Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 31Cob/97/2012 z 8. 1. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 8. januára 2014, sp. zn. 31Cob/97/2012, ECLI:SK:KSTT:2014:2110213029.1 Krajský súd Trnava | 31Cob/97/2012 | ECLI:SK:KSTT:2014:2110213029.1 | 2014-01-08 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 829 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7cda92c2-6108-4d6f-8d4a-78a5f9ec57f5 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:2110213029.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31Cob/97/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2110213029
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2110213029.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov senátu
JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Róberta Foltána v právnej veci žalobcu: GAMA Myjava, s.r.o., Turá
Lúka 240, 907 01 Myjava, IČO: 36 315 991 proti žalovanému v 1/ rade: Ivan Kabaňa - NEKA, Pri
Kalvárii 5, 917 01 Trnava, IČO: 30 051 321, zastúpenému advokátom JUDr. Dušanom Slaninom, Trnava,
Bradlanská 2 a žalovanému v 2/ rade: Miloslav Nekanovič, Čajkovského 39, 917 01 Trnava, IČO: 33 550
107, zastúpenému spoločnosťou Pacalaj, Palla a partneri s.r.o., Nám. SNP 3, 917 01 Trnava, IČO: 36
857 548, o zaplatenie 18 227,33 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného v 2/ rade proti rozsudku
Okresného súdu v Trnave č.k. 15Cb/74/2010-193 zo dňa 17.7.2012 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca (tento predmetnú pohľadávku nadobudol na základe zmluvy o predaji podniku zo dňa 3.7.2006
od Jána Holiča - GAMA) sa v konaní domáhal voči žalovaným v 1/ a v 2/ rade zaplatenia 18
227,33 eur s príslušenstvom ako kúpnej ceny tovaru dodaného do združenia tvoreného žalovanými, na
základe kúpnej zmluvy zo dňa 15.6.2006. Poukazoval na to, že žalovaní doposiaľ kúpnu cenu tovaru
vyfakturovanú faktúrami č. 106212682 na sumu 11 628,86 eur a č. 106212683 na sumu 6 598,47 eur
neuhradili.

Žalovaný v 1/ rade žalobcom uplatnený nárok nespochybňoval. Uviedol, že so žalovaným v 2/ rade
uzavrel dňa 9.1.1993 podľa § 829 a nasl. zmluvu o združení s tým, že budú podnikať pod názvom NEKA.
Tvrdil, že k právnemu zániku združenia došlo dňa 31.12.2006, a to na základe výpovede zo strany
žalovaného v 2/ rade. V súvislosti s predmetným obchodno - záväzkovým vzťahom poukázal na to, že
tovar bol dodaný na prevádzku nachádzajúcu sa v Trnave, Pri Kalvárii dňa 11.11.2005, resp. 6.1.2006
Jánom Holičom formou komisionálneho predaja.

Žalovaný v 2/ rade žiadal žalobu vo vzťahu k nemu zamietnuť z dôvodu nedostatku jeho pasívnej
legitimácie. Uviedol, že kúpne zmluvy zo dňa 15.6.2006 boli uzavreté výlučne so žalovaným v 1/ rade a aj
faktúry boli vystavené na žalovaného v 1/ rade. Tvrdil, že združenie zaniklo ku dňu 30.4.2006 na základe
dohody so žalovaným v 1/ rade, a keďže kúpne zmluvy boli uzavreté medzi p. Holičom a žalovaným v
1/ rade následne, t.j. potom ako došlo k zániku združenia, tak neexistuje žiadny právny dôvod, aby bol
zaviazaný k zaplateniu žalovanej sumy.



Okresný súd v Trnave rozsudkom zo dňa 17.7.2012 žalovaným spoločne a nerozdielne uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi 18 227,33 eur s 13% úrokom z omeškania od 30.6.2006 do zaplatenia a vo
zvyšku (žalobca sa domáhal priznania 18% úroku z omeškania) žalobu presahujúcu zákonný úrok z
omeškania ako nedôvodnú zamietol. Súčasne podľa § 151 ods. 3 O.s.p. rozhodol o trovách konania
tak, že o nich rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Podľa odôvodnenia rozhodnutia mal súd na základe vykonaného dokazovania za preukázané jednak
svedeckými výpoveďami ako aj zisteným skutkovým stavom, že medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovanými v 1/ a 2/ rade podnikajúcim spoločne v rámci združenia NEKA bola ústne uzatvorená
komisionárska zmluva v zmysle § 577 a nasl. Obchod. zákonníka, na základe ktorej právny predchodca
žalobcu dodával žalovaným v 1/ a 2/ rade ako účastníkom združenia NEKA tovar s tým, že až následne
po dodaní tovaru zaplatia žalovaní v 1/ a 2/ rade právnemu predchodcovi žalobcu odplatu na základe
vystavených faktúr. Ďalej konštatoval, že v konaní nebolo sporné, že tovar bol riadne dodaný a tiež, že
predmetné faktúry neboli zaplatené. V súvislosti s dodaním predmetného tovaru právnym predchodcom
žalobcu na základe komisionárskej zmluvy účastníkom združenia NEKA ďalej uviedol, že právny
predchodca žalobcu nemal vedomosť o tom, že by združenie NEKA v čase dodania predmetného tovaru
zaniklo, čo potvrdil aj svedok A. D. a v konaní sa nepreukázal opak, resp. tvrdenie žalovaného v 2/ rade,
že v čase dodania tovaru už došlo k zániku združenia.

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v 2/ rade v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom namietal, že
súd prvého stupňa porušil ust. § 132 O.s.p., keď neprihliadol na všetko, čo v konaní uviedli účastníci
konania a čo vyšlo najavo, čo mohlo mať s poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p. za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. V tejto súvislosti predovšetkým poukázal na to, že žalobca by bez
pomoci žalovaného v 1/ rade nemohol preukázať niektoré rozhodné skutočnosti (napr. dodanie tovaru
žalovaným na ulicu Pekárska, ústne uzatvorenie komisionárskej zmluvy), a preto podaná žaloba je
šikanóznym výkonom práva, ktorému nemožno priznať podľa § 265 Obchod. zákonníka právnu ochranu.
Ďalej namietal, že prvostupňový súd dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym
skutkovým zisteniam, keď pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania, ku dňu 3.7.2006 neexistovala,
pričom predávajúci (právny predchodca žalobcu) ako komitent o tomto vedel, žalobca nikdy nenadobudol
pohľadávku vo výške žalovanej sumy od právneho predchodcu žalobcu, ale iba vlastnícke právo k
hnuteľným veciam (tovaru) v detencii komisionára. Mal za to, že odberateľom predmetného tovaru
podľa znenia faktúr (NEKA Ivan Kabaňa, Pri Kalvárii 5, Trnava, IČO: 30 051 321) a nie združenie
s označením NEKA Nekanovič - Kabaňa, alebo združenie NEKA v zastúpení Ivan Kabaňa z čoho
vyplýva, že žalovaný v 1/ rade mal pravdepodobne v úmysle zneužívať zameniteľnosť obchodného
označenia združenia NEKA so svojou osobou a tak privádzať do omylu svojich obchodných partnerov,
spotrebiteľov, a to najmä na úkor žalovaného v 2/ rade. Ďalej uviedol, že predmetné faktúry boli
vystavené s dátumom 15.6.2006, t.j. po ukončení spoločného podnikania účastníkov združenia NEKA
(30.4.2006). V tejto súvislosti poukázal aj na daňové aspekty uplatňovania DPH pri činnosti združenia
z pohľadu komisionárskej zmluvy, a teda ak komisionálny tovar bol predaný po dátume 30.4.2006, tak
nemohol byť realizovaný v období činnosti združenia NEKA a okrem toho takéto konanie by mohlo byť
obchádzaním zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH v platnom znení. Ďalej mal za to, že súd prvého stupňa vec
nesprávne právne posúdil, nakoľko neaplikoval príslušnú právnu normu; aplikoval síce správnu právnu
normu, ale jej obsah interpretoval nesprávne, a zároveň nesprávne interpretovaný obsah správnej
právnej normy nesprávne aplikoval na zistený skutkový stav, vychádzajúc z toho, že združenie zaniklo
ku dňu 30.4.2006. Pokiaľ ide o priznané úroky z omeškania, tak prvostupňovému súdu vytýkal, že
tento neaplikoval správnu právnu normu, resp. vôbec neuviedol, akú právnu normu aplikoval na určenie
dátumu splatnosti, podľa ktorých určil počiatok doby omeškania s plnením žalovanej istiny, nakoľko
podľa § 369 ods. 1 Obchod. zákonníka určoval súd prvého stupňa iba výšku úrokov z omeškania,
pričom táto právna norma neobsahuje úpravu dátumu splatnosti, resp. iného spôsobu určenia začiatku
doby omeškania. V tejto súvislosti namietal, že žalobca vôbec nepreukázal, kedy, či vôbec a ktorý
tovar v detencii komisionára bol, resp. nebol doposiaľ predaný tretím osobám a preto prvostupňový súd
nemohol stanoviť dátum vzniku nároku komitenta (právneho predchodcu žalobcu) voči komisionárovi
(žalovaným), keďže nemal preukázané, či, kedy a ktorý tovar bol predaný tretej osobe, ako ani nemal
preukázané podmienky ručenia komisionára podľa § 582 Obch. zákonníka Za tohto stavu žiadal, aby
odvolací súd podľa § 220 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že žaloba
sa voči žalovanému v 2/ rade zamieta.



Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je rozsahom a dôvodmi odvolania
viazaný a podľa § 214 ods. 2 O.s.p. o odvolaní rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania postupom
podľa § 156 ods. 3 O.s.p., pričom po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel k záveru
o nedôvodnosti odvolania žalovaného v 2/ rade.

V súvislosti s podanými opravnými prostriedkami odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozsah
prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 212 ods. 1 O.s.p.),
podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako
i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie
odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd poukazuje i na uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 78/2005 podľa ktorého
„odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,
ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“.

Dokazovanie v rozsahu vykonanom prvostupňovým súdom odvolací súd považuje za dostatočné,
v ktorom sa prvostupňový súd dostatočným spôsobom zaoberal všetkými v konaní zistenými
skutočnosťami, tieto správne jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti vyhodnotil, pričom odvolací súd sa
so závermi ako aj odôvodnením rozhodnutím v celom rozsahu stotožňuje.

Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia prvostupňového súdu odvolací súd dáva do pozornosti
odvolateľa skutočnosť, že z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise jednoznačne vyplýva, že
k zániku združenia nemohlo dôjsť k 30.4.2006, čo vyplýva jednak z uzavretej dohody spoločníkov
zo dňa 7.5.2006, ktorú obaja podpísali a v ktorej uviedli, že združenie účastníkov združenia zaniká
podpísaním dohody o vzájomnom finančnom vyrovnaní účastníkov združenia medzi sebou, pričom
ďalším dokladom, ktorý vyvracia zánik združenia ku dňu 30.4.2006 je výpoveď žalovaného v 2/ rade
datovaná dňom 27.12.2006 adresovaná žalovanému v 1/ rade. Znamená to, že až po zániku združenia
sa musí vykonať likvidácia (majetkové usporiadanie) všetkých vzájomných nárokov, ako aj nárokov
tretích osôb, pričom v rámci tejto likvidácie sa musia prednostne uspokojiť alebo aspoň zabezpečiť
nároky veriteľov. Odvolací súd ďalej za potrebné považuje uviesť, že účastníci zaniknutého združenia
podľa § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka sú z právnych úkonov týkajúcich sa majetku získaného
výkonom spoločnej činnosti združenia oprávnení a povinní voči iným osobám spoločne a nerozdielne,
t.j. solidárne. Samotným zánikom (rozpustením) združenia sa totiž postavenie jeho účastníkov vo
vzťahoch k tretím osobám, týkajúcich sa majetku združenia, nijako nemení, a to až do okamihu
vyporiadania tohto majetku. Dokazovanie v rozsahu vykonanom prvostupňovým súdom odvolací súd
považuje za dostatočné, v ktorom sa prvostupňový súd podrobne zaoberal všetkými v konaní zistenými
skutočnosťami, tieto správne jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti vyhodnotil v spojení so svedeckými
výpoveďami v konaní vypočutých svedkov a právny záver, ku ktorému dospel a ktorý vyjadril vo
vyhlásenom výroku rozsudku je správny, dostatočne kvalifikovane odôvodnený. Žalobcovi bol okrem
uplatneného nároku priznaný aj úrok z omeškania, s hodnotením výšky ktorého a počiatku omeškania
súdom prvého stupňa sa odvolací súd stotožnil.

Odvolací súd preto považoval tvrdenia odvolateľa za účelové, nenaplňujúce podmienky pre zrušenie
rozhodnutia súdu prvého stupňa, alebo pre jeho zmenu, a preto podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. rozsudok
súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.



O trovách odvolacieho konania súd nerozhodol, nakoľko podľa § 224 ods. 4 O.s.p. o nich rozhodne
prvostupňový súd samostatným rozhodnutím.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.