Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 26Co/275/2015 z 19. 5. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 19. mája 2016, sp. zn. 26Co/275/2015, ECLI:SK:KSTT:2016:2114221748.1 Krajský súd Trnava | 26Co/275/2015 | ECLI:SK:KSTT:2016:2114221748.1 | 2016-05-19 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 93 ods. 1 OSP, § 93 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/757b27fd-1e88-4354-846d-2a249452b4fa Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2114221748.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/275/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114221748
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2114221748.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobkyne: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5,
Bratislava, IČO: 35724803, zast. splnomocnenkyňou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5,
Bratislava, proti žalovanej: P. F., nar. XX. Q. XXXX, bytom S., M. XX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka
na strane žalovaných: VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, občianske združenie, so
sídlom Šafárikovo nám. 7, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 42 362 962, zast.: JUDr. Bohdan Jakubis,
advokát, so sídlom Dobrovičova 13, Bratislava, o 7.238,07 eur a príslušenstvo, na odvolanie žalobkyne
proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 16C/273/2014-60 zo dňa 10. februára 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že vedľajšie účastníctvo občianskeho
združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo nám. 7, Bratislava
- Staré Mesto, IČO: 42 362 962, v konaní na strane žalovanej j e p r í p u s t n é .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením prvostupňový súd rozhodol, že vstup vedľajšieho účastníka občianskeho
združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, do konania na strane žalovanej je
prípustný. Svoje rozhodnutie odôvodnil § 93 ods. 1 až 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„O.s.p.“) a tým, že vedľajší účastník oznámil súdu, že vstupuje do konania, pričom išlo o vstup na strane
žalovaných na obranu ich spotrebiteľských práv. Žalobkyňa namietala vstup vedľajšieho účastníka z
dôvodu, že tento nepredložil súhlas žalovanej s jej vstupom. Súd prvého stupňa uzavrel, že takýto súhlas
nebol k 30.12.2014, kedy vedľajší účastník vstúpil do konania potrebný, pretože sa vyžadoval až s
účinnosťou od 01.01.2015.

Proti uvedenému uzneseniu podala odvolanie žalobkyňa, ktorá namietla nesprávne právne posúdenie
veci, pretože § 93 ods. 3 O.s.p. jednoznačne ustanovuje súhlas hlavného účastníka ako súčasť
oznámenia o vstupe do konania. Pretože vedľajší účastník takýto súhlas nepredložil, neboli splnené
podmienky na vznik vedľajšieho účastníctva v konaní. Nevyhnutnosť súhlasu zaviedol zákon č. 354/2014
Z. z. s účinnosťou od 01.01.2015, pričom ide o ustanovenie procesného charakteru bez uvedenia
prechodných ustanovení, a preto je platné odo dňa jeho účinnosti a vzťahuje sa aj na oznámenia o
vstupe do konania doručené súdu pred 01.01.2015. Žalobkyňa poukázala na dôvodovú správu k článku
I bod 3 zákona č. 353/2014 Z. z. a na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 188/2012 a navrhla
napadnuté uznesenie zmeniť tak, že vstup vedľajšieho účastníka na strane žalovaných do konania sa
nepripúšťa.

K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril vedľajší účastník, ktorý navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - žalobkyňou (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 201 a 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 205 ods. l O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a



dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že vyriešenie spornej otázky súdom prvého stupňa bolo vecne správne,
čo však neplatilo o výroku napadnutého uznesenia, pri ktorom neboli splnené podmienky ani na jeho
potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je skutočnosť, či boli splnené podmienky vstupu vedľajšieho
účastníka na strane žalovaných do konania a prípustnosť vedľajšieho účastníctva podľa § 93 ods. 2 a
3 O.s.p..

Podľa § 93 ods. 2 a 3 O.s.p. (v znení účinnom v čase doručenia oznámenia o vstupe do konania)
ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická
osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Do konania vstúpi
buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O
prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

Z cit. ustanovení vyplýva, že ako vedľajší účastník sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi môže
zúčastniť na konaní aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného
predpisu. Z tohto ustanovenia vyplýva, že právnická osoba sa môže stať vedľajším účastníkom len
vtedy, ak 1. ide o spor, lebo inštitút vedľajšieho účastníctva je vylúčený v inom druhu civilného procesu,
2. preukáže predmet činnosti (nie podnikania), ktorým je ochrana práv podľa osobitného zákona,
ktorá má súvis s predmetom ochrany, ktorý sa uplatnil v sporovom konaní bez toho, aby musela
preukazovať právny záujem na výsledku sporu, 3. sa nerozhodlo na základe návrhu o neprípustnosti
takéhoto vedľajšieho účastníctva. Pôjde napríklad o združenia na ochranu spotrebiteľov (právnické
osoby založené alebo zriadené na ochranu spotrebiteľov) podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa, právnické osoby oprávnené hájiť záujmy súťažiteľov alebo spotrebiteľov podľa § 54 ods. 1
Obchodného zákonníka, právnickú osobu, ktorej cieľom činnosti alebo predmetom činnosti je ochrana
pred diskrimináciou podľa § 9a a § 10 ods. 1 zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v
niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou (antidiskriminačný zákon). Ako vedľajší účastník
sa môže konania zúčastniť aj právnická osoba podľa § 42 zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane
hospodárskej súťaže. Vstup týchto osôb do konania má za cieľ zabezpečiť širšiu ochranu osobám, ktoré
sú alebo môžu byť v znevýhodnenom postavení (napr. spotrebitelia, osoby diskriminované z rôznych
dôvodov).

V prejednávanej veci ide o spotrebiteľský právny vzťah, pretože žalobkyňa odvodzuje svoje nároky
od zmluvy o splátkovom úvere č. 0285660378 uzavretej medzi bankou na jednej strane a fyzickou
osobou nepodnikateľom na strane druhej, na základe ktorej právna predchodkyňa žalobkyne (Slovenská
sporiteľňa, a.s.) poskytla žalovanej úver. Z oznámenia vedľajšieho účastníka o vstupe do konania
vyplýva, že vstupuje do konania podľa § 93 ods. 2 O.s.p., teda ako osoba, ktorej predmetom
činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom je zákon č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Z registra občianskych združení vyplýva, že vedľajší účastník je
občianskym združením, ktoré pôsobí v oblasti ochrany spotrebiteľov. Možno teda uzavrieť, že vedľajší
účastník je právnickou osobou, ktorá bola založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa, a ktorej
postavenie upravuje zákon č. 250/2007 Z. z. v zmysle § 1 ods. 1, podľa ktorého tento zákon
upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť
orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo
zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami. Na základe
uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci, ktorá má povahu sporového konania,
bolo preukázané, že vedľajší účastník oznámil svoj vstup do konania z vlastného podnetu, ide o
právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon
o ochrane spotrebiteľa, a teda, že vedľajší účastník má v súlade s cit. § 92 ods. 2 a 3 O.s.p. právo
zúčastniť sa tohto konania.

Pokiaľ žalobkyňa poukazuje na skutočnosť, že podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka do konania je
súhlas hlavného účastníka, odvolací súd uvádza, že v prejednávanej veci došlo k vstupu vedľajšieho
účastníka do konania už doručením oznámenia o vstupe 30.12.2014, teda pred nadobudnutím účinnosti
novely O.s.p. č. 353/2014 Z. z. od (01.01.2015), v zmysle ktorej je potrebné k oznámeniu o vstupe
vedľajšieho účastníka do konania priložiť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa vedľajší účastník
zúčastňuje na konaní. Predmetná novela pritom otázku časovej pôsobnosti nových noriem nerieši,



teda neobsahuje žiadne intertemporálne ustanovenia. Hoci v procesnom práve platí pravidlo, na ktoré
poukazuje v odvolaní žalobkyňa, a podľa ktorého, ak zákon neustanoví inak, platí nový zákon aj v
konaniach, ktoré boli začaté pred jeho účinnosťou (V. J. a kol. Základy občianskeho procesného práva,
Bratislava: IURA EDITION, 2009, s. 22), podľa názoru odvolacieho súdu sa právna úprava zavedená
predmetnou novelou O.s.p. v časti týkajúcej sa vstupu vedľajšieho účastníka do konania, účinná od
01.01.2015, môže vzťahovať len na tie prebiehajúce konania, v ktorých dôjde k vstupu vedľajšieho
účastníka do konania po 01.01.2015. Pretože v prejednávanej veci došlo k vstupu vedľajšieho účastníka
do konania už 30.12.2014, teda v čase, keď k oznámeniu o vstupe nebolo potrebné priložiť súhlas
účastníka, popri ktorom sa vedľajší účastník zúčastňuje na konaní, nie je podľa názoru odvolacieho súdu
možné retroaktívne uplatniť právnu úpravu účinnú od 01.01.2015, na tie procesnoprávne úkony, ktorých
účinky nastali už pred jej účinnosťou a tieto právne účinky im odobrať, resp. považovať ich od účinnosti
novely O.s.p. za zrušené. Takýto postup by znamenal uplatnenie pravej retroaktivity právnych noriem,
ktorá je v právnom štáte vylúčená, pretože by spätne do minulosti menil vznik právnych vzťahov a účinky
(procesno)právnych úkonov (oznámenia o vstupe), ktoré už raz nastali (vedľajšie účastníctvo už vzniklo
pred nadobudnutím účinnosti novej právnej úpravy).

K poukazu žalobkyne na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 188/2012 z
05.02.2013, odvolací súd dodáva, že v zmysle odôvodnenia cit. uznesenia ním Najvyšší súd SR iba:
1. pripomenul, že súd musí vždy účastníkov konania právne relevantným spôsobom upovedomiť o
procesnom úkone fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá prejavila vôľu vstúpiť do konania ako vedľajší
účastník, 2. zdôraznil, že súd musí mať za každých okolností jasno v otázke, či účastník, ktorého chce
vedľajší účastník (vstupujúci do konania z vlastnej iniciatívy) v konaní podporovať, s jeho podporou
súhlasí, resp. či účastník neprejavil nesúhlas s vedľajším účastníctvom, 3. dodal, že súd musí vždy
zákonu zodpovedajúcim spôsobom reagovať na prípadný nesúhlasný (resp. neprípustnosť namietajúci)
procesný úkon účastníka konania.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania spolu
s výzvou na vyjadrenie doručil 23.2.2015 žalovanej, ktorá sa nevyjadrila. To znamená, že žalovaná
nevyjadrila výslovný nesúhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania, preto vystupovanie
vedľajšieho účastníka v konaní v prejednávanej veci nie je napriek nesúhlasu ňou podporovaného
účastníka, a naopak je v súlade s požiadavkami v zmysle cit. uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn.
3 Cdo 188/2012 z 05.02.2013. Odvolací súd má totiž za preukázané, že v prejednávanej veci nebol
daný dôvod na nepripustenie vstupu vedľajšieho účastníka do konania na strane žalovanej z dôvodu
jej nesúhlasu.

Súd prvého stupňa však pri rozhodovaní o námietke žalobkyne týkajúcej sa neprípustnosti vedľajšieho
účastníctva zrejme prehliadol, že podľa časti ním citovanej právnej úpravy vedľajší účastník do konania
vstupuje buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu
(§ 93 ods. 3 veta prvá O.s.p.), a že súd na návrh rozhoduje o prípustnosti vedľajšieho účastníctva. Oproti
rozhodovaniu v prípade tzv. hlavného účastníctva je v prípade vedľajšieho účastníka zásadný rozdiel.
Ten spočíva v tom, že kým u tzv. hlavného účastníka (pri rozšírení doterajšieho okruhu účastníkov)
súd pripúšťa vstup (presnejšie pristúpenie) a takáto osoba sa účastníkom so všetkými právami a
povinnosťami účastníka stáva až pozitívnym (kladným) rozhodnutím súdu (o návrhu), vedľajší účastník
do konania vstupuje sám, už od momentu oznámenia jeho vstupu disponuje aj právami a povinnosťami
účastníka a k zmene v tomto smere môže dôjsť len negatívnym (záporným) rozhodnutím o prípustnosti
vedľajšieho účastníctva. Práve pre takúto rozdielnosť úpravy ale rozhodnutie súdu o návrhu týkajúcom
sa prípustnosti vedľajšieho účastníctva má mať len podobu konštatovania, či vedľajšie účastníctvo je
alebo naopak nie je prípustné. Prvé z takýchto rozhodnutí pritom legitimizuje všetky skoršie úkony
vedľajšieho účastníka a dáva i punc legitimity jeho počínaniu v budúcnosti, druhé naopak skoršie
pôsobenie vedľajšieho účastníka v konaní končí.

Vedený týmito úvahami preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vecne správne v
jeho podstate (záver o prípustnosti vedľajšieho účastníctva), neobsahujúce však aj výrok zodpovedajúci
zákonnej úprave podľa § 220 O.s.p. zmenil spôsobom uvedeným vo výroku tohto svojho uznesenia (čím
sa ale jeho odpoveď na otázku v tomto smere rozhodujúcu od odpovede súdu prvého stupňa nelíši a
fakticky tu tak šlo o potvrdenie rozhodnutia).



O trovách odvolacieho konania potom (rovnako ako pred ním súd prvého stupňa o trovách konania
prvostupňového) nerozhodoval, nakoľko tu šlo len o čiastkové (tzv. procesné) rozhodnutie v naďalej
prebiehajúcom konaní, v ktorom vyporiadanie sa s otázkou náhrady trov konania prislúcha až
konečnému rozhodnutiu.

K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.