Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoE/361/2017 z 23. 10. 2017
Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 23. októbra 2017, sp. zn. 43CoE/361/2017, ECLI:SK:KSBB:2017:6714207090.1
Krajský súd Banská Bystrica | 43CoE/361/2017 | ECLI:SK:KSBB:2017:6714207090.1 | 2017-10-23 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí
Citované ustanovenia: § 57 ods. 1 písm. m) EP, § 25 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d43ea360-81e7-44f4-9454-b8a8022e61fa
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6714207090.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoE/361/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714207090
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jamrišková, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6714207090.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie
Jamriškovej, PhD. členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Evy Kmeťovej v exekučnej
veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598,
zastúpeného spoločnosťou Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141
proti povinnému N. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom J.. L. XXXX/XX, XXX XX A., o vymoženie pohľadávky
vo výške 2,60 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen
č. k. 18Er/313/2014-59 zo dňa 5. mája 2016 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 18Er/313/2014-59 zo dňa 5. mája 2016           p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím vyhlásil okresný súd exekúciu vykonávanú JUDr. Rudolfom Krutým, PhD.
podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku za neprípustnú a zastavil ju.

2. V odôvodnení uviedol, že exekučné konanie je vedené na základe exekučného titulu - rozhodcovského
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s.
vydaného pod sp. zn. SR 00185/13 dňa 03.06.2013. Súd zistil, že k vydaniu rozhodcovského rozsudku
došlo z dôvodu porušenia záväzkového vzťahu, ktorý vznikol na základe zmluvy o úvere uzatvorenej dňa
15.12.2010 medzi oprávneným a povinným. Účastníci konania zabezpečili svoj vzťah blakozmenkou
vystavenou dňa 15.12.2010. Povinný svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu nesplnil, na základe čoho
oprávnený vyplnil zmenku v zmysle dohody o vyplnení zmenky obsiahnutej v bode 13 Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru (ďalej VPPÚ), ktoré tvoriacich súčasť zmluvy o úvere.

3. Oprávnený v súlade s § 243f ods. 1 Exekučného poriadku doplnil návrh na vykonanie exekúcie
podaním doručeným súdnemu exekútorovi dňa 21.01.2016, v ktorom uviedol, že dôkazy osvedčujúce
skutočnosti pomenované v § 39 ods. 4 Exekučného poriadku sú od začiatku výkonu exekúcie súčasťou
exekučného spisu a boli v minulosti súdom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmavané.
Medzičasom nedošlo k zmene skutkového stavu a zmene obsahu dôkazov.

4. Okresný súd vychádzal zo záveru, že zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným ako veriteľom
a povinným ako dlžníkom, ktorá bola zabezpečená zmenkou, na základe ktorej oprávnený uplatnil
na rozhodcovskom súde svoj nárok je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle  § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka a zároveň aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch). Súd mal teda preukázané,
že nárok vymáhaný v tomto exekučnom konaní vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
Z uvedených dôvodov na daný právny vzťah aplikoval nielen ustanovenia vnútroštátneho práva
upravujúce spotrebiteľské zmluvy, ale poukázal aj na Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a rozsiahlu judikatúru Súdneho dvora ES k nej.



5. Okresný súd konštatoval, že rozhodcovská zmluva uzavretá vo forme osobitnej zmluvy nie je
jednotlivým zmluvným dojednaním, a to ani sama osebe, a ani vo vzťahu k zmluve o úvere, ktorej
sa týka, ale naopak sama rozhodcovská zmluva pozostáva z jednotlivých zmluvných dojednaní, ktoré
ju ako osobitnú zmluvu tvoria. Okresný sud zistil, že do predmetnej zmluvy bolo možné doplniť len
údaje o označení dlžníka a ručiteľa, identifikačné údaje o  zmluve o úvere, a to jej číslo a dátum
jej uzavretia, a údaj o dátume podpisu rozhodcovskej zmluvy. Všetky ostatné zmluvné dojednania
rozhodcovskej zmluvy boli vopred naformulované, pričom pokiaľ ide o samotný predmet rozhodcovskej
zmluvy, dlžník nemal možnosť  akokoľvek ovplyvniť nielen výber rozhodcovského súdu, ktorý bol
v čl. 1 bod 1. rozhodcovskej zmluvy vopred určený, ale nemal ani možnosť akokoľvek modifikovať
obsah rozhodcovskej zmluvy pokiaľ ide o  okruh vzájomných sporov, ktoré by mal rozhodcovský
súd medzi účastníkmi rozhodnúť, a to či už z hľadiska vecného rozsahu, teda či sa rozhodcovská
zmluva bude vzťahovať na všetky alebo len niektoré vzájomné spory medzi účastníkmi rozhodcovskej
zmluvy, s prípadným vecným vymedzením o aké spory pôjde. Naopak z vopred naformulovaného
predmetu rozhodcovskej  zmluvy obsiahnutého v čl. II. bod 1. vyplýva vopred určený presný vecný okruh
sporov, s tým, že pôjde o všetky spory, ktoré medzi zmluvnými stranami z takto vecne  vymedzeného
okruhu vzťahov vzniknú.  Na základe uvedeného mal teda exekučný súd preukázané, že povinný
v exekučnom konaní pri uzatváraní nemal v čl. II. bod 1. rozhodcovskej zmluvy možnosť  ovplyvniť
okruh otázok, na ktorom sa môžu účastníci rozhodcovskej zmluvy v zmysle ustanovenia § 3 ods.
1 zákona o rozhodcovskom konaní dohodnúť, pričom podstatu, resp. obsah rozhodcovskej zmluvy
tvorí práve úprava týchto otázok. Okresný súd považoval dojednanie o právomoci rozhodcovského
súdu obsiahnuté v čl. II. bod 1. rozhodcovskej zmluvy za dojednanie, ktoré svojimi dôsledkami napĺňa
kritérium značnej nerovnováhy v právach povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,  v
zmysle generálnej klauzuly § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Účel a pôsobnosť tohto ustanovenia
nemôžu byť obchádzané zmluvným dojedaním obsiahnutým v ustanovení čl. II. bod 1. rozhodcovskej
zmluvy,  ktoré umožňuje zmluvnej strane, ktorá podáva žalobu, rozhodnúť sa medzi rozhodcovským
súdom a všeobecným súdom. Je potrebné zohľadniť najmä to, že dohoda zmluvných strán o
právomoci všeobecného súdu je bez právneho významu, nakoľko právomoc všeobecného súdu na
rozhodovanie sporov vymedzených v rozhodcovskej zmluve vyplýva priamo z príslušných procesných
predpisov a to bez ohľadu na vôľu strán zmluvy. Podstatou rozhodcovskej zmluvy, teda nie je dohoda
zmluvných strán o právomoci všeobecného súdu, ale dohoda o právomoci rozhodcovského súdu
rozhodnúť spor medzi účastníkmi v rozhodcovskom konaní. Po podaní žaloby na rozhodcovskom súde
spotrebiteľ v predmetnej veci nemal reálnu možnosť túto voľbu dodávateľa zvrátiť. Sama skutočnosť,
že rozhodcovská zmluva v dojednaní v čl. I. bod 1. obsahuje vopred presne určenú osobu rozhodcu - v
danom prípade rozhodcovský súd, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Na základe uvedeného okresný súd ustálil, že predmetnej veci
je podkladom pre vykonanie exekúcie rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským súdom, ktorý
svoju legitimitu rozhodnúť spor medzi účastníkmi exekučného konania odvodzoval od rozhodcovskej
zmluvy, ktorej ustanovenia čl. I. bod 1 a čl. II. bod 1. súd s ohľadom na už uvedené vyhodnotil
ako neprijateľné podmienky obsiahnuté v spotrebiteľskej zmluve, ktoré sú v zmysle § 53 ods. 5 OZ
absolútne neplatné. Z uvedeného dôvodu rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským
súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave sp. zn. SR
00185/13 dňa 03.06.2013 nie je spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie.

6. Okresný súd zároveň zisťoval nielen prostredníctvom demonštratívneho výpočtu v ust. § 53 ods.
4 Občianskeho zákonníka, ale aj prostredníctvom tzv. generálnej klauzuly obsiahnutej v § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka, či zmluva o úvere - spotrebiteľská zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky,
na ktoré v rozhodcovskom konaní malo byť prihliadnuté. V tejto súvislosti okresný súd zistil z exekučného
titulu a z čl. 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, že zmenka, na základe ktorej bol
oprávnenému v rozhodcovskom konaní priznaný nárok, bola vystavená ako neúplná (blankozmenka),
pričom v nej pri vystavení nebola uvedená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy.
Okresný súd považoval Dohodu o vyplnení zmenky za podmienkou, ktorá je v zmysle čl. 2 písm. a/
smernice 93/13/EHS v spojení s ustanovením prílohy ods. 1 písm. e/ smernice 93/13/EHS nekalá,
pretože ide o podmienku, ktorej účinkom a dôsledkom bolo to, že rozhodcovský súd oprávnenému
priznal ako náhradu za neplnenie záväzku zo strany spotrebiteľa neprimerane vysoké príslušenstvo
pohľadávky - zmenkový úrok 0,25 % denne úrokom zo sumy 512,- Eur od 25.08.2011 do zaplatenia
tak, ako si ho oprávnený v rozhodcovskom konaní uplatnil. Sadzba zmenkového úroku 0,25 % denne
predstavuje 91,25% ročne. Plnenie v tejto výške okresný súd považoval za v rozpore s dobrými mravmi.



Vzhľadom na uvedené ako aj s poukazom na skutočnosť, že dohoda o vyplnení zmenky obsiahnutú v čl.
13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná, nakoľko
bola začlenená medzi ostatné ustanovenia vopred pripravených Všeobecných podmienok poskytnutia
úveru okresný súd konštatoval, že dohoda o vyplnení zmenky je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

7. Ďalej okresný súd zistil, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov
(RPMN), pričom podľa zákona o spotrebiteľských úveroch ide o jednu z obligatórnych náležitostí zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, ktorú zákon sankcionuje tým, že v takom prípade sa poskytnutý spotrebiteľský
úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Okresný súd preskúmaním exekučného titulu a zmluvy o
úvere pritom zistil, že dotknutý rozhodcovský rozsudok zaväzuje povinného nielen na zaplatenie istiny
poskytnutého úveru, ale aj na zaplatenie odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru, a to v zjavnom
rozpore so znením zákona s spotrebiteľských úveroch.

8. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti okresný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju.

9. Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie. Navrhol, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie. V odvolaní namietal,
že zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX   uzavretú medzi ním a povinným nie je možné považovať za
zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z., neskôr zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, pretože povinnému bol úver poskytnutý na účely zamestnania, čo povinný
v zmluve o úvere uviedol a aj osobitne podpísal, pričom v zmysle bodu 2 Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru povinný podpisom zmluvy potvrdil, že informácie, ktoré poskytol oprávnenému sú
pravdivé. Oprávnený zdôraznil, že dôležité je, na aký účel bol úver poskytnutý, a nie na aký účel povinný
poskytnuté peňažné prostriedky použil. Keďže zmluva o úvere bola uzatvorená na výkon zamestnania,
povinného nie je možné považovať za spotrebiteľa v zmysle definície v zákone o spotrebiteľských
úveroch. Oprávnený zároveň uviedol, že pri výklade pojmu spotrebiteľa je potrebné chrániť dobrú vieru
druhej strany. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora C-464/01, podľa
ktorého, ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba
domáhať toho, že mala postavenie spotrebiteľa. Z uvedeného oprávnenému vyplýva, že zmluva o úvere
nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a ani spotrebiteľskou zmluvou.

10. V prípade, že by súd aj napriek vyššie uvedeným skutočnostiam považoval vzťah medzi
oprávneným a povinným za spotrebiteľský, oprávnený v súvislosti s aplikáciou  § 17 ods. 3 zákona o
spotrebiteľských úveroch uviedol, že súd môže na porušenie zákonného zákazu vyhotovenia zmenky
veriteľom prihliadnuť iba na námietku dlžníka, pretože porušenie zákonného zákazu vystaviť zmenku na
zabezpečenia plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy oprávňuje zmenkového dlžníka na uplatnenie nároku
na náhradu škody iba voči zmenkovému veriteľovi. Rozhodcovský súd teda v konaní o zmenkovej
pohľadávke nemohol prihliadnuť na neprípustnosť použitia zmenky na zabezpečenie splnenia dlhu
zo spotrebiteľského úveru, keďže povinný námietku náhrady škody vzniknutej v dôsledku porušenia
povinností nepoužívať zmenku na zabezpečenie dlhu zo spotrebiteľského úveru neuplatnil. Zmenková
judikatúra spred 23.12.2015 nepripúšťa ex offo prihliadať na neprípustnosť zabezpečenia dlhu zo
spotrebiteľskej zmluvy zmenkou s takým následkom, aby ex offo umožnila dlžníkovi uplatňovať jeho
nárok na náhradu škody. Zákaz zmenky nemôže spôsobiť jej nevykonateľnosť. Zmenka je cenný papier
a jej vznik, aj keď je zakázaný, nemožno poprieť. Iba zmenkový dlžník, ktorý zmenku vystavil, má právo
na náhradu škody voči veriteľovi, ktorý mu použitím takej zmenky spôsobí škodu. Nepochybne ide o
relatívnu námietku založenú na osobných vzťahoch k veriteľovi, pretože veriteľ je objektívne zodpovedný
za škodu spôsobenú použitím zakázanej zmenky. Avšak bez takejto relatívnej námietky súd ex offo
nemohol na ňu prihliadať, pretože ten môže ex offo prihliadať iba na neplatnosť právnych úkonov, vrátane
právnych úkonov, ktoré sú zákonom zakázané, čiže súd môže ex offo prihliadať iba na neplatnosť zmluvy
o úvere. Ak však súd nezistil neplatnosť zmluvy o úvere, nemôže brániť výkonu práva zo zmenky. Ale aj
keby súd zistil neplatnosť zmluvy o úvere, do 22.12.2015 na túto okolnosť musel upozorniť zmenkový
dlžník námietkou.

11. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

12. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385
ods. 1 CSP v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné.



13. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 09.03.2014 bola pred súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým spísaná zápisnica obsahujúca návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Následne
bola okresnému súdu dňa 20.05.2014 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Okresný súd dňa 21.01.2015 poveril súdneho exekútora v zmysle ust. § 45
ods. 1 Zákona č. 233/1995 Z. z. vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave vydaný sp.
zn. SR 00185/13 zo dňa 03.06.2013. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola Zmenka
vystavená povinným dňa 15.12.2010, ktorá zabezpečovala zaväzkovoprávny vzťah medzi oprávneným
a povinným vyplývajúci zo Zmluvy o úvere, ktorú oprávnený a povinný uzavreli dňa 15.12.2010. Účelom
zmluvy o úvere bolo poskytnutie úveru vo výške 400,- Eur.

14. V bode 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej VPPÚ), ktoré tvorili nedeliteľnú súčasť
zmluvy o úvere zo dňa 15.12.2010 si oprávnený ako veriteľ a povinný ako dlžník upravili dohodu o
vyplnení zmenky, v ktorej sa dlžník ako vystaviteľ zmenky zaviazal vystaviť na zabezpečenie peňažného
záväzku, ktorý vyplýva z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi zmenku, v ktorej nie je
vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že
zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok
stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne
uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Dohodli sa
tiež, že zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi,
ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplnil
na zmenke remitent tak, že ním bol deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý
dlh, s čím žalovaný súhlasil, keď na prednej strane zmluvy o úvere obsah všeobecných podmienok
prehlásených za súčasť zmluvy o úvere akceptoval.

15. Podľa článku II. ods. 1 a 2 Rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi dňa 15.12.2010
sa všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXX uzatvorenej dňa 15.12.2010 vrátane
sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky
zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o
jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené
podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným
podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, alebo pred príslušným súdom Slovenskej
republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu
(zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek
zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov
uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere
na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej
doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde
bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s
vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.

16. Podľa článku I. ods. 1 Rozhodcovskej zmluvy, rozhodcovským súdom sa na účely tejto zmluvy
rozumie Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom
Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava.

17. V poslednom odseku Rozhodcovskej zmluvy povinný prehlásil, že z uzavretím zmluvy súhlasí a že
pred uzavretím tejto zmluvy bol osobitne poučený o dôsledkoch uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy.

18. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

19. Podľa odseku 2 vyššie citovaného ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania
začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto
zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii
konania, ak by boli v neprospech strany.



20. Oprávnený podal odvolanie proti napadnutému uzneseniu okresného súdu ešte za účinnosti zákona
č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol zrušený k 30.06.2016. Odvolací súd o tomto
odvolaní rozhoduje už podľa zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od
01.07.2016, ktorý sa v zmysle vyššie uvedených prechodných a záverečných ustanovení, ako aj v
zmysle § 9a ods. 1 Exekučného poriadku použije aj v tomto konaní, pričom podľa § 470 ods. 2
CSP zostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti
zachované.

21. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej
Exekučný poriadok) účinného od 01.07.2016, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

22. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 23.12.2015, v exekučných konaniach, ktoré
sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri
podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh
na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

23. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 01.04.2017, ak tento zákon v § 243i až
243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú
len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

24. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

25. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté
na - 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3.
rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

26. Podľa § 25 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov platného k 15.12.2010 (ďalej len zákon o
spotrebiteľských úveroch), na zabezpečenie nárokov veriteľa zo spotrebiteľského úveru zmenkou alebo
šekom sa do 31. decembra 2010 vzťahujú ustanovenia doterajších predpisov.

27. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene zákona o
Obchodnej inšpekcii platného k 05.11.2010, v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej
osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek
na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a
zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského
úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp.
vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi
kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky
alebo postúpenia práv zo zmenky.

28. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. platného a účinného ku dňu 15.12.2010 (ďalej Občiansky
zákonník), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho
dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

29. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

30. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.



31. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

32. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

33. Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

34. Podľa § 53 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

35. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

36. Odvolací súd najskôr preskúmal záver okresného súdu o tom, že rozhodcovská zmluva nebola
individuálne dojednaná a že predstavuje neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. V tejto
súvislosti odvolací súd uvádza, že v ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka je obsiahnutá úprava
neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Ide o podmienky, s ktorými sa spotrebiteľ mal
možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah. Ustanovenie odseku
1 vyššie citovaného ustanovenia zakotvuje všeobecnú zásadu, podľa ktorej spotrebiteľská zmluva
nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda nesmie obsahovať neprijateľné podmienky. Zároveň
však v druhej vete upravuje podmienky, za splnenia ktorých sa na zmluvné ustanovenia nehľadí
ako na neprijateľné. Zákon č. 575/2009 Z. z. novelizujúci Občiansky zákonník s účinnosťou od 1.
marca 2010 zmenil znenie druhej vety tak, že rozšíril okruh zmluvných podmienok, ktoré nemožno
považovať za neprijateľné. Okrem už predtým upravených neprijateľných podmienok, medzi ktoré
nepatrili tie podmienky, ktoré boli dohodnuté individuálne, novelou boli rozšírené podmienky o také,
ktoré za neprijateľné nepovažovali ani zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia
a primeranosti ceny, ak sú tieto zmluvné podmienky vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne. Z vyššie
uvedeného je zrejmé, že ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa tak vzťahuje iba na tie
spotrebiteľské zmluvy, pri uzatváraní ktorých spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah, teda ktoré sú
vopred pripravené a obvykle zaradené do textu Všeobecných obchodných podmienok. Nevzťahuje sa
však na tie zmluvné podmienky, ktoré boli dohodnuté zvlášť, na samostatnej listine, a teda s každým
spotrebiteľom prejednané individuálne, čo v tejto veci vyplýva z poslednej časti textu Rozhodcovskej
zmluvy, pretože povinný potvrdil podpisom, že bol z účelom tejto Rozhodcovskej zmluvy oboznámený
a že súhlasí s tým, čo je v rozhodcovskej zmluve dohodnuté. Pri takto dohodnutých zmluvných
podmienkach sa nemožno dovolávať ich neprijateľnosti.

37. Odvolací súd súhlasí so záverom okresného súdu v tom, že zmluva o úvere uzavretá dňa 15.12.2010
medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom je spotrebiteľskou zmluvou, keďže z nej
nevyplýva, že povinný je podnikateľským subjektom a že by povinný bol pri uzatváraní zmluvy o úvere
konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom oprávnený
pri jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej činnosti. Z uvedeného dôvodu možno uvedený právny
vzťah považovať za spotrebiteľský vzťah medzi spotrebiteľom (povinným) a dodávateľom (oprávneným)
v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Okresný súd preto postupoval správne, v súlade s
právnou úpravou Slovenskej republiky, keď skúmal rozhodcovskú zmluvu ako zmluvnú podmienku z
hľadiska, či nevyvoláva nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom.



38. V prejednávanej veci rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na vydanie exekučného titulu
od Rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 15.12.2010. Zo samostatne
uzavretej Rozhodcovskej zmluvy, ktorá nie je súčasťou Zmluvy o úvere je zrejmé, že medzi zmluvnými
stranami bol dohodnutý spôsob riešenia možných sporov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. Skutočnosť,
že spotrebiteľská zmluva, t.j. zmluva o  úvere bola oprávneným vopred pripravená na predtlačenom
tlačive, a teda spotrebiteľ ju nemal možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť ešte nezakladá predpoklad,
že tomu tak bolo aj pri uzatváraní Rozhodcovskej zmluvy. Táto bola uzatvorená medzi účastníkmi na
zvláštnom liste, a teda individuálne. Aj keď Rozhodcovská zmluva bola oprávneným ako veriteľom
vopred pripravená pre dlžníka na samostatnom liste, do ktorého sa dopĺňajú požadované údaje, z
rozhodcovskej zmluvy a ani zo zmluvy o úvere nevyplýva, že by neuzavretie rozhodcovskej zmluvy
malo vplyv na uzavretie zmluvy o úvere. Takto uzavretá Rozhodcovská zmluva nebráni spotrebiteľovi
uplatniť svoje práva pred všeobecným súdom práve z dôvodu, že obsahuje alternatívne riešenie sporov,
ktoré dostatočným spôsobom zabezpečuje spotrebiteľovi, rovnako ako veriteľovi právo podať žalobu
nielen na rozhodcovský, ale aj na všeobecný súd. Práve umožnenie výberu súdu, či už rozhodcovského
alebo všeobecného žiadateľom, ktorý výber je dohodnutý zmluvnými stranami v poslednej vete článku
2, bod 1 Rozhodcovskej zmluvy je dôkazom o tom, že takýmto žiadateľom môže byť rovnako veriteľ
ako aj dlžník-spotrebiteľ, preto takéto dojedanie nemôže mať povahu neprijateľnej podmienky. Povinný
pritom v poslednom odseku Rozhodcovskej zmluvy prehlásil, že s uzavretím rozhodcovskej zmluvy
súhlasí a že pred uzavretím tejto zmluvy bol osobitne poučený o dôsledkoch jej uzavretia. Z uvedeného
dôvodu považoval odvolací súd Rozhodcovskú zmluvu, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu
vydať exekučný titul za individuálne dohodnutú, preto na ňu nie je možné aplikovať ustanovenia
§ 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľskej zmluve
spôsobujúcich jej neplatnosť, a teda za platný právny úkon.

39. Odvolací súd ďalej uvádza, že podľa právnej úpravy platnej a účinnej od 23.12.2015 obsiahnutej v §
243f ods. 1 Exekučného poriadku sú exekučné súdy povinné ex offo prihliadať v exekučných konaniach
o vymáhaní nároku zo zmenky, ak dospejú k záveru, že povinný má v kauzálnom vzťahu postavenie
dlžníka - spotrebiteľa, čo zisťujú v súlade s novelizovaným ust. § 17 ods. 1 a 2 Zákona zmenkového
a šekového k tomu, či bola povinnému v konaní pred všeobecnými, ale aj rozhodcovskými súdmi
poskytnutá taká primeraná ochrana, aká mu ako spotrebiteľovi podľa predpisov o spotrebiteľskom práve
patrí.

40. Z uvedených dôvodov je oprávnený už v návrhu na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu
exekútorovi povinný opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a
preukázať ho dôkazmi, ktoré ním tvrdené skutočnosti osvedčujú. Po dátume 23.12.2015 je tak povinný
urobiť aj v prebiehajúcich exekúciách, resp. exekučných konaniach, ktoré začali pred dátumom
23.12.2015, pretože aj v exekučných konaniach, v ktorých do účinnosti tohto zákona nebolo rozhodnuté
o žiadosti o udelenie poverenia exekučný súd postupuje podľa právnej úpravy účinnej od 23.12.2015,
ak sa na podklade exekučného titulu priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou
spotrebiteľom.

41. Odvolací súd súhlasí aj so záverom okresného súdu o tom, že zmluva o úvere uzavretá dňa
15.12.2010 medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom je nie len spotrebiteľskou
zmluvou v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, ale aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pretože
sú naplnené zákonné znaky spotrebiteľského úveru vyplývajúce z ustanovenia § 1 ods. 2 a 3 a § 2
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere,
ako aj ďalšie predpoklady vyžadované touto osobitnou právnou normou na to, aby sa vzťah medzi
veriteľom a dlžníkom podriadil právnemu režimu tohto zákona. Vopred dodávateľom naformulované
vyhlásenie o poskytnutí finančných prostriedkov na účel „zamestnania“, považoval odvolací súd len
za formalistický pokus prostredníctvom vopred pripraveného vyhlásenia na predformulovanom tlačive
vylúčiť tento záväzkovoprávny vzťah spod pôsobnosti zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že vzťah medzi oprávneným a povinným je vzťahom
spotrebiteľským, pričom rozhodcovský súd naň pri rozhodovaní o nároku zo zmenky neprihliadol.

42. Neprihliadol ani na to, že v úverovej zmluve nebola uvedená žiadna sadzba úroku z úveru a ani
na to, že jej súčasťou neboli podmienky uplatňovania úrokovej sadzby, index alebo referenčná úroková
sadzba, ani RPMN - ročná percentuálna miera nákladov tak, ako to v tom čase vyžadoval zákon č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v § 9 ods. 2, písm. j). V zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona



č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v čase uzavretia úverovej
zmluvy sa preto spotrebiteľský úver poskytnutý na základe uvedenej zmluvy považuje za bezúročný a
bez poplatkov.

43. V tejto súvislosti odvolací súd na doplnenie uvádza, že nielen zmluva o úvere je zmluvou
spotrebiteľskou, ale spotrebiteľskou zmluvou je aj zmenková dohoda, ktorá je obsiahnutá v Dohode
o vyplnení zmenky začlenenej do čl. 13 VPPÚ, a to v zmysle definície obsiahnutej v § 52 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Blankozmenka v čase jej vystavenia úplnou zmenkou ešte nebola (zmenkou
sa blankozmenka stala až doplnením chýbajúcich údajov o výške zmenkovej sumy a o jej splatnosti),
avšak nesporne tak, ako to vyplýva z Dohody o vyplnení zmenky mala zabezpečovací charakter, pretože
zabezpečovala splnenie spotrebiteľského úveru. Ak uzatvárala spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. ako
veriteľ a remitent s dlžníkom Dohodu o vyplnení zmenky, a teda zmenkovú dohodu tak, že dlžník vystaví v
jej prospech zmenku bez toho, že by bolo z tejto zmenkovej dohody zrejmé, že vystavuje blankozmenku,
že táto je vystavená výslovne „na rad“, tzv. ordre zmenka, a teda že sa nejedná o zmenku „nie na rad“,
tzv. rekta zmenku a že by bolo z obsahu tejto dohody jasne, určite a zrozumiteľne zrejmé, že dlžník mal
vedomosť o tom, aké dôsledky pre neho vystavenie blankozmenky na rad spôsobí a akú celkovú sumu
bude musieť na zmenku zaplatiť, zhoršil podľa názoru odvolacieho súdu postavenie povinného, a tým
aj jeho možnosť obrany.

44. Dohoda o vyplnení zmenky uzavretá medzi oprávneným a povinným bola vyhotovená dopredu na
predtlačenom formulári rovnako, ako aj Zmluva o úvere a bola začlenená do VPPÚ drobným písmom
medzi množstvo iných dojednaní, ktoré sa nachádzali na jej zadnej strane. Oprávnený podmienil
poskytnutie úveru vystavením blankozmenky povinný, pričom tento dôležitý údaj, že povinný vystavuje
blankozmenku, výslovne v Dohode o vyplnení zmenky neuviedol. Neuviedol tak dostatočne určito,
jasne a zrozumiteľne všetky zmluvné podmienky, z ktorých by bol mohol povinný zistiť výšku a spôsob
platenia zmenkovej sumy. Jej obsahom bol najmä súhlas vystaviteľa s tým, aby mohol veriteľ vyplniť
do blankozmenky údaj o výške zmenkovej sumy a jej splatnosť. Povinnému nebola Dohoda o vyplnení
zmenky vôbec predložená na podpis, rovnako ako ani VPPÚ. Dohoda o vyplnení zmenky tak nebola
dohodnutá individuálne, preto spĺňa všetky zákonné predpoklady neprijateľnej podmienky v zmysle
úpravy obsiahnutej v § 52 ods. 2 a § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak podmienky platenia zmenky
neboli dojednané individuálne, ide o neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré nemôže požívať právnu
ochranu.

45. Pokiaľ ide o dohodnutý zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne, ktorého ročná sadzba dosahuje až
91,25 % je nielenže dohodnutý v rozpore s dobrými mravmi, čo je v hrubom nepomere k poskytnutému
plneniu, ako aj vo vzťahu k zabezpečovanej povinnosti dlžníka plniť dlh riadne a včas tak, ako to správne
uviedol okresný súd, ale je dohodnutý aj neplatne, pretože zmenka nie je zmluva.

46. Odvolací súd súhlasí so záverom okresného súdu v tom, že blankozmenka vystavená povinným dňa
15.12.2010, ktorá zabezpečovala zmluvu o úvere zo dňa 15.12.2010, na základe ktorej si oprávnený
uplatnil svoj nárok v rozhodcovskom konaní, bola vystavená v rozpore s § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý je potrebné na prejednávanú vec ohľadom zabezpečenia návratnosti
úveru podľa § 25 ods. 5 zák. č. 129/2010 Z. z. aplikovať, keďže tento umožňoval zabezpečiť splnenie
spotrebiteľského úveru zmenkou iba v obmedzenej miere. Zmenka však v rozpore s § 4 ods. 6 zákona
o spotrebiteľských úveroch návratnosť úveru vrátane príslušenstva zabezpečovala v celom rozsahu.

47. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku, ktorý bol v prejednávanej veci predložený ako exekučný
titul vyplýva len to, že v rozhodcovskom konaní oprávneným uplatnený nárok voči povinnému je
nárokom zo zmenky, ktorá zabezpečovala hlavný záväzkový vzťah medzi oprávneným a povinným,
ktorým je Zmluva o úvere zo dňa 15.12.2010. Z odôvodnenia však nevyplýva, že by sa rozhodcovský
súd pri vydávaní exekučného titulu zaoberal spotrebiteľským charakterom tohto právneho vzťahu, ale
len konštatoval, že uvedený vzťah nie je spotrebiteľský, nakoľko povinný pri uzatváraní zmluvy o
úvere vyhlásil, že poskytnuté peňažné prostriedky berie na účel, ktorý vylučuje záver o tom, že v
tomto právnom vzťahu pôsobí ako spotrebiteľ. Rozhodcovský súd sa nezaoberal ani prípustnosťou
zabezpečenia spotrebiteľského úveru zmenkou v zmysle § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch
iba v obmedzenej miere.



48. Rozhodcovský súd sa pri skúmaní spotrebiteľského charakteru hlavného právneho vzťahu obmedzil
len na konštatovanie, že uvedený vzťah nie je spotrebiteľský, nakoľko povinný pri uzatváraní zmluvy o
úvere vyhlásil, že poskytnuté peňažné prostriedky berie na účel, ktorý vylučuje záver o tom, že v tomto
právnom vzťahu pôsobí ako spotrebiteľ.

49. Zabezpečenie splnenia plnenia zo spotrebiteľského úveru zmenkou aj napriek tomu, že to zákon
pripúšťal iba v obmedzenej miere a následné uplatnenie si nároku z takejto zabezpečujúcej zmenky v
konaní, v ktorom rozhodcovský súd neprihliadol na neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve a
na prípustnosť použitia zmenky iba v obmedzenej miere a vydá exekučný titul v uplatnenom rozsahu
tak, ako sa to stalo v prejednávanej veci je v prípade už začatej exekúcie dôvodom na jej zastavenie v
zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.

50. Okresný súd preto síce rozhodol správne o zastavení exekúcie, avšak nemal tak urobiť postupom
podľa ust. § 57 ods. 1, písm. g) Exekučného poriadku z dôvodu, že dojednanie rozhodcovskej doložky
v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, ale postupom podľa ust. § 57 ods.
1, písm. m) Exekučného poriadku z dôvodu, že z pripojených spisov vyšlo najavo, že vymáhaný nárok
vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky,
obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Napriek takémuto
postupu považoval odvolací súd zistenia, ktoré viedli exekučný súd k zastaveniu exekúcie za také, ktoré
nemali za následok nesprávne rozhodnutie, keďže by výrok súdneho rozhodnutia o zastavení exekúcie,
či už pri aplikácii § 57 ods. 1 písm. g) alebo § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku bol rovnaký.

51. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu, ktoré je vo výroku o zastavení
exekúcie vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

52. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).