve zavedenie tohto pojmu je
reakciou na to, že v právnom poriadku existuje viacero administratívnych konaní, ktorých výsledkom nie
je rozhodnutie, ale opatrenie orgánu verejnej správy. Pokiaľ ide o formu opatrení orgánov verejnej správy,
možno použiť negatívne vymedzenie a za tieto považovať všetky individuálne správne akty vydané v



administratívnom konaní, ktoré nie sú pomenované ani považované za rozhodnutie. Samotná formálna
štruktúra opatrení je v aplikačnej praxi rôznorodá, pretože nie je vo všeobecnosti normatívne upravená.
Právne účinky opatrení orgánov verejnej správy môžu byť rôzne a podobajú sa na právne účinky
rozhodnutí, pričom pri nevyhovujúcich opatreniach, ako je v tomto prípade, je ich právnym následkom
nemožnosť navrhovateľa participovať na právnom stave spojenom s vykonaním predmetného opatrenia.
Ak teda listom správny orgán oznámil žalobkyni, že jej odvolanie bolo podané oneskorene, možno
jednoznačne identifikovať dotyk na jej právach - o jej odvolaní sa nebude rozhodovať. Rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR, ktorým žalovaná podporila svoju argumentáciu v tomto smere, je zo dňa 17.
septembra 2015, teda bolo vydané v čase inej právnej úpravy - Občianskeho súdneho poriadku, pričom
pôvodná právna úprava bola v tomto smere terminologicky nejednotná. Zatiaľ čo v čl. 142 ods. 1 Ústavy
SR a v § 7 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku sa uvádzalo ako predmet prieskumu správneho
súdnictva aj opatrenie orgánu verejnej správy, v § 244 ods. 2, resp. ďalších ustanoveniach piatej časti
Občianskeho súdneho poriadku pojem opatrenie absentoval a použil sa termín „postup správneho
orgánu“, ktorý sa v súdnej praxi vykladal rôzne, i keď sčasti aj ako ekvivalent pre opatrenie orgánu
verejnej správy. Toto rozhodnutie Najvyššieho súdu SR teda nebolo na podporu názoru žalovanej
použiteľné. Právna úprava Správneho súdneho poriadku, ktorý nahradil Občiansky súdny poriadok,
celkom jasne definuje, ktoré správne akty sa považujú za opatrenia. Napokon, nie je ani rozhodujúce,
ako správny orgán svoj akt označil alebo či vec vybavil neformálnym prípisom v domnienke, že nie je jeho
povinnosťou vydať rozhodnutie v určitej procesnej forme. Podľa názoru správneho súdu môže byť takýto
akt tiež podrobený súdnemu prieskumu. Preto sa správny súd nestotožnil s námietkou žalovanej, že
napadnutá písomnosť nie je predmetom správneho súdneho prieskumu a prikročil k skúmaniu podstaty
veci.

20. Právna úprava doručovania písomností týkajúcich sa sociálneho poistenia účastníkom konania je
upravená v ustanovení § 212 zákona o sociálnom poistení (v znení účinnom v čase napadnutého
opatrenia). Zásadnou právnou otázkou v konaní je vzájomný vzťah ustanovenia o doručovaní písomností
do vlastných rúk (reálne prevzatie zásielky z adries) podľa § 212 ods. 3 zákona o sociálnom poistení k
ustanoveniu o náhradnom doručení zásielky (fikcia doručenia) podľa § 212 ods. 4 zákona o sociálnom
poistení.

21. Uvedenou otázkou sa zaoberal aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí   II ÚS
65/2010 k náhradnému doručovaniu uviedol, že v prípade náhradného doručovania je konštruovaná
právna fikcia, že účinky doručenia písomností nastanú ex lege po uplynutí stanovenej doby aj voči
tomu, kto písomnosť fakticky neprevzal. Právna fikcia je právno-technický postup, pomocou ktorého
sa považuje za existujúcu situácia, ktorá je zjavne v rozpore s realitou a ktorá dovoľuje, aby z nej boli
vyvodené odlišné právne dôsledky než tie, ktoré by plynuli iba z konštatovania faktu. Účelom fikcie
v práve je posilniť právnu istotu. Právna fikcia, ako nástroj odmietnutia reality právom, je nástrojom
výnimočným, striktne určeným pre naplnenie tohto jedného z hlavných ústavných postulátov právneho
poriadku v podmienkach právneho štátu. Aby mohla právna fikcia svoj účel naplniť (dosiahnutie právnej
istoty), musí rešpektovať všetky náležitosti, ktoré s ňou zákon spája. Ak nie sú všetky právne náležitosti
splnené, súd nie je oprávnený naplnenie fikcie konštatovať.

22. K aplikácii ustanovení náhradného doručenia môže teda dôjsť iba v prípade, že nedošlo k reálnemu
doručeniu. Doručenie je skutkovou otázkou. V danom prípade doručenie, a to náhradné doručenie a aj
reálne doručenie preukazuje jedna a tá istá doručenka. Z doručenky je zrejmé, že došlo ku konkurencii
spôsobov doručovania zásielky tým, že v priebehu odbernej lehoty si adresát zásielku reálne prevzal.
Pokiaľ doručenka, z ktorej správny orgán vychádza, preukazuje súčasne reálne doručenie, správny
orgán skutočnosti týkajúce sa náhradného doručenia neskúma. Náhradné doručenie je iba subsidiárnym
prostriedkom doručovania písomností, jeho okolnosti musia byť vždy riadne preukázané, spravidla
vyžaduje ďalšie dokazovanie. Uprednostnenie náhradného doručenia na základe toho istého dôkazného
prostriedku nemožno považovať za ústavne konformné podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky
v spojení s čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

23. Aj žalovaná vo svojom vyjadrení potvrdzuje, že doručenka je relevantným dôkazom a preukazuje
doručenie písomnosti. Zároveň tiež vo vyjadrení deklaruje, že z doručenky je zrejmé, že žalobkyňa si
rozhodnutie prevzala dňa 22. mája 2018. Tieto skutočnosti vyplývajú aj priamo z doručenky, ktorú má
správny súd k dispozícii spolu s celým spisovým materiálom vzťahujúcim sa na vec. Aj z uznesenia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 109/2011  zo dňa 23.6.2011, ktoré na účely svojej argumentácie



použila žalovaná, vyplýva, že „pri doručovaní poštou sa miesto, deň a spôsob doručenia preukazuje
zásadne
doručenkou, ktorú pošta vracia späť odosielateľovi. Príslušnou poštou vystavená doručenka
zachytávajúca postup pri doručení, vrátane údajov vyžadovaných ustanovením § 47 ods. 2 O.s.p.,
potvrdzuje to, čo je v nej uvedené, pričom v zmysle ustanovenia § 45 ods. 2 O.s.p. údaje uvedené na
doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak“ (podľa súčasnej právnej úpravy ide o
ustanovenie § 111 Civilného sporového poriadku). Aj z toho je teda zrejmé, že žalovaná mala odvodzovať
lehotu na podanie odvolania žalobkyňou od údajov, ktoré boli vyznačené na doručenke - teda od dátumu
skutočného prevzatia rozhodnutia.

24. Ustanovenie § 212 ods. 4 zákona o sociálnom poistení (v znení účinnom v čase vydania napadnutého
opatrenia) o náhradnom doručovaní je teda iba systematickým doplnkom aplikácie ustanovenia § 212
ods. 3 zákona o sociálnom poistení o reálnom doručení. V prípade, že adresát zásielky, v tomto prípade
žalobkyňa, si zásielku osobne prevezme na pošte, je vylúčené aplikovať inštitút náhradného doručenia.
Takýto postup by bol v rozpore s účelom a zmyslom ustanovenia upravujúceho inštitút náhradného
doručenia, ako aj v rozpore s princípom právnej istoty.

25. Keďže žalobkyňa rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. 34088-4/2018-BA zo dňa 31. júla 2018 fyzicky
prebrala dňa 22. mája 2018, pričom odvolanie proti tomuto rozhodnutiu podala na poštovú prepravu dňa
21. júna 2018, z uvedeného možno vyvodiť, že odvolanie bolo podané v lehote 30 dní od jej fyzického
doručenia žalobkyni, a teda v lehote uvedenej aj v poučení rozhodnutia Sociálnej poisťovne. Poučenie
pritom znie nasledovne: „Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 30 dní odo dňa
jeho oznámenia. Odvolanie sa podáva na organizačnej zložke Sociálnej poisťovne, ktorá  napadnuté
rozhodnutie vydala (ustanovenie § 215 ods. 1 a ods. 2 zákona).“

26. O problematickosti použitia ustanovenia § 212 ods. 4 posledná veta zákona o sociálnom poistení
svedčí aj skutočnosť, že toto ustanovenie bolo zmenené a podľa aktuálnej právnej úpravy znie
posledná veta nasledovne: „Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť počas uloženia na pošte, deň vrátenia
nedoručenej písomnosti organizačnej zložke Sociálnej poisťovne sa považuje za deň doručenia, aj keď
sa adresát o uložení nedozvedel.“ Rozdiel s predchádzajúcou právnou úpravou, ktorá bola účinná v
čase rozhodovania žalovanej, spočíva v tom, že je expressis verbis stanovené, že fikcia doručenia
nastáva až v prípade, ak si adresát nevyzdvihne písomnosť počas uloženia na pošte. Záujmom
zákonodarcu (a spoločnosti) je, aby v prípadoch, akým je aj prejednávaný prípad, neprichádzalo k
pochybnostiam o tom, či treba použiť fikciu doručenia alebo uprednostniť reálne doručenie písomnosti.
Zmenou vykonanou zákonom č. 317/2018 Z. z. prišlo od 1.1.2019 k vyššie spomenutej právnej úprave,
ktorá zabezpečuje, aby ku kolízii reálneho a fiktívneho doručovania nedochádzalo. Uprednostňuje sa
teda reálne doručovanie.

27. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP zrušil opatrenie žalovanej
- vyjadrenie k odvolaniu č. 34088-6/2018-BA zo dňa 31. júla 2018 a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.

28. Podľa § 139 ods. 2 druhá veta SSP, ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti
mu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy
vo veci ďalej postupovať.

29. Po vrátení veci bude úlohou žalovanej rozhodnúť o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu Sociálnej
poisťovne - ústredie č. 34088-4/2018-BA zo dňa 9. mája 2018. Právnym názorom správneho súdu je
žalovaná v ďalšom konaní viazaná (§ 191 ods. 6 SSP).

30. O náhrade trov konania správny súd rozhodol tak, že žalobkyni náhradu trov nepriznal, hoci podľa
§ 167 ods. 1 SSP má právo na náhradu trov konania, keďže mala vo veci celkom úspech, avšak zo
súdneho spisu vyplýva, že jej žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:



Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná  v lehote jedného mesiaca
od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti
nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:b258d8be-3ce6-4374-9261-8baeff3d183b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 65/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 65/2010 z 27. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-27", "citacie_n": 644, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b258d8be-3ce6-4374-9261-8baeff3d183b"}, {"guid": "102bf8b5-368e-436c-bc76-ab4b7d61e260:e143007d-62aa-470d-9612-3e7074ff3629", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2019:2018200293.1", "spisova_znacka": "43Sa/21/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 43Sa/21/2018 z 20. 10. 2019", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2019-10-20", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2018200293.1"}, {"guid": "8804be56-f7ec-4f53-9118-875350f10d16:063afe78-95ef-4722-9f20-4b71b4507c0c", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2018:3018200122.1", "spisova_znacka": "25Sa/7/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 25Sa/7/2018 z 11. 4. 2018", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2018-04-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2018:3018200122.1"}], "citovane_v": []}